Europoslanec a údajný terč dezinformácií Raphaël Glucksmann o tom napísal na sociálnej sieti.
Ruské veľvyslanectvo v Paríži zatiaľ nereagovalo na žiadosť agentúry AFP o komentár.
Súčasťou dezinformačnej kampane bola podľa Glucksmanna aj jeho partnerka Léa Salaméová, moderátorka hlavnej spravodajskej relácie televízie France 2, a spoluzakladateľ portálu Mediapart Edwy Plenel.
„Generálny sekretariát pre obranu a národnú bezpečnosť (SGDSN) ma informoval, že som sa stal terčom útoku skupiny Storm-1516, ktorú priamo riadi ruská vojenská rozviedka GRU,“ uviedol europoslanec.
Údajná dezinformačná kampaň proti Glucksmannovi zahŕňala článok zverejnený na webovej stránke napodobňujúcej známy ľavicový spravodajský portál Blast, ako aj video šírené na sociálnych sieťach. V ňom sa tvrdilo, že Glucksmannova partnerka Léa Salaméová sa pokúsila podplatiť iných novinárov, aby sa o pravdepodobnej kandidatúre jej partnera vyjadrovali priaznivo.
Bezpečnostný zdroj v utorok potvrdil agentúre AFP, že dezinformačnú operáciu odhalili koncom uplynulého týždňa a že ju uskutočnila proruská sieť Storm-1516.
Táto sieť sa už v júli zamerala na ďalšieho možného kandidáta v prezidentských voľbách vo Francúzsku, bývalého premiéra Édouarda Philippa. Na sociálnych sieťach vtedy šírila nepravdivé informácie o jeho zdravotnom stave.
Rovnako ako v prípade Philippa aj operácia proti Glucksmannovi mala na sociálnych sieťach „pomerne nízku viditeľnosť“, uviedol bezpečnostný zdroj pre AFP.
Zdroj však zároveň upozornil na „pomerne sofistikovanú“ manipuláciu, pri ktorej bolo použité deepfake video. Išlo o zneužitie identity a hlasu mediálne známej osoby s cieľom zvýšiť dosah falošného obsahu. V tomto prípade išlo o hlas šéfa Mediapartu Edwyho Plenela.
Plenel už v sobotu na sociálnej sieti X upozornil na šírenie tejto nepravdivej informácie. „Všetko je falošné. Je to príklad operácií zameraných na digitálnu destabilizáciu,“ napísal Plenel.
Glucksmann vysvetlil, že útok proti nemu sa uskutočnil prostredníctvom falošného média „vyrobeného od základov“, ktoré napodobňovalo vizuálnu identitu portálu Blast. Dodal, že ide len o „predzvesť toho, čo príde“. „Cieľom je dostať do obehu a viralizovať úplnú lož s cieľom očierniť osobnosti, ktoré ruský režim považuje za nepriateľské,“ uviedol. Dodal, že ide o „typický spôsob fungovania ruských služieb v celej Európe“.
Glucksmann, ktorý sa podľa vlastných slov niekoľko rokov venoval tejto problematike ako šéf osobitného výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné zasahovanie do demokracií, varoval, že „kampaň v roku 2027 bude poznačená masívnym zasahovaním“.
Vo svojom príspevku na sieti X Glucksmann obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina, že chce „destabilizovať Francúzsko“ a umožniť svojim „demagogickým bábkam“ prevziať moc s cieľom dosiahnuť „rozpad európskeho bloku“. Ruské tajné služby sa podľa Glucksmanna zamerajú na všetkých demokratických a proeurópskych kandidátov a „na neho osobitne“, pretože je „v prvej línii obrany európskej suverenity“.
„Ich nepriateľstvo ma nezastraší, naopak, motivuje ma a potvrdzuje správnosť nášho boja. Nedovolíme kremeľským prisluhovačom otriasť našou demokraciou,“ vyhlásil.
Glucksmann je známym kritikom ruskej vlády. V čase protivládnych protestov na kyjevskom Námestí nezávislosti, známom ako Majdan, ktoré sa začali koncom roka 2013 a viedli k pádu proruského prezidenta Viktora Janukovyča, bol priamo v Kyjeve.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa blíži ku koncu svojho druhého funkčného obdobia, vyhlásil, že ochrana prezidentských volieb v roku 2027 pred zahraničným zasahovaním bude jeho najvyššou prioritou. (TASR, AFP, Politico, Le Monde)
