Incident viedol k uzatvoreniu častí jedného z najväčších leteckých nákladných uzlov v Európe.

Prípadom sa zaoberá Generálna prokuratúra v Drážďanoch a protiteroristický odbor Krajinského kriminálneho úradu (LKA) v Sasku.

Vyšetrovatelia pritom nevylučujú politický motív činu. Zároveň preverovali, do čoho vo vzduchu narazilo nákladné lietadlo spoločnosti DHL, ktoré bolo počas výpadku odklonené z tohto letiska vo východnom Nemecku. Zamestnanci letiska našli dron v noci v ohraničenej nákladnej zóne neďaleko južnej dráhy.

Letová prevádzka bola pozastavená a niekoľko lietadiel vrátane strojov patriacich nemeckej logistickej firme DHL muselo byť odklonených. Úrady uviedli, že cestujúci ani personál letiska neboli v nebezpečenstve a väčšina prevádzky bola obnovená ráno po opätovnom otvorení jednej z dráh.

Odklonené lietadlo narazilo počas stúpania po odlete z letiska do neidentifikovaného objektu. Po jeho pristátí v Hannoveri bolo zistené menšie poškodenie, uviedli úrady. Nemenovaný zdroj oboznámený s incidentom potvrdil, že lietadlo patrilo spoločnosti DHL.

Južná dráha letiska, ktoré je hlavným uzlom pre túto firmu a ukrajinskú leteckú spoločnosť Antonov Airlines, zostala uzavretá, kým experti na výbušniny skúmali dron a odstránili z neho rozbušku.

Minister vnútra Alexander Dobrindt naplánoval na stredu večer mimoriadne stretnutie so šéfmi nemeckých bezpečnostných služieb.

Nemecké letiská sú v stave vysokej pohotovosti po sérii nepovolených preletov dronov nad rôznymi objektmi vrátane vojenských zariadení, energetických terminálov, námorných prístavov a logistických firiem. Spolková polícia uviedla, že tieto prelety mohli organizovať ruskí agenti, píše Reuters.

Nemecký denník Bild tiež informoval, že dron sa našiel v bezprostrednej blízkosti ukrajinského nákladného lietadla spoločnosti Antonov. Táto letecká spoločnosť využíva letisko Lipsko/Halle ako svoju operačnú základňu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. (TASR, Reuters)

Hovorili o spôsoboch, ako Ukrajine zaobstarať ďalšie rakety protivzdušnej obrany, ktorých má kritický nedostatok.

Je dôležité, aby krajiny prekonali byrokratické prekážky a prijali nevyhnutné politické rozhodnutia, vyhlásil Zelenskyj po telefonáte na sieti X.

Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že sa im počas noci na stredu nepodarilo zostreliť ani jednu z balistických rakiet vypustených Ruskom.

Moskva podľa Zelenského vyslala na ich územie 115 dronov, 24 balistických rakiet a štyri strely s plochou dráhou letu. Pri úderoch v Kyjeve a priľahlých oblastiach prišlo o život 17 ľudí a viac ako 40 utrpelo zranenia.

„Snažíme sa zo všetkých síl spolupracovať so všetkými partnermi, ktorí nám môžu pomôcť s dodávkami rakiet na ochranu pred tak šialenými ruskými útokmi zameranými na existenciu, ľudí a civilné objekty,“ uviedol Zelenskyj v príspevku k telefonátu s Ruttem.

Šéf NATO je podľa ukrajinského prezidenta o „hrozbách“ dobre informovaný. „Zosúladili sme naše kroky v súvislosti s krajinami, ktoré disponujú potrebnými raketami a majú kapacitu pomôcť,“ uviedol s tým, že „doslova každý deň“ závisia životy Ukrajincov od odhodlania partnerov v Európe a Spojených štátoch.

Rutte vo svojom príspevku na X potvrdil, že vedie v rámci Aliancie rokovania o tom, ako môže NATO „naďalej Ukrajine poskytovať protivzdušnú obranu, ktorú naliehalo potrebuje“.

Poradca ukrajinského prezidenta pre rozvoj obranných technológií Serhij Beskrestnov odhaduje, že Rusko je schopné každý mesiac odpáliť na územie Ukrajiny 100 balistických rakiet. „Opotrebovacia vojna vstúpila do ďalšej fázy,“ uviedol na Telegrame.

Zelenskyj v stredu upozornil na to, že dodávky striel pre systémy protivzdušnej obrany od spojencov sa tento rok znížili na tretinu v porovnaní s vlaňajškom. Moskva sa medzičasom podľa neho snaží výrazne zrýchliť výrobu svoju balistických striel pred nadchádzajúcou zimou, keď sa očakáva obnovenie ruských útokov na energetickú infraštruktúru Ukrajiny.

Vzhľadom na obmedzené zásoby protiraketových systémov vo svete a politickú nestabilitu ovplyvňujúcu ich dodávky vyjadrili niektorí analytici podľa Reuters presvedčenie, že Ukrajina by sa s touto situáciou mohla vyrovnať napríklad zameraním sa na odpaľovacie zariadenia v Rusku.

„Ozbrojené sily vedia, že musia zničiť nepriateľské odpaľovacie zariadenia, čím sa zníži počet útokov na Ukrajinu. Práve na tom pracujú,“ doplnil ukrajinský prezident. Súčasné kapacity Ukrajiny ale takéto údery podľa agentúry neumožňujú. (TASR)

Na poste nahradil Eddieho Howea.

Ten rezignoval na pozíciu hlavného trénera minulý piatok. Vo funkcii pôsobil v uplynulých piatich sezónach.

Tridsaťosemročný Jaissle, ktorý doteraz viedol Al-Ahli, sa stretol s hráčmi Newcastlu už cez víkend v predsezónnom tréningovom kempe v Španielsku. Anglický klub by mal za jeho služby zaplatiť Al-Ahli kompenzáciu vo výške deväť miliónov libier.

„Je neuveriteľná česť stať sa hlavným trénerom Newcastle United. Je to jeden z najväčších klubov v európskom futbale s jedinečnou históriou, identitou a základňou fanúšikov a som nadšený, že túto vášeň a puto zažijem na vlastnej koži. Keď sa vám do cesty dostane Newcastle, všimnete si to. V posledných rokoch som pozorne sledoval cestu klubu a pokrok, ktorý dosiahol,“ vyhlásil nemecký tréner. (TASR, DPA)

Súvisí to s nedávnym diplomatickým sporom na pôde OSN.

Američania sa postavili proti predĺženiu mandátu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Volkera Türka. Informoval o tom magazín Politico.

USA boli koncom júla jednou z desiatich krajín, ktoré odmietli predĺžiť Türkovi mandát. Pridali sa tak k štátom, ktorých režimy sú považované za autoritárske. Napriek nesúhlasu zostal Türk na svojom poste vďaka väčšine hlasov Valného zhromaždenia OSN.

Americké ministerstvo zahraničných vecí podľa zdrojov Politica otáľa s udelením tzv. agremán nominantovi francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aj keď medzi spojencami to zvyčajne býva len formálna záležitosť. Lechevallier by mal francúzske veľvyslanectvo podľa očakávaní prevziať v septembri.

Francúzske médiá a agentúra Reuters už koncom júla informovali, že vymenovanie tohto diplomata za veľvyslanca bude v najlepšom prípade odložené a v najhoršom zamietnuté.

Administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa údajne urazil príspevok na sociálnych sieťach, ktorý zverejnila francúzska misia pri OSN v Ženeve a kritizovala rozhodnutie USA postaviť sa na stranu Ruska či Severnej Kórey proti obnoveniu Türkovho mandátu.

„Spojené štáty boli kedysi majákom v oblasti ľudských práv. Dnes už to tak nie je… A svet ich už nepočúva,“ píše sa v príspevku na sieti X z 25. júla. Americká delegácia na protest opustila zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN v okamihu, keď si zobral slovo francúzsky zástupca.

„Spojené štáty sú veľmi sklamané nezodpovednou a neúctivou rétorikou zo strany Francúzov,“ reagoval pre Politico nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí pri otázke o procese schválenia Lechevalliera. Dodal, že na francúzske vyjadrenia reagujú Američania „primeraným spôsobom“.

Lechevallier pôsobí v súčasnosti ako vedúci kancelárie šéfa francúzskej diplomacie Jeana-Noëla Barotta. Bol spolužiakom Macrona na elitnej vysokej škole ENA. (TASR)

K zraneniu osôb nedošlo. Informovala o tom hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Silvia Šimková.

Dopravní policajti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave vykonávajú potrebné úkony spojené s udalosťou v cestnej premávke, ktorá sa stala v Lozorne.

„Podľa doposiaľ zistených informácií tam došlo k zrážke nákladného vlaku a osobného motorového vozidla značky Opel, pričom vodička vozidla nerešpektovala dopravné značenie Stoj a prešla cez priecestie,“ uviedla krajská policajná hovorkyňa.

Rušňovodič už zrážke nedokázal zabrániť. K zraneniu osôb nedošlo. Alkohol u vodičov podľa polície zistený nebol. (TASR)

Ide o jedinca z približne 200 hrochov, ktoré sa v krajine rozmnožili po tom, ako niekoľko zvierat do Kolumbie priniesol narkobarón Pablo Escobar.

Na brehu rieky ho našli rybári so známkami podvýživy. Informuje o tom agentúra AFP.

Mláďa sa oddelilo od svojej matky a bolo v kríkoch na brehu rieky vo vidieckej oblasti pri obci Puerto Nare v departemente Antioquia, pričom vykazovalo známky „pokročilej dehydratácie a podvýživy“.

Zviera sa podarilo stabilizovať a následne bolo prevezené do útočiska pre hrochy v Hacienda Nápoles, na usadlosti, ktorá kedysi patrila Escobarovi a dnes je pre verejnosť dostupná ako zábavný park.

Narkobarón si nechal doviezť z Afriky štyri hrochy do súkromnej zoo. Po jeho smrti v roku 1993 pri zásahu bezpečnostných zložiek začala hacienda chátrať a hrochy utiekli do voľnej prírody, kde sa nekontrolovane množili a rozšírili do celého regiónu. Narušili pri tom miestny ekosystém a začali útočiť na miestnych obyvateľov.

V súčasnosti sú v Kolumbii považované za invazívny druh, čo viedlo vládu k tomu, aby tento rok schválila plán na utratenie približne 80 z nich, keďže pokusy obmedziť ich rozmnožovanie sterilizáciou zlyhali.

Vo voľnej prírode v Kolumbii v súčasnosti žije podľa odhadov asi 200 hrochov. Bez zásahu ľudí by sa ich počty mohli do roku 2035 zvýšiť na približne 1000, tvrdí ministerstvo životného prostredia. (TASR, AFP)

Vyplýva to z vyhlásenia Európskej komisie (EK).

Spomínané finančné prostriedky boli Európskej komisii prevedené 3. augusta. Sú to mimoriadne výnosy, ktoré vygenerovali zmrazené aktíva Centrálnej banky Ruskej federácie (CBR) v držbe Centrálnych depozitárov cenných papierov (CSD).

EK pripomenula, že aj keď samotné ruské aktíva zostávajú zmrazené, úroky z hotovostných zostatkov nepatria Rusku a na návrh EK sa používajú na podporu Ukrajiny.

Drvivá väčšina prostriedkov – 95 percent (1,33 miliardy eur) – sa použije prostredníctvom Mechanizmu spolupráce v oblasti úverov pre Ukrajinu (ULCM). Tieto peniaze pomôžu Kyjevu splácať makrofinančné pôžičky od EÚ a spojencov zo skupiny G7. Zvyšok (približne 70 miliónov eur) smeruje do Európskeho mierového nástroja (EPF) na krytie naliehavých potrieb armády a obrany.

„Rusko musí zaplatiť za škody, ktoré spôsobilo. Využívame výnosy zo zablokovaných ruských aktív, aby sme sa uistili, že tak urobí,“ uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.

Svoje oznámenie načasovala bezprostredne po jednom z najničivejších ruských útokov na ukrajinskú metropolu Kyjev v tomto roku. Ruská armáda v noci na stredu vypálila na mesto desiatky balistických rakiet a dronov, pričom pri útoku zahynulo najmenej 17 ľudí a 44 utrpelo zranenia. (TASR)

Informoval o tom nezávislý spravodajský web Agentstvo.

Citovaný zdroj sa odvoláva na záznam z obchodného registra, kde je pri mene Daniil Peredrij uvedené, že jeho podnikateľská činnosť bola ukončená 1. augusta pre jeho úmrtie.

K rovnakému dátumu bol tiež zneplatnený jeden z Peredrijových dokladov, doplnilo Agentstvo.
O Peredrijovej smrti informoval predtým aj kontroverzný bloger Anatolij Šarij. Napísal tiež, že pri výbuchu bola zranená Čajkova dcéra Marija. Oficiálne však táto informácie zatiaľ nie je potvrdená.

Ruská polícia uviedla, že 1. augusta explodovalo v moskovskej reštaurácii Balzi Rossi improvizované výbušné zariadenie, ktoré priniesla neznáma žena – podľa denníka Kommersant to bola kuriérka. Pri výbuchu zahynulo päť ľudí, traja na mieste a dvaja v nemocnici. Ďalších 19 osôb utrpelo zranenia.
Médiá informovali, že v ten deň v reštaurácii oslavoval narodeniny aj svoju novú funkciu veliteľ ruských vzdušných a kozmických síl Alexandr Čajko. Do tej bol vymenovaný v máji. O Čajkovi je známe aj to, že na jar roku 2022 velil ofenzíve ruskej armády v Kyjevskej oblasti.

K výbuchu v reštaurácii Balzi Rossi sa nikto neprihlásil. Ruské ministerstvo zahraničných vecí z neho obvinilo Ukrajinu.

„Plánovaním teroristického útoku na jednu z najlepších talianskych reštaurácií v Moskve chceli kyjevskí teroristi zastrašiť Talianov pracujúcich v Rusku, ukázať im, že aj oni sú v hľadáčiku a môžu sa kedykoľvek stať ďalšími obeťami týchto darebákov,“ uviedlo ruské veľvyslanectvo v Taliansku. Vláda v Ríme túto teóriu odmietla a v Kyjeve sa k výbuchu v Moskve nevyjadrili. (TASR)

ŠTS v Banskej Bystrici ho odsúdil za daňové podvody v kauzách Donovaly a Báč.

V minulosti sa im venoval zavraždený novinár Ján Kuciak. Rozsudok ešte nie je právoplatný. O pojednávaní s Kočnerom v Správach informoval redaktor Alexander Ernest.

Šéf rezortu zároveň podá disciplinárny návrh na sudkyňu pre postup, ktorý predchádzal vražde.

O zmenách po vražde učiteľky v Gelnici v Správach informovali redaktori Jakub Horáček a Miriam Čerešníková.

Tá je na výkyvy teplôt obzvlášť citlivá.

Uviedol to Ľubomír Urban, tlačový tajomník Únie hydinárov Slovenska (ÚHS). Hoci v halách funguje výkonná klimatizácia, zvieratá majú postarané o dostatok priestoru na pohyb, bezproblémový prístup ku krmivu a najmä k vode, chovatelia zaznamenávajú nižšiu produkciu tak vo výkrme kurčiat, ako aj slepačích vajec.

„Výrazne sa znížila konverzia krmiva, nižšie sú denné prírastky kurčiat, vzrástol ich úhyn, predovšetkým jatočnej hydiny pred vyskladnením a prevozom k spracovateľom. Jednoducho dostanú infarkt z tepla,“ spresnil.

Dodal, že zvýšené náklady majú chovatelia aj pri prevozoch hydiny k spracovateľom, pretože na prepravnej ploche áut je menej kusov, takže sa treba otáčať viackrát.

Aj napriek týmto vonkajším okolnostiam dokážu podľa neho slovenskí veľkoproducenti hydinového mäsa a vajec plynule zásobovať trh kvalitnými a zdravotne bezpečnými potravinami. (TASR)

Tvrdí, že na podporu týchto závažných obvinení nebol predložený jediný relevantný dôkaz.

Informoval o tom hovorca rezortu vnútra Matej Neumann. Rezort konštatuje, že predmetné zariadenie nie je výrobkom ruského výrobcu s tým, že to vyplýva aj z certifikátu vydaného Slovenským metrologickým ústavom, ktorý identifikuje jeho výrobcu.

„Zariadenie je súčasťou uzavretej a izolovanej komunikačnej infraštruktúry bez prístupu tretích strán. Komunikovať môže výlučne s vyhradeným informačným systémom ministerstva, ktorý zabezpečuje správu a monitorovanie jeho stavu a preberanie vytvorených záznamov,“ uviedol hovorca.

Ako doplnil, technické zariadenie vytvára iba záznamy v rozsahu potrebnom na zákonom požadované zdokumentovanie porušenia pravidiel cestnej premávky. Podľa slov Neumanna zariadenie vykonáva technickú analýzu správania vozidiel na cestnej komunikácii. Samo nevyhodnocuje obsah záznamov vo vzťahu k registrom ani k iným informačným systémom a nemá k nim prístup.

„Samotné spracovanie záznamov prebieha až po ich bezpečnom prenose do vlastných informačných systémov MV SR. V nich sa vykoná kontrola záznamu, overenie jeho autentickosti a posúdenie jeho relevantnosti z hľadiska platných právnych predpisov. Až následne môže byť záznam vyhodnotený a ďalej spracovaný podľa určených pravidiel,“ objasnili z rezortu vnútra.

Tretie strany preto prostredníctvom technického zariadenia nemajú prístup k databázam ani údajom ministerstva.

MV SR upozorňuje, že certifikát, na ktorý sa predstavitelia PS odvolávali v súvislosti s dodávkou desiatich zariadení nemeckej výroby, sa týka iného typu technického zariadenia. Rovnako aj uvádzaná zmluva súvisí s iným druhom cestných rýchlomerov používaných v mobilnom nasadení.
Neumann priblížil, že MV SR pokračuje v realizácii projektu Automatizovaného systému odhaľovania porušení pravidiel cestnej premávky – ASOPPCP.

Míľnik stanovený na jún 2026 bol splnený. Systém bol vyvinutý a nasadený v prostredí ministerstva a v súčasnosti sa postupne uvádza do pilotnej prevádzky v produkčnom prostredí so zvýšeným dohľadom a priebežným dolaďovaním.

„Projekt nepredstavuje iba nákup radarov. Ide o komplexnú digitalizáciu a automatizáciu spracovania dopravných priestupkov – od prijatia a vyhodnotenia záznamov z technických zariadení cez evidenciu a archiváciu dôkazového materiálu až po jeho využitie v správnom konaní. Súčasťou systému bude aj elektronické doručovanie, tvorba analytických a štatistických výstupov a elektronická výmena údajov medzi príslušnými inštitúciami,“ priblížil hovorca rezortu vnútra.

Stacionárne radary v rámci pilotnej fázy budú nainštalované do 30. augusta. Opozičné PS v stredu informovalo, že MV SR pravdepodobne montuje na slovenských cestách dopravné kamery ruskej výroby. PS v tom vidí zásadné bezpečnostné riziko, keďže systém na monitorovanie dopravy má mať prístup k štátnym databázam.

Otázne je podľa hnutia aj obstaranie týchto kamier. Na tlačovej konferencii o tom v stredu informoval poslanec Národnej rady SR Jaroslav Spišiak (PS) a spolupracovník hnutia v oblasti bezpečnosti Peter Bátor. (TASR)

Oznámilo to iránske ministerstvo zahraničných vecí.

Dohoda podľa neho nezaručuje automaticky bezproblémovú plavbu, keďže bezpečnosť v regióne by mohli ohroziť Spojené štáty.

„Geografické súradnice trasy, ktorú obe strany navrhli, boli dohodnuté a ak tomu nezabránia určité tretie strany, spoločné vyhlásenie oboch krajín obsahujúce hlavné zásady a body dohody je už v záverečnej fáze posudzovania a prípravy,“ uviedol vo vyhlásení na sieti Telegram hovorca iránskej diplomacie Esmáíl Bakájí.

Teherán uzavrel a fakticky prevzal kontrolu nad Hormuzským prielivom, keď Spojené štáty a Izrael koncom februára zaútočili na Irán.

Strategická úžina je kľúčová pre svetové dodávky ropy, plynu či hnojív. Pred vojnou prechádzala prielivom pätina celosvetových dodávok ropy a zemného plynu. Od vypuknutia konfliktu však ceny týchto komodít prudko stúpli, čo podľa AFP dostalo Washington pod ekonomický a politický tlak, aby vojnu s Teheránom ukončil.

Americký prezident Donald Trump opakovane trvá na tom, že Irán chce s USA uzavrieť dohodu o opätovnom otvorení Hormuzského prielivu. Teherán to popiera a uvádza, že namiesto toho bude na správe úžiny spolupracovať s Maskatom.

Bakájí podľa vyhlásenia svojho rezortu novinárom povedal, že rokovania s Ománom napredujú, no aj keby dosiahli dohodu, ešte by to neznamenalo, že by bol prieliv bezpečný pre všetky prechádzajúce plavidlá.

„Faktory, ktoré spôsobujú, že Hormuzský prieliv nie je bezpečný, na strane Spojených štátov stále pretrvávajú, najmä námorná blokáda a ďalšie agresívne a zastrašujúce kroky namierené proti Iránu a jeho záujmom,“ povedal hovorca. (TASR, AFP)

Spoločnosť Verejné prístavy v auguste zatiaľ nezaznamenala príchod ani odchod nákladných plavidiel.

„Aktuálny nízky vodostav na Dunaji má výrazný vplyv na nákladnú aj osobnú vodnú dopravu. Nákladné plavidlá nemôžu z dôvodu obmedzenej plavebnej hĺbky využívať svoj štandardný ponor,“ uviedla Katarína Šubertová z kancelárie generálneho riaditeľa Verejných prístavov.

„Vo väčšine prípadov sa nakladajú len približne na polovicu svojej bežnej tonáže, prípadne sú nútené plavbu úplne pozastaviť. To sa priamo premieta do poklesu objemu preloženého tovaru v našich prístavoch,“ priblížila. Podobným obmedzeniam čelí aj osobná lodná doprava, kde plavidlá rovnako čakajú na zlepšenie hydrologických podmienok.

V stredu bolo v osobnom prístave v Bratislave 11 osobných kajutových plavidiel, ktoré tam zostali vyviazané ešte z konca júla z dôvodu nepriaznivých plavebných podmienok.

„V nákladnom prístave Bratislava taktiež evidujeme zvýšený počet plavidiel. Keďže lode v nákladnom prístave bežne kotvia aj z dôvodu nakládky, údržby či plánovaných prevádzkových prestávok, presné počty plavidiel odstavených výhradne pre nízky vodostav neevidujeme,“ dodala Šubertová. V prístave Komárno neevidujú žiadne mimoriadne odstavenia plavidiel.

Aktuálne pretrvávajúce obdobie sucha sa výrazne podpisuje pod nízku hladinu Dunaja. V stredu o 13.00 h bol podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu vodostav v Bratislave na úrovni 246 centimetrov, v Komárne 39 centimetrov a v Štúrove mínus 22 centimetrov pod nulou nad vodomere. (TASR)

Pre okresy vo viacerých častiach Slovenska vydal SHMÚ výstrahy tretieho stupňa pred vysokými teplotami.

Teploty majú dosahovať nad 38 stupňov Celzia, informujú o tom meteorológovia na svojom webe. Vysoká teplota predstavuje zvýšené nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov.

Pravdepodobnosť poškodenia zdravia a ohrozenia života spôsobeného nadmerným zaťažením organizmu u niektorých osôb je podľa SHMÚ vysoká. Výstrahy tretieho stupňa platia od 12.00 do 20.00 h.

Výstrahy druhého stupňa pred vysokými teplotami platia pre okres Malacky v Bratislavskom kraji, okresy Banská Bystrica a Brezno v Banskobystrickom kraji, okresy Gelnica, Spišská Nová Ves v Košickom kraji, okresy Senica a Skalica v Trnavskom kraji a pre takmer všetky okresy v Trenčianskom, Prešovskom a Žilinskom kraji. V týchto okresoch sa očakáva dosahovanie maximálnej teploty vzduchu nad 35 stupňov Celzia.

Pre okresy Námestovo a Tvrdošín vydali meteorológovia výstrahu prvého stupňa pred vysokými teplotami. V týchto okresoch sa očakáva dosahovanie maximálnej teploty vzduchu 33 stupňov Celzia.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.

„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ.

Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba aj obmedziť fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku.

Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov. Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc.

Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov. Zároveň v okresoch Trenčín, Ilava, Púchov, Považská Bystrica, Žilina, Bytča, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Námestovo a Čadca platí počas štvrtka od 18.00 h výstraha prvého stupňa pred búrkami.

V týchto okresoch je malá pravdepodobnosť výskytu búrok spojených s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 milimetrov za 30 minút, s nárazmi vetra 65 až 85 kilometrov za hodinu a s krúpami.

Intenzívny dážď môže podľa SHMÚ vyvolať prechodný vzostup vodných hladín na malých tokoch a výskyt povodňových úkazov mimo tokov, ako stekanie vody zo svahov, bahnotok, zatopenie pivníc, podchodov či podjazdov.

„Vietor môže spôsobiť škody menšieho rozsahu na porastoch a objektoch, ako lámanie konárov stromov, pád slabších stromov či menšie škody na strechách budov. Poletujúce trosky a nezabezpečené predmety predstavujú riziko pre ľudské zdravie,“ uviedol SHMÚ. Krúpy môžu poškodiť vegetáciu. Súvislá vrstva krúp na komunikácii môže prechodne obmedziť cestnú premávku. (TASR)

V tábore narastá napätie, pretože jeho obyvatelia sa obávajú vysťahovania.

Očití svedkovia uviedli, že do tábora Kalandijá preniklo asi desať obrnených vojenských vozidiel.

Izraelskí vojaci následne tábor uzavreli a nepovolili doň vstup novinárom ani jeho obyvateľom. Predstaviteľ izraelskej armády pre AFP uviedol, že bezpečnostné zložky pôsobia v oblasti tábora s cieľom zabrániť teroristickej činnosti a zadržať hľadané osoby.

V podobnom duchu sa vyjadril aj izraelský úrad COGAT, ktorý patrí pod izraelské ministerstvo obrany a zaoberá sa civilnými záležitosťami na palestínskych územiach. Podľa neho bola rozsiahla operácia zameraná proti „teroristickým elementom, teroristickej infraštruktúre a držbe či pašovaniu zbraní“.

Hovorca výboru spravujúceho záležitosti tábora Kalandijá Muhammad Aslan uviedol, že izraelská armáda zadržala najmenej 20 ľudí a na strechách viacerých domov v tábore rozmiestnila svojich hliadkujúcich vojakov.

AFP pripomenula, že vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v roku 2023 pokročila s plánmi na výstavbu približne 9000 bytových jednotiek v oblasti bývalého jeruzalemského letiska Atarot, ktoré sa nachádza v blízkosti tábora Kalandijá.

Palestínski obyvatelia odvtedy vyjadrujú obavy, že razie a búranie domov môžu súvisieť so zámerom izraelských úradov vysťahovať ich z oblasti pred výstavbou osád. Izraelské úrady tieto tvrdenia oficiálne nepotvrdili. (TASR, AFP)

Nemecká civilná tajná služba vlani označila AfD za preukázateľne pravicovo extrémistickú stranu.

Klingbeil, spolupredseda stredoľavej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), ktorá je menším partnerom v koaličnej vláde kancelára Friedricha Merza, zároveň opäť podporil zachovanie politického „ochranného múru“ okolo AfD, ktorý má zabrániť jej účasti vo vládach na všetkých úrovniach.

„Jeho cieľom je zabrániť nepriateľom ústavy získať politickú moc. Chráni dôstojnosť každého jednotlivca a s ňou aj našu liberálnu demokraciu. Pre mňa a moju stranu v tomto nie je prípustný žiadny kompromis,“ napísal Klingbeil.

AfD, ktorú pre jej extrémistické názory vyšetrujú nemecké spravodajské služby, je po minuloročných parlamentných voľbách, v ktorých skončila na druhom mieste, najväčšou opozičnou stranou v krajine.

Dlhodobú debatu o tom, ako k AfD pristupovať, opäť rozprúdila právna analýza, ktorú si objednala berlínska organizácia s názvom Spoločnosť za občianske práva. Správa dospela k záveru, že strana je „preukázateľne protiústavná“. Jej ôsmi autori, ktorí sú právnymi expertmi, tvrdia, že AfD porušuje demokratické princípy a ústavnú záruku ľudskej dôstojnosti.

Verejnú výzvu požadujúcu zákaz tejto strany podporilo aj viac než 1000 ďalších odborníkov v oblasti práva a právnikov. Klingbeil v texte uviedol, že „nezávislí odborníci dokázali, že AfD systematicky pracuje na zničení našej demokracie a právneho štátu“.

Návrh na zákaz politickej strany na Ústavnom súde môže podať buď jedna z komôr parlamentu, alebo spolková vláda. Klingbeilov článok vyšiel v čase, keď najnovšie prieskumy verejnej mienky ukázali, že AfD vedie na celonárodnej úrovni s podporou okolo 27 percent, zatiaľ čo konzervatívna aliancia CDU/CSU kancelára Merza dosahuje približne 23 percent a SPD sa pohybuje na úrovni okolo 12 percent, dodáva DPA. (TASR, DPA, ČTK)

Izraelská armáda oznámila, že v oblasti začala novú vlnu leteckých útokov.

Stalo sa tak v reakcii na údajné porušenie prímeria zo strany libanonského proiránskeho militantného hnutia Hizballáh.

Libanonská štátna tlačová agentúra NNA uviedla, že izraelský útok zasiahol strechu modlitebného priestoru na cintoríne v meste Tibnín. Zahynul pritom jeden človek a ďalších 11 osôb utrpelo zranenia.

Izraelská armáda na sociálnej sieti X uviedla, že začala „presné útoky“ na ciele na juhu Libanonu v reakcii na „zjavné porušenie“ prímeria zo strany Hizballáhu. Podľa agentúry AFP ide o prvé oznámenie o takejto vlne izraelských útokov od júna.

Ozbrojené sily predtým vydali pre obyvateľom juholibanonskej obce Mansúrí v okrese Týros výzvu na okamžitú evakuáciu. Civilistov vyzvali, aby sa presunuli najmenej kilometer severne od obce na otvorené priestranstvo. Podľa libanonských médií ide o prvý takýto evakuačný príkaz od 14. júna. Miestne úrady uviedli, že po výzve začali z obce odchádzať desiatky rodín.

Dohoda o prímerí medzi Izraelom a Hizballáhom platí od novembra 2024 a mala ukončiť boje na izraelsko-libanonskej hranici, ktoré vypukli krátko po začiatku vojny v palestínskom Pásme Gazy. Počíta s postupným stiahnutím izraelských síl z juhu Libanonu a obmedzením ozbrojenej prítomnosti Hizballáhu v tejto oblasti.

Obe strany sa však navzájom obviňujú z porušovania dohody. Izrael tvrdí, že podniká útoky proti aktivitám a infraštruktúre Hizballáhu, zatiaľ čo libanonské úrady opakovane obviňujú Izrael z narúšania prímeria. (TASR, AFP)

V Kamenici nad Hronom v okrese Nové Zámky dosiahla teplota v stredu popoludní 41,4 stupňa Celzia.

Potvrdil to hovorca Slovenského hydrometeorologického ústavu Ivan Garčár s tým, že údaje majú operatívny charakter a budú sa ešte verifikovať. (TASR)

Rekord bol zaznamenaný popoludní v meste Bad Deutsch-Altenburg na východe alpskej republiky.

Informovala o tom rakúska meteorologická služba GeoSphere Austria. Iba deň tak platil predchádzajúci rekord, keď v utorok vo Viedni Stammersdorfe teplomery ukázali rovných 41 stupňov.

Dolnorakúsky Bad Deutsch-Altenburg leží blízko hranice so Slovenskom a tiež Maďarskom. Mesto bolo až do utorka držiteľom rakúskeho teplotného rekordu 40,5 stupňa, a to od roku 2013.

Vo Viedni Stammersdorfe bolo dnes rovnako ako v utorok 41 stupňov. Podľa agentúry APA je táto viedenská meracia stanica prvá v Rakúsku, na ktorej boli tri dni po sebe zaznamenané 40-stupňové teploty. (ČTK, APA)