Zároveň posudzuje ôsmu žiadosť o platbu z plánu obnovy.

Uviedol to vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano. (TASR)

Oznámil to tamojší starosta Juan Jesús Vivas v Európskom parlamente.

V Ceute sa podľa neho stále nachádza od 3 000 do 5 000 migrantov bez dokladov.

Pre situáciu v Ceute zvolali španielski poslanci za Ľudovú stranu (PP) mimoriadne zasadnutie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), na ktorom sa zúčastnil aj eurokomisár pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner. Europarlament bude o Ceute debatovať v septembri v Štrasburgu.

Brunner podľa Reuters vyhlásil, že Európska únia je zraniteľná, ak hraničné kontroly závisia od dobrej vôle jednej susednej krajiny.

Starosta Ceuty upozornil, že mestu v týchto chvíľach hrozí humanitárna kríza obrovského rozsahu. Prijímacie centrá sú preplnené a vzniklo vysoké riziko pre verejný poriadok a bezpečnosť. Navyše, ako uviedol, upadla morálka miestnych. „Naši ľudia sa cítia smutní, bezmocní, nepokojní, vystrašení a ustarostení,“ povedal europoslancom na diaľku cez telemost.

Obyvatelia Ceuty sa podľa Vivasa boja, že by sa migračná vlna z minulého týždňa mohla zopakovať. „Sme mimoriadne zraniteľní a naša bezpečnosť a integrita sú v rukách tretej krajiny, Maroka, ktoré neuznáva našu zvrchovanosť,“ varoval podľa agentúry EFE. Maroko si nárokuje Ceutu, ako aj druhú španielsku exklávu na severe Afriky, Melillu.

Ministri vnútra členských krajín EÚ sa na utorkovom rokovaní Rady EÚ zhodli, že je potrebné pokračovať v boji proti prevádzačom migrantov, zintenzívniť návraty, posilniť hranice Únie, ako aj zlepšiť vzájomné informovanie sa a koordináciu v krízových situáciách.

Vivas už v stredu označil situáciu za absolútne neudržateľnú pre stovky maloletých migrantov, ktorí zostali bez sprievodu v Ceute, kde koncom júla prenikli desaťtisíce ľudí. Španielske úrady ich počet odhadli až na 72-tisíc, z ktorých 70-tisíc sa už dobrovoľne vrátilo späť do Maroka. (TASR, Reuters)

Oznámil to náčelník správy tohto regiónu na juhovýchode Ukrajiny Oleksandr Hanža.

Hanža najprv informoval o jednom mŕtvom a štyroch zranených – troch mužoch a jednej žene – v Pavlohrade.

„Horia sklady logistických spoločností a obchod,“ napísal na sociálnej sieti. Neskôr počet obetí vzrástol na dve.

„Záchranári práve vyťahujú z trosiek telo ďalšej obete,“ uviedol Hanža s tým, že ošetrenie vyhľadalo sedem zranených. Ďalších troch ľudí zabili a troch zranili pri nepriateľskom útoku na obec Vyšneve, dodal.

Ukrajina sa piaty rok bráni rozsiahlej ruskej vojenskej invázii. Súčasťou bojov sú vzdušné útoky oboch strán. Moskva i Kyjev popierajú, že by zámerne útočili na civilistov, OSN však uvádza, že vo vojne prišlo o život vyše 16-tisíc civilistov vrátane žien a detí. Drvivú väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území pod kontrolou Kyjeva, na ktoré útočí ruská armáda. (ČTK)

Dvoch kontrolórov obžaloval z prečinu podplácania a referenta mobilného dohľadu z prečinu prijímania úplatku.

Informovala o tom hovorkyňa košickej krajskej prokuratúry Jarmila Janová. Podľa prokuratúry mali colní kontrolóri počas výberového konania na pracovné miesta na Colnom úrade Michalovce požiadať inštruktora, aby pri fyzických testoch pripísal body priateľke jedného z nich. Za pomoc mu mali prisľúbiť alkoholický nápoj. Inštruktor mal ich žiadosti vyhovieť a body pripísať.

„V prípade uznania viny môže byť obžalovaným colným kontrolórom uložený trest odňatia slobody až na dva roky a obžalovanému inštruktorovi výcviku trest odňatia slobody až na päť rokov,“ uviedla hovorkyňa. (TASR)

Slúžiť bude na vytvorenie projektovej dokumentácie na rekonštrukciu Hlavnej stanice v Bratislave.

ŽSR tak na ňu môžu využiť vlastné zdroje. Informoval o tom vo videu na sociálnej sieti minister dopravy, ktorý zároveň kandiduje na bratislavského primátora.

„Práve sme s generálnym riaditeľom ŽSR potvrdili, že to s rekonštrukciou bratislavskej hlavnej stanice myslíme naozaj vážne. Podpísali sme totiž spolufinancovanie projektovej dokumentácie,“ povedal Ráž bez toho, aby konkretizoval objem peňazí.

ŽSR tak dostanú peniaze na to, aby pokračovali v kreslení budúcej podoby stanice. „Toto museli doteraz ťahať z vlastných prostriedkov. Odteraz na to budú čerpať eurofondy a svoje peniaze môže presunúť niekam inam, kde je to potrebné,“ dodal minister. (TASR)

Tridsaťštyriročný útočník s klubom podpísal zmluvu do leta 2028. Do tímu prišiel ako voľný hráč z anglického FC Liverpool.

V Liverpoole strávil deväť rokov.

Salah pricestoval to Turecka už v stredu. Najskôr mal posilniť Besiktas Istanbul, avšak rokovania uviazli na mŕtvom bode po tom, čo klub vyhlásil, že nedokáže splniť hráčove podmienky.

Následne sa do diskusií úspešne zapojil Trabzonspor, ktorý vo štvrtok zverejnil spoločné fotografie Salaha a prezidenta klubu Ertugrula Dogana pri podpise kontraktu. Vo večerných hodinách by sa mal uskutočniť privítací ceremoniál.

Egyptský reprezentant má za jednu sezónu zarobiť 17,5 milióna eur. Okrem toho má v zmluve ďalšiu dôležitú doložku, podľa ktorej získa 20-percentný podiel z predaja všetkých produktov s jeho menom vrátane dresov s tradičným číslom 11, ktoré obliekal aj v Anglicku.

Salah odohral za Liverpool počas deviatich rokov 442 zápasov, v ktorých strelil 257 gólov vo všetkých súťažiach. V drese „The Reds“ vyhral dvakrát Premier League a raz Ligu majstrov. Pred príchodom na Anfield pôsobil aj v Chelsea, Fiorentine a AS Rím. (TASR)

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Trabzonspor (@trabzonspor)

Urobia tak za 110 miliárd dolárov (viac ako 95 miliárd eur).

Britská vláda dnes oznámila, že firma Paramount Skydance sa rozhodla poskytnúť záruky, ktoré rozptýlili obavy ministerky kultúry Lisy Nandyovej z negatívnych dopadov fúzie, okrem iného v oblasti spravodajstva a televízneho vysielania pre deti.

Britský protimonopolný úrad (CMA) podľa agentúry Reuters v samostatnom vyhlásení uviedol, že spojenie podnikov výrazne neobmedzí konkurenciu v oblasti filmovej distribúcie, detských televíznych kanálov a streamovacích služieb.

Spoločnosť Paramount Skydance označila súhlas britských úradov za dôležitý medzník v realizácii dohody o spojení s rivalom Warner Bros. Discovery. Transakciu už v júni schválilo americké ministerstvo spravodlivosti a v júli nasledoval súhlas Európskej komisie.

Prekážkou pre dokončenie transakcie však zostáva žaloba zo strany dvanástich štátov USA na čele s Kaliforniou, ktorá tvrdí, že spojenie podnikov obmedzí konkurenciu v distribúcii filmov a v káblovej televízii.

Spoločnosť Paramount Skydance v júli súhlasila, že transakciu pozastaví do rozhodnutia súdu, alebo do 1. júna budúceho roka. Tento týždeň súd stanovil termín procesu na marec budúceho roka.

Skupina Warner Bros. Discovery vznikla v roku 2022 spojením firiem WarnerMedia a Discovery. Do portfólia skupiny patrí slávne filmové štúdio Warner Bros s právami na rad filmových príbehov a postáv, vrátane franšíz Harry Potter, DC Comics alebo Teória veľkého tresku.

Súčasťou skupiny sú tiež kanály HBO, Animal Planet či spravodajská televízia CNN. Tá za svoje spravodajstvo dlhodobo čelí kritike od amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Paramount Skydance vznikol fúziou mediálnych firiem Paramount Global a Skydance Media, ktorú úrady schválili na konci vlaňajšieho júla. Súčasťou skupiny je napríklad filmové a televízne štúdio Paramount Pictures, televízna sieť CBS či streamovacia služba Paramount+. (ČTK, Reuters)

V Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš dosiahla teplota popoludní 42 stupňov Celzia.

SHMÚ o tom informoval na sociálnej sieti s tým, že údaje majú operatívny charakter a nemusia byť konečné. (TASR)

Výbor by sa podľa hnutia mal zaoberať inštalovanými dopravnými kamerami.

Informoval o tom Richard Duchaj z mediálneho oddelenia hnutia. PS v stredu (5. 8.) prišlo s tvrdeniami, že ide o sledovací systém ruskej výroby. Ministerstvo vnútra (MV) to odmieta.

„Vyzývam ministerstvo vnútra, aby sprístupnilo zariadenia na nezávislú inšpekciu a zverejnilo všetky vyššie uvedené informácie. Zároveň ho vyzývame, aby zverejnilo, na základe čoho bol predmetný systém obstaraný, ako aj všetky súvisiace dokumenty, osobitne objednávky a zmluvy,“ uviedol spolupracovník PS v oblasti bezpečnosti Peter Bátor.

„Je neakceptovateľné a neodôvodnené, aby informácie o technike, ktorej údajne jediným cieľom je merať rýchlosť na cestách civilnej premávky, boli pred verejnosťou, pred médiami a poslancami utajované,“ dodal.

Poukázal, že ministerstvo neuviedlo, aký konkrétny výrobok je na cestách inštalovaný, či sú v ňom ruské komponenty alebo koľko kusov za akú cenu objednalo.

Člen brannobezpečnostného výboru a poslanec parlamentu Jaroslav Spišiak (PS) si myslí, že minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) by mal na výbor prísť podozrenia vysvetliť.

„Rovnako tak sa obrátime na relevantné štátne inštitúcie, či už so žiadosťou o oficiálne informácie, alebo s konkrétnymi podaniami,“ doplnil Bátor.

Opozičné PS v stredu informovalo, že MV SR pravdepodobne montuje na slovenských cestách dopravné kamery ruskej výroby. PS v tom vidí zásadné bezpečnostné riziko, keďže systém na monitorovanie dopravy má mať prístup k štátnym databázam. Otázne je podľa hnutia aj obstaranie týchto kamier.

Ministerstvo vnútra SR tvrdenia PS o údajnom nasadení ruského sledovacieho systému a sprístupnení databáz rezortu Ruskej federácii odmietlo. Na podporu týchto mimoriadne závažných obvinení nebol predložený jediný relevantný dôkaz. (TASR)

Slovensko podľa šéfa rezortu vnútra opakovane dokázalo, že vie čeliť takýmto výzvam.

Pri počte dezercií a násilných odvodov v ukrajinskej armáde možno očakávať zvýšenú nelegálnu migráciu spojenú s podvodmi a korupciou na hraniciach. Slovenská republika monitoruje túto situáciu.

Na sociálnej sieti to uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v súvislosti so sprísnením pravidiel ochrany pre ukrajinských mužov utekajúcich pred vojnou s Ruskom, ktoré schválila Európska únia (EÚ).

„Ako minister vnútra som pripravený chrániť nedotknuteľnosť našich hraníc, vrátane boja s nelegálnymi migrantmi, ktorí sú doma povinní nastúpiť na front. Očakávam zhoršenie bezpečnostnej situácie na Ukrajine a snahy mužov utekať ešte viac ako doposiaľ. Celá Únia sa musí pripraviť na novú situáciu,“ podotkol Šutaj Eštok.

Slovensko podľa šéfa rezortu vnútra opakovane dokázalo, že vie čeliť takýmto výzvam. Verí, že ľudia na Ukrajine si plne uvedomujú, čo rozhodnutie Európskej únie pre nich znamená.

„Heslo ‚do posledného Ukrajinca‘ ide do svojej finálnej fázy. A my musíme byť na Slovensku obozretní z možného zhoršovania vnútrospoločenskej, politickej a bezpečnostnej situácie u nášho suseda,“ dodal Šutaj Eštok.

Členské štáty Európskej únie schválili sprísnenie pravidiel ochrany pre ukrajinských mužov utekajúcich pred vojnou s Ruskom. Muži v odvodovom veku podľa ukrajinských predpisov nemajú právo bez povolenia vycestovať z krajiny a v členských krajinách EÚ teraz nebudú môcť využívať režim dočasnej ochrany.

Na základe dohody budú môcť ukrajinskí muži vo veku od 23 do 60 rokov využívať dočasnú ochranu EÚ len v prípade, ak absolvovali vojenskú službu alebo boli zo služby oficiálne prepustení. Tí, ktorí ochranu doteraz získali, však o ňu neprídu. Členské štáty EÚ zároveň predĺžili platnosť režimu dočasnej ochrany do marca 2028.

Ukrajina aj naďalej potrebuje na bojisku veľký počet vojakov. Podľa jej prezidenta Volodymyra Zelenského každý mesiac mobilizujú až 34-tisíc mužov, službe sa však vyhýba vysoký počet osôb, čo komplikuje dopĺňanie strát v armáde. (TASR)

Na mobilizáciu do tohto autonómneho mesta vyzývajú 15. augusta.

Stretávacím bodom má byť marocké mesto Fnídik neďaleko hraníc s Ceutou. Plánovaný dátum 15. augusta je v Španielsku štátny sviatok Nanebovzatia Panny Márie.

„Všetci sa tam uvidíme,“ uvádza sa vo viacerých príspevkoch. Iní užívatelia sa pýtajú, „kto 15. ide“ alebo „sú ohľadom 15. augusta nejaké novinky“. Španielska fact-checkingová organizácia Maldita.es uvádza, že na vpád do Ceuty „sa vyzýva na Facebooku, oznamuje sa na Instagrame a organizuje sa na WhatsAppe“.

Do španielskej Ceuty prenikli z Maroka minulý týždeň desaťtisíce migrantov. Väčšina z nich sa následne dobrovoľne alebo za pomoci úradov vrátila späť do Maroka. Pri pokuse dostať sa na španielske územie zahynuli desiatky ľudí.

Viaceré svetové médiá uvádzali, že migračnú vlnu do Ceuty podnietili fámy na internete či nepochopenie nových právnych opatrení v Španielsku. Sociálne siete zaplnili príspevky ako „dvere do Ceuty sú otvorené“ alebo „dnes je ten deň“.

Ruské štátne médiá a proruské informačné kanály neskôr migračnú krízu využívali v propagande proti EÚ a jej migračnej politike. (TASR, EFE)

Litovské spravodajské služby informujú o provokáciách a útokoch na kritickú infraštruktúru.

Miestnym médiám to dnes povedal litovský minister obrany Robertas Kaunas. Lídri troch pobaltských štátov a tiež Poľska už skôr tvrdili, že Rusko zvažuje útok alebo sabotáž proti ich krajinám ako spôsob, ako odviesť pozornosť od vojny na Ukrajine a ako oslabiť podporu západných spojencov Kyjevu, pripomínajú agentúry Reuters a DPA. Rusko tieto predstavy odmietlo.

„Bavíme sa o operácii pod falošnou vlajkou s využitím falošného ukrajinského dronu. To je zrejme najrealistickejší scenár, ktorý v súčasnosti preverujeme,“ uviedol Kaunas internetovému portálu 15min.lt. Neuviedol však podrobnosti o možných cieľoch ani načasovaní útoku. „Jedným zo zámerov je, aby NATO zaváhalo a znížilo podporu Ukrajine. Môžem vás ubezpečiť, že sa to nestane,“ dodal.

Litovský prezident Gitanas Nauséda už v polovici júla povedal, že podľa informácií spravodajských služieb Rusko chystá útoky na infraštruktúru v Pobaltí či v Poľsku a že jeho krajina preventívne sprísni bezpečnostné opatrenia v blízkosti energetických a dopravných objektov.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tieto správy odmietol ako ďalší zo série „desivých príbehov“, ktoré podľa neho majú ospravedlniť militarizáciu namierenú proti Rusku.

Moskva obvinenia z plánovania i vykonávania sabotáží a útokov odmietla už viackrát. Ide podľa nej o súčasť protiruskej propagandy.

Poľský premiér Donald Tusk začiatkom júla s odvolaním sa na informácie spravodajských služieb a spojencov zo Severoatlantickej aliancie povedal, že nadchádzajúce mesiace môžu byť kritické pre bezpečnosť štátov na východnom krídle NATO. Tusk vtedy tiež varoval najmä pred útokmi na územie Poľska a pobaltských štátov.

Útočné ukrajinské drony letiace na ciele v Rusku sa v minulých mesiacoch opakovane odchyľovali z trasy do vzdušného priestoru Fínska a pobaltských štátov a v niektorých prípadoch dopadli na ich územie.

Podľa Kyjeva za to nesie vinu Rusko kvôli využívaniu takzvaných systémov elektronického boja, teda pomocou rušenia či falšovania vysielaných signálov. Moskva naopak naznačuje, že pobaltské štáty tajne umožňujú Ukrajine využívať svoj vzdušný priestor na útoky na ciele v Rusku. Pobaltské štáty aj Ukrajina to odmietajú ako ničím nepodložené dezinformácie.

Litva, ktorá je členským štátom NATO, zdieľa popri Poľsku a Lotyšsku spoločnú pozemnú hranicu s ruskou exklávou Kaliningradom a s Bieloruskom, ktoré je spojencom Moskvy. Od otvorenej ruskej invázie na Ukrajinu z roku 2022 táto pobaltská krajina strojnásobila výdavky na obranu. (ČTK, Reuters, DPA)

V obci Štrkovec zaznamenala stanica teplotu 41,6 stupňa Celzia.

Rekord musí ešte potvrdiť Slovenský hydrometeorologický ústav a ak sa tak stane, pôjde o štvrtý prekonaný teplotný rekord v priebehu niekoľkých týždňov.

Predstavuje to 20,43 percenta z prostriedkov, ktoré má k dispozícii v aktuálnom programovom období.

Oproti predchádzajúcemu mesiacu sa čerpanie zvýšilo o 1,29 percentuálneho bodu (p. b.). Informovalo o tom vo štvrtok Ministerstvo financií (MF) SR.

V programovom období 2021 až 2027 boli pre SR vyčlenené prostriedky Európskej únie (EÚ) v celkovej výške 12,79 miliardy eur.

Slovensko ich čerpá prostredníctvom jedného hlavného Programu Slovensko s najvyššou alokáciou 12,59 miliardy eur a štyroch menších programov Interreg SK-CZ (85,32 milióna eur), Interreg SK-AT (55,50 milióna eur), INTERACT IV (45 miliónov eur) a Program Rybné hospodárstvo 2021 – 2027 (15,23 milióna eur).

Z celkovej alokácie pre Program Slovensko boli k 31. júlu vyčerpané prostriedky vo výške 2,565 miliardy eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 20,37 percenta. Oproti stavu ku koncu predchádzajúceho mesiaca sa zvýšilo o 1,28 p. b., vyčíslilo MF.

V rámci programu cezhraničnej spolupráce Interreg SK-CZ využilo Slovensko do konca júla 24,24 milióna eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 28,41 percenta. Oproti júnu sa zvýšilo o 3,14 p. b. Z programu Interreg SK-AT sa čerpanie za mesiac zvýšilo o 0,53 p. b. na 10,61 percenta, v absolútnej hodnote to predstavovalo 5,89 milióna eur.

Z celkovej alokácie programu INTERACT IV predstavovalo čerpanie v júli 19,02 milióna eur alebo 42,26 percenta. Oproti stavu ku koncu predchádzajúceho mesiaca sa zvýšilo o 1,85 p. b. V rámci programu Rybné hospodárstvo 2021 – 2027 bola Slovensku pridelená suma 15,23 milióna eur, z ktorej zatiaľ nečerpalo žiadne prostriedky. (TASR)

Hoci je jej zásobovanie naďalej zabezpečené, spoločnosť prijíma preventívne opatrenia, upozornili vodárne.

Hladina vody v akumulačných nádržiach je momentálne na úrovni 3,3 metra, pričom za bežných okolností býva približne do päť metrov, informoval generálny riaditeľ spoločnosti KOMVaK Patrik Ruman. Zároveň sa podľa jeho slov výrazne zvýšila spotreba vody.

Kým počas leta sa pohybuje okolo 10-tisíc kubických metrov denne, v súčasnosti dosahuje spotreba približne 12-tisíc kubických metrov, upozornil Ruman.

Podľa jeho slov pracujú všetky studne nepretržite, no pre vysoký odber nemajú dostatok času na prirodzenú regeneráciu. Pri pokračujúcom suchu to môže predstavovať riziko pre vodné zdroje.

„Rezervu stále máme. Aby sme odľahčili vodný zdroj na Alžbetinom ostrove, začneme zásobovať západnú časť Komárna aj vodou z diaľkového vodovodu Gabčíkovo. Studne tak dostanú priestor na regeneráciu a doplnenie podzemných vôd,“ vysvetlil generálny riaditeľ spoločnosti KOMVaK.

Vodný zdroj na Alžbetinom ostrove zásobuje okrem Komárna aj ďalšie obce, medzi nimi Ižu, Patince, Okoličnú na Ostrove a Zemiansku Oľču.

Riaditeľ zdôraznil, že obyvatelia sa zatiaľ nemusia obávať regulácie dodávky pitnej vody, potrebný je však zodpovedný prístup k využívaniu pitnej vody. „Prosíme obyvateľov, aby nenapúšťali bazény pitnou vodou, neplytvali vodou pri činnostiach, ktoré nie sú nevyhnutné, a šetrili vodou,“ vyzval verejnosť Ruman.

Spoločnosť KOMVaK zabezpečuje zásobovanie a prevádzkovanie pitnej vody na území mesta Komárno a v 15 okolitých obciach a samotné zásobovanie v ďalších troch obciach v okrese Komárno. (TASR)

Každý poslanec Národného zhromaždenia môže odporučiť jedného kandidáta.

Podpredsedníčka vykonávajúca funkciu predsedu maďarského Národného zhromaždenia Anikó Hallerová Nagyová vo štvrtok (6. 8.) oznámila, že v súlade s návrhom poslaneckého klubu vládnej strany Tisza rozhodne zákonodarný zbor o novej hlave štátu na budúci utorok. Informoval o tom portál 24.hu.

Nominácie môžu byť parlamentu predložené do pondelka do 10.00 h, uviedla a upozornila, že podľa článku 11 ods. 2 ústavy je na platnosť nominácie potrebné písomné odporúčanie najmenej jednej pätiny poslancov parlamentu, teda 40 poslancov.

Každý poslanec Národného zhromaždenia môže odporučiť jedného kandidáta. Získané odporúčania preskúma na svojom pondelkovom zasadnutí poslanecké grémium parlamentu.

Poslanecký klub Tiszy v stredu inicioval termín voľby nového prezidenta republiky v Národnom zhromaždení na budúci utorok 11. augusta.

Okrem premiéra a predsedu Tiszy Pétera Magyara iniciatívu podpísalo aj 42 vládnych poslancov. Podľa ústavy musí parlament zvoliť nového prezidenta do 30 dní od zániku mandátu predchádzajúcej hlavy štátu Tamása Sulyoka, ku ktorému došlo 20. júla.

Poslanecký klub strany Tisza bude v sobotu hlasovať o tom, koho nominuje za prezidenta republiky, uviedla vo štvrtok pre agentúru MTI predsedníčka poslaneckého klubu Andrea Bujdosóová.

Podľa jej slov výber kandidáta či kandidátov pokračuje a cieľom Tiszy je, aby si na zasadnutí poslaneckého klubu vyberali z viacerých možností. Konkrétne mená Bujdosóová neprezradila, uviedla však, že stále rokujú o tom, akým spôsobom Tisza predstaví svojho kandidáta na hlavu štátu.

Parlament 13. júla schválil 17. novelu ústavy, ktorej priamym dôsledkom bolo odvolanie prezidenta Sulyoka.

Šéf strany Tisza v minulosti opakovane označil Sulyoka za „bábku“ a „pozostatok“ režimu bývalého premiéra Viktora Orbána. Prezident v polovici mája ešte deklaroval, že z funkcie neodstúpi a že mieni naplniť svoj mandát aj prísahu, napokon novelu ústavy podpísal.

Opozičný Fidesz na iniciatívu zareagoval príspevkom na Facebooku. Strane Tisza odkázal, že „škoda námahy“, pretože z hľadiska ústavného práva bude voľba neplatná. „Je zbytočné robiť voľby prezidenta republiky. Na tomto poste nie je voľné miesto. Meno posledného legitímnym spôsobom zvoleného maďarského prezidenta je Tamás Sulyok,“ dodala opozičná strana. (TASR)

Vytvorená pracovná skupina bude o situácii rokovať v piatok.

Vo štvrtok to oznámila hovorkyňa Európskej komisie (EK) Anna-Kaisa Itkonenová. Informoval o tom denník The Guardian.

Úplné zatmenie nastane v stredu 12. augusta. „Keďže k zatmeniu by malo dôjsť popoludní, neočakáva sa, že jeho vplyv bude výrazný,“ povedala Itkonenová. EÚ pristupuje komplexne ku všetkým faktorom, ktoré môžu ovplyvniť energetickú bezpečnosť, doplnila.

Úplné zatmenie môže dočasne znížiť výrobu elektriny zo solárnych elektrární, čo si vyžaduje koordináciu prevádzkovateľov prenosových sústav s cieľom zachovať stabilitu elektrickej siete. Viaceré členské štáty v súčasnosti zápasia s vlnou horúčav a suchom, ktoré zvyšujú tlak na energetické systémy.

Počas zatmenia sa časť Európy úplne ponorí do tmy. Najlepšie podmienky na jeho pozorovanie budú mať obyvatelia Španielska a Islandu. Zo Slovenska bude viditeľné iba ako čiastočné, od 11. augusta 1999 pôjde však o najvýraznejšie čiastočné zatmenie Slnka pozorovateľné v strednej Európe.

Itkonenová zároveň uviedla, že EK zatiaľ neeviduje bezprostredné riziko pre bezpečnosť dodávok elektriny v EÚ napriek tomu, že viaceré elektrárne obmedzili alebo prerušili prevádzku v dôsledku extrémnych horúčav a sucha.

Výpadky sa týkajú elektrární v Maďarsku, Rumunsku, Slovinsku, Francúzsku, Taliansku či Poľsku. Situácia je podľa EK v súčasnosti stabilná a vo všetkých prípadoch možno chýbajúcu výrobu nahradiť dovozom elektriny z iných krajín.

Situáciu monitoruje Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E), ktorá je v úzkom kontakte s vnútroštátnymi orgánmi. Eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen je zároveň pripravený v prípade potreby zvolať koordinačné zasadnutie členských štátov, situácia si to však podľa hovorkyne zatiaľ nevyžaduje. (TASR)

Dron našli zamestnanci nemeckého letiska Lipsko/Halle.

S odvolaním sa na svoje zdroje o tom dnes informovali nemecké stanice NDR, WDR a denník Süddeutsche Zeitung. Nemecká polícia medzitým ďalej pátra po objekte, s ktorým sa nad letiskom zrazilo iné nákladné lietadlo. Stále nie je jasné, o aký objekt išlo, podľa nemeckých médií to bol zrejme dron.

Krátko pred utorkovou polnocou objavil zamestnanec východonemeckého letiska Lipsko/Halle neďaleko ukrajinského lietadla spoločnosti Antonov dron, ktorý podľa neskoršieho zistenia niesol výbušninu. Podľa doterajších poznatkov bola však rozbuška chybná.

Letisko následne prerušilo prevádzku. Iné nákladné lietadlo, ktoré sa práve chystalo pristáť, muselo pristávací manéver prerušiť a zrazilo sa s ďalším „neznámym letiacim objektom“. Po objekte policajti stále pátrajú.

Nemecké médiá už v stredu informovali, že dron s trhavinou našli zamestnanci blízko lietadiel ukrajinských aerolínií Antonov. Podľa WDR, NDR a Süddeutsche Zeitung bola v jednom z nich munícia, ktorá krátko predtým dorazila z Francúzska. Zrejme ju potom čakal ďalší transport.

Agentúra DPA dnes informovala, že zatiaľ čo incident sa odohral na južnej ranveji a tá severná bola už v stredu opäť v prevádzke, teraz je uzavretá severná ranvej. V prevádzke je naopak ranvej južná. Letisko tieto opatrenia nevysvetlilo.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt kvôli incidentu v stredu prerušil dovolenku a priletel do Lipska. V súvislosti s prípadom potom hovoril o „scenári hybridného útoku“. Odmietol však špekulácie ohľadom výbušniny, konštrukcie, dronu i pôvodcu.

„Musíme predpokladať, že ide o veľmi vážny bezpečnostný incident,“ uviedol. Poukázal na „novú kvalitu ohrozenia“ vzhľadom na to, že na rozdiel od predchádzajúcich incidentov s dronmi išlo o prvý prípad, keď bol bezpilotný stroj v oblasti letiska vybavený výbušninou.

Predsedníčka parlamentnej frakcie strany Zelených Katharina Drögeová dnes vyzvala, aby kancelár Friedrich Merz zvolal Národnú bezpečnostnú radu. Incident na letisku Lipsko/Halle označila za „závažný a ťažký hybridný útok“. Veľa podľa nej nasvedčuje tomu, že za ním je „štátny hráč“. „Potom by išlo o štátny terorizmus, na ktorý treba jasne a dôsledne reagovať,“ dodala Drögeová.

Letisko Lipsko/Halle bolo jedným z dopravných uzlov, na ktorých predvlani v júli začali horieť balíčky, ktoré predtým prepravili lietadlá.

Podľa západných tajných služieb, na ktoré sa odvolávali nemecké médiá, výbušniny do balíkov umiestnili ruskí agenti. Len náhodou pritom podľa vyšetrovania začali horieť balíčky na zemi, a nie počas letu. Rusko akúkoľvek úlohu v incidentoch popiera. (ČTK, DPA)

Loď plávala pod vlajkou iného štátu, úder spôsobil požiar na palube.

Jeden člen posádky civilného plavidla zahynul a ďalší traja boli zranení, uviedol dnes na platforme Telegram šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper. Moskva uviedla, že útočila na lode prevážajúce vojenský materiál.

Ide o ďalší z rady stupňujúcich sa ruských útokov na ukrajinské čiernomorské prístavy s cieľom zablokovať obchodné a vývozné trasy napadnutej krajiny, uviedla agentúra Reuters. Ukrajinská prístavná správa podľa tejto agentúry oznámila, že v stredu večer bola zasiahnutá loď Mera Queen plaviaca sa pod vlajkou Guiney-Bissau.

Ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo obrany dnes ráno uviedla, že Rusko v stredu večer zaútočilo na dve nákladné lode v blízkosti ukrajinského prístavu Odesa. Lode podľa ministerstva prepravovali vojenský materiál.

„Takéto útoky opäť dokladajú systematickosť a cynizmus ruského teroru a tiež to, že agresor ohrozuje ako životy civilistov, tak celkovú svetovú potravinovú bezpečnosť,“ napísal v príspevku na telegrame Kiper.

Množiace sa útoky na lode, prístavy a vývozné terminály v Čiernom mori narúšajú globálne dodávky obilia a ropy. Čiernomorský región, ktorý je kľúčový pre prepravu týchto komodít, sa tak stáva ďalším „úzkym hrdlom“ svetového obchodu, ktorá sužuje eskalujúci konflikt – podobne ako v terajšom blízkovýchodnom konflikte Hormuzský prieliv, napísal Reuters.

Rusko, ktoré je najväčším svetovým vývozcom pšenice, a Ukrajina, ktorá tiež patrí medzi popredných svetových exportérov poľnohospodárskych produktov, v posledných týždňoch zintenzívnili vzájomné útoky na poľnohospodárske vývozné terminály a obchodné plavidlá v oblasti Čierneho mora. Kyjev okrem toho vystupňoval útoky na tankery s ruskou ropou.

„Dôsledky sú už viditeľné na svetových poľnohospodárskych trhoch,“ uviedla minulý týždeň na zasadnutí Bezpečnostnej rady predstaviteľka OSN Kayoko Gotohová. „Nesmieme dopustiť, aby táto nebezpečná eskalácia pokračovala,“ dodala.

Ukrajina podľa údajov ministerstva infraštruktúry len za júl zaznamenala 35 útokov na lode kotviace v prístavoch, 22 úderov na plavidlá na mori a 67 útokov na prístavné zariadenia.

Reuters pre porovnanie uvádza, že za celý minulý rok boli ukrajinské plavidlá napadnuté štrnásťkrát. Ukrajina naopak zaútočila na desiatky tankerov podieľajúcich sa na obchode s ruskou ropou s tým, že Moskva z neho financuje svoje vojnové ťaženie. Moskva aj Kyjev tvrdia, že útočia iba na ciele súvisiace s vojnovým konfliktom. (ČTK, Reuters)

V týchto dňoch tam horúčavy dosahujú až 40 stupňov Celzia.

Niekoľkodňové horúčavy a pretrvávajúce sucho prispievajú k šíreniu požiarov. V Srbsku v obci približne 80 kilometrov východne od Belehradu zahynul muž, keď stratil kontrolu nad ohňom, ktorý založil v blízkosti svojho domu.

Srbská polícia v súvislosti s úmrtím upozornila obyvateľov na nebezpečenstvo zakladania ohňov počas obdobia sucha. „Ide o najvážnejší dôsledok nezodpovedného správania. Preto opäť vyzývam všetkých občanov, aby boli mimoriadne opatrní,“ uviedol predstaviteľ polície Luka Čaušič.

Rozsiahly lesný požiar sa vymkol spod kontroly aj v údolí rieky Ibar v strednom Srbsku. Hasičom v náročnom teréne pomáhajú lietadlá na hasenie požiarov.

Na juhu Albánska sa úradom podarilo dostať pod kontrolu desiatky požiarov, ktoré si predtým vyžiadali evakuáciu menšieho počtu obyvateľov.

Dlhodobé horúčavy prehlbujú sucho, ktoré zasiahlo veľkú časť Európy. Hladina Dunaja na viacerých úsekoch klesla na rekordne nízku úroveň, čo obmedzuje výrobu vodnej energie aj prepravu nákladov po rieke. (TASR, AFP)