Dôvodom je únik čoraz väčšieho množstva ropy z tankera, ktorý narazil na plytčinu v blízkosti prírodnej rezervácie.

S odvolaním sa na satelitné snímky o tom informovala agentúra DPA. Plavidlo Caroline Bezengi je údajne súčasťou ruskej tzv. tieňovej flotily.

Tanker uviazol v oblasti okolo chránených ostrovov a citlivej z ekologického hľadiska. V dôsledku úniku sú ohrozené korálové útesy, sťahovavé vtáky, morské korytnačky aj cicavce. Tieto vody sú zároveň domovom vzácneho druhu veľrýb.

Organizácia Greenpeace v stredu upozornila, že ropná škvrna sa od 24. júla do 4. augusta rozšírila z 20 štvorcových kilometrov na odhadovaných 600 štvorcových kilometrov.

Tanker podľa nej preváža približne 110-tisíc ton, respektíve jeden milión barelov surovej ropy. To je takmer trojnásobok množstva, ktoré sa vylialo do mora počas havárie Exxon Valdez pri pobreží Aljašky v roku 1989. (TASR, DPA)

V prvom zápase 3. predkola Konferenčnej ligy utrpeli na pôde holandského tímu FC Twente Enschede debakel 0:6. (TASR)

V blízkosti ukrajinských transportných lietadiel typu Antonov našli dron s výbušninou.

„Dotyčné lietadlá Antonov boli v čase incidentu prázdne a bez nákladu,“ uviedla pre noviny Leipziger Volkszeitung Maret Montavonová, vedúca oddelenia komunikácie a politických vzťahov spoločnosti Mitteldeutsche Flughafen AG.

„Je to v súlade s informáciami, ktoré sme dostali od spoločnosti Antonov Logistics SALIS,“ dodala Montavonová.

Antonov Logistics SALIS je nemecká logistická spoločnosť so sídlom na letisku Lipsko/Halle, ktorá slúži ako kľúčový strategický partner Severoatlantickej aliancie (NATO) na zabezpečenie prepravy nadrozmerného a ťažkého vojenského i civilného nákladu. Spoločnosť je stopercentnou dcérskou firmou ukrajinského štátneho leteckého podniku Antonov, známeho výrobou veľkých transportných lietadiel.

Správy o munícii na palube lietadla poprelo aj nemecké ministerstvo vnútra. Jeho zástupcovia počas stretnutia s predsedami výborov Spolkového snemu (Bundestagu) pre vnútorné záležitosti a obranu uviedli, že v dotyčnom lietadle sa nenachádzala žiadna munícia. Ministerstvo sa k celej záležitosti zatiaľ oficiálne nevyjadrilo.

Dron vybavený výbušninou objavil v noci na stredu pracovník letiska na južnej vzletovej a pristávacej dráhe. Podľa bezpečnostných zdrojov sa nachádzal v blízkosti ukrajinského transportného lietadla Antonov An-124 Condor. Špecialisti zo Spolkovej polície nálož následne zneškodnili.

Vzhľadom na závažnosť prípadu prevzala jeho vyšetrovanie Spolková prokuratúra v Karlsruhe. Podľa jej štvrtkového vyhlásenia existuje podozrenie, že dron mal byť v utorok večer na letisku Lipsko/Halle odpálený.

Na tento účel bola k nemu pripevnená profesionálna výbušnina a rozbuška. Okrem toho existujú indície, že v inej časti letiska sa v tom čase nákladné lietadlo vo vzduchu zrazilo s iným dronom.

„Toto je závažný útok na dopravnú a logistickú infraštruktúru v Nemecku. Tento čin je preto spôsobilý narušiť vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť Nemecka,“ uviedla Spolková prokuratúra. (TASR, DPA)

Útočník podpísal s klubom novú zmluvu, na základe ktorej bude obliekať dres „bieleho baletu“ až do 30. júna 2032. (TASR)

Príčina zatiaľ nie je známa. Verejnosť vyzvali, aby nahlásili prípadné ďalšie nálezy uhynutých zvierat.

Úhyn bol zistený počas každoročného sčítania, pričom v dvoch údoliach na Špicbergoch, ktoré sa nachádzajú približne 1000 kilometrov od severného pólu, našli 13 uhynutých sobov – 11 samíc a dvoch samcov.

Počas leta je podľa úradov veľmi nezvyčajné, aby hynuli samice v reprodukčnom veku a dospelé samce. Nórsky inštitút pre výskum prírody (NINA) priznal, že zatiaľ nemá žiadne jasné vysvetlenie ani konkrétnu hypotézu, ktorá by tieto nezvyčajné úhyny objasnila.

„V zime hynú najmä najmladšie a najstaršie jedince,“ ozrejmil výskumník Vebjörn Veiberg. Dodal, že uhynuté zvieratá nájdené počas tohto leta boli v najlepšom období svojho života z hľadiska fyzickej kondície a schopnosti rozmnožovať sa.

Veterinárni odborníci preverujú aj možnosť, že úhyn súvisí s nejakým ochorením. Podľa Veiberga je však málo pravdepodobné, že by choroba postihla najodolnejšie jedince.

Na Špicbergoch žije približne 22.000 sobov, čo je približne sedemnásobok ľudskej populácie. Miestne soby sú výrazne menšie ako ich príbuzní na nórskej pevnine, doplnila AFP. (TASR, AFP)

Do krajiny pricestuje prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

„Potrebujeme Srbov odlákať od Ruska,“ uviedol citovaný zdroj a túto návštevu označil za „facku Rusom“. Zelenskyj mal Belehrad podľa tamojších médií pôvodne navštíviť už v máji, no cesta sa napokon odložila.

Srbsko je považované za tradičného spojenca Ruska a jednu z európskych krajín, ktoré majú s Moskvou najbližšie vzťahy. Po vpáde ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 neuvalilo na Rusko sankcie a udržiava s ním úzke väzby v oblasti energetiky. Opakovane však potvrdilo podporu územnej celistvosti Ukrajiny a na pôde Organizácie Spojených národov (OSN) ruskú inváziu odsúdilo. Zároveň sa formálne uchádza o vstup do Európskej únie.

Srbský prezident Aleksandar Vučič sa so Zelenským stretol v Kyjeve v polovici júla na summite Ukrajina – juhovýchodná Európa. Išlo o prvú návštevu srbskej hlavy štátu v ukrajinskej metropole za viac ako desať rokov. Kyjevu na summite prisľúbil ďalšiu humanitárnu pomoc, avšak odmietol podpísať spoločnú deklaráciu, ktorá vyzýva na pokračovanie vojenskej a bezpečnostnej podpory Ukrajiny a sprísnenie tlaku na Rusko.

Od začiatku ruskej invázie poskytlo Srbsko Ukrajine približne 60 miliónov eur vo forme nevojenskej a nesmrtiacej pomoci. Moskva však Belehrad opakovane obvinila aj z dodávok munície cez sprostredkovateľov, čo srbská vláda odmieta.

AFP pripomenula, že Vučič sa ako jeden z mála európskych lídrov stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v čase invázie na Ukrajinu. (TASR, AFP)

Slovenský hydrometeorologický ústavcvydal výstrahy prvého stupňa.

Platia aj v okresoch Snina a Sobrance. Výstrahy pred búrkami ústav vyhlásil v celom Bratislavskom kraji, vo väčšine okresov Trenčianskeho, Trnavského a Žilinského kraja a v okresoch Snina a Sobrance na východe krajiny.

Búrky môžu byť podľa ústavu spojené so silným vetrom i krúpami. Pridať sa k nim môže silný lejak.

„Intenzita sprievodných javov je v danej ročnej dobe a oblasti bežná, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu. Pri búrkach môžu byť obmedzené ľudské aktivity a ohrozené zdravie. Intenzívny dážď môže vyvolať prechodný vzostup vodných hladín na malých tokoch a výskyt povodňových úkazov mimo tokov (stekanie vody zo svahov, bahnotok, zatopenie pivníc, podchodov, podjazdov a podobne),“ uviedol SHMÚ.

„Vietor môže spôsobiť škody menšieho rozsahu na porastoch a objektoch (lámanie konárov stromov, pád slabších stromov, menšie škody na strechách budov a podobne). Poletujúce trosky a nezabezpečené predmety predstavujú riziko pre ľudské zdravie. Krúpy môžu poškodiť vegetáciu. Súvislá vrstva krúp na komunikácii môže prechodne obmedziť cestnú premávku,“ uviedol SHMÚ. (TASR)

Nízka hladina mení pravidlá plavby, komplikuje dopravu medzi Bratislavou, Viedňou a Budapešťou a zvyšuje náklady na prepravu.

Rieku by mohli zdvihnúť až výdatnejšie zrážky v Nemecku a hornom povodí Dunaja. Výraznejšiu zmenu však v najbližších dňoch neočakávajú.

Viac o situácii na Dunaji sa dozviete v reportáži redaktora Jakuba Horáčka zo Správ:

Štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa tvrdí, že bez zmien uznesení k zonácii, môže krajina prísť o milióny eur z eurofondov.

Slovensku to vyčíta aj Európska komisia. Minister Tomáš Taraba (nom. SNS) výhrady odmieta.

O spore v Správach informovala redaktorka Miriam Čerešníková:

V stredu namerali teplotu 41,1 stupňa Celzia tiež na meteorologickej stanici v Újpesti.

Dovtedy platila ako najvyššia hodnota 41 stupňov z 30. júna, ktorá bola zaznamenaná na vrchu Gellért. Budapeštiansky rekord bol tak vo štvrtok prekonaný už tretíkrát za uplynulých päť týždňov.

Na budapeštianskom vrchu János bola zaznamenaná aj doteraz najvyššia nočná teplota s ranným minimom 28 stupňov Celzia. (TASR)

Slovenský hydrometeorologický ústav preto vydal výstrahy prvého stupňa.

Vysoké teploty potrápia najmä juhozápadné Slovensko. Výstrahy pred nimi budú platiť popoludní v okresoch Komárno, Nové Zámky, Levice, Krupina, Veľký Krtíš a Lučenec.

Teplota tam môže vystúpiť na 33 stupňov Celzia. „Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov. Uvedená teplota vzduchu nie je v danej ročnej dobe a oblasti nezvyčajná, ale pravdepodobnosť nadmerného zaťaženia organizmu u niektorých osôb je vysoká,“ uviedol ústav.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.

„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ. (TASR)

Počas kúpania boli viaceré osoby vystavené kontaktu s neznámou látkou, ktorá u nich vyvolala zdravotné ťažkosti.

Tie si vyžiadali lekárske ošetrenie privolanou záchrannou zdravotnou službou priamo na mieste.

Informáciu o úniku neznámej látky na kúpalisku v okrese Šaľa potvrdil hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Tomáš Havetta.

Havetta uviedol, že polícia prijala oznámenie, podľa ktorého bolo viacero osôb vystavených kontaktu s neznámou látkou počas kúpania. Hliadka obvodného oddelenia Policajného zboru Šaľa hodnovernosť oznámenia priamo na mieste preverila.

Podľa doteraz zistených informácií mali byť desiatky osôb vystavené vyššej koncentrácii látky, ktorá sa pravdepodobne nachádzala vo vode. Podľa zatiaľ nepotvrdených informácií návštevníkov kúpaliska malo ísť o chlór. Okolitému prostrediu nebezpečenstvo nehrozí, ubezpečila polícia.

Policajti na mieste vykonávajú všetky potrebné úkony na objasnenie okolností udalosti. „Bližšie informácie poskytneme hneď, ako to situácia dovolí,“ skonštatoval Havetta.(TASR)

Najviac výjazdov, 20, bolo v Košickom kraji a najmenej, šesť, v Žilinskom kraji.

TASR o tom informovala Petra Klimešová z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS).

Slovensko prekonáva vlnu horúčav. Vo štvrtok opäť padol rekord najvyššej teploty na Slovensku. Meteorológovia namerali 42,2 stupňa Celzia.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v súvislosti s vysokými teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.

„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ.

Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba aj obmedziť fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku.

Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov. Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc. (TASR)

Podľa agentúry AFP ide o snahu obviniť uznávaného imunológa z potenciálnych pochybení počas covidovej pandémie.

Fauci tiež pôsobil ako predseda Národného ústavu pre alergie a infekčné ochorenia.

Rozhodnutie senátneho výboru súvisí s tým, že Fauci sa minulý týždeň počas nepriateľsky ladeného vypočúvania pred republikánskymi senátormi na radu svojich právnikov odvolal na ústavné právo mlčať.

Členovia senátneho výboru pre vnútornú bezpečnosť a vládne záležitosti Fauciho vypočúvali v súvislosti s nepodloženými tvrdeniami, že pôvod pandémie bol zámerne zatajený.

Predseda výboru, republikán Rand Paul, ktorý Fauciho vypočúvanie inicioval, chce odporúčanie výboru poslať ministerstvu spravodlivosti, ktoré rozhodne o ďalšom postupe. Takéto uznesenia však zvyčajne schvaľuje celý Senát, preto môže tento postup vyvolať právne a politické otázky.

Demokrati hlasovanie vo výbore kritizovali a senátor Gary Peters označil vyšetrovanie za „unáhlené,“ doplnila AFP. Uviedol, že tento postup môže v budúcnosti skomplikovať vyšetrovania Kongresu a zároveň nerešpektuje ústavné záruky, ktoré Senát USA dlhodobo uznáva. Podľa Petersa zároveň nebol predložený presvedčivý dôkaz, že existuje právny dôvod označiť Fauciho za osobu pohŕdajúcu Kongresom.

CNN pripomína, že Fauci bol tvárou amerického výskumu infekčných chorôb už od čias krízy spojenej s HIV/AIDS. Pred Kongresom vystúpil viac ako 250-krát, pričom minulú stredu sa na piaty dodatok Ústavy USA odvolal vôbec prvýkrát. Pod prísahou už v minulosti odmietol Paulove obvinenia, že zamlčoval pôvod pandémie covidu.

V reakcii na tlak Paula a ďalších republikánov exprezident USA Joe Biden v roku 2025 krátko pred svojím odchodom z úradu udelil Faucimu preventívne milosť – pre prípad budúceho konania.

Pred vypočutím Fauciho podporilo viac ako 150 expertov na infekčné choroby, ktorí v otvorenom liste uviedli, že neboli predložené žiadne dôveryhodné dôkazy na podporu týchto absurdných obvinení“, a vyzvali svojich „volených zástupcov v Kongrese, aby zastavili tento hon na čarodejnice“. (TASR, AFP)

Ďalších 29 zranili, uviedli pre agentúru AFP zdroje zo zdravotníckych služieb.

Agentúra AP s odvolaním sa na vládne zdroje informovala o najmenej 30 mŕtvych a 50 zranených vojakoch.

Iránom podporovaní húsíovia podľa nemenovaného vojenského predstaviteľa zasiahli pozície vládnych síl v strednej časti Jemenu a v blízkosti hraníc so Saudskou Arábiou. Konkrétne sa mali cieľom stať vojenské tábory v provinciách Marib a Hadramaut.

Armáda zásahy aj obete potvrdila, ale nespresnila ich počet. Húsíovia sa prihlásili k zodpovednosti za údery, ktoré odôvodnili „posilňovaním saudských ozbrojených síl“.

Jemenský vojenský predstaviteľ uviedol, že raketa, ktorá dopadla na vojakov v tábore v Maribe počas ich rannej prípravy, zabila a zranila najmenej 45 z nich.

Štvrtkové útoky podľa AP predstavujú výrazné eskalovanie napätia od uzavretia faktického prímeria v Jemene v apríli 2022. To pozastavilo boje medzi povstalcami a koalíciou vedenou Saudskou Arábiou, ktorá podporuje medzinárodné uznanú jemenskú vládu.

Jemen, v ktorom je od roku 2014 občianska vojna, sa v júli stal ďalším ohniskom širšieho konfliktu na Blízkom východe medzi USA a Iránom. Húsíovia v nimi ovládanom hlavnom meste Saná umožnili pristátie iránskeho lietadla, čím podnietili sériu odvetných útokov zo strany vládnych síl. Neskôr ohlásili námornú blokádu Saudskej Arábie a začali útočiť na saudské ropné tankery. (TASR, AFP)

Informoval o tom hovorca Slovenského hydrometeorologického ústavu Ivan Garčár. (TASR)

O všetkých kamerách a radaroch bude priebežne informovať.

Informoval o tom hovorca rezortu Matej Neumann. „Zmluvným dodávateľom Ministerstva vnútra SR je spoločnosť Soitron. Dodávka bola realizovaná na základe verejne dostupnej zmluvy so spoločnosťou Soitron. Míľnik plánu obnovy a odolnosti sa týkal vyvinutia a nasadenia modernizovaného systému, nie fyzickej montáže 279 radarov. Ministerstvo bude priebežne a transparentne zverejňovať informácie o všetkých kamerách a radaroch, ktoré budú do systému napojené,“ uviedol rezort.

Opozičné PS v stredu (5. 8.) vyhlásilo, že MV SR pravdepodobne montuje na slovenských cestách dopravné kamery ruskej výroby.

PS v tom vidí zásadné bezpečnostné riziko, keďže systém na monitorovanie dopravy má mať prístup k štátnym databázam. Otázne je podľa hnutia aj obstaranie týchto kamier. Iniciuje zasadnutie parlamentného brannobezpečnostného výboru.

Ministerstvo vnútra SR tvrdenia PS o údajnom nasadení ruského sledovacieho systému a sprístupnení databáz rezortu Ruskej federácii odmietlo. Na podporu týchto mimoriadne závažných obvinení podľa neho nebol predložený jediný relevantný dôkaz. (TASR)

Zároveň posudzuje ôsmu žiadosť o platbu z plánu obnovy.

Uviedol to vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano. (TASR)

Oznámil to tamojší starosta Juan Jesús Vivas v Európskom parlamente.

V Ceute sa podľa neho stále nachádza od 3 000 do 5 000 migrantov bez dokladov.

Pre situáciu v Ceute zvolali španielski poslanci za Ľudovú stranu (PP) mimoriadne zasadnutie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), na ktorom sa zúčastnil aj eurokomisár pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner. Europarlament bude o Ceute debatovať v septembri v Štrasburgu.

Brunner podľa Reuters vyhlásil, že Európska únia je zraniteľná, ak hraničné kontroly závisia od dobrej vôle jednej susednej krajiny.

Starosta Ceuty upozornil, že mestu v týchto chvíľach hrozí humanitárna kríza obrovského rozsahu. Prijímacie centrá sú preplnené a vzniklo vysoké riziko pre verejný poriadok a bezpečnosť. Navyše, ako uviedol, upadla morálka miestnych. „Naši ľudia sa cítia smutní, bezmocní, nepokojní, vystrašení a ustarostení,“ povedal europoslancom na diaľku cez telemost.

Obyvatelia Ceuty sa podľa Vivasa boja, že by sa migračná vlna z minulého týždňa mohla zopakovať. „Sme mimoriadne zraniteľní a naša bezpečnosť a integrita sú v rukách tretej krajiny, Maroka, ktoré neuznáva našu zvrchovanosť,“ varoval podľa agentúry EFE. Maroko si nárokuje Ceutu, ako aj druhú španielsku exklávu na severe Afriky, Melillu.

Ministri vnútra členských krajín EÚ sa na utorkovom rokovaní Rady EÚ zhodli, že je potrebné pokračovať v boji proti prevádzačom migrantov, zintenzívniť návraty, posilniť hranice Únie, ako aj zlepšiť vzájomné informovanie sa a koordináciu v krízových situáciách.

Vivas už v stredu označil situáciu za absolútne neudržateľnú pre stovky maloletých migrantov, ktorí zostali bez sprievodu v Ceute, kde koncom júla prenikli desaťtisíce ľudí. Španielske úrady ich počet odhadli až na 72-tisíc, z ktorých 70-tisíc sa už dobrovoľne vrátilo späť do Maroka. (TASR, Reuters)

Oznámil to náčelník správy tohto regiónu na juhovýchode Ukrajiny Oleksandr Hanža.

Hanža najprv informoval o jednom mŕtvom a štyroch zranených – troch mužoch a jednej žene – v Pavlohrade.

„Horia sklady logistických spoločností a obchod,“ napísal na sociálnej sieti. Neskôr počet obetí vzrástol na dve.

„Záchranári práve vyťahujú z trosiek telo ďalšej obete,“ uviedol Hanža s tým, že ošetrenie vyhľadalo sedem zranených. Ďalších troch ľudí zabili a troch zranili pri nepriateľskom útoku na obec Vyšneve, dodal.

Ukrajina sa piaty rok bráni rozsiahlej ruskej vojenskej invázii. Súčasťou bojov sú vzdušné útoky oboch strán. Moskva i Kyjev popierajú, že by zámerne útočili na civilistov, OSN však uvádza, že vo vojne prišlo o život vyše 16-tisíc civilistov vrátane žien a detí. Drvivú väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území pod kontrolou Kyjeva, na ktoré útočí ruská armáda. (ČTK)