V podniku vypukol požiar, nálet si vyžiadal päť ranených, informoval krízový štáb Krasnodarského kraja. 

Ďalších dvoch ľudí zranil dron v Zadonsku na Done, oznámil gubernátor Lipeckej oblasti Igor Artamonov. Ruské úrady informovali o zničení stoviek ukrajinských dronov počas uplynulej noci.

Terčom náletu sa stal aj bližšie nespresnený priemyselný podnik v Samarskej oblasti, uviedol gubernátor Vjačeslav Fedoriščev na sociálnej sieti. Ukrajinské spravodajské kanály v noci informovali o útoku na petrochemický závod v Syzrani v Samarskej oblasti, ktorý sa už opakovane stal cieľom ukrajinských dronov, poznamenal server BBC News.

Ukrajinská strana sa k nočným útokom na ruské rafinérie zatiaľ nevyjadrila.

Ruská protivzdušná obrana počas noci zostrelila 397 ukrajinských dronov nad 14 ruskými regiónmi, anektovaným Krymom a Azovským morom, tvrdí ruské ministerstvo obrany. O celkovom počte útočiacich strojov, ani o prípadných škodách sa nezmienilo.

Moskovský starosta Sergej Sobjanin informoval o zostrelení deviatich dronov, ktoré leteli na ruské hlavné mesto.

Rafinéria v meste Ilsku je jedným z najväčších petrochemických závodov na juhu Ruska, zvládne spracovať približne 6,6 milióna ton ropy ročne. Výrobky závodu sa používajú na zásobovanie ruských ozbrojených síl, uviedol ukrajinský generálny štáb po júnovom útoku na tento závod.

Na rafinériu v Syzrani ukrajinské drony opäť zaútočili minulý mesiac, keď útoky na ruskú energetickú infraštruktúru, vrátane veľkých rafinérií, viedli k zníženiu produkcie benzínu na úroveň zodpovedajúcu podľa údajov agentúry Reuters len zhruba 65 percentám priemernej sezónnej spotreby v krajine. Palivovú krízu pocítili obyvatelia desiatok ruských regiónov.

Ukrajina sa bráni ruskej invázii piatym rokom, súčasťou vojny sú vzdušné útoky z oboch strán. Nálety v hĺbke Ruska, zamerané predovšetkým na rafinérie, ropné terminály v prístavoch, sklady palív a ďalšie zariadenia, vysvetľuje Kyjev snahou znížiť Rusku príjmy z vývozu ropy a ropných produktov, ktoré slúžia na financovanie vojny proti Ukrajine. (ČTK)

Oheň zničil päť domov a šesť hospodárskych budov.

Ľuďom sa podarilo uniknúť. Podľa Operačného strediska hasičov v Banskej Bystrici na mieste zasahuje 40 dobrovoľných aj profesionálnych hasičov.

Informovala o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na nemenované zdroje oboznámené s týmto projektom.

Tieto kľúčové míľniky sú podľa agentúry zásadné pre vývoj satelitov umiestnených vo vesmíre určených na zachytávanie rakiet kdekoľvek na svete. Podľa správy je tento rok plánovaný pozemný test, budúci rok dve letové skúšky vo vesmíre a v roku 2029 test schopnosti systému zachytiť a zničiť cieľ.

Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa už vyčlenila 3,2 miliardy dolárov (2,8 mld. eur) na vývoj prototypov vyzbrojených satelitov určených na ničenie rakiet, podotkol Bloomberg. Celkovo má ísť na tento obranný štít 185 miliárd dolárov (160 mld. eur).

Americké vesmírne sily (USSF) v apríli oznámili, že 12 spoločností vrátane SpaceX, Anduril Industries a Lockheed Martin získalo kontrakty na vývoj týchto prototypov.

Pentagón tvrdí, že novú technológiu potrebuje viac než kedykoľvek predtým na odvrátenie rastúcej hrozby zo strany jadrových mocností, ako sú Rusko a Čína.

Odborníci sú však skeptickí a obávajú sa, že súčasné úsilie môže dopadnúť podobne ako Strategická obranná iniciatíva (SDI) bývalého prezidenta Ronalda Reagana, ktorá mala chrániť USA pred útokom medzikontinentálnych balistických rakiet niekdajšieho Sovietskeho zväzu. Tá bola finančne veľmi náročná a po rozpade ZSSR stratila zmysel.

Rozpočtový úrad Kongresu USA odhaduje, že vybudovanie siete vesmírnych satelitov schopnej čeliť čo i len niekoľkým raketám by stálo viac ako 700 miliárd dolárov, pripomenul Bloomberg. (TASR)

Uviedol to dnes predstaviteľ regionálnej vojenskej správy.

Kyjev zároveň varoval pred prichádzajúcimi balistickými raketami. „V Kyjeve bol vyhlásený letecký poplach v súvislosti s použitím balistických rakiet,“ uviedla vojenská správa hlavného mesta na platforme Telegram.

Počuť bolo približne desiatku výbuchov. Siréna sa podľa agentúry RBC-Ukraine spustila len minútu pred dopadom rakiet. Úrady vyzvali obyvateľov, aby zostali na bezpečných miestach.

Pri ruských útokoch ešte predtým neďaleko ukrajinskej metropoly zahynuli traja ľudia vrátane dieťaťa. „Následky nepriateľského útoku boli zaznamenané na troch miestach v okrese Brovary,“ napísal na Telegrame Tymur Tkačenko, vedúci kyjevskej mestskej správy.

Pri úderoch utrpeli ďalší traja ľudia vrátane dieťaťa zranenia. Tkačenko dodal, že padajúce trosky poškodili domy, budovy a vozidlá. (TASR, AFP)

Časom 52,37 s vytvorila nový slovenský juniorský rekord.

Anna Švrček skončila vo finále behu na 3000 m prekážok na deviatej priečke výkonom 10:05,91 min.

Gymerská si o 22 stotín vylepšila vlastné národné maximum 52,59 z júnového Mannheimu. Od bronzu ju delilo 61 stotín, piatu Slovinku Mašu Medjimurecovú zdolala v tesnom finiši o dve tisíciny sekundy.

Devätnásťročná zverenka Lukáša Kotalu v AŠK Slávia Trnava dosiahla historicky najlepšie slovenské umiestnenie v tejto disciplíne na juniorskom svetovom šampionáte. Pred dvoma rokmi v Lime ju klasifikovali na 32. mieste, v Eugene sa posunula o 28 priečok. Zlato získala Poľka Anastazja Kušová v čase 51,06 pred Američankou Atajou Stephaneovou-Vazquezovou (51,36) a Tiannou Springerovou z Guyany (51,76).

Švrček, ktorá žije v Japonsku, sa v 16-člennom finále udržala v najlepšej desiatke. Titul si vybojovala Etiópčanka Almaz Yohannisová v najlepšom juniorskom výkone roka 9:15,81 min, striebro získala jej krajanka Wosane Asefaová (9:30,50) a bronz Keňanka Anatasha Cheptoová (9:37,18).

O medailu bude bojovať aj Laura Frličková. V druhom semifinále 100 m prekážok obsadila postupové tretie miesto vo vyrovnanom sezónnom maxime 13,22 s. Zverenku Luboša Komárka v AK Martin čaká finále v nedeľu o 4.33 h SELČ.

V semifinále dvojstovky sa skončilo účinkovanie Emy Bendovej a Richarda Machatu. Bendová doň postúpila z rozbehu v juniorskom rekorde SR 23,51, no v ďalšej fáze obsadila v prvom behu ôsme miesto časom 23,58 a celkovo skončila na 18. mieste.

Machata po tretej priečke v rozbehu (21,19) finišoval v prvom semifinále piaty za 21,06. Celkovo mu to vyšlo na 17. miesto. Nina Hejčíková (23,92) a Richard Janura (21,29) nepostúpili z rozbehov. Informoval o tom Slovenský atletický zväz (SAZ).

Významnú úlohu pri tragickom presune desaťtisícov mužov, žien a detí zohrala vlna dezinformácií na internete.

Podpredsedníčka EK pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu Henna Virkkunenová platformy vyzvala, aby „konali rozhodne“ v boji proti dezinformáciám v čase kríz.

„Platformy musia konať rozhodne, aby zachovali integritu digitálneho priestoru, najmä v krízových situáciách,“ napísala Virkkunenová na sociálnej sieti X. Zároveň sa podľa nej musí zintenzívniť monitorovanie a posilniť spolupráca s overovateľmi faktov.

EK vo štvrtok uviedla, že sleduje marocké sociálne siete, na ktorých sa šíria výzvy na opätovný vpád do španielskej exklávy Ceuta z Maroka. Predpokladá, že významnú úlohu pri tragickom presune desaťtisícov mužov, žien a detí zohrala vlna dezinformácií na internete. Viaceré médiá poukázali na to, že sa rozšírila nepravdivá informácia o tom, že hranica do Ceuty je otvorená.

Španielsko cez víkend reagovalo rýchlym návratom migrantov a v utorok oznámilo, že zo 72-tisíc ľudí, ktorí do exklávy prišli z Maroka, sa všetci okrem približne dvetisíc osôb už vrátili. Madrid tiež uviedol, že počas pokusov o prekročenie hranice zahynulo 80 ľudí, pričom starosta Ceuty Juan Jesús Vivas informoval až o približne 100 mŕtvych.

Najmä pravicové politické strany po celej Európe využili incident ako dôkaz, že starý kontinent je vystavený nekontrolovanej migrácii, pripomína AFP. Udalosť zároveň vyvolala diplomatické napätie medzi Španielskom a Talianskom, ktoré presadzuje tvrdší prístup k migrácii.

Eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner v utorok označil udalosti v Ceute za „test“ ochrany vonkajších hraníc Európskej únie aj jej „odolnosti voči dezinformáciám“.

Podľa neho boli masové prechody cez hranice „podnecované zločineckými prevádzačskými sieťami, aj dezinformáciami“. Zároveň upozornil, že je ešte skoro, aby vedeli určiť, kto stál za koordinovaným šírením zavádzajúcich informácií na internete.

Vyšetrovanie spoločnosti Golden Owl, zameranej na získavanie a analýzu informácií z verejne dostupných zdrojov, dospelo „s vysokou mierou istoty“ k záveru, že migračná vlna bola „zámerne zorganizovanou operáciou“. (TASR, AFP)

V semifinálovom dueli v Edmontone prehrali s rovesníkmi z USA 2:5.

Čaká ich tak zápas o bronz proti zdolanému zo stretnutia medzi Kanadou a Fínskom. (TASR)

Urobil tak počas oficiálnej návštevy Srbska.

„Ukrajina si váži VŠETKU podporu, ktorú jej Spojené štáty poskytujú – zo strany oboch politických strán aj celého amerického národa“, uviedol prezident. Zároveň napísal, že ruský prezident Vladimir Putin „stavil všetko na poslednú kartu – balistické rakety,“ aby podľa neho vojnu čo najviac predĺžil.

„Usilovne hľadáme každú možnosť, ako získať rakety Patriot na našu obranu,“ napísal Zelenský a dodal, že každý prejav podpory je veľmi dôležitý na čo najrýchlejšie ukončenie vojny. Rozhodný americký tlak a sankcie voči Rusku môžu podľa neho v tomto pomôcť najviac.

Na základe spomínaného zákona budú sankcionovaní ruskí politickí a vojenskí predstavitelia, oligarchovia, finančné inštitúcie a takzvaná tieňová flotila využívaná na obchádzanie sankcií uvalených na Rusko za jeho vojnu proti Ukrajine. Okrem toho umožní prezidentovi USA Donaldovi

Trumpovi zaviesť clá až do výšky 500 percent na ruský dovoz vrátane plynu a ropy.
Tieto sankcie by šéfovi Bieleho domu tiež umožnili uvaliť clá do výšky 100 percent na tovary z krajín, ktoré sú hlavnými odberateľmi ruskej ropy a plynu vrátane Číny a Indie.

Ruské veľvyslanectvo v USA zákon odsúdilo a dodalo, že „škodí súčasnej americkej administratíve“.
Legislatíva teraz smeruje do Snemovne reprezentantov, aj keď vzhľadom na letnú prestávku Kongresu sa hlasovanie o nej zrejme uskutoční až začiatkom septembra. (TASR)

Uviedol to gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Hasiči podľa gubernátora uhasili požiar, ktorý zasiahol plochu 400 metrov štvorcových. Podľa vojenskej správy v Iziume ruské jednotky použili raketomety a kazetovú muníciu, ktorá je pre civilistov obzvlášť nebezpečná.

Izium leží približne 30 kilometrov od frontovej línie a po začiatku ruskej invázie vo februári 2022 ho na niekoľko mesiacov obsadili ruské jednotky.

Rusko v piatok útočilo aj v Sumskej oblasti, kde zasiahlo trh. Po útoku je zranených desať ľudí.
V Odese na juhu Ukrajiny ruský úder zasiahol futbalový štadión. Podľa tamojších predstaviteľov zranenia pritom utrpela jedna žena.

Stanica Sky News informovala, že podľa ukrajinskej záchrannej služby tento útok zničil strechu, okná a tribúny štadiónu s kapacitou 34-tisíc miest. Na tomto štadióne sa mal v sobotu odohrať zápas ukrajinskej najvyššej futbalovej ligy. (TASR, DPA)

Pristúpila k tomu po tom, čo Rím odmietol zrušiť svoje kontroly. (ČTK)

Urobila tak v reakcii na pokračujúcu agresiu Ruska voči Ukrajine a jeho zintenzívnené útoky zacielené na civilné obyvateľstvo a infraštruktúru.

Podľa EÚ ide o osoby zastávajúce vysoké funkcie v ruských podnikoch pôsobiacich v oblasti vývoja, výroby a dodávok vojenského vybavenia používaného ruskými ozbrojenými silami. TASR o tom informuje na základe piatkového vyhlásenia Európskej rady.

„Každý nový útok na Ukrajinu je ďalším dôvodom, aby Európa uťahovala skrutky voči Rusku,“ uviedla šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v príspevku na platforme X.

Medzi sankcionovanými osobami je Ramiľ Badgutdinov, generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Serpuchovskij zavod Metallist, ktorá vyrába precízne elektromechanické komponenty vrátane systémov využívaných v balistických raketách Iskander M.

Na zozname je aj Alexandr Ďukarev, riaditeľ Strojárskeho závodu v Krasnojarsku (Krasmaš), podniku zapojeného do výroby balistických rakiet vrátane strely RS-28 Sarmat.

Ďalší sankcionovaní jednotlivci pôsobia v spoločnostiach vyvíjajúcich vojenské komunikačné systémy, softvér pre bezpilotné lietadlá a technológie súvisiace s vesmírnymi vojenskými programami.

Ide o riaditeľa spoločnosti Irz-Sviaz, vyrábajúcej navigačné komponenty pre ruské rakety, riaditeľa softvérovej spoločnosti Aeromax, ktorá vyvíja softvér pre vojenské drony, a riaditeľa Výskumného ústavu presných prístrojov (RNII).

Tieto opatrenia boli prijaté v súlade s reštriktívnymi opatreniami EÚ zameranými na konanie ohrozujúce územnú celistvosť, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny. Sankcionované osoby podliehajú zmrazeniu majetku, zákazu poskytovania finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov a zároveň majú zákaz vstupu na územie EÚ.

Nové opatrenia prichádzajú len krátko po tom, čo členské štáty EÚ 23. júla schválili 21. sankčný balík voči Rusku, na ktorom sa ocitlo 48 jednotlivcov a 170 subjektov. (TASR)

Vyhlásil, že sa proti tomuto rozhodnutiu odvolá na Najvyššom súde.

„Okamžite sa odvoláme na Najvyšší súd Spojených štátov,“ uviedol Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social. Rozhodnutie odvolacieho súdu označil za „poburujúce, politicky motivované, nezákonné“ a v rozpore so záujmami národnej bezpečnosti.

Súd v piatok pomerom hlasov 2:1 potvrdil predbežné opatrenie, ktoré dosiahla nezisková organizácia Národný fond na ochranu historických pamiatok (National Trust for Historic Preservation). Súd zároveň pozastavil účinnosť svojho rozhodnutia na 14 dní, aby Trumpova administratíva mohla podať odvolanie na Najvyšší súd USA.

Agentúra AFP uviedla, že dvaja sudcovia boli vymenovaní demokratickými prezidentmi, zatiaľ čo sudca s odlišným názorom bol nominovaný samotným Trumpom.

Národný fond na ochranu historických pamiatok podal 12. decembra 2025 žalobu po tom, čo Trumpova administratíva dala v októbri bez súhlasu Kongresu zrovnať so zemou celé Východné krídlo Bieleho domu a začala s výstavbou tanečnej sály s plochou 8 360 štvorcových metrov a v hodnote 400 miliónov dolárov.

Federálny sudca Richard Leon predtým dvakrát zablokoval vykonávanie nadzemných prác, povolil však pokračovanie podzemných úprav.

Odvolací súd teraz dospel k záveru, že rozhodnutie, či by sa mala alebo nemala postaviť veľká tanečná sála, prináleží Kongresu a nie je na svojvôli výkonnej moci.

Trumpova administratíva tvrdí, že projekt je potrebný na organizovanie veľkých oficiálnych podujatí a na zvýšenie bezpečnosti Bieleho domu. (TASR, AFP)

Na sociálnej sieti o tom informoval Hasičský a záchranný zbor.

„Situáciu komplikuje vietor, ktorý podporuje šírenie požiaru. Nasadení sú príslušníci modulu pozemného hasenia skupina západ. Na miesto smeruje aj vrtuľník,“ uviedli hasiči s tým, že miesto monitorujú dronmi.

Krajské riaditeľstvo HaZZ v Trnave spresnilo, že lesný požiar v Malých Karpatoch zasiahol približne 100 až 150 hektárov. (TASR)

Aktualizované o 21.01 h.

Tento návrh teraz smeruje do Snemovne reprezentantov.

Vzhľadom na letnú prestávku Kongresu sa hlasovanie pravdepodobne uskutoční až začiatkom septembra. (TASR, AFP, AP)

Organizátori očakávajú počas troch dní desaťtisíce návštevníkov.

Upozorňujú, že treba rátať aj s dopravnými obmedzeniami v okolí areálu. Na festivale je aj redaktorka Magdaléna Štefanicová.

Viac informácií priamo z miesta priniesla v Správach:

Niektoré sú nevyhovujúce.

Väčšina slovenských priehrad, jazier či tajchov je však podľa dnes zverejnených analýz na kúpanie vhodná.

Viac o čistote vody v jazerách v Správach informoval redaktor Alexander Ernest:

Vyhlásil to aj v súvislosti s pokusmi o spájanie pred parlamentnými voľbami v roku 2023.

Vyplýva to z Dankovho vyjadrenia, ktoré poskytla riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová. Danko zároveň avizoval, že strana urobí na jeseň zmeny. Bližšie ich nešpecifikoval.

„Našich nominantov som vždy nechal pracovať a nezasahoval som im do riadenia rezortov. Niektoré veci však už tolerovať nebudem,“ vyhlásil bez ďalších detailov. Jeho slová tiež možno interpretovať, že SNS pôjde do ďalších parlamentných volieb už iba s členmi na kandidátke.

V posledných voľbách bolo na jej kandidátnej listine viacero mien mimo SNS. Medzi nimi súčasný minister športu Rudolf Huliak, šéf envirorezortu Tomáš Taraba či ministerka kultúry Martina Šimkovičová (obaja nom. SNS). Vyhlásil, že už nebude niesť zodpovednosť za „zbabrané zonácie, odposluchy ani za iné veci, s ktorými SNS nemá nič spoločné“.

Podľa Danka je tiež na zamyslenie nastavenie slovenského politického systému. Prekáža mu, že poslanci zvolení na kandidátke strany môžu mandát „prakticky vziať a odísť“.

„Politický systém musíme zmeniť. Inak politické strany postupne stratia význam, keď vás môže poslanec deň po voľbách opustiť a mandát, ktorý získal na vašej kandidátke, si ponechať,“ dodal. (TASR)

Napriek dôkladnej kontrole sa nepodarilo identifikovať jednoznačný zdroj možnej intoxikácie.

Nepodarilo sa ani potvrdiť prítomnosť nebezpečných látok v priestore kúpaliska, informovala spoločnosť Bekor, prevádzkovateľ AVA Termalparku Diakovce.

Opakované kontrolné merania kvality bazénových vôd a ovzdušia v okolí bazénových telies boli vykonané v piatok (7. 8.). Výsledky všetkých vykonaných meraní potvrdili, že sledované hodnoty sa nachádzajú v stanovených normách. Nebolo zaznamenané prekročenie limitov chlóru, amoniaku ani žiadnych ďalších monitorovaných látok, potvrdil prevádzkovateľ kúpaliska.

Jeho vyjadrenia potvrdili aj hasiči, ktorí merania vykonávali priamo na mieste. Na základe vykonaných kontrol a dostupných odborných stanovísk bola prevádzka kúpaliska vyhodnotená ako bezpečná pre verejnosť. (TASR)

Taliani tak spravili pre masívny príchod migrantov do Ceuty minulý týždeň.

Rím to označil za ultimátum, trvanie kontrol však zrejme skráti. 

Španielska vláda sa domnieva, že opatrenie je neodôvodnené, pretože žiadny z migrantov, ktorí prišli do Ceuty, sa nedostal do schengenského priestoru na európskom kontinente. Po nedeli by tak Madrid mohol zaviesť proti Taliansku odvetné opatrenia.

Španielska vláda dnes uviedla, že talianske kontroly ovplyvnili pohyb tisícov cestujúcich a vyvolali neistotu u verejnosti v čase letnej sezóny. „Opatrenie zavedené talianskou vládou je nespravodlivé, ide proti záujmom EÚ a je diskriminačné voči španielskemu obyvateľstvu,“ uviedla španielska vláda vo vyhlásení.

Rím vyzvala na ukončenie kontrol najneskôr v nedeľu 9. augusta. V opačnom prípade „Španielsko bude musieť zaviesť primerané opatrenia na ochranu záujmov a dôstojnosti svojich občanov“, píše sa vo vyhlásení.

„Taliansko neprijíma ultimáta ani iné diktáty zo zahraničia,“ uviedla v reakcii talianska vláda. Rím bude uplatňovať kontroly „minimálne do 15. augusta a v každom prípade, kým nebudú pre Taliansko úplne vylúčené riziká súvisiace s bezpečnosťou a terorizmom“.

Pôvodne pritom kontroly mali trvať najmenej mesiac. Vláda, ktorá vo vyhlásení označuje Španielsko za priateľskú krajinu, poukázala, že kontroly dokladov v súvislosti s migráciou zaviedla v uplynulých rokoch tiež na hranici so Slovinskom. (ČTK)

S odvolaním sa na denník Kommersant o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Tlačová služba Najvyššieho súdu potvrdila, že súdne podanie prijala.

Predseda strany Vlasť a poslanec Štátnej dumy Alexej Žuravľov tvrdí, že jeho strana odhalila v kampani Jabloka viacero porušení volebných pravidiel. Ide údajne o reklamu na „zakázaných sociálnych sieťach“, netransparentné financovanie kampane, údajné extrémistické výroky či porušovanie autorských práv pri používaní hudby a textov.

„Sú to zradcovia národa. Sú to ľudia, ktorí pracujú pre Západ a sú im blízke západné hodnoty. Žiadajú kapituláciu Ruska,“ vyhlásil Žuravľov na adresu Jabloka, ktoré podľa neho presadzuje „zastavenie vojny (na Ukrajine) a uzavretie mieru“.

Žuravľov zároveň zopakoval svoje skoršie tvrdenia, že kampaň Jabloka je financovaná zo zahraničia. Za možných sponzorov označil exilového podnikateľa Michaila Chodorkovského, ktorého ruské úrady evidujú ako tzv. zahraničného agenta a zaradili ho na zoznam osôb spojených s extrémistickou alebo teroristickou činnosťou. Tvrdí tiež, že stranu financujú Chodorkovského „západní podporovatelia“. Na podporu týchto obvinení však Žuravľov nepredložil dôkazy.

Ústredná volebná komisia (ÚVK) zaregistrovala kandidátnu listinu strany Jabloko 29. júla. Už počas procesu registrácie Žuravľov kritizoval kandidátov Jabloka za to, že nenavštívili na Ukrajine zónu ruskej tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako v Rusku stále volajú vojnu rozpútanú voči Ukrajine.

K Žuravľovovej kritike sa pridali aj predseda strany Spravodlivé Rusko Sergej Mironov a líder Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR) Leonid Sluckij, ktorý vyzval na označenie Jabloka za nežiaducu organizáciu.

Viacerí predstavitelia ruskej opozície v exile vrátane Julije Navaľnej, Iliu Jašina, Vladimira Kara-Murzu, Ľubov Soboľovej, Maxima Reznika či Olega Orlova vyzvali voličov, aby v septembrových voľbách podporili Jabloko.

Predseda strany Nikolaj Rybakov sa od tejto podpory dištancoval. Uviedol, že Jabloko nemá zahraničné zdroje financovania, neudržiava vzťahy s organizáciami označenými v Rusku za nežiaduce a aktivity ruských občanov v zahraničí nepovažuje za súčasť svojej predvolebnej kampane.

Hlasovanie vo voľbách do ruskej Štátnej dumy bude prebiehať počas troch dní – od 18. do 20. septembra. (TASR)