V bolívijskom meste El Alto sa konala pre Európanov kuriózna akcia – festival morčiat.
Usporiadala ho miestna univerzita. Jeho súčasťou bola prehliadka morčiat v kostýmoch či rýchlostné preteky. (ČTK, EFE)

Usporiadala ho miestna univerzita. Jeho súčasťou bola prehliadka morčiat v kostýmoch či rýchlostné preteky. (ČTK, EFE)

Podľa líbyjských úradov išlo pravdepodobne o útok bezpilotnými lietadlami.
Svedkovia hlásili pred úsvitom sériu silných výbuchov a paľbu protivzdušnej obrany. Zdravotnícke zdroje pre agentúru Reuters potvrdili zranených, ich presný počet ani štátnu príslušnosť však zatiaľ nešpecifikovali. Úmrtia bezprostredne hlásené neboli.
Podľa portálu Naval News je zasiahnutým plavidlom takmer s istotou ruská raketová korveta Merkurij triedy Stereguščij, ktorá v Benghází kotvila už niekoľko dní a sprevádzala konvoj lodí prepravujúcich zbrane. Prvotné analýzy naznačujú, že plavidlo utrpelo vážne škody.
Infraštruktúra samotného prístavu a okolité skladovacie priestory zostali podľa miestnych úradov nepoškodené.
Vláda východnej Líbye, ktorá je pod kontrolou poľného maršala Chalífu Haftara, uviedla, že korveta sa vracala do Ruska a v prístave zastavila na doplnenie paliva a zásob na základe bilaterálnych dohôd o námornej spolupráci. Incident označila za vážne narušenie suverenity a nariadila spoločné vyšetrovanie s ruskou stranou.
K útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil a ruské ministerstvo obrany sa k udalosti bezprostredne nevyjadrilo.
Východná Líbya dlhodobo slúži ako kľúčový logistický uzol pre ruské vojenské operácie v Afrike. K explózii v Benghází došlo len deň po tom, čo drony v sobotu vo Fínskom zálive zasiahli ruskú nákladnú loď Sparta II, ktorá taktiež slúži na prepravu vojenského materiálu. (TASR, AFP, Reuters)
V dejisku ZOH 1994 obsadil v kvalifikácii 50. miesto.
Pristál na značke 115 m a od rozhodcov dostal známku 82,1 bodu. Víťazom kvalifikácie sa stal Rakúšan Stefan Embacher, ktorý v sobotu triumfoval v ouvertúre prestížneho seriálu. (TASR)
Prispeje tak do zbierky „Aj vlk sýty, aj ovca celá“, ktorej cieľom je upozorniť na význam preventívnych opatrení pri ochrane hospodárskych zvierat.
Informovala o tom Zuzana Dzurdzíková z oddelenia marketingu a vzdelávania bratislavskej zoo.
„Na adopčnom webe ZOO Bratislava pribudol nový druh s názvom Bodrík salašnícky (Canis lupus pastoralis). Jeho prirodzeným prostredím sú slovenské salaše, jeho obľúbenou činnosťou je stráženie oviec a jeho poslaním zabezpečiť, aby bol aj vlk sýty, aj ovca celá,“ uviedla.
Ako priblížila, pastierske strážne psy dokážu svojou prítomnosťou odrádzať vlky od útokov na stáda. Ich chov však predstavuje pre salaše nemalé náklady, najmä pokiaľ ide o krmivo a veterinárnu starostlivosť.
V súvislosti s adoptovaním spresnila, že Bodríka návštevníci v zoo nenájdu. Ide o symbolického zástupcu skutočných pastierskych strážnych psov, ktoré vo dne aj v noci chránia stáda na slovenských salašoch.
Zbierku „Aj vlk sýty, aj ovca celá“ možno podporiť priamo, symbolickou adopciou Bodríka salašníckeho alebo návštevou ZOO Bratislava. Kampaň potrvá tri mesiace od jej spustenia a jej cieľom je pomôcť desiatim slovenským salašom. (TASR)
Armáda zároveň informovala o zadržaní troch osôb podozrivých z pašovania výbušnín.
„Vďaka sledovacím a monitorovacím operáciám pozdĺž severných a východných hraníc sa armádnej jednotke podarilo zaistiť približne 264 kilogramov výbušnín prepašovaných zo sýrskeho územia,“ uviedli ozbrojené zložky vo svojom vyhlásení.
Libanonský bezpečnostný zdroj tiež pre AFP povedal, že výbušniny sa dostali do krajiny zo Sýrie cez ťažko dostupný terén a „nelegálny hraničný priechod“. Dodal, že traja zadržaní muži boli „civilní pašeráci bez väzieb na akúkoľvek politickú stranu“.
Hoci sa vo vyhlásení nespomínalo libanonské militantné hnutie Hizballáh, tlak na túto skupinu podporovanú Iránom narastá. Súdny zdroj v stredu pre francúzsku agentúru uviedol, že piati jej členovia čelia obvineniam z náboru a vyzbrojovania iných osôb.
Týchto päť osôb zadržali začiatkom mesiaca v severnom Libanone, prevažne kresťanskom regióne vzdialenom od hlavných bášt Hizballáhu, uviedol zdroj.
Poslanec hnutia v piatok ostro kritizoval toto rozhodnutie a uviedol, že osoby boli „zadržané svojvoľne“. (TASR, AFP)
Úrady správy o prípadných obetiach bezprostredne neposkytli.
Informovala o tom agentúra AFP. Výbuchy bolo počuť v okolí letiska a v ďalších častiach sudánskej metropoly približne od 2.00 h do 4.30 h miestneho času (1.00 h do 3.30 h SEČ).
Svedkovia informovali o viacerých zasiahnutých domoch. Podľa jedného z nich bol zasiahnutý aj dom muezína – osoby, ktorá zvoláva moslimov k modlitbe – v meste Džabal Avlíja, ktoré sa nachádza asi 45 kilometrov južne od Chartúmu.
Organizácia Spojených národov medzitým potvrdila, že „bola poškodená budova organizácie, v ktorej sa nachádzali jej zamestnanci“.
„K incidentu došlo v civilnej štvrti,“ uviedol Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) na sieti X. Odsúdil zároveň riziko, ktorému čelia humanitárni pracovníci, a vyhlásil, že je „neprijateľné“, aby boli zamestnanci OSN vystavení takémuto nebezpečenstvu.
Zdroj zo sudánskej armády pre AFP povedal, že drony boli vypustené z Etiópie. Chartúm túto krajinu opakovane obviňuje, že povoľuje uskutočňovanie útokov z jej územia. Etiópia obvinenia odmieta.
Sudán od apríla 2023 sužuje konflikt medzi sudánskymi ozbrojenými silami a polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF). Podľa odhadov humanitárnych organizácií si vyžiadal viac ako 200.000 obetí a vyvolal najväčšiu krízu hladu a vysídľovania na svete.
OSN opakovane kritizovala nekontrolované používanie dronov oboma stranami, ktoré v prvej polovici roku 2026 zabilo viac ako 1100 ľudí. (TASR, AFP)
Týka sa údajných útokov dronmi na ruskú exklávu Kaliningrad. Informoval o tom námestník ministra digitalizácie Pawel Olszewski.
Ukrajinský kanál Exilenova+ na platforme Telegram, ktorý je známy spoľahlivými informáciami o ukrajinských útokoch na ciele v Rusku, v sobotu večer písal o početných výbuchoch a zvukoch útokov dronov v prístavnom meste Baltijsk v Kaliningradskej oblasti, ktorá susedí s Poľskom a Litvou. Ide o hlavnú námornú základňou ruskej Baltskej flotily.
Olszewski na sociálnej sieti X napísal, že niektoré zavádzajúce príspevky používateľov týkajúce sa Poľska tvrdili, že nemecké jednotky dislokované v krajine koordinovali ukrajinský útok na Kaliningradskú oblasť a že Litovčania a Poliaci útočili na Rusko pomocou ukrajinských rakiet.
V ďalších sa uvádzalo, že Ukrajinci útočia na Rusko s cieľom zatiahnuť Poľsko do vojny alebo že na Kaliningrad zaútočilo NATO. „Sledujte len oficiálne informácie poľských úradov,“ reagoval Olszewski používateľov internetu.
Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys v sobotu večer na sociálnej sieti X uviedol, že Vilnius „kategoricky odmieta nepravdivé tvrdenia šíriace sa na sociálnych sieťach o údajnom zapojení Litvy do útoku dronmi na Kaliningradskú oblasť“.
Dodal, že Litva nikdy nepovolila využitie svojho vzdušného priestoru na útoky proti ruským cieľom.
V Kaliningradskej oblasti sa v sobotu večer rozozvučali sirény varujúce pred vzdušným útokom. Podľa ruských médií sa to stalo prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Gubernátor tejto ruskej exklávy Alexej Besprozvannych oznámil, že systém varovania pred dronmi aktivovali v Nemanskom okrese pre podozrivý objekt prichádzajúci zo smeru od Litvy. Vilnius však odmietol tvrdenia o zapojení sa do údajného útoku.
Poľské Centrum boja proti dezinformáciám zriadil premiér Donald Tusk v septembri s cieľom identifikovať a odhaľovať dezinformačné naratívy, ktoré ohrozujú bezpečnosť krajiny a jej obyvateľov. Úrad spolupracuje s Agentúrou pre vnútornú bezpečnosť (ABW), ministerstvom zahraničných vecí a viacerými výskumnými ústavmi. (TASR, PAP)
Na podujatí na veľkom mostíku v nórskom Lillehammeri obsadila 29. miesto s celkovou známkou 153,5 bodu.
Po prvom kole figurovala Kapustíková na 21. priečke, keď dosiahla výkon 126,5 m. V druhom kole pristála v dejisku ZOH 1994 na značke 112 m a pohoršila si o osem pozícii. Jej krajanka Tamara Mesíková sa rovnako ako v ouvertúre prestížneho seriálu neprebojovala z kvalifikácie.
V nedeľňajšej súťaži zvíťazila domáca Nórka Anna Odine Strömová. Zlatá olympijská medailistka zo stredného mostíka triumfovala s náskokom 10,9 bodu pred svojou krajankou Eirin Mariou Kvandalovou, ktorá stála na najvyššom stupienku v sobotu.
Dominanciu Nórska potvrdila tretím miestom po prvom kole vedúca Gyda Westvold Hansenová. Obhajkyňa veľkého glóbusu Slovinka Nika Prevcová skončila desiata. Kvandalová je so 180 bodmi na čele celkového poradia SP. (TASR)
Obvinený mal v piatok (20. 11.) popoludní v jednom z rodinných domov v Trebišove nožom napadnúť vlastného otca.
Spôsobil mu bodné poranenia, ktoré bezprostredne ohrozovali jeho život. Informovala o tom košická krajská polícia na sociálnej sieti.
„Vďaka včasnej a odbornej lekárskej pomoci sa podarilo jeho život zachrániť,“ uviedla polícia o napadnutom.
Trebišovskí policajti bezprostredne po skutku zadržali podozrivého. Na mieste pracovali kriminalisti aj krajský policajný vyšetrovateľ. Zaistené stopy budú podrobené kriminalisticko-expertíznemu skúmaniu.
Na základe zabezpečených dôkazov vyšetrovateľ obvinil muža už nasledujúci deň. „Okolnosti útoku, ako aj jeho motív sú predmetom ďalšieho vyšetrovania,“ doplnila polícia. (TASR)
Potvrdil to predseda klimatického samitu Organizácie Spojených národov COP31 a turecký minister životného prostredia Murat Kurum.
„Urobili sme všetko, čo bolo v našich silách, tento text sme koniec koncov nikomu nevnucovali, ani sme nevydali žiadne ultimátum typu ,ber alebo nechaj tak‘,“ skonštatoval Kurum.
„Je jasné, že v tejto sále sú strany, ktoré sú proti tomuto textu. Uznávame, že v súvislosti s týmto dokumentom neexistuje konsenzus. Preto tieto rozhodnutia neboli prijaté,“ dodal turecký minister.
Najnovší návrh dohody z klimatického summitu krátko predtým odmietla okrem iných aj Európska únia. Podľa írskeho ministra pre klímu a energetiku Darragha O’Briena bol dôvodom fakt, že v dokumente chýba zmienka o fosílnych palivách.
Konferencia COP31 sa v nedeľu stala najdlhším klimatickým summitom OSN v histórii. Rokovania v Turecku sa mali skončiť už v piatok, no predĺžili sa o viac ako 44 hodín. Sky News uvádza, že ak nebude predložený nový konečný návrh, rokovania budú musieť byť pozastavené a obnovené až v budúcom roku.
V histórii klimatických konferencií COP, ktoré sa začali v roku 1995, k tomu došlo doteraz iba raz, a to v roku 2000 na COP6 v holandskom Haagu. Rokovania vtedy zlyhali bez dosiahnutia dohody a nasledujúce leto boli obnovené v nemeckom meste Bonn, ozrejmuje televízia. (TASR, Sky news, Reuters)
Vyzvala ho, aby akceptoval brexit a „posunul sa ďalej“.
Povedala to v rozhovore pre televíziu BBC. Mayovej vyjadrenia prišli po tom, ako Burnham a najvyšší predstavitelia EÚ v piatok na summite v Bruseli uzavreli dohody o zjednodušení vzájomného obchodu a mobility mladých ľudí. Premiér zároveň povedal, že chce „prediskutovať rôzne možnosti“ budúcich vzťahov Británie s obchodným blokom.
Desať rokov po tom, ako Briti v referende tesnou väčšinou hlasovali za odchod z Únie, tak opäť oživil diskusiu o užších vzťahoch s EÚ. Britská vláda má budúci mesiac predstaviť desaťročný plán pre Spojené kráľovstvo.
Expremiérka varovala, že rokovania s EÚ by mohli zabrať kabinetu obrovské množstvo času a obmedziť jeho možnosti riešiť ďalšie problémy. „To je jeden z dôvodov, prečo sa s určitým zhrozením pozerám na to, o čom Andy Burnham rozpráva, teda o ďalších rokovaniach o vstupe do EÚ,“ povedala.
Mayová, ktorá podporovala zotrvanie Spojeného kráľovstva v Únii, uviedla, že súčasná vláda musí rešpektovať výsledok referenda z roku 2016. „Keď som bola premiérkou, mala som v tom úplne jasno. Výsledok toho hlasovania sme mali naplniť,“ povedala pre BBC.
Dodala tiež, že Burnham chce podľa nej voličov „potľapkať po hlave“ a povedať im: „Pamätáte si na to hlasovanie? Nuž, pomýlili ste sa, však? Tak si to zopakujme a tentoraz dospejme k správnej odpovedi.“
Namiesto toho by sa podľa expremiérky mala vláda sústrediť na to, aby bola Británia čo najsilnejšia v oblasti hospodárstva, z hľadiska bezpečnosti a príležitostí pre ľudí. „Môj odkaz pre neho (Burnhama) je v podstate takýto: Ľudia hlasovali za brexit. Brexit je hotová vec. Jednoducho ho prijmite a posuňte sa ďalej,“ dodala.
Už v roku 2023 v rozhovore pre BBC Mayová uviedla, že Spojené kráľovstvo by na tom bolo lepšie, keby poslanci podporili jej niekdajšiu dohodu o odchode z Európskej únie. Tá počítala aj s možnosťou hlasovania o vypísaní druhého referenda a o dočasnej colnej únii, ako aj so záväzkami v oblasti pracovných práv a ochrany životného prostredia. (TASR, BBC)
Miestne médiá a svedkovia z incidentov obvinili izraelských osadníkov.
Izraelskí vojaci a polícia boli nasadení vo viacerých obciach po tom, čo sa objavili správy a zábery zachytávajúce podpálené a posprejované vozidlá v tejto oblasti. Armáda uviedla, že tieto činy „dôrazne odsudzuje“.
Na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach vidno horiace vozidlá a nápisy na stenách. Medzi nimi je aj slogan: „V krvi a ohni padla Judea, v krvi a ohni Judea opäť povstane.“ Judea je izraelské biblické označenie oblasti dnešného Západného brehu Jordánu. Izraelská polícia uviedla, že bolo začaté vyšetrovanie.
„Osadníci zaútočili na severnú časť na okraji dediny okolo druhej hodiny ráno,“ povedal pre agentúru AFP aktivista z dediny Kafr Malik v guvernoráte Ramalláh. „Podpálili približne osem vozidiel a na steny domov napísali rasistické slogany,“ povedal.
Gadi Eizenkot, politický rival úradujúceho premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý sa podieľa na rokovaniach o zostavení vlády, tieto činy odsúdil v príspevku na sociálnej sieti X. Označil ich za „židovský terorizmus“, ktorý podkopáva „regionálnu stabilitu“.
Eizenkot vyzval na prísne potrestanie násilných osadníkov a za situáciu na Západnom brehu obvinil ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben-Gvira a ministra financií Becalela Smotriča. Podľa neho svojím konaním priviedli oblasť na pokraj anarchie.
K najnovším útokom došlo niekoľko dní po tom, čo Spojené kráľovstvo, a následne aj Austrália, oznámili uvalenie sankcií na osem izraelských spoločností zapojených do výstavby osád na Západnom brehu.
Izrael okupuje Západný breh Jordánu aj východný Jeruzalem od šesťdňovej vojny v roku 1967 a umožnil tam osídľovanie izraelských osadníkov. V súčasnosti ich tam žije približne 500.000 medzi asi tromi miliónmi Palestínčanov.
Situácia na okupovanom Západnom brehu sa vyostrila po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023 a následnej vojne v Pásme Gazy. Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva odvtedy na Západnom brehu počas izraelských vojenských operácií, ozbrojených stretov a útokov zahynulo viac než 1119 Palestínčanov. (TASR, AFP, DPA)
Oznámil to írsky minister pre klímu a energetiku Darragh O’Brien.
Dôvodom je fakt, že v dokumente chýba zmienka o fosílnych palivách. „Nepodporíme rozhodnutie, ktoré je len zásterkou… a ktoré ani len nespomína fosílne palivá, ktoré sú kľúčovým faktorom spôsobujúcim klimatické zmeny,“ vyhlásil O’Brien.
„Je neslýchané, aby sme mali klimatickú dohodu, ktorá sa nijako nezmieňuje o fosílnych palivách, ani o prechode od nich,“ dodal írsky minister.
Oznámenie Írska, ktoré v súčasnosti zastáva rotujúce šesťmesačné predsedníctvo EÚ, výrazne zvyšuje pochybnosti o tom, či sa delegáti na COP31 ešte dokážu dohodnúť na záverečnom dokumente, v ktorom by načrtli, čo plánujú urobiť na zmiernenie dôsledkov globálneho otepľovania, konštatuje DPA.
Konferencia COP31 sa v nedeľu stala najdlhším klimatickým summitom OSN v histórii. Rokovania v Turecku sa mali skončiť už v piatok, no predĺžili sa o viac ako 44 hodín. Predchádzajúci rekord nastal v roku 2019 počas konferencie COP25 v Madride. (TASR, DPA, AFP)
Preto sme pri 17. novembri ukázali náš prístup, chceme sa spájať, predstavili sme program, vysvetlil Raši.
Hovoril aj o možnej spolupráci s Maďarskou alianciou. „Podstatné je to, aby žiaden demokratický hlas neprepadol,“ dodal.
Podľa Rašiho dáva opozícia signál, že pozýva k spolupráci aj I. Matoviča. „Vy budete musieť na túto vašu Archu zobrať aj Matoviča a tým pádom z toho urobíte Titanic,“ reagoval.
Na otázku, o kom hovoril Filip Kuffa ako o ďalšom možnom odídencovi z klubu po Petrovi Slyškovi odpovedal, že nevie.
„Keby povedal, že schôdza nebude, tá schôdza sa neotvorí,“ dodal.
Očakáva, že Taraba bude koalíciu do konca volebného obdobia bude koalíciu vydierať výmenou za svoje hlasy.
Podľa Rašiho s Tarabom koalícia komunikuje konštruktívne. „Každá koalícia a schôdza je o tom, že sa stretnú koaliční partneri a dávajú sa návrhy zákonov, na ktorých je zhoda,“ vysvetlil.
Verí, že opozícia neodmietne zákon podporiť len preto, že je to zákon z dielne koalície.
Podľa Dubéciho sa o podobných návrhoch malo diskutovať na začiatku volebného obdobia a za účasti odborníkov, aby to nevyzeralo ako účelová politická snaha. „Toto tu je už naozaj volebný rok,“ dodal.
Predseda Európskej rady António Costa v sobotu predstavil svoj revidovaný kompromisný plán dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034.
Navrhol ho znížiť o 204 miliárd eur oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie.
Členské štáty EÚ sa na výške budúceho dlhodobého finančného rámca nevedia zhodnúť a niektoré krajiny, vrátane Nemecka, vedú snahy o jeho výrazné zníženie.
„Včera som si písal s predsedom Európskej rady Antóniom Costom, ktorý ma informoval o novom návrhu írskeho predsedníctva, ktoré navrhuje zase zníženie rozpočtu o 32 miliárd eur. Je to pre nás absolútne neprijateľné,“ vyhlásil Babiš
Česko podľa jeho slov dáva do európskeho rozpočtu stále viac peňazí. Tento rok by to malo byť už 82 miliárd korún, poznamenal.
„Áno, my významne prispievame a ten rozpočet je celkovo asi o 430 miliárd nižší. Teraz nám v rámci tohto návrhu írskeho predsedníctva majú dokonca znížiť 7,5 miliardy korún,“ povedal premiér. (Novinky.cz, TASR)
Takáto voľba sa podľa neho nedá zvládnuť z časového hľadiska.
Podľa telegramového kanála Astra Ukrajina zrejme zasiahla regionálne veliteľstvo Rosgvardiji v Krasnodare.
Rusko proti Ukrajine piatym rokom vedie útočnú vojnu a napadnutá krajina sa ruskej agresii bráni.
Päť ľudí podľa krízového štábu zranili trosky zostrelených dronov. Stalo sa to v obci Afipskij juhozápadne od Krasnodaru, kde utrpeli zranenia štyri osoby. Jeden zranený je hlásený z dediny Medveďovskaja severne od Krasnodaru. V Afipskom sa nachádza veľká rafinéria, na ktorú Ukrajina opakovane útočí. Úrady však nezverejnili, aký objekt sa stal cieľom úderu z noci na dnes. (ČTK)
Chcem zapnúť upozornenia na dôležité správy?