Osemnásťročná útočníčka strelila päť gólov a pridala asistenciu pri víťazstve Wisconsinu na ľade St. Cloud State 7:2.

Piatimi presnými zásahmi vyrovnala klubový rekord americkej hokejovej legendy Hilary Knightovej a stala sa prvým nováčikom v histórii Wisconsinu s takýmto zápisom.

Lopušanová skompletizovala svoj prvý hetrik v NCAA už v úvodnej tretine, v ktorej pridala aj asistenciu a so štyrmi bodmi vyrovnala ďalší klubový rekord. Dva góly následne strelila v záverečnom dejstve, pričom piaty zaznamenala v oslabení.

Päťkrát skórovať v jednom zápase sa pred ňou podarilo v drese Wisconsinu iba Knightovej 27. septembra 2008. Slovenka sa zároveň stala iba druhým nováčikom v histórii ženskej NCAA s minimálne piatimi gólmi v jednom stretnutí. Pred ňou to dokázala Katie Guayová, ktorá v januári 2002 nastrieľala šesť gólov za Brown University.

„Bola som naozaj v správnom čase na správnom mieste. Naša formácia si veľmi dobre posúvala puk a myslím si, že nám to dnes jednoducho vyšlo. Dievčatá mi veľmi pomohli,“ uviedla Lopušanová pre oficiálny web Wisconsinu. Jej šesťbodové predstavenie je zároveň najlepším individuálnym výkonom v prebiehajúcej sezóne konferencie WCHA. Wisconsin aj jej zásluhou zavŕšil víkend dvoma víťazstvami nad St. Cloud State.

Slovenská reprezentantka prežíva vydarený vstup do premiérovej sezóny v NCAA. V desiatich stretnutiach nazbierala 21 bodov za desať gólov a jedenásť asistencií, vďaka čomu je spoločne so spoluhráčkou Cassie Hallovou na čele produktivity celej súťaže. (TASR)

Minister vnútra Laurent Nuňez už označil útok Molotovovým kokteilom na príslušníka mobilného žandárstva v Paríži za pokus o vraždu.

Naprieč Francúzskom vyšli do ulíc stovky tisíc ľudí, a to už tretiu sobotu v rade. Robia tak v rámci protestného hnutia proti rastu životných nákladov a stavu školstva. Dramatické zábery, vrátane fotografií a videí, zachytili výbuch podomácky vyrobenej výbušniny priamo pri nohách jedného zo zasahujúcich policajtov vo východnej časti metropoly. Záchranári mu ošetrili ľahké zranenia.

Terčom útoku zápalnými fľašami sa stalo približne 15 žandárov a policajtov, spresnila prokuratúra s tým, že presný počet zranených sa stále zisťuje. „Malo by ísť predovšetkým o popáleniny druhého stupňa a o akustické traumy (tinitus), celkový rozsah zranení však bude ešte spresnený,“ dodala. Prvé trestné oznámenie budú podľa nej podané ešte dnes.

Parížska prokuratúra dnes tiež oznámila, že v Paríži zadržali 105 ľudí, 88 v súvislosti so sobotňajšími protestmi a 17 v súvislosti s halloweenskou nocou. Celkovo bolo vo Francúzsku v sobotu podľa dnešného oznámenia ministerstva vnútra zadržaných 779 ľudí, pričom neskoršie hodiny sa zaobišli bez závažnejších incidentov.

Ministerstvo v sobotu evidovalo 291 protestov na verejných priestranstvách s celkovou odhadovanou účasťou 320-tisíc ľudí, z toho 70-tisíc v Paríži. V porovnaní so sobotou 24. októbra bola tentoraz účasť podľa ministerstva vnútra o 22 percent nižšia a o 42 percent nižšia ako v sobotu 17. októbra.

Za túto sobotu ministerstvo eviduje 515 prípadov podpaľačstva a 36 poškodených obchodov, z ktorých sa tri stali terčom rabovania. V sobotu 24. októbra bolo poškodených 69 obchodov, z toho 24 vyrabovaných. (ČTK, AFP)

Spojencov opätovne vyzval k dodávkam protiraketových striel.

Rusko s príchodom zimy každoročne zintenzívňuje útoky na energetické ciele. Rusko podľa Zelenského zaútočilo v noci na energetickú infraštruktúru v Dnepropetrovskej, Vinnyckej, Žytomyrskej a Chmelnyckej oblasti.

„Útoky zasiahli rozvodne, transformátory a elektrické vedenia, ktoré dodávajú elektrinu do domácností. Opravárenské čaty pracujú vo všetkých zasiahnutých oblastiach,“ uviedol s tým, že v tejto chvíli zostávajú bez elektriny státisíce rodín.

Za uplynulý týždeň Rusko proti Ukrajine vyslalo 1 940 útočných dronov, viac ako 1 580 navádzaných leteckých bômb a 44 striel rôznych typov, vrátane 36 balistických, uviedol prezident.

„Rusi sa snažia čo najviac využiť nedostatok protiraketových striel na zachytávanie balistických rakiet,“ napísal Zelenskyj. V tejto súvislosti znovu požiadal Spojené štáty a európske i ďalšie krajiny, aby urýchlili dodávky striel do systémov Patriot.

Ukrajina sa piatym rokom bráni rozsiahlej ruskej vojenskej invázii. Súčasťou bojov sú vzdušné údery, ktoré v poslednom čase obe strany zintenzívnili. Moskva a Kyjev tvrdia, že sa zameriavajú na vojenské objekty nepriateľa, na jeho energetickú infraštruktúru alebo na ďalšie ciele súvisiace s vedením vojny. (ČTK)

O život podľa ukrajinského prezidenta prišlo alebo bolo ťažko zranených okolo 54 400 vojakov ruských síl.

Ukrajina podľa neho minulý mesiac rovnako oslobodila viac územia, ako sa Rusku podarilo obsadiť. (ČTK)

Nezískal tak svoj piaty cenný kov zo svetových šampionátov.

V dnešnom súboji o tretie miesto vo voľnoštýliarskej kategórii do 74 kg podľahol Amirovi Mohammadovi Jazdánímu z Iránu tesne 4:5 na body. Slovensko tak zostalo na MS v Kazachstane bez medaily.

Tridsaťročný zápasník nevylepšil svoju medailovú zbierku z MS. Na konte má striebra z rokov 2021 a 2022 a dva bronzy z rokov 2019 a 2025. Do účinkovania na tohtoročnom podujatí vstúpil troma víťazstvami za sebou bez straty jediného technického bodu.

Najprv zdolal v šestnásťfinále Moldavčana Constantina Chirilova 4:0. Následne si poradil s Turkom Cüneytom Budakom 6:0 a vo štvrťfinále deklasoval Egypťana Omara Mohameda Mourada 10:0 na technickú prevahu. Líder svetového rebríčka organizácie United World Wrestling (UWW) a najvyššie nasadený účastník svojej kategórie potom v sobotnom semifinále prehral s Rusom Inalbekom Šerijevom 1:3 na body.

Salkazanov patrí medzi najúspešnejších slovenských zápasníkov histórie. Okrem medailí z MS je aj päťnásobný majster Európy (2021, 2022, 2023, 2024 a 2026), na trón európskeho šampióna sa rodák zo Severného Osetska vrátil v apríli v Tirane. (TASR)

vyhlásil eurokomisár pre spravodlivosť Michael McGrath.

Eurokomisár v sobotu (31. 10.) v stanovisku pre poľskú agentúru uviedol, že za zabezpečenie zákonného fungovania ústavného súdu nesú priamu zodpovednosť varšavské orgány, a podotkol, že táto záležitosť sa týka každého poľského občana.

Podľa McGratha Európska komisia pozorne sleduje rýchlo sa vyvíjajúcu inštitucionálnu krízu vo Varšave. Citoval zistenia Benátskej komisie, ktorá zdôraznila, že voľba nových ústavných sudcov patrí do právomoci Sejmu, dolnej komory poľského parlamentu. McGrath konštatoval, že poľskí občania očakávajú a zároveň si zaslúžia plné dodržiavanie zásad právneho štátu.

Vyjadrenie z EÚ nasledovalo po piatkovej eskalácii situácie, keď Ústavný súd (TK) oznámil pozastavenie výkonu funkcie predsedovi Bogdanovi Šwieczkowskému a podpredsedovi Bartlomiejovi Sochańskému na 30 dní. Vedenie dočasne prevzala sudkyňa Anna Korwinová-Piotrowská.

Na zmenu vedenia reagoval poľský prezident Karol Nawrocki, ktorý v piatok večer prerušil diplomatickú cestu do Senegalu počas letu. Po návrate do Varšavy sa Nawrocki vydal do sídla TK a na mediálnych záberoch vidno napäté nočné diskusie v budove medzi spolupracovníkmi prezidenta a novozvolenými sudcami.

Prezident po odchode zo súdu vyhlásil, že situácia predstavuje priame porušenie ústavného poriadku, a vyzval na naliehavé konzultácie medzi parlamentnými lídrami. Premiér Donald Tusk medzitým obhajoval tieto kroky a vo vyhlásení zdôraznil, že obnovenie právneho štátu zostáva výhradnou povinnosťou jeho vlády. (TASR, PAP)

v sobotu to uviedol americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI).

„FBI zverejňuje informácie, podľa ktorých je za krádež virtuálnych aktív v hodnote viac ako šesť miliárd dolárov z kryptomenovej burzy Binance, ku ktorej došlo približne 29. októbra 2026, zodpovedná KĽDR,“ uviedol americký federálny úrad.

Podľa FBI krádež uskutočnili hackeri zo skupiny „TraderTraitor“. Úrad tak potvrdil predošlý odhad americkej analytickej spoločnosti TRM Labs.

V spolupráci s americkou Tajnou službou a oddelením kriminálneho vyšetrovania Daňového úradu USA tiež FBI zistila, že hackeri previedli odcudzené aktíva predovšetkým na Ethereum, jednu z najpoužívanejších kryptomien.

BI očakáva, že hackeri teraz budú odcudzené aktíva ďalej prať prostredníctvom platforiem na výmenu kryptomien, ktoré používateľom umožňujú rýchlo vymeniť jedno digitálne aktívum za iné.

Kryptoburzy, prevádzkovateľov blockchainov, analytické spoločnosti a ďalších poskytovateľov služieb v oblasti virtuálnych aktív preto FBI vyzvala, aby blokovali transakcie zahŕňajúce adresy digitálnych peňaženiek, ktoré severokórejskí hackeri využívajú na pranie ukradnutých finančných prostriedkov.

Prokuratúra nariadila zatknutie Kričaka aj jeho zástupcu týždeň po parlamentných voľbách.

Tie viedli k ukončeniu 14-ročného pôsobenia vládnucej Srbskej pokrokovej strany (SNS) exprezidenta Aleksandara Vučiča pri moci.

V predčasných voľbách 25. októbra získalo opozičné hnutie Študentská kandidátka (Studentska lista) jasnú väčšinu parlamentných kresiel. Vládny tábor vedený Vučičom tak skončil v opozícii.

Hoci k odovzdaniu moci zatiaľ nedošlo, oporné piliere Vučičovho systému už vykazujú známky oslabovania. Najnovším prípadom je zatknutie vysokopostaveného policajného funkcionára, ktorý bol považovaný za jedného z najbližších spojencov bývalého prezidenta.

Podľa agentúry Tanjug prokuratúra Kričaka podozrieva z marenia a manipulácie vyšetrovania vraždy spojenej s organizovaným zločinom. Údajne mal pozmeňovať dôkazy tak, aby prokuratúra stiahla obvinenia z napomáhania k vražde.

Kričak pracoval pôvodne ako predajca automobilov, neskôr ho prijali do srbskej Bezpečnostno-informačnej agentúry (BIA), kde pôsobil ako lojálny podporovateľ Vučičovej SNS. Od júla 2023 velil Jednotke osobnej ochrany srbskej polície (JZO), ktorej úlohou je zaisťovať bezpečnosť domácich a zahraničných predstaviteľov, ako aj kľúčových štátnych objektov. Koncom roka 2025 ho vymenovali za šéfa srbskej kriminálnej polície.

Podľa agentúry Tanjug prokuratúra Kričaka obvinila aj z hrubého zaobchádzania s pokojnými demonštrantmi a ich zastrašovania. V auguste 2025 mali príslušníci JZO uniesť skupinu vysokoškolských študentov a odviesť ich do suterénu vládnej budovy v Belehrade. Kričak, ktorý v tom čase jednotke velil, údajne osobne viedol túto operáciu, napadol jednu zo študentiek a vyhrážal sa jej znásilnením. (TASR, DPA, AFP)

Dôvodom je rozhodnutie Športového arbitrážneho súdu o návrate ruských reprezentácií na medzinárodnú scénu.

Predseda predstavenstva DEB Frank H. Lutz upozornil predovšetkým na možné ekonomické a bezpečnostné dôsledky účasti Ruska.

„Nechcem maľovať čerta na stenu ani spochybňovať majstrovstvá sveta. Ako zväz sa však musíme zaoberať aj možnosťou, že sa organizácie šampionátu vzdáme. Nemôžeme sa vystaviť ekonomickému riziku, ktoré by sme už nedokázali zvládnuť,“ uviedol v sobotu Lutz v rozhovore pre nemeckého vysielateľa MagentaSport.

Šéf nemeckého hokeja upozornil, že prípadná účasť ruského tímu by znamenala výrazné zvýšenie nákladov. „Za normálnych okolností by sme z turnaja mali aj ekonomický prospech. V tejto novej situácii nám však vznikajú úplne iné náklady, predovšetkým v oblasti bezpečnosti, ktorá získava oveľa väčší význam, než sme pôvodne predpokladali,“ vysvetlil. Zároveň zdôraznil, že zostáva optimistom a verí v nájdenie riešenia.

Lutz sa už obrátil na politických predstaviteľov a v nasledujúcom týždni plánuje rokovania v Berlíne. Ich témou by mohla byť aj otázka udelenia víz ruským hokejistom. „Musíme si uvedomiť, že teraz ide aj o politické rozhodnutie. Ako zväz ho v skutočnosti nedokážeme ovplyvniť,“ pripomenul.

Nemci zároveň čakajú na ďalší postup Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF). Podľa Lutza by jej predstavitelia mali o situácii rokovať v pondelok. „Najskôr potrebujeme vedieť, ako bude vyzerať zloženie účastníkov a či sa zmení rozpis zápasov. Príde Rusko? Koho nahradí? To momentálne nikto nevie,“ povedal. Odmietol špekulovať aj o možnosti, že by prípadné zaradenie Ruska mohlo pripraviť o miesto na šampionáte Ukrajinu.

Nevylúčil ani bojkot turnaja zo strany niektorých reprezentácií. Pripomenul situáciu v Lotyšsku, kde legislatíva zakazuje tamojším tímom nastupovať proti ruským súperom. „Existuje riziko, že niektoré krajiny povedia, že za takýchto okolností sa na turnaji nemôžu zúčastniť. Dúfam, že k bojkotu nedôjde, pretože by to nikomu neprospelo, najmä nie športovcom. Úplne vylúčiť sa to však nedá,“ dodal Lutz.

CAS v piatok vyhovel odvolaniu Ruskej hokejovej federácie a zrušil rozhodnutie IIHF o jej vylúčení zo svetových šampionátov v sezóne 2026/2027. Svetová federácia vyjadrila s verdiktom nesúhlas, no oznámila, že ho bude rešpektovať. Zároveň upozornila na komplikácie pri organizácii už naplánovaných turnajov. Nemecký zväz zopakoval, že naďalej odmieta návrat ruských reprezentácií do medzinárodných súťaží.

Šampionát v roku 2027 je naplánovaný na 13. až 30. mája. Úvodný duel sa má uskutočniť v Gelsenkirchene, ďalšie stretnutia v Mannheime a Düsseldorfe. Nemecko naposledy samostatne hostilo svetový šampionát v roku 2010. (TASR)

Umelec patril k výrazným autorom českej populárnej hudby a preslávil sa napríklad textom k piesni Holky z naší školky.

Žák sa narodil 28. augusta 1941 v Rychnove nad Kněžnou. Napísal texty k hitom, ako sú Holky z naší školky pre Stanislava Hložka a Petra Kotvalda, Zrcadlo Karla Černocha či Duhová víla Hany Zagorovej.

K piesňam Maluj zase obrázky pre Zagorovú a Přátelství pre Petra Rezeka vytvoril text aj hudbu. Skladateľ spolupracoval aj so speváčkami Hanou Hegerovou, Helenou Vondráčkovou, Mariou Rottrovou, no aj ďalšími interpretmi.

Hudobník pôsobil v Československom rozhlase ako režisér, scenárista a dramaturg. Pracoval aj na rozhlasových programoch ako Houpačka, Koncert Mikrofóra a Junior večerník a spolupracoval aj na svetovej výstave Expo 1967 v Montreale.

Skladba Píseň o mé zemi, ktorú napísal s Karlem Černochem, získala v roku 1969 Zlatú Bratislavskú lýru. Pesnička bola vnímaná ako protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a úrady ju neskôr zakázali a Žáka prepustili z Československého rozhlasu.

Umelec dostal v roku 2021 Medailu Za zásluhy za prínos v oblasti hudby a umenia. (TASR, Novinky.cz)

Tento protest sa konal pred pojednávaním vo veci odvolania sa proti zákazu tejto organizácie, ktoré sa začne v stredu a potrvá dva dni.

„Celkovo sme včera zadržali 325 ľudí,“ uviedla v nedeľu (1. 11.) londýnska Metropolitná polícia. „Prevažná väčšina zadržaní – 320 – sa týkala prejavenia podpory organizácií zakázanej na základe zákona o terorizme,“ dodala.

Demonštranti sa zhromaždili pred americkým veľvyslanectvom v Londýne na podporu organizácie, ktorú britská vláda v júli 2025 zakázala podľa protiteroristického zákona. Za členstvo v tejto skupine alebo jej podporu hrozí v Británii 14 rokov väzenia. AFP pripomína, že aj Spojené štáty tento rok označili Palestine Action za „teroristickú“ organizáciu.

Od zákazu Palestine Action britská polícia zadržala viac než štyritisíc ľudí vrátane mnohých seniorov či preživších holokaust kvôli ich podpore tejto skupiny.

Menší počet ľudí sa v sobotu zhromaždil aj pre konzulátom USA v Edinburghu, kde nedošlo k žiadnym zadržaniam. Tamojšia polícia informovala, že prebieha vyšetrovanie s cieľom identifikovať osoby, ktoré mali tričká a transparenty s nápismi vyjadrujúcimi podporu zakázanej organizácii. (TASR, AFP)

V tomto roku ju dostáva 90 percent.

Suma potrebná v štátnom rozpočte na energopomoc sa aj preto sa zníži z aktuálnych 430 miliónov eur na predpokladaných 340 miliónov eur.

V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike to uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD). Podľa poslanca Národnej rady SR Mariána Viskupiča (SaS) ide o helikoptérové rozhadzovanie peňazí a nezvládnutú úlohu.

Saková pripomenula, že ľudia vnímajú energopomoc najmä cez energošeky. Tie sa však vzťahujú iba na domácnosti zásobované teplom cez centrálne vykurovanie, a to len v prípade, že došlo k zvýšeniu ceny tepla. „Všetci ostatní, ktorí žijú v domoch a nekúria cez centrálne vykurovanie, dostávajú energopomoc vo faktúre, že nemajú zvýšené ceny elektrickej energie a ceny plynu,“ priblížila ministerka.

Zníženie počtu odkázaných na energopomoc pripísala legislatívnym zmenám, napríklad zohľadňovaniu dividend do príjmu domácností či obmedzeniu počtu odberných miest, na ktoré môže majiteľ dostať pomoc.

„Ja to vidím z môjho pohľadu, že pravdu má premiér. Adresná energopomoc sa nevydarila,“ nadviazal Viskupič na dávnejšie vyjadrenie premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Energopomoc si podľa neho vyžiadala zbytočné náklady na nové pracovné miesta, ktorá sa ňou zaoberajú. Kritizoval aj to, že sa nedotýka domácností, ktoré vykurujú drevom či uhlím.

Viskupič kritizoval tiež zvýšenie ceny silovej elektriny pre domácnosti od Slovenských elektrární (SE) na základe memoranda, ktorá by mala v budúcom roku dosiahnuť 79 eur za megawatthodinu. V čase podpísania memoranda za predchádzajúcej vlády to bolo 61 eur/MWh. Saková pripomenula, že memorandum, ktoré obsahovalo postupné zvyšovanie ceny, podpísala práve predchádzajúca vláda. O cene na budúci rok ešte podľa nej so SE rokujú.

Politici sa zhodli na tom, že Slovensko bude potrebovať nový jadrový zdroj elektriny, no rozchádzali sa v hodnotení jeho prípravy. Zatiaľ čo Saková opakovala, že zatiaľ nie je podpísaná zmluva o výstavbe samotnej elektrárne a v koalícii je zhoda na prenesení zodpovednosti za prípravu výstavby na úrad vlády, Viskupič kritizoval nedostatok informácií a podľa neho netransparentný proces.

Saková s Viskupičom nenašli zhodu ani pri hodnotení avizovaného presunu výroby luxusných modelov automobilky Audi z Bratislavy do USA. Podľa Sakovej zatiaľ nie je definitívne rozhodnuté a vláda podľa nej robí maximum pre to, aby automobilky získali vo vnútropodnikovej konkurencii nové modely pre výrobu v nadchádzajúcich rokoch.

Ako príklad uviedla práve elektrický model Audi. Viskupič je presvedčený, že podnikateľské prostredie, odvodové a daňové zaťaženie firiem na Slovensku pozíciu výrobcov zhoršuje tak, že nepomáhajú ani prípadné daňové úľavy dohodnuté ministerstvom. (TASR)

Tragédia vyvolala rozsiahle protivládne protesty.

Tie pred týždňom viedli k pádu vládnucej Srbskej pokrokovej strany (SNS) exprezidenta Aleksandara Vučiča po 14 rokoch pri moci.

Spomienkové podujatie sa konalo pri príležitosti druhého výročia zrútenia betónového prístrešku na nedávno zrekonštruovanej železničnej stanici v druhom najväčšom srbskom meste. Nešťastie si vyžiadalo 16 obetí vrátane dvoch sestier vo veku šesť a desať rokov.

Tragédia vyvolala v krajine vlnu smútku a otázky týkajúce sa niekoľkomiliónovej rekonštrukcie stanice. Zároveň podnietila jedny z najväčších protestov v Srbsku od pádu režimu Slobodana Miloševiča v roku 2000, napísala agentúra AFP.

„Je ťažké vrátiť sa na miesto, kde sa to všetko stalo. A zakaždým je to čoraz ťažšie,“ povedala Dijana Hrková, ktorej 27-ročný syn pri nešťastí zahynul.

Pred stanicou umiestnili srdcia s menami obetí. Zhromaždení ľudia tam kládli kvety a zapaľovali sviečky. Okrem Nového Sadu si pamiatku zosnulých uctili aj v ďalších mestách po celej krajine.

Tohtoročné výročie pripadlo na týždeň po predčasných parlamentných voľbách, v ktorých zvíťazilo študentské hnutie podporované protestujúcimi.

Požiadavky na transparentné vyšetrovanie tragédie priviedli počas uplynulých dvoch rokov do ulíc státisíce ľudí a zohrali kľúčovú úlohu vo volebnom víťazstve hnutia Študentská kandidátka (Studentska lista). Zoznam podporovaný študentmi získal približne 140 z 250 kresiel v parlamente, čo mu umožňuje vládnuť samostatne.

V dňoch po tom, ako strana Aleksandara Vučiča uznala volebnú porážku, študenti vyzvali na pokrok vo viacerých vyšetrovaniach korupcie a v prípadoch vrážd, ktoré vzbudili veľkú pozornosť verejnosti. Žiadajú tiež nové vyšetrovania projektov, ktoré spustila odchádzajúca vláda.

Študentské hnutie zároveň vyzvalo na odstúpenie šéfov viacerých kľúčových štátnych inštitúcií vrátane polície a spravodajských služieb.

Na spomienkové podujatie prišiel aj 72-ročný Radovan Balac z Nového Sadu. Ako povedal, sprevádzal ho „pocit smútku, ale aj hnevu“, pretože súdne konanie, ktoré by určilo zodpovedných za tragédiu na železničnej stanici, sa stále nezačalo.

V súvislosti s nešťastím v Novom Sade prebieha niekoľko vyšetrovaní a prokuratúra obžalovala 13 ľudí vrátane bývalého ministra výstavby, infraštruktúry a dopravy Gorana Vesiča. Ten je zároveň podozrivý v samostatnom vyšetrovaní korupcie týkajúcom sa financovania projektu. V tejto veci čelia podozreniam aj bývalý minister Tomislav Momirovič a ďalšie osoby. Európska prokuratúra osobitne vyšetruje možné zneužitie finančných prostriedkov EÚ súvisiace s rekonštrukciou stanice. (TASR, AFP)

Opatrenie prijali v súvislosti s predpokladanou vysokou intenzitou dopravy v smere z východu na západ.

Žilinská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti. „Cieľom opatrení je zabezpečiť čo najväčšiu priepustnosť komunikácie a plynulosť cestnej premávky,“ vysvetlila polícia.

Priblížila, že medzi aktuálne prijaté opatrenia patrí aj uzatvorenie tunela Čebrať pri zvýšenej hustote dopravy a následný odklon vozidiel na cestu I/59. „Aktuálne je v súčinnosti s Národnou diaľničnou spoločnosťou zabezpečený aj odklon dopravy z D1 na cestu I/18 v Ivachnovej,“ doplnila. (TASR)

Rovnako aj zabíjanie zahraničných „nepriateľov“ americkou armádou.

Imigračný a colný úrad (ICE), ktorý viedol masové deportácie nezdokumentovaných migrantov, zverejnil minútové video na platforme X s piesňou zosnulého amerického speváka Michaela Jacksona Thriller. Na videu vidno zábery ikonických postáv zo známych hororových filmov a následne snímky zadržiavania migrantov.

„Prenasledujeme nepriateľov Ameriky,“ oznámilo ministerstvo obrany na platforme X pod krátkym čiernobielym videom, v ktorom sa striedajú zábery odpalov rakiet, vojakov v akcii a Trumpa sľubujúceho smrť obchodníkov s drogami. Na videu je aj minister obrany Pete Hegseth, ktorý prisahá, že zabije každého, kto by zabil Američanov.

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) medzitým zverejnil animované video s karikatúrou svojho riaditeľa Kasha Patela, pričom v rytme piesne Thriller ukázal štatistiky, ktoré podľa neho ukazujú pokles kriminality.

Biely dom aj samotný Trump pravidelne zverejňujú provokatívny obsah na sociálnych sieťach, aby vyvolávali pobúrenie u kritikov a oponentov, píše AFP. Takéto videá, najmä tie zobrazujúce prenasledovanie migrantov, si zvyčajne vyslúžia odsúdenie a ľudia ich označujú za rasistické či ponižujúce. (TASR, AFP)

HK Dukla Michalovce patrí medzi účastníkov hokejovej Tipsport ligy.

Družstvo dočasne povedie v dnešnom ligovom stretnutí so Spišskou Novou Vsou doterajší asistent trénera Marek Bartánus.

Ručkay prišiel na striedačku Michaloviec len v júni tohto roka, keď nahradil na tomto poste Erika Čaládiho. Ten sa rozhodol po predčasnom rozviazaní zmluvy prijať ponuku majstrovskej Nitry. Ručkay však doplatil na zlé výsledky, Dukla aktuálne ťahá trojzápasovú sériu prehier a v tabuľke je na predposlednej jedenástej pozícii. V 15 zápasoch nazbierala 15 bodov.

V rámci Tipsport ligy ide o druhú trénerskú zmenu v aktuálnom ročníku. Pred niekoľkými dňami sa odhodlal k rošáde Prešov, Kanaďana Ryana Colvillea nahradil Fín Tommi Hämäläinen. (TASR)

Aktualizované: o 13.09 h.

Lídri by na ňom rokovali o ukončení vojny na Ukrajine.

Povedal to v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD, ktorý odvysielajú v nedeľu večer.

Prezidenti všetkých troch krajín by sa mohli stretnúť na nadchádzajúcom samite Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v Šen-čene. Podľa Steinmeiera však reakcia čínskeho prezidenta naznačila, že Ukrajina nebude na programe rokovania. Túto možnosť otvoril počas piatkového stretnutia so Si Ťin-pchingom v Pekingu.

„Z jeho strany sa vôbec nepripravuje samit o Ukrajine za účasti Spojených štátov, Ruska a Číny,“ povedal Steinmeier. Si Ťin-pching podľa neho zdôraznil, že ide o európsky konflikt, pri ktorého riešení by mali byť pri rokovacom stole aj Európania.

Rozhovor sa uskutočnil po správach o možnom trojstrannom stretnutí na okraj konferencie APEC v polovici novembra. Ruský prezident Vladimir Putin navrhol takéto rokovanie o otázkach súvisiacich s jadrovým odzbrojením. Americký prezident Donald Trump sa k tejto možnosti staval otvorene a uviedol, že by bol ochotný rokovať aj o ďalších témach vrátane vojny na Ukrajine. (TASR, DPA)

S odvolaním sa na tamojšiu záchrannú službu a nemocnicu to uviedla agentúra AFP.

Palestínska agentúra WAFA uvádza, že od východu slnka pri úderoch v Pásme Gazy zahynulo desať ľudí. (ČTK, AFP, WAFA)

Konkrétne medzi Ruskom, Ukrajinou a Spojenými štátmi.

Podľa agentúry Interfax to dnes povedal poradca Kremľa Jurij Ušakov. Na otázku, či by sa do rokovaní mohol zapojiť niektorý z európskych štátov, nepriamo odpovedal, že v počiatočnej fáze nie.

„S Američanmi máme pracovné kontakty. Je preto samozrejme logické, aby sa aspoň prvé kolo rokovaní konalo v trojstrannom formáte,“ citovala Ušakova agentúra TASS.

Ušakov tiež podľa agentúry Interfax uviedol, že si myslí, že by ruský prezident Vladimir Putin ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému zdvihol telefón, ak by mu zavolal. „Putin nikdy hovor neodmietol,“ povedal Ušakov.

Podľa agentúry TASS poradca Kremľa tiež zopakoval, že Zelenskyj môže prísť do Moskvy, „keď už tak veľmi chce konať“. Ukrajinský prezident naopak vyzýva na rokovania na neutrálnej pôde.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok na otázku, či by Putin prijal telefonát od Zelenského, odpovedal, že ukrajinský prezident zatiaľ nezavolal.

Ukrajinskí predstavitelia sa podľa portálu The Kyiv Independent obávajú, že ruský nátlak na telefonický rozhovor by mohol Moskve poskytnúť ďalší dôvod na to, aby sa stiahla z rokovania bez toho, aby prijala zmysluplné záväzky. Spory by sa podľa týchto zdrojov lepšie vyriešili pri stretnutí za účasti tretích strán.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov ale v piatok poprel, že by sa Rusko snažilo dohodnúť telefonát medzi Putinom a Zelenským namiesto osobného stretnutia. Na otázku, či by k takémuto stretnutiu mohlo dôjsť na okraj decembrového samitu skupiny veľkých svetových ekonomík G20 v Miami, Lavrov ale odpovedal, že Ukrajina nie je členom tejto skupiny. Tiež zopakoval, že by ukrajinský prezident mal prísť do Moskvy.

Ukrajina sa piatym rokom bráni ruskej vojenskej invázii, Moskva okupuje asi 19 percent ukrajinského územia. Americký prezident Donald Trump sa od návratu do Bieleho domu v januári 2025 snaží sprostredkovať ukončenie vojny a začatie mierových rokovaní.

Rusko už skôr opakovane uviedlo, že akékoľvek rokovania s Ukrajinou nebudú dôvodom na prímerie a že špeciálna vojenská operácia, ako Moskva inváziu označuje, bude pokračovať.

Kým Kyjev s doterajšími návrhmi na prímerie súhlasil, Moskva zastavenie bojov podmieňuje okrem iného vydaním celého ukrajinského Donbasu vrátane územia, ktoré doteraz ruské sily nedobyli. Ukrajina územné ústupky odmieta a navrhuje zastaviť boje na existujúcom fronte, čo však nechce Rusko. (ČTK, TASS, Interfax)

Obchvat je uzavretý.

Informovalo o tom Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove na sociálnej sieti.

Na mieste sú záchranné zložky a policajti dokumentujú udalosť. „Žiadame vodičov, aby sa úseku vyhli a rešpektovali pokyny policajtov,“ dodala polícia. (TASR)