Samosprávy tak chcú podporiť turizmus, keď je Trenčín európskym hlavným mestom kultúry.

Ich návrh však narazil na odpor konzervatívnych partnerov vo vládnej koalícii.

Politická debata prichádza v čase, keď Európu sužujú vysoké teploty a klimatológovia upozorňujú na zhoršovanie sucha a riziko lesných požiarov v dôsledku globálneho otepľovania.

Návrh SPD počíta so zmenou nemeckej ústavy (Grundgesetz, GG), ktorá by zakotvila „spoločnú misiu v oblasti adaptácie na zmenu klímy a ochrany prírody“.

SPD chce zároveň zaviesť celoštátny akčný plán pre horúčavy, upraviť pravidlá územného plánovania a stavebné predpisy a prijať nové pracovnoprávne pravidlá pre prácu počas horúčav.

Myšlienku kritizujú niektorí predstavitelia Merzovho konzervatívneho bloku CDU/CSU, ktorí upozorňujú najmä na možné finančné dôsledky a rozdelenie zodpovednosti medzi jednotlivé ministerstvá, pripomenula DPA.

Podpredseda poslaneckého klubu CDU Klaus Mack návrh úplne neodmietol. „Až konkrétny návrh ukáže, či má zmena ústavy zmysel,“ povedal. Hovorca CDU pre klimatickú politiku Mark Helfrich pre portál Politico uviedol, že konzervatívci „nie sú presvedčení“ o potrebe nového systému.

Návrh podporili viaceré environmentálne organizácie, ktoré zároveň kritizovali kancelára Friedricha Merza za to, že nepredstavil vlastný plán, ako chce vláda reagovať na sucho, horúčavy a nedostatok vody.

„Toto leto plné extrémov ukazuje, že Nemecko nie je dostatočne pripravené na vlny horúčav, ktoré v dôsledku prehlbujúcej sa klimatickej krízy prichádzajú čoraz častejšie,“ povedala Barbara Metzová, šéfka organizácie Environmental Action Germany. Návrh podľa nej „musí byť teraz pretavený do konkrétnych opatrení a nesmie zostať len ďalším prípadom deklaratívnych vyhlásení“.

Zmena ústavy si v parlamente vyžaduje dvojtretinovú väčšinu a na presadenie návrhu SPD je preto nevyhnutná podpora Merzovho konzervatívneho bloku. (TASR, DPA)

Vyplýva to z novej analytickej publikácie Fiškálny priestor Slovenska 2026, ktorú predstavili predstavitelia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Verejný dlh presahuje 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP), hoci bezpečná úroveň je podľa odhadov RRZ pod hranicou 50 percent HDP. Bez ďalších opatrení aktuálne dlh smeruje k 75 percent HDP do konca tohto desaťročia.

Vyčerpaný fiškálny priestor podľa správy neznamená, že Slovensku bezprostredne hrozí bankrot. Pri ďalšej kríze však bude krajina čeliť fiškálnemu stresu – vyšším úrokom z dlhu, nutnosti prijať rýchle a zásadné konsolidačné opatrenia v ťažkých krízových časoch, a teda nemožnosti dostatočne stabilizovať ekonomiku. V krajnom prípade môže krajina stratiť schopnosť financovať svoje potreby za prijateľných podmienok a bude odkázaná na externú pomoc. Znamenalo by to nielen formálny bankrot, ale predovšetkým výrazný zásah do životnej úrovne obyvateľstva a de facto by došlo k strate fiškálnej suverenity Slovenska.

Správa uvádza, že aktuálny dlh nad 60 percent HDP môže pôsobiť ako relatívne nízky v porovnaní s krajinami s oveľa vyšším zadlžením. Slovensko však čelí nepriaznivej kombinácii – dlh dynamicky rastie aj bez ďalšej krízy, rastový potenciál ekonomiky slabne a starnutie obyvateľstva bude zvyšovať výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť. Tieto faktory znižujú schopnosť Slovenska stabilizovať dlh, a preto je bezpečná úroveň dlhu v SR výrazne nižšia.

Správa posudzuje veľké systémové šoky popri dlhodobých štrukturálnych tlakoch a rizikách, ako sú strata konkurencieschopnosti, klimatická zmena, investičný dlh, otázniky nad budúcnosťou automobilového priemyslu v Európe či postupné znižovanie prílevu eurofondov. Tieto riziká môžu prichádzať súčasne a navzájom zosilňovať svoje účinky. Napríklad jedna hlbšia recesia v tomto čase by mohla zvýšiť verejný dlh o viac ako 10 percent HDP a posunúť ho výrazne nad 80 percent HDP.

Slovensko zatiaľ však podľa správy nie je v situácii, aby muselo prijímať rozhodnutia pod diktátom krízy. Ak však bude dlh ďalej rásť, priestor na vlastné rozhodovanie sa bude zužovať. Zároveň sa Slovensko nemôže spoliehať na to, že z dlhu jednoducho vyrastie. Stabilizácia dlhu si vyžaduje dôveryhodné, dlhodobé a konkrétne rozpočtové opatrenia na zníženie deficitu pod hranicu 2,5 percenta HDP.

„Kľúčovou úlohou by preto malo byť zastavenie rastu dlhu a obnovenie dôvery, že Slovensko má svoje verejné financie pod kontrolou. Následne treba postupne vytvárať fiškálny priestor na zvládanie možných budúcich budúcich rizík,“ dodal predseda RRZ Ján Tóth. (TASR)

Zadržali ich pred ruským Najvyšším súdom, ktorý rozhoduje o odvolaní strany proti zákazu zúčastniť sa na septembrových voľbách do Štátnej dumy.

Predseda Jabloka Nikolaj Rybakov počas súdneho pojednávania odsúdil zatýkanie podporovateľov strany, vyzval na ich okamžité prepustenie a ukončenie zastrašovacej kampane.

Najvyšší súd Ruskej federácie 10. augusta vyhovel žalobe prokremeľskej strany Vlasť a vyradil Jabloko z volieb do Štátnej dumy. Podľa strany Vlasť porušilo Jabloko pravidlá financovania a predvolebnej kampane, tiež autorské práva použitím fotografií, záberov z filmu Vojna a mier či obrázka vytvoreného pomocou umelej inteligencie.

Strana Jabloko sa proti tomu 14. augusta odvolala. Podľa Rybakova právnici strany „absolútne presne dokázali“, že pre vyradenie z volieb neexistovali žiadne dôvody. Jabloko podľa neho napokon bude na volebnom lístku.

Jabloko je jedinou stranou zaregistrovanou do volieb do Štátnej dumy, ktorá presadzuje okamžité ukončenie vojny na Ukrajine. Za tento postoj ju kritizujú ostatné kandidujúce politické strany vrátane Vlasti. (TASR, EFE)

Trestné stíhanie sa týka prečinu všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti.

Informoval o tom hovorca riaditeľstva polície Boršodsko-abovsko zemplínskej župy Rudolf Varga. Podľa hovorcu vodiča autobusu zadržali a súd by mal o jeho vzatí do väzby rozhodnúť v najbližších dňoch. Maďarské orgány vypočuli oboch vodičov, pričom druhého po vypočutí prepustili.

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Wojciech Zajaczkowski uviedol, že zatiaľ je predčasné hovoriť o možných obvineniach alebo presnej príčine nehody.

„Túto skutočnosť musí najskôr objasniť maďarská polícia, potom budú zistenia postúpené našim orgánom a automaticky zverejnené,“ povedal. Doplnil, že miestna polícia považovala zadržanie vodiča, ktorý autobus šoféroval, za nevyhnutné vzhľadom na predbežné okolnosti incidentu.

Polícia už v nedeľu krátko po nehode informovala, že vodiča zadržala; podľa predbežných zistení počas jazdy pravdepodobne zaspal.

K tragédii došlo v noci na nedeľu na diaľnici M3 pri meste Mezőkeresztes na severovýchode Maďarska. Autobus viezol poľských pútnikov vracajúcich sa z Bosny a Hercegoviny, pričom väčšina z nich pochádzala z Podkarpatského vojvodstva.

Dvanásť ľudí pri nehode zahynulo, identifikácia obetí stále pokračuje. Desať cestujúcich zostáva vo veľmi vážnom stave – ďalších 37 utrpelo ľahšie zranenia. (TASR, MTI)

Premiér nie je podľa svojich slov spokojný s tým, ako príprava nového jadrového reaktora napreduje.

Dôvodom je nedodržanie podmienky nezaujatosti pri vypracovaní posudku týkajúceho sa vakcín proti ochoreniu COVID-19.

Oznámilo to české ministerstvo v rozhodnutí datovanom 7. augusta. České ministerstvo spravodlivosti konalo na základe podnetu poslanca Národnej rady SR Tomáša Szalaya (SaS). Podnet sa týkal znaleckého posudku zo 16. marca 2025, v ktorom Peková analyzovala obsah DNA a RNA v šaržiach vakcín Spikevax (Moderna) a Comirnaty (Pfizer/BioNTech).

Z vyšetrovania podľa českého ministerstva vyplynulo, že znalkyňa bola v úzkom pracovnom kontakte so splnomocnencom vlády SR pre preverenie procesu riadenia a správy zdrojov v čase pandémie COVID-19 Petrom Kotlárom, pre ktorého bol posudok vypracovaný.

Súčasťou posudku boli aj priložené štúdie, na ktorých Peková spolupracovala s Kotlárom. Ako uviedlo ministerstvo, Peková sa v rozpore so zákonom o znalcoch nevyhla vypracovaniu posudku, kde existovala možnosť, že by mohla konať zaujato.

Podľa zistení ministerstva Kotlár vypracovanie znaleckého posudku síce nezadal ani nezaplatil, avšak bol jeho príjemcom, čo české ministerstvo vnímalo ako problém.

Ministerstvo poukázalo aj na to, že znalkyňa sa v rozpore so zásadou mlčanlivosti a nestrannosti verejne vyjadrovala k záverom svojho posudku. Okrem toho sa zistili aj administratívne pochybenia, napríklad neskorý zápis posudku do elektronickej evidencie.

Slovenská akadémia vied v reakcii na publikované závery analýzy ešte v roku 2025 upozornila, že tieto závery nie sú podložené dostatočne silnými dátami a že časopis, v ktorom bola štúdia publikovaná, patrí medzi tzv. predátorské tituly, ktoré nespĺňajú štandardy vedeckej kvality. Na toto vyjadrenie SAV sa odvoláva aj české ministerstvo spravodlivosti.

Peková musí podľa rozhodnutia uhradiť paušálne náklady správneho konania vo výške 2 500 českých korún (približne 100 eur).

Predmetom ich rozhovoru bola pripravovanú výstavbu nového jadrového zdroja na Slovensku.

Informoval Úrad vlády SR. „Slovensko potrebuje robiť strategické rozhodnutia s výhľadom na desiatky rokov dopredu, a preto považujem projekt nového jadrového zdroja za jednu z najvýznamnejších strategických investícií, o ktorých dnes rozhodujeme,“ zdôraznil premiér v súvislosti s témou rozhovoru s vedúcou amerického veľvyslanectva na Slovensku.

Pripomenul tiež presvedčenie, že energetická bezpečnosť, dostatok elektrickej energie za konkurencieschopné ceny a zachovanie silného priemyslu patria medzi základné predpoklady ďalšieho rozvoja Slovenska.

O aktuálnych energetických témach v kontexte pripravovaného nového jadrového zdroja a klimatických zmien bude šéf exekutívy rokovať v pondelok aj s vedením jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, predstaviteľmi Slovenských elektrární a ďalších odborných organizácií. (TASR)

Plamene likvidovali v extrémne náročnom a ťažko dostupnom teréne, pomohol im aj dážď.

Napísal to portál The Telegraph, ktorý sa odvoláva na vlastné zistenia.

Jeho vyšetrovanie odhalilo desať ruských základní s novo vybudovanými odpaľovacími rampami pre najmodernejšie ruské útočné drony s dlhým doletom. Moskva na tieto informácie nereagovala.

Z informácií a mapy zverejnenej britským spravodajským portálom vyplýva, že ide o základne v blízkosti hraníc s Bieloruskom a Ukrajinou – napríklad základne Chalino v Kurskej oblasti, Šatalovo v Smolenskej oblasti alebo Millerovo v Rostovskej oblasti.

Portál spomína okrem iného základne pre drony v Oriolskej alebo Brianskej oblasti a ďalšie zariadenia, z ktorých sa niektoré nachádzajú na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom.

Niektoré centrá pre bezpilotné lietadlá vznikli prestavbou vojenských základní a civilných letísk, zatiaľ čo ďalšie odpaľovacie rampy boli vybudované priamo na ruskom vidieku, píše portál, ktorý zároveň zverejnil porovnávacie satelitné snímky vybraných miest pred a po vybudovaní zázemia a odpaľovacích rámp pre bezpilotné lietadlá.

Niektoré z týchto základní Moskva už využíva na útoky na Ukrajinu, v dlhodobom horizonte však predstavujú hrozbu aj pre spojencov v NATO, píše The Telegraph.

Dodáva, že podľa analytikov by táto rýchlo sa rozvíjajúca technológia mohla byť v prípade vojny použitá aj proti Európe, pričom niektoré z uvedených desiatok ruských základní umožnia najvýkonnejším ruským dronom doletieť až do Varšavy.

Moskva totiž rýchlo modernizuje svoju verziu iránskeho dronu Šáhid a nasadzuje už novšie varianty s vysokorýchlostnými prúdovými motormi.

Najnovšie varianty označované ako Geran-4 a Geran-5 môžu podľa uniknutých ukrajinských vládnych dokumentov lietať dostatočne rýchlo na to, aby sa vyhli systémom protivzdušnej obrany, a zároveň niesť náklad s hmotnosťou 90 kilogramov, uviedol portál. (ČTK)

Do 14.00 h je povolených najviac päť príletov za hodinu, zatiaľ čo odlety obmedzené nie sú.

Prevádzkovateľ letiska SAC vyzval cestujúcich, aby si aktuálny stav svojich letov overili u leteckých spoločností. O ďalšom vývoji situácie bude počas dňa informovať.

Prevádzka letiska sa pritom do normálneho režimu vrátila len počas víkendu po tom, čo bola v dôsledku erupcie Etny viac ako týždeň výrazne narušená. V uplynulých dňoch museli viaceré lety zrušiť alebo odkloniť na iné letiská.

V nedeľu popoludní aktivita Etny opäť zosilnela a stupeň nebezpečenstva bol zvýšený na červený. Vplyv erupcie na letiskovú infraštruktúru označil prevádzkovateľ za najhorší za posledných 20 rokov. (TASR, DPA)

Právo vybrať si konkrétnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť uplatnil len zhruba každý siedmy z nich.

O zaradení väčšiny rozhodla Sociálna poisťovňa (SP). Informoval o tom v pondelok hovorca poisťovne Martin Kontúr.

„Automatický vstup do druhého piliera občanom pred tromi rokmi zabezpečila nová právna úprava. Týka sa tých poistencov, ktorým vznikla či vznikne odvodová povinnosť voči Sociálnej poisťovni po prvý raz od 1. mája 2023 a neskôr,“ vysvetlil Kontúr. (TASR)

Rozhodnúť by mal okrem iného o ústavnosti zániku funkcie prezidenta republiky Tamása Sulyoka.

Informoval o tom server magyarnemzet.hu. Súd sa bude zaoberať aj zavedením 12-ročného limitu na výkon poslaneckého mandátu a 70-ročnej vekovej hranice pre ústavných sudcov.

Podľa oficiálnych informácií súdu sú na programe zasadnutia tri návrhy na dodatočnú kontrolu ústavnosti iniciované opozičnou stranou Fidesz. Všetky smerujú proti ustanoveniam 17. novely základného zákona, ktorú schválila parlamentná väčšina strany Tisza vedená premiérom Péterom Magyarom.

Prvé konanie sa týka priameho zániku mandátu hlavy štátu. Druhý podnet napáda časové obmedzenie voliteľnosti poslancov Národného zhromaždenia a zánik funkcií ústavných sudcov. Tretie podanie sa rovnako zaoberá vekovým limitom pre sudcov Ústavného súdu.

Podľa servera szeretlekmagyaroszag.hu môže ústavný súd zrušiť zákon, ktorým bol Sulyok odvolaný z funkcie, čo by mohlo viesť k bezprecedentnej ústavnej kríze, keďže jeho nástupca už bol zvolený.

Poslanci Národného zhromaždenia na mimoriadnej schôdzi 11. augusta v tajnom hlasovaní zvolili za nového prezidenta republiky nominanta vládnej strany Tisza Andrása Baku, niekdajšieho predsedu Najvyššieho súdu.

Parlament 13. júla schválil 17. novelu ústavy, ktorej priamym dôsledkom bolo odvolanie dovtedajšieho prezidenta Sulyoka. Magyar v minulosti opakovane označil Sulyoka za „bábku“ a „pozostatok“ režimu bývalého premiéra Viktora Orbána. (TASR)

Maďarské úrady vypočuli oboch vodičov, pričom druhého po vypočutí bez obvinenia prepustili.

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Wojciech Zajaczkowski uviedol, že zatiaľ je predčasné hovoriť o možných obvineniach alebo presnej príčine nehody.

„Túto skutočnosť musí najskôr objasniť maďarská polícia, potom budú zistenia postúpené našim orgánom a automaticky zverejnené,“ povedal. Doplnil, že miestna polícia považovala zadržanie vodiča, ktorý autobus šoféroval, za nevyhnutné vzhľadom na predbežné okolnosti incidentu.

Polícia už v nedeľu krátko po nehode informovala, že vodiča zadržala a podľa predbežných zistení počas jazdy pravdepodobne zaspal.

Varšava vyslala do Maďarska vládnym lietadlom zdravotníkov a diplomatov, ktorí majú pomôcť s repatriáciou zranených.

V závislosti od zdravotného stavu pacientov ich bude možné prepraviť vládnym lietadlom Boeing, vojenským lietadlom CASA umiestneným v Krakove alebo dvoma lietadlami Poľskej leteckej záchrannej služby. V prípade potreby sú pripravené aj pozemné sanitky, ktoré by zranených previezli cez Slovensko.

Dve varšavské nemocnice a viaceré nemocnice na juhu Poľska sú pripravené pacientov prijať. Po návrate by mali byť zranení umiestnení v nemocniciach v blízkosti svojich domovov v juhovýchodnom Podkarpatskom vojvodstve alebo v špecializovaných centrách vo Varšave.

K tragédii došlo v noci na nedeľu na diaľnici M3 pri meste Mezőkeresztes na severovýchode Maďarska. Autobus viezol poľských pútnikov vracajúcich sa z Bosny a Hercegoviny, pričom väčšina z nich pochádzala z Podkarpatského vojvodstva.

Dvanásť ľudí pri nehode zahynulo, identifikácia obetí stále pokračuje. Desať cestujúcich zostáva vo veľmi vážnom stave – ďalších 37 utrpelo ľahšie zranenia. (TASR, PAP)

Priznalo ministerstvo hospodárstva.

Stalo sa tak, keď splnomocnenec vlády pre rozvoj jadrovej energetiky nedal pokyn na vypracovanie nového posudku. Samotná príprava projektu však paralelne pokračuje.

Ministerstvo hospodárstva to uviedlo v reakcii na nedeľňajšie (16. 8.) vyjadrenie premiéra Roberta Fica (Smer-SD), že pri projekte nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach začína strácať trpezlivosť.

Rezort tvrdí, že úloha zabezpečiť nové nezávislé odborné ocenenie podielu spoločnosti ČEZ v spoločnosti JESS bola identifikovaná už v januári 2026 a pridelená splnomocnencovi vlády pre rozvoj jadrovej energetiky. „Ak by bola táto úloha splnená včas, otázku nového ocenenia bolo možné riešiť už začiatkom roka, nie až v júni, keď jeho zabezpečenie iniciovalo MH SR,“ uviedol.

Ďalší postup si podľa ministerstva vyžaduje pokračovanie rokovaní medzi zainteresovanými stranami. „MH má záujem na ich čo najrýchlejšom ukončení, zároveň však pri transakcii takéhoto významu musí štát disponovať dostatočnými odbornými podkladmi a chrániť svoje ekonomické záujmy a verejné financie,“ skonštatovali z tlačového oddelenia rezortu.

Ministerstvo tiež zdôraznilo, že majetkové usporiadanie je iba jednou z viacerých častí prípravy nového jadrového zdroja. Paralelne pokračujú povoľovacie procesy, príprava dokumentácie pre územné rozhodnutie aj technická príprava projektu vrátane inžinierskej a projektovej štúdie (FEED). Rezort tiež pripravil materiál na vyhlásenie projektu za strategickú investíciu. „Jeho prerokovanie bolo dočasne odložené, aby rozhodnutie štátu nemohlo ovplyvniť prebiehajúce majetkové usporiadanie, hodnotu podielu ani vyjednávaciu pozíciu SR,“ vysvetlil.

Fico v nedeľu uviedol, že nadobúda presvedčenie, že projekt nového jadrového zdroja je úmyselne torpédovaný. „Asi príde búchanie po stole,“ dodal. Ešte v júli vyhlásil, že nebude súhlasiť s ďalším predlžovaním termínov a k vzájomnému vyrovnaniu sa s českým spoluvlastníkom podľa neho musí dôjsť v krátkom čase a na základe znaleckého posudku renomovanej zahraničnej audítorskej spoločnosti.

MH malo zabezpečiť vyrovnanie vlastníckych podielov Slovenska v JESS do 10. júla. Išlo už o druhý termín, pôvodný bol do konca apríla. O aprílovom termíne rozhodla vláda ešte v septembri minulého roka. Po nesplnení júlového termínu rezort informoval, že chcel zabezpečiť ďalšie nezávislé posúdenie pripravovanej akvizície, predstavenstvo JESS však neschválilo sprístupnenie údajov potrebných na jeho vypracovanie.

JESS je spoločným podnikom štátnej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS), ktorá vlastní 51 percent podiel, a českej energetickej skupiny ČEZ vlastniacej 49 percent akcií spoločnosti. Štát chce odkúpiť akcie českej spoločnosti, aby mal plnú kontrolu nad projektom nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Česká strana do JESS v minulosti vložila okolo 130 miliónov eur ako základný kapitál. Podľa medializovaných informácií ocenila audítorská firma podiel českej skupiny ČEZ v JESS sumou 190 miliónov eur, kým výročná správa ČEZ hovorí o účtovnej hodnote približne 100 miliónov eur. (TASR)

Takmer o 90 percent klesol po sprejazdnení úseku D1 počet nákladných vozidiel prechádzajúcich Prešovom v smere západ – juh, v smere sever – juh bol pokles 17-percentný.

Prvá etapa severného obchvatu R4 zároveň znížila počet nákladných vozidiel na ceste I/68 takmer o polovicu. Juhozápadný obchvat využíva viac ako dvetisíc nákladných vozidiel denne, severným obchvatom prechádzajú stovky kamiónov.

Úsek D1 Prešov, západ – Prešov, juh bol sprejazdnený v roku 2021, prvá etapa severného obchvatu R4 v roku 2023. Informovali o tom z mediálnej komunikácie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS).

Diaľničiari v súčasnosti stavajú druhú etapu prešovského obchvatu. Tento ťah R4 bude dlhý viac ako desať kilometrov a napojí sa na prvú etapu v križovatke Prešov, sever.

„Po dostavaní druhej etapy severného obchvatu Prešova bude tento diaľničný uzol naplno spĺňať svoju hlavnú úlohu. Tou je vyprevadenie tranzitnej premávky z tretieho najväčšieho mesta na Slovensku. Po sprevádzkovaní druhej etapy automaticky ubudne z mestských ťahov ďalšia vlna tranzitu,“ povedal člen predstavenstva a riaditeľ úseku spoplatnenia a IT NDS Peter Braška.

Obchvaty D1 aj R4 v prevádzke pomáhajú aj osobným autám. Aktuálne úsekom D1 Prešov, západ – Prešov, juh prechádza dokopy cez 18-tisíc vozidiel denne, z toho dvetisíc nákladných. Doterajšie maximum namerali diaľničiari v polovici novembra 2025, keď úsekom prešlo vyše 24-tisíc vozidiel za 24 hodín. Od otvorenia v roku 2021 doteraz eviduje NDS viac než 26,7 milióna prejazdov.

Úsek R4 Prešov – severný obchvat, prvá etapa aktuálne denne využíva vyše šesťtisíc vozidiel. Najviac áut týmto ťahom prešlo v úvode augusta 2025, konkrétne zhruba 8 600 vozidiel za 24 hodín. Od otvorenia úseku v roku 2023 zaznamenala NDS vyše šesť miliónov prejazdov.

Diaľničiari predpokladajú, že po dokončení druhej etapy severného obchvatu Prešova bude samotný obchvat ešte viac využívaný. Podľa dopravného modelu NDS bude očakávaná intenzita na úseku R4 s tunelom Okruhliak, ktorý je momentálne vo výstavbe, zhruba desaťtisíc vozidiel denne. Vďaka doplneniu infraštruktúry však pribudne na už existujúcom úseku R4 s tunelom Bikoš zhruba 6 700 vozidiel a na úseku D1 s tunelom Prešov ďalších 3 500 vozidiel denne.

Výstavba druhej etapy rýchlostného obchvatu Prešova podľa NDS napreduje. Diaľničiari plánujú na tejto stavbe tento rok preinvestovať niekoľko desiatok miliónov eur. Väčšina mostov už má dokončené zakladanie aj piliere, v tomto roku je na pláne najmä dobudovanie ich nosnej konštrukcie. Následne sa začne aj s budovaním konštrukcie vozovky medzi jednotlivými mostami. (TASR)

Požiare si vyžiadali dva životy a viedli k evakuácii 600 ľudí.

„Situácia sa zlepšila, už nemáme žiadny aktívny front,“ povedal hovorca hasičského zboru pre AFP s tým, že v oblasti zostávajú dva vrtuľníky a viac ako 200 hasičov.

Požiare vypukli v nedeľu v rovnakom čase neďaleko plných pláží na juhu a východe ostrova, ktorý sa nachádza niekoľko kilometrov západne od Atén. Evakuácie prebiehali po mori.

Civilná ochrana vydala evakuačné nariadenia rýchlo, no plamene sa podľa hasičského zboru v dôsledku silného vetra rozšírili v priebehu niekoľkých minút. O život prišli starší manželia neďaleko svojho domu. V pondelok zostávali v nemocniciach s popáleninami traja ľudia.

Grécko každoročne sužujú rozsiahle lesné požiare. Odborníci tvrdia, že riziko ich vzniku rastie v dôsledku klimatických zmien spôsobených ľudskou činnosťou, ktorá prispieva k extrémnejším suchám a ďalším poveternostným javom. Za posledných 24 hodín sa po celom Grécku rozhorelo podľa hasičov 36 požiarov. (TASR, AFP)

Po dvoch sezónach pod Dubňom 32-ročný obranca predĺžil spoluprácu o ďalší rok, pričom s tímom chce získať majstrovský titul v Tipsport lige.

Miller sa počas uplynulých dvoch sezón zaradil medzi defenzívne opory žilinského tímu. V ročníku 2025/26 nastúpil v základnej časti do 39 zápasov, v ktorých zaznamenal dva góly a 14 asistencií. V šiestich dueloch play off zaznamenal bilanciu 1+1.

„S Brendenom sme po sezóne prebrali jeho silné stránky, ale aj oblasti, s ktorými sme v minulej sezóne neboli spokojní. Počas leta na sebe zapracoval, prejavil záujem o návrat a chuť ukázať, že dokáže byť pre tím konzistentne prínosný. Pri jeho návrate zohralo dôležitú úlohu akceptovanie jeho role v tíme, zmenený prístup a podpora kabíny. Je to ďalší krok k posilneniu defenzívy, pričom naďalej hľadáme ešte dvoch obrancov,“ vyjadril sa pre web Vlkov výkonný riaditeľ a predseda predstavenstva klubu František Skladaný.

Samotný Miller neskrýva najvyššie ambície: „Som nadšený, že sa vraciam späť do Žiliny a budem môcť opäť hrať pred takými vášnivými fanúšikmi. Už sa neviem dočkať, kedy dorazím, začnem pracovať a rozbehnem to naplno. Verím, že sa nám podarí priniesť majstrovský titul do mesta, ktoré si ho naozaj zaslúži. Čoskoro sa vidíme.“ (TASR)

Rozhodlo o tom české Najvyššie štátne zastupiteľstvo (NSZ).

Podľa rozhodnutia NSZ sa má EPPO v tejto veci zaoberať tak európskymi, ako aj národnými dotáciami spoločne, podľa NSZ ide o jeden neoddeliteľný celok. Rozhodnutie je konečné. Na webovej stránke NSZ o tom informoval hovorca Petr Malý.

V tejto veci ide o trestné oznámenie, ktoré v februári podali Piráti kvôli možnému konfliktu záujmov premiéra Andreja Babiša (ANO).

Prokurátori preverujú okrem iného politikov a úradníkov, ktorí vyplácanie dotácií umožňujú. Zaujíma ich tiež, prečo Česká republika nevyžaduje od holdingu vrátenie dotácií z minulosti. Babiš v februári vložil akcie Agrofertu do trustu RSVP Trust, čím považuje konflikt záujmov za vyriešený.

„V rámci rozhodovania o takzvanom spore o právomoci dospel štátny prokurátor NSZ k záveru, že rozdelenie veci by bolo v rozpore s nariadením Rady EÚ, vnútornými pravidlami Úradu európskeho verejného žalobcu, domácou právnou úpravou pre vedenie spoločného konania, ako aj zaužívanou aplikačnou praxou v podobných trestných veciach,“ konštatoval NSZ. (ČTK)

Zmena sa v najbližšej dobe neočakáva.

V pondelok to oznámil meteorologický ústav Geosphere Austria. (ČTK)