Za hráča Cagliari Calcio chcel zaplatiť približne desať miliónov eur vrátane bonusov, taliansky klub však prvú ponuku odmietol.

Informoval o tom portál CagliariNews24 s odvolaním sa na Tuttomercatoweb. Lens sa podľa zdroja nechystá rokovania ukončiť a pripravuje vylepšenú ponuku, ktorá pôvodne znela na osem miliónov eur plus prípadné dva ďalšie v bonusoch. Cagliari si 22-ročného Slováka cení vysoko a k jeho predaju by ho mohla prinútiť až výrazne vyššia suma. Podľa špecializovaného portálu Transfermarkt sa jeho trhová cena pohybuje na úrovni sedem miliónov eur.ň

Obert prišiel na Sardíniu v lete 2021 zo Sampdorie Janov, kde pôsobil v mládežníckej akadémii. Postupne sa presadil do prvého mužstva a v uplynulej sezóne nastúpil v 35 stretnutiach Serie A. Stabilnými výkonmi si podľa talianskeho portálu získal pozornosť viacerých klubov zo zahraničia. (TASR)

Zásah si vyžiadal evakuáciu ohrozených pacientov, zamestnancov a ďalších ľudí.

Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach o tom informovalo na sociálnej sieti.

Ako uviedlo, v pondelok krátko pred 13.00 h bolo vyslaných 13 príslušníkov HaZZ so šiestimi kusmi hasičskej techniky k požiaru v monobloku nemocnice na Rastislavovej ulici v Košiciach.

„Požiar vznikol v suteréne objektu z vonkajšej strany a následne aj v strojovni. Hasiči v spolupráci s príslušníkmi Policajného zboru a zamestnancami nemocnice vykonali prieskum objektu a evakuáciu ohrozených pacientov, zamestnancov a ďalších osôb,“ priblížilo KR HaZZ.

Hasiči zasahovali s použitím autonómnych dýchacích prístrojov, termokamery a útočného prúdu. Pri udalosti neevidujú zranené ani usmrtené osoby. „Na mieste naďalej prebieha zásah, aktuálne najmä odvetrávaním vnútorných priestorov požiarom zasiahnutého objektu. Na miesto smeruje zisťovateľ príčin vzniku požiaru. Príčina je momentálne v štádiu zisťovania,“ uvádza KR HaZZ. (TASR)

Aktualizované 15.38 h

Dodal, že nevidí do vnútorných vzťahov, ktoré majú v SNS a stranu ako koaličného partnera rešpektuje.

Premiér pripomenul, že k téme možnej výmeny na poste šéfa envirorezortu sa už stretli pred niekoľkými týždňami aj s predsedom SNS Andrejom Dankom. Podotkol, že vtedy padla dohoda, že do 30. septembra sa veci buď vyriešia, alebo nevyriešia.

„Podľa koaličnej dohody má ministerstvo životného prostredia patriť pod politickú kontrolu SNS. Podľa koaličnej dohody, ak koaličný partner požiada o výmenu nominanta, ktorý bol nominovaný za túto politickú stranu, má predseda vlády povinnosť urobiť príslušné personálne rozhodnutie. My sme sa stretli k tejto téme,“ uviedol predseda vlády.

Prácu Tarabu hodnotí Fico len z odborného hľadiska a považuje ju za dobrú. „Dohodli sme sa, že do 30. septembra je priestor, pokiaľ nedôjde k urovnaniu vzťahov, sám pán Taraba konštatoval, že to nemá potom význam ísť do nejakých konfliktov. Predpokladám, že aj on je pripravený urobiť nejaké rozhodnutie,“ povedal Fico.

Situácia okolo ministra životného prostredia Tarabu by sa mala vyriešiť do 15. septembra, keď sa začína najbližšia schôdza Národnej rady SR. Vzťahy Tarabu so stranou, ktorá ho do funkcie nominovala, sa však nezlepšujú, takže by mal skončiť. Uviedol to v nedeľnej (16. 8.) diskusnej relácii Politika 24 televízie Joj 24 Danko. Potvrdil, že nominantom na nového ministra má byť súčasný štátny tajomník rezortu Filip Kuffa. Fico potvrdil, že o tomto novom termíne s ním ešte nikto nehovoril.

Taraba, Danko a Fico sa v máji dohodli, že ak nedôjde k zmiereniu medzi ministrom životného prostredia a SNS, Taraba do konca septembra skončí vo funkcii. Dohoda vtedy ukončila otvorený spor medzi stranou a jej nominantom. (TASR)

Tie minulý týždeň Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) označil za významnú kyberbezpečnostnú hrozbu.

Zároveň vyzýva predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), aby sa k zisteniam o radaroch vyjadril a odvolal ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Informovali o tom predseda hnutia Michal Šimečka, spolupracovník PS pre oblasť bezpečnosti Peter Bátor a člen brannobezpečnostného výboru a poslanec parlamentu za PS Jaroslav Spišiak na pondelkovej tlačovej konferencii.

„Na základe všetkých týchto zistení, ktoré máme, ktoré sú dnes už potvrdené NBÚ, podávame trestné oznámenie v tejto veci a budeme žiadať všetko toto vyšetriť. Budeme žiadať, aby boli vyšetrené všetky firmy, ktoré boli do tohto zapojené. Budeme žiadať, aby boli vyšetrené všetky štátne orgány, ktoré s týmto mali niečo spoločné. Budeme žiadať, aby to bolo všetko zverejnené a ak to bude potrebné a ak na to generálna prokuratúra príde, aby bola vyvodená aj trestnoprávna zodpovednosť,“ povedal Bátor.

Vyjadriť by sa k celej situácii podľa Šimečku mal Fico a odsúdiť ju. Chce, aby povedal, že sa už nič také nemôže stať. „On váhou svojej premiérskej funkcie sa zasadí za to, že nám tu nepriateľské mocnosti nebudú nainštalovávať svoje kamery,“ odôvodnil predseda PS. Zároveň žiada premiéra, aby potvrdil, že išlo o zlyhanie ministra vnútra a odvolal ho. „Bez ohľadu na to, že ide o predsedu koaličnej strany,“ doplnil Šimečka.

Hnutie sa zároveň pýta spoločnosti Soitron, ktorá radary testovala pre Ministerstvo vnútra (MV) SR, na akých databázach boli kamery skúšané. Poukázalo pritom na riziko, že ruské tajné služby, mohli mať prístup k databázam MV. Okrem toho spomenulo niekoľko chýb v softvéri kamier. Šimečka podotkol, že niektoré informácie hnutie získalo od NBÚ na základe infožiadosti.

NBÚ minulý piatok vydal verejné varovanie pred viacerými zariadeniami. Ide o cestné rýchlomery NERO R-ONE (výrobca Sodasus, Cyprus), merače rýchlosti cestných motorových vozidiel radu Cordon (výrobca Simicon, Rusko) a merače rýchlosti cestných motorových vozidiel radu Cordon (výrobca NEROline, Chorvátsko). Zariadenia predstavujú podľa neho výrazné kybernetické nebezpečenstvo. Kamerami sa zaoberal na základe žiadosti MV potom, ako na problém upozornilo PS. Šutaj Eštok obvinil spoločnosť Soitron, že rezort oklamala, keď tvrdila, že kamery nemajú ruský pôvod. Analýza v nich podľa neho našla ruské komponenty. S firmou prerušil spoluprácu. Spoločnosť sa voči tvrdeniam ohradila a vyhlásila, že rezortu poskytla informácie, ktoré v danom momente mala. Opozícia žiada odchod Šutaja Eštoka z funkcie.

Prípad preverujú aj orgány činné v trestnom konaní. Generálny prokurátor Maroš Žilinka nariadil bratislavskej prokuratúre udalosti preveriť. (TASR)

Ide o dosiahnuté historické priemerné denné minimum za celé obdobie pozorovania k 16. augustu 2026. SHMÚ o tom informoval na sociálnej sieti.

„Vodomerná stanica Štúrovo – Dunaj je súčasťou Štátnej hydrologickej siete SHMÚ od 1. novembra 1933, prietoky pozoruje od januára 2004. Aktuálne sú priemerné denné prietoky na úrovni extrémneho hydrologického sucha,“ skonštatoval SHMÚ. Tvrdí, že na celom toku Dunaja naďalej pretrvávajú nízke hodnoty prietokov. (TASR)

Aktualizované 15.32 h

Podľa experta mohol skončiť nehodou s veľkým počtom obetí.

Lietadlo spoločnosti Vietnam Airlines najprv nezvyčajne neskoro vzlietlo z ranveja, zrejme dokonca vošlo až za jej koniec. Neskôr krúžilo nad Bavorskom a vypúšťalo palivo. Po núdzovom pristátí z podvozku lietadla stúpal dym. Zranenia však nikto neutrpel.

Boeing 787-9 podľa nemeckých médií prešiel v sobotu (15. 8.) na mníchovskom letisku celú ranvej a až na jej samotnom konci – či dokonca tesne za ním – sa vzniesol. Zvíril pritom značné množstvo prachu.

O dve hodiny neskôr lietadlo pristálo a z podvozku sa mu dymilo. K stroju okamžite prišli hasiči a záchranári. Vo vzduchu predtým lietadlo vypustilo 60 ton kerozínu. Pri núdzovom pristátí mu popraskali pneumatiky. Následne sa prišlo na to, že pri vzlete bola poškodená zadná časť lietadla.

Vietnam Airlines vo vyjadrení uviedli, že lietadlo na ceste z Mníchova do Hanoja sa muselo „pre technický problém“ vrátiť do bavorskej metropoly. Nikomu z cestujúcich ani členom posádky sa podľa spoločnosti nič nestalo.

Vyšetrovania sa ujal nemecký Spolkový úrad pre vyšetrovanie leteckých nehôd (BFU), ktorý zabezpečil takzvanú čiernu skrinku.

Podľa hovorkyne nemeckého úradu pre riadenie letovej prevádzky DFS pri štarte bolo poškodené svetelné zariadenie na konci jednej z ranvejí. To podľa nej svedčí o tom, že lietadlo vzlietlo príliš neskoro.

Podľa leteckého experta Heinricha Grossbongardta, ktorého oslovila agentúra DPA, unikli cestujúci a možno aj ľudia v okolí letiska len o vlások katastrofe. „Keby piloti lietadlo nedokázali zdvihnúť, mohlo to skončiť ohnivou katastrofou so stovkami obetí,“ povedal. (ČTK, DPA)

Zabilo najmenej 68 ľudí, zranilo viac ako 200 ďalších a poškodilo aj stovky domov a ďalších budov.

V zasiahnutej oblasti platí stav núdze. Zemetrasenie o sile 7,7 stupňa zasiahlo pobrežie ostrova Flores v provincii Východná Nusa Tenggara v sobotu (15. 8.) ráno miestneho času a nasledovalo po ňom najmenej 1 576 následných otrasov.

Poškodených bolo viac ako 1 300 domov, zranených 213 ľudí a približne päťtisíc sa ich muselo uchýliť do provizórnych úkrytov. Guvernér provincie v nedeľu vyhlásil dvojtýždňový stav núdze.

Cesty po celom ostrove blokujú popadané stromy a zosuvy pôdy po sebe zanechali obrie balvany, opísal rozsiahlu skazu fotoreportér AP. Časť domov je podľa neho úplne zničená alebo veľmi poničená.

Niektoré budovy sa zrútili na zaparkované vozidlá. Tisíce ľudí museli nocovať vonku v núdzových prístreškoch kvôli nebezpečenstvu ďalších následných otrasov.

Mnohí obyvatelia dnes, v deň 81. výročia boja za nezávislosť krajiny, trúchlili za obete a čakali na príchod pomoci do obcí, ktoré sú kvôli katastrofe stále odrezané od okolitého sveta. Indonézsky prezident Prabovo Subianto pri príležitosti osláv účastníkov v metropole Jakarte vyzval, aby sa modlili za ľudí v zasiahnutej provincii i ďalších častiach krajiny.

Do postihnutej oblasti bolo nasadených takmer 1 500 vojakov a policajtov, ktorým pomáha desať lietadiel pri rozvážaní 275 ton humanitárnej pomoci, pretože zablokované cesty spomalili dodávky do niektorých ťažko zasiahnutých obcí.

Úrady zriadili dve poľné nemocnice v najzasiahnutejšom meste Ruteng, pretože tamojšie zdravotnícke zariadenia poškodili otrasy. Dva krízové tímy tiež dohliadajú na prevádzku zdravotného krízového operačného centra.

Tisíce obyvateľov po niekoľkých dňoch izolácie stále naliehavo potrebujú pomoc. Pracovníci humanitárnej pomoci dorazili v nedeľu neskoro večer s núdzovými zásobami na malý ostrov Palue, jednu z oblastí najbližšie epicentru zemetrasenia. Jedlo, lieky a čistú vodu žiadajú napríklad aj obyvatelia z vnútrozemskej dediny Reo.

Indonézia má zhruba 290 miliónov obyvateľov a leží na takzvanom tichomorskom ohnivom kruhu. To je seizmicky aktívna zóna, kde sa stretávajú tektonické dosky, čo vyvoláva časté zemetrasenia a sopečné erupcie.

Zemetrasenie o sile 7,5 stupňa vyvolalo v roku 2018 na ostrove indonézskom Sulawesi cunami, kvôli ktorej zomrelo vyše 4 400 ľudí. V roku 2004 vyvolalo zemetrasenie o sile 9,1 stupňa pri Sumatre tsunami, ktorá zabila približne 230-tisíc ľudí v desiatke krajín, z toho takmer 170-tisíc len v indonézskej provincii Aceh.

Ostrov Flores zasiahlo v roku 1922 zemetrasenie o sile 7,7 stupňa a cunami, ktoré si vyžiadali životy asi 2 500 ľudí. (ČTK, AP)

Aktuálne je extrémne sucho na približne troch štvrtinách územia. Informoval SHMÚ.

Sucho rôznej intenzity je na celom území. Aktuálna situácia je najhoršia minimálne od roku 2015.

Bez rizika sucha je podľa SHMÚ len malá oblasť v Slovenskom krase. V povrchovej vrstve a v hlbšej vrstve je taktiež výrazné až extrémne sucho na viac ako 90 percentách územia.

„Relatívne nasýtenie je pod hranicou desiatich percent na približne troch štvrtinách územia. Pod hranicou 50 percent je nasýtenie na takmer celom území Slovenska, okrem Tatier. Deficit pôdnej vlahy je najvyšší na krajnom východe, na Zamagurí a Orave v intervale mínus 80 až mínus 120 milimetrov. Na väčšine územia je deficit vlahy od mínus 40 do mínus 80 milimetrov,“ priblížili odborníci.

Tvrdia, že uplynulý týždeň sa zrážky vyskytli vo forme prehánok a búrok. Najviac zrážok spadlo lokálne na Horehroní a v oblasti Bukovských vrchov, a to desať až 15 milimetrov. Úhrn zrážok päť až desať milimetrov bol lokálne v oblasti Bielych Karpát a na Považí. Väčšina Slovenska bola bez zrážok, prípadne spadlo len do jedného milimetra, ozrejmil SHMÚ.

Najvyššia teplota vzduchu bola podľa ústavu okolo 37,5 stupňa Celzia v utorok (11. 8.) lokálne na Podunajsku a v nedeľu (16. 8.) v okolí Bratislavy. Najnižšie klesla teplota vzduchu na 2,5 stupňa vo štvrtok ráno (13. 8.) lokálne na Zamagurí a v Slovenskom raji. (TASR)

Od polovice minulého týždňa sa tam opäť tvoria rady na čerpacích staniciach.

Rovnako rastú sťažnosti motoristov na nedostatok paliva. Informoval o tom denník The Moscow Times.

Nedostatok paliva v Moskovskej oblasti sa zmierňuje prerozdelením objemov dodávok z východnej časti Ruskej federácie, uviedli pre agentúru Reuters zdroje z ropného priemyslu. Dodávky benzínu sa posielajú do hlavného mesta bez ohľadu na to, že aj tieto regióny čelia druhej vlne palivovej krízy.

Podľa odhadov agentúry Reuters najmenej desať ruských regiónov znovu zaviedlo obmedzenia týkajúce sa tankovania na čerpacích staniciach v dôsledku ukrajinských útokov na veľké ruské rafinérie. Medzi regióny s nedostatok paliva patria najmä Orenburská, Lipecká a Kalužská oblasť.

V Moskve jazdí 14 percent všetkých osobných automobilov v Rusku a 19 percent cestnej nákladnej dopravy.

Tamojšia kľúčová rafinéria v Kapotni podľa denníka Financial Times zabezpečovala približne tretinu ropných palív v hlavnom meste, ale v júni ju dvakrát zasiahli a vážne poškodili ukrajinské drony. Časť jej technológií už opäť pracuje, avšak dosahuje iba asi tretinu pôvodnej kapacity.

Ďalšia rafinéria neďaleko Moskvy, Riazaňská rafinéria, ktorá patrí medzi tri najväčšie v Rusku, zastavila výrobu 29. júla. Zdroje agentúry Reuters uviedli, že opravy by mohli trvať ešte dva až tri týždne.

V júli klesli objemy rafinácie ropy v Rusku na dvojročné minimum 3,5 milióna barelov denne. Začiatkom augusta to bolo niečo vyše štyri milióny barelov denne, čo je podľa analytikov spoločnosti Rystad 30 percent pod úrovňou pre letné obdobie.

Do konca tohto roka sa Rusko nedokáže vrátiť k rafinácii 5,5 milióna barelov denne, uviedol pre ruský denník Kommersant zdroj z trhu s palivami.

Podľa Kommersantu by sa palivová kríza v Rusku mohla prehĺbiť začiatkom septembra, pretože ropnú rafinériu Novopolock v Bielorusku čaká plánovaná údržba. Ide o jednu z dvoch rafinérií, ktoré v júli dodali na ruský trh 212-tisíc ton benzínu a 162-tisíc ton motorovej nafty. (TASR, Reuters)

V nasledujúcich mesiacoch predloží „najrozsiahlejší zoznam sankcií od začiatku vojny“.

V rozhovore pre dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt to povedala šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Ak členské štáty bloku návrh schvália, celkový počet sankcionovaných ruských osôb, podnikov a organizácií sa podľa nej zvýši o tretinu.

„Pre tohtoročnú jeseň navrhujem najambicióznejší zoznam sankcií od začiatku vojny. Akonáhle budú tieto opatrenia prijaté, celkový počet sankcionovaných ruských subjektov sa okamžite zvýši o tretinu,“ povedala šéfka diplomacie EÚ nemeckému denníku.

„Tlak musí neustále narastať, kým Moskva svoju vojnu neukončí,“ dodala. Od februára 2022, keď Moskva začala inváziu na Ukrajinu, sankcie EÚ podľa Kallasovej pripravili ruskú vojnovú mašinériu o viac ako bilión eur.

Časový harmonogram ani podrobnosti k novým sankciám Kallasová neuviedla. Agentúra Reuters však s odvolaním sa na diplomatické zdroje z EÚ napísala, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS) navrhne zaradiť do zoznamu zhruba 1 600 osôb a subjektov so sídlom v Rusku a zameria sa pritom vojensko-priemyselný komplex.

Sankcie budú ako vždy zahŕňať zákazy cestovania a vykonávania transakcií, ako aj zmrazenia majetku, dodali tieto zdroje.

Očakáva sa, že EEAS predloží nový zoznam štátom EÚ začiatkom septembra s cieľom prijať ho už v októbri, uviedli zdroje Reuters. V snahe o urýchlenie jeho prijatia sa zároveň nepredpokladá, že by nový zoznam sprevádzali opatrenia proti celým odvetviam, ktoré patria do kompetencie Európskej komisie.

EÚ od začiatku vojny doteraz prijala 21 balíkov sankcií proti Rusku, ktoré sa podľa Európskej komisie v súčasnosti vzťahujú na takmer 3 000 osôb a subjektov.

Keďže Moskva neoslavuje úspechy na bojisku, zameriava svoje rakety čoraz viac na ukrajinských civilistov a infraštruktúru, povedala ďalej Kallasová s tým, že podľa nej ide o „systematický teror“.

Svojimi útokmi na lode v Čiernom mori naložené ukrajinským obilím navyše Rusko ohrozuje globálne zásobovanie potravinami. „Nesmieme dopustiť, aby v tom (ruský prezident Vladimir) Putin uspel,“ dodala. (ČTK, Reuters)

Plavidlo sa nachádzalo v medzinárodných vodách pri pobreží Líbye.

Plavbu cez Stredozemné more neprežilo sedem ľudí, dvaja sú vo vážnom stave, informovala o tom agentúra ANSA.

„Stroskotanci hlásili, že vyplávali na úsvite 16. augusta zo Zuáry (mesto na severozápade Líbye, pozn. red.) a pochádzajú zo Somálska a Egypta. Celkovo bolo zachránených 50 ľudí – 45 mužov a 5 žien,“ uviedla mimovládna organizácia s tým, že 29 z nich sú maloletí bez sprievodu.

Zdravotnícku pomoc podľa Emergency potrebuje deväť ľudí a požiadala o urýchlenú evakuáciu dvoch osôb vo vážnom stave. (TASR)

Vydal preto výstrahy prvého stupňa do 20.00 h, respektíve do 23.00 h. Informuje o tom na svojom webe.

Podľa meteorológov je však malá pravdepodobnosť výskytu búrok spojených s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 milimetrov za 30 minút, s nárazmi vetra s rýchlosťou 65 až 85 kilometrov za hodinu a s krúpami. (TASR)

Na tlačovej konferencii to povedal predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD).

Rezort hospodárstva podľa jeho slov spôsobil časové prieťahy, postupne musí preto prejsť iniciatíva v tejto oblasti pod Úrad vlády SR. Štát plánuje odkúpiť akcie od českej energetickej skupiny ČEZ, aby mal v rámci spoločnosti JESS plnú kontrolu nad projektom nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach v okrese Trnava. (TASR)

Historik opísal, že pôvodne spojenci plánovali výsadok aj na juhu krajiny. Odložili ho však na august.

Historik z Ústavu pamäti národa Matej Medvecký v relácii Aktuálne :24 potvrdil, že spojenci spolu s vylodením v Normandii v júni 1944 plánovali aj vylodenie z druhej strany na juhu Francúzska. „Najmä z dôvodu nedostatku plavidiel a ďalších komplikácií nakoniec tento plán odložili a skutočne k nemu prišlo až 15. augusta 1944, keď sa vylodili,“ povedal.

Záchranári ho v kritickom stave previezli do nemocnice v Catanii, kde zraneniam podľahol.

Muž sa podľa dostupných informácií pohyboval v zakázanej časti sopky, keď oblasť zasiahla búrka. Záchranári ho našli približne o 20.00 h vo vážnom stave a previezli do nemocnice, tam však už jeho život nedokázali zachrániť.

Etna v posledných dňoch opakovane zaznamenala sopečnú aktivitu vrátane erupcií, ktoré výrazne narušili leteckú dopravu na Sicílii. Letisko v Catanii muselo v dôsledku sopečného popola opakovane obmedziť alebo úplne pozastaviť prevádzku a viaceré lety boli zrušené či odklonené. Sopka je zároveň obľúbeným turistickým cieľom.

Ďalšie úmrtie zaznamenali v nedeľu na severe Talianska. Horskí záchranári našli na vrchu Piz Starlex mŕtveho turistu. Podľa predbežných informácií ho mohol počas zostupu takisto zasiahnuť blesk.

Nepriaznivé počasie zároveň skomplikovalo záchrannú operáciu v oblasti jazera Como. Štyroch španielskych turistov, ktorí v nedeľu uviazli na hore Colmegnone, napokon záchranári vyslobodili. Zásah však sťažoval silný vietor a intenzívny dážď.

Búrky v Taliansku prišli po piatej vlne extrémnych horúčav, ktorým bola v uplynulých dňoch vystavená veľká časť krajiny. V najbližších dňoch zasiahnu územie ďalšie búrky, pričom vo viacerých regiónoch výrazne klesnú teploty, uviedli meteorológovia. (TASR, ANSA)

Uviedol to lotyšský minister obrany Raivis Melnis.

Pôvod dronu však ostáva nejasný. Talianske stíhačky dron zostrelili v piatok nad východnou časťou Lotyšska asi 20 kilometrov od mesta Balvi. Tamojšia armáda prehľadala oblasť dopadu a nebezpečné trosky odpálila. Melnis tvrdí, že časti dronu stále skúmajú experti.

Dron vletel do lotyšského vzdušného priestoru v dôsledku „elektromagnetického boja“, oznámila armáda krátko po incidente. Objavili sa aj špekulácie, že dron mohol byť ukrajinský.

K tomuto incidentu došlo v čase zvýšených obáv v Európe z narušovania vzdušného priestoru dronmi v súvislosti s pokračujúcou vojnou Ruska proti Ukrajine.

Lotyšsko – člen Európskej únie a NATO – hraničí na východe s Ruskom. Táto krajina, rovnako ako ďalšie štáty na východnom krídle Aliancie, zaznamenala viaceré narušenia svojho vzdušného priestoru. (TASR, DPA)

Urobila tak v súlade s odporúčaniami Medzinárodného olympijského výboru.

MOV v júli predbežne zrušil obmedzenia voči Rusku s odôvodnením, že krajina už nezačleňuje do svojich športových štruktúr regionálne športové rady z okupovaných území Ukrajiny, hoci vojna medzi oboma krajinami naďalej pokračuje.

„Keďže odporúčania MOV, ktoré tvorili základ prevádzkovej politiky WDSF, boli stiahnuté, prezídium dospelo k záveru, že zachovanie týchto konkrétnych požiadaviek by už nezodpovedalo postoju olympijského hnutia,“ citovali WDSF britské médiá. (TASR)

Dôvodom sú následky pádu na Tour de France z minulého mesiaca, uviedol jeho tím Visma-Lease a Bike vo vyhlásení.

Dvojnásobný víťaz Tour de France spadol počas 15. etapy 19. júla, pričom incident preňho znamenal koniec v pretekoch. V nasledujúcom období sa podľa tímu sústredí na rekonvalescenciu a tréning.

„Stále pociťuje následky zlomeniny kľúčnej kosti, ktorú utrpel pri páde na Tour de France. V dôsledku toho pre neho v najbližšom období nie je možné pripravovať sa na nové pretekárske ciele v roku 2026,“ uviedol o 29-ročnom Dánovi tím Visma-Lease a Bike.

Vingegaard po najprestížnejších etapových pretekoch na svete už nemal oficiálne naplánované žiadne ďalšie preteky, no existovala nádej, že by sa mohol vrátiť do súťažného diania na majstrovstvách sveta v Montreale v septembri.

„Po dlhom a intenzívnom pretekárskom období bolo aj tak naplánované obdobie regenerácie po Tour de France. V dôsledku zranenia kľúčnej kosti sa však začiatok môjho tréningu posunul a v najbližšom období pre mňa nebude možné dostať sa späť na najvyššiu úroveň. Teraz sa sústredím na optimálnu prípravu na ciele sezóny 2027. O týchto konkrétnych cieľoch budem v najbližšom období diskutovať s tímom,“ vyjadril sa Vingegaard. (TASR)

Nemecko bojuje s nezvyčajne rozsiahlym požiarom. Všetky dôležité informácie si môžete vypočuť v podcaste relácie Rádiožurnál.

Samosprávy tak chcú podporiť turizmus, keď je Trenčín európskym hlavným mestom kultúry.