Informovala o tom riaditeľka kancelárie predsedu SNS Andreja Danka Zuzana Škopcová. (TASR)

Dohoda má začať druhú fázu plánu Donalda Trumpa. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ju však odmieta.

Netanjahu v pondelok (17. 8.) uviedol, že mieni pokračovať v útokoch na doterajšími bojmi spustošenú oblasť.

„Hamas sa zaväzuje dodržiavať tento dohodnutý proces. Je zrejmé, že izraelská strana doteraz neposkytla sprostredkovateľom svoj formálny súhlas s plánom,“ uviedol podľa agentúry AFP hovorca hnutia Házim Kásim.

Hamas v nedeľu (16. 8.) požiadal Radu mieru, ktorú založil americký prezident Donald Trump, a sprostredkovateľa, aby prinútili Izrael plniť jeho záväzky vyplývajúce z prvej fázy Trumpovho plánu a tiež schváliť druhú fázu plánu a začať zostavovať harmonogram jej realizácie.

Plán pre Gazu bol zverejnený v júli. Počíta s postupným odzbrojením Hamasu a s izraelským stiahnutím z palestínskeho územia. Hnutie súhlasilo, že zbrane odovzdá výboru palestínskych technokratov, ktorý má prevziať správu nad Gazou.

Netanjahu, ktorého strana Likud si pred októbrovými voľbami podľa prieskumov nevedie lepšie ako opozícia, trvá na tom, že sa Izrael z Pásma Gazy úplne nestiahne, kým nebude Hamas úplne odzbrojený.

Netanjahu a americký vyjednávač a Trumpov zať Jared Kushner v pondelok rokovali o situácii v Gaze po tom, čo izraelský premiér odmietol 15-bodový plán. Schôdzka sa napokon skončila dohodou, ktorá podľa médií zatiaľ umožní Izraelu pokračovať v cielených úderoch v Pásme Gazy.

Hamas a Izrael sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria z vlaňajšieho októbra na palestínskom území, ktoré spustošila vojna vyvolaná útokom Hamasu na Izrael 7. októbra 2023. Izraelská armáda od začiatku vlaňajšieho prímeria v Gaze zabila najmenej 1 259 Palestínčanov a zároveň prišla o päť vojakov. (TASR, AFP)

Podľa obžaloby pôsobil v prospech Ruska. Ďalších dvoch Ukrajincov súd oslobodil.

Mužov vo veku 22, 25 a 30 rokov zadržali policajti vlani v máji v Kolíne nad Rýnom, Kostnici a vo švajčiarskom kantóne Thurgau. Čelili obžalobe zo špionáže a prípravy sabotážnych akcií. Prokuratúra tvrdila, že poslali z Nemecka na Ukrajinu dva balíčky s aktivovanými GPS lokátormi.

Podľa prokuratúry príkaz na akciu dala ruská tajná služba cez sprostredkovateľov v Mariupole. Mesto na juhovýchode Ukrajiny Rusko okupuje od roku 2022.

Cieľom bolo zistiť, po akých trasách balíčky putujú, aby ich bolo možné nabudúce vybaviť výbušninou. Zásielky mali podľa prokuratúry explodovať nad Nemeckom alebo nad Ukrajinou a spôsobiť „čo najväčšie škody a ovplyvniť pocit bezpečia obyvateľstva“.

Súd uznal jedného z obžalovaných vinným a uložil mu trest rok a tri mesiace väzenia. Ďalších dvoch však viny oslobodil. Prokuratúra požadovala, aby súd uložil tresty všetkým trom, a to medzi dvoma rokmi a deviatimi mesiacmi a štyrmi rokmi a tromi mesiacmi.

Pripravovaná akcia zapadá do vzorca, ktorý vlani opísali nemecké médiá. Na základe svojho vyšetrovania napísali, že za predvlaňajšou sériou požiarov balíkov na európskych letiskách stoja agenti naverbovaní ruskou vojenskou tajnou službou GRU. Podozrivých v tejto súvislosti zadržali bezpečnostné služby v Litve, Poľsku, Bosne a Hercegovine a Británii.

V Nemecku sa táto séria útokov dotkla logistického centra spoločnosti DHL v Lipsku. Vybuchol balík, ktorý priletel z Litvy a mal následne pokračovať ďalej letecky. Podľa západných tajných služieb, na ktoré sa odvolávali nemecké médiá, výbušninu do balíka umiestnili agenti v službách Moskvy. Len náhodou pritom podľa vyšetrovania balík vzplanul ešte na zemi, a nie za letu. Rusko akúkoľvek úlohu v incidentoch popiera. (ČTK, DPA)

Zástupcovia elektrárne, spolu s vodohospodármi to potvrdili aj premiérovi Péterovi Magyarovi.

Ten chodí do Paksu pravidelne, aby sa priamo na mieste informoval, ako napredujú práce.

Viac povedal spravodajca STVR v Budapešti Viliam Hauzer:

Turecký prezident tak urobil v telefonickom rozhovore so šéfom Bieleho domu.

V utorok (18. 8.) to oznámila turecká prezidentská kancelária. Recep Tayyip Erdogan zdôraznil dôležitosť maximálneho využitia diplomacie a vyjadril nádej, že rokovania s Iránom, východným susedom Turecka, sa čoskoro obnovia. Vyplýva to z vyhlásenia jeho úradu komunikácie na sieti X, na základe ktorého by Ankara podporila snahy o dosiahnutie mieru medzi oboma krajinami.

Irán a Spojené štáty uzavreli v polovici júna rámcovú dohodu, takzvané memorandum o porozumení, ktorá v pondelok vypršala. Jej cieľom bolo pripraviť pôdu na prímerie, opätovné otvorenie Hormuzského prielivu a dlhodobé mierové urovnanie.

Agentúra DPA konštatuje, že zatiaľ však nedošlo k žiadnemu významnému diplomatickému pokroku a snahy o obnovenie rokovaní stagnujú. (TASR, DPA)

Najvyšší súd ju už predtým vyradil z volieb a odvolanie zamietol.

TASR o tom informuje na základe spravodajského webu Meduza, ktorý sa odvoláva na agentúru Interfax.

Mimoparlamentná opozičná strana Jabloko figurovala na hlasovacom lístku na druhom mieste hneď za vládnou stranou Jednotné Rusko. Riadok s názvom strany bol odstránený, takže po prvom riadku nasleduje tretí, na ktorom je Liberálnodemokratická strana Ruska (LDPR), uviedla Meduza.

„Riadok s číslom 2 sa odstraňuje, číslovanie ostatných riadkov na hlasovacom lístku zostáva nezmenené,“ povedala tajomníčka ÚVK Natalia Budarinová. Súvisí to s tým, že sa zachovávajú čísla strán, ktoré im boli pridelené na základe žrebovania poradia,“ dodala.

Na hlasovacom lístku sa pôvodne nachádzalo jedenásť strán so zaregistrovanými federálnymi kandidátnymi listinami. Jabloko bolo jedinou stranou v Rusku, ktorá išla do volieb do Štátnej dumy s protivojnovým heslom, poznamenala Meduza.

Najvyšší súd Ruskej federácie ju vyradil z volieb 10. augusta. Dôvodom bola žaloba prokremeľskej strany Vlasť (Rodina), že Jabloko vo svojich predvolebných materiáloch porušuje autorské práva a používa „extrémistické“ heslá.

Ruský Najvyšší súd zamietol 17. augusta odvolanie strany Jabloko proti zrušeniu registrácie. Potvrdil väčšinu výhrad strany Vlasť, vrátane tvrdení, že výzvy na mier predstavujú extrémizmus a že fotografia Hirošimy z roku 1945 porušuje práva americkej armády, pripomenul ruský nezávislý web.

V pondelok (17. 8.) počas pojednávania o odvolaní na Najvyššom súde zadržala polícia v centre Moskvy 70 až 85 ľudí, dodala Meduza.

Rameno je priamo napojené na hlavný tok rieky a nachádza sa v oblasti neďaleko Vodného diela Gabčíkovo.

BROZ – ochranárske združenie o tom informovalo na svojom webe v súvislosti s aktuálnym suchom na Slovensku.

Rameno Foki je bočné rameno pôvodného koryta Dunaja. Nachádza sa v úseku, ktoré priamo negatívne ovplyvnilo Gabčíkovo. Ochranári toto 2,2 kilometra dlhé rameno v roku 2025 zrevitalizovali. Na to nadväzovali úpravy tzv. malého Foki. Pri revitalizácii ramena neboli stanovené obmedzenia týkajúce sa plného napojenia ramena na Dunaj z dôvodu plavby.

Iné bočné ramená sa prepájajú s hlavným tokom Dunaja nad tzv. hladinu nízkej regulačnej a plavebnej vody, teda na hladinu, pri ktorej stále bez problémov prebieha plavba všetkých plavidiel, uviedlo združenie.

„A tak pri nižších prietokoch v Dunaji je uprednostnená plavebná dráha a voda nenatekala do bočných ramien. Laicky povedané, vtoková oblasť do revitalizovaných ramien nie je prekopaná po dno Dunaja, ale je v teréne vyššie, preto ostatné bočné ramená Dunaja (aj po revitalizácii) nie sú pri nízkych stavoch Dunaja prietočné,“ vysvetlili ochranári. Rameno Foki však podľa nich kopali na maximálnu hĺbku tak, aby aj pri zimnom minimálnom režime v starom toku Dunaja ostalo prietočné.

Nízky prietok v Dunaji je podľa BROZ bežný a opakujúci sa jav. „Podobne sa aj meteorologické sucho vyskytovalo v tejto oblasti aj v minulosti. Nebolo však také intenzívne, dlhé a prichádzalo neskôr – v období neskorého leta, jesene. Zároveň nenadväzovalo na predchádzajúce zimné a jarné obdobie s významným nedostatkom zrážok. Preto sucho, ktorému čelíme aktuálne, netreba zľahčovať,“ skonštatoval. Ochranári tvrdia, že v minulosti pri nízkych prietokoch v Dunaji tiež postupne vysychali niektoré riečne ramená a mokrade.

Poukázali tiež na zimné zrážky v Alpách a každoročné jarné zrážky v povodí Dunaja, ktoré zabezpečovali vodu pre celý ekosystém. „Na túto každoročnú vodnú injekciu sa dalo spoľahnúť. V súčasnosti už to tak nie je,“ poznamenali.

V zime sú podľa BROZ-u zrážky nepravidelné a na mnohých miestach chýba súvislá snehová pokrývka, ktorá by sa topila postupne. „Preto aj jarná dotácia vodou, ktorá by pripravila Podunajsko na suchšie leto, už nie je pravidlom a v krajine výrazne chýba,“ dodalo združenie. (TASR)

Informoval o tom podnik Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (SEPS).

Podnik očakáva významné navýšenie exportnej bilancie elektrizačnej sústavy SR.

Prifázovanie štvrtého bloku k prenosovej sústave sa predpokladá koncom leta, dosiahnutie plného výkonu koncom tohto roka. „Zmluva o pripojení štvrtého bloku EMO do prenosovej sústavy bola medzi SEPS a Slovenskými elektrárňami (SE) podpísaná v decembri 2022. Nový blok bude zapojený do elektrickej stanice Veľký Ďur rovnako, ako ostatné bloky EMO,“ uviedla hovorkyňa SEPS Sandra Čičová Kotzigová.

Ako pripomenula, prenosová sústava v úseku medzi elektrickými stanicami Veľký Ďur a Levice je už v súčasnosti značne zaťažovaná domácim i cezhraničným prenosom elektriny v smere severozápad – juhovýchod.

„Vzhľadom na uvedenú situáciu SEPS vykonáva opatrenia na zmiernenie zaťaženia sústavy po pripojení štvrtého bloku EMO. Ide hlavne o zapojenie elektrickej stanice Levice do trasy vedenia V492 a s tým súvisiacu zmenu topológie sústavy na profile s Maďarskom,“ priblížila hovorkyňa.

SEPS okrem toho bude využívať technológie, ktoré dokážu v tejto časti prenosovej sústavy zabezpečiť vyššiu prenosovú schopnosť existujúcich vedení.

„V prvom rade ide o inštaláciu vodičov s vysokou tepelnou odolnosťou a malým priehybom na existujúce stožiare a v druhom rade o využívanie sofistikovaných snímačov umiestnených na lanách existujúcich vodičov. Prostredníctvom nich sa bude využívať prenosová schopnosť lán v závislosti od okolitých klimatických podmienok,“ skonštatovala Čičová Kotzigová.

K odľahčeniu záťaže bude podľa SEPS-u pomáhať aj postupné nabiehanie hlinikárne Slovalco, ktoré avizuje spustenie svojej výrobnej technológie od septembra tohto roku. „Prenosová sústava je tak pripravená zmluvne aj technicky na dodávky elektriny zo štvrtého bloku EMO,“ dodala hovorkyňa. (TASR)

Chce, aby sa ňu preniesla povinnosť nájsť poistencovi lekára.

Informoval o tom poslanec Národnej rady (NR) SR Tomáš Szalay (SaS) na utorkovej tlačovej konferencii. Avizoval, že takýto návrh predloží na najbližšiu schôdzu parlamentu, ktorá sa začne 15. septembra.

„Nie pacient si má hľadať, vybavovať a získavať termíny, nie samosprávny kraj má hľadať pacientovi lekára, nie jeho príbuzní majú volať, kto koho pozná, aby našli lekára. Zdravotná poisťovňa je zodpovedná za svojho poistenca a ona má hľadať lekára, ona má zabezpečovať nárok,“ skonštatoval Szalay.

Upozornil pri tom na to, že Bratislavský samosprávny kraj, v ktorom pôsobí ako lekár, dal k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pripomienku, aby sa povinnosť nájsť pacientovi lekára preniesla na zdravotnú poisťovňu.

„Dúfam, že si to ministerstvo zdravotníctva v nejakej podobe osvojí,“ podotkol. Poukázal tiež na to, že obdobnú pripomienku k novele vzniesol aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Zároveň avizoval, že tento zámer podá tiež na najbližšiu schôdzu NR SR ako samostatný návrh. „Budem sa to snažiť predložiť aj ako pozmeňovací návrh na výbore alebo v pléne, aby sme znovelizovali zákon o poskytovateľoch v prípade, že si to ministerstvo neosvojí,“ dodal. (TASR)

Za 20 kusov vozidiel Škoda Kodiaq zaplatí viac ako 871-tisíc eur.

Kupuje ich v dvoch výkonnostných triedach. Dve autá majú mať výkon 195 kilowattov. Zvyšných osemnásť len 142 kilowattov. Vyplýva to zo zmluvy, ktorú ministerstvo zverejnilo v centrálnom registri.

Špecifikácie vozidiel v objednávke naznačujú, že by rezort obrany mohol menej výkonné autá prideliť žandárom. Naznačuje to popis požadovaného polepu vozidiel, ktorý má obsahovať žlté a zelené pásy i sedempísmenný nápis. Žandári na tomto type auta podľa dostupných fotografií plnia služobné povinnosti. Všetky vozidlá majú mať zároveň výstražné zvukové a svetelné zariadenia.

Jednotková cena menej výkonných áut je 43 101,02 eura bez DPH. Tie výkonnejšie stoja 47 789,27 eura. Súčasťou výbavy vozidiel majú byť tempomat, automatické stierače či zimné pneumatiky na samostatných diskoch.

Autá ministerstvu dodá spoločnosť Impa Bratislava. Musí ich odovzdať do piatich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zmluvy. To je približne do polovice januára 2027.

V prípade neúspechu začne od stredy v USA platiť na dovoz vybraného tovaru z Kanady 50-percentné clo.

Nové colné poplatky by sa vzťahovali na kanadský dovoz v objeme približne 20 miliárd amerických dolárov (viac než 17,25 miliardy eur) ročne. Kanadskí vyjednávači už týždeň bývajú vo Washingtone, uviedla stanica BBC.

Kanadský premiér Mark Carney v pondelok (17. 8.) pred novinármi o podrobnostiach príliš nehovoril. Rokovania označil za veľmi citlivé a intenzívne, podľa neho nie je čas „vyjednávať na verejnosti“.

Hoci uviedol, že Kanada rokuje z pozície sily, v stávke je pre neho aj pre jeho tím teraz veľa. Musia dosiahnuť dohodu ešte predtým, ako sa prejaví najnovší ekonomický tlak americkej administratívy, ktorý sa týka približne piatich percent celého kanadského dovozu.

Napriek sérii stretnutí medzi kanadskými vyjednávačmi a obchodným splnomocnencom americkej vlády Jamiesonom Greerom v posledných dňoch sa obom stranám stále nepodarilo dosiahnuť konečnú dohodu. „Naša práca ešte nie je hotová,“ povedal v pondelok kanadský minister obchodu pre vzťahy s USA Dominic LeBlanc, keď odchádzal z Greerovej kancelárie.

Obe strany dali jasne najavo, že rokovania sú ťažké. Americký prezident Donald Trump označil Kanadu v súvislosti s obchodom za protivnú, čo je charakteristika konania, ktorú Carney v zásade nerozporoval. Trump tiež varoval, že „čas pritvrdiť“ nastane, ak sa obom krajinám nepodarí dosiahnuť dohodu.

Aj keby však zástupcovia oboch krajín dohodu vyjednali, Carney bude musieť prípadné ústupky obhájiť pred verejnosťou. A tá je z prístupu administratívy svojho južného suseda frustrovaná a zároveň k nemu správa značnú nedôveru. Pri prípadných kompromisoch bude Carney tiež potrebovať súhlas jednotlivých kanadských provincií.

Spojené štáty požadujú od Kanady viaceré ústupky, vrátane zrušenia zostávajúcich odvetných ciel na americké automobily a úprav kanadských dovozných kvót na mliečne výrobky. Washington tiež požaduje zrušenie zákazu predaja amerického alkoholu, ktorý väčšina kanadských provincií zaviedla na začiatku minulého roka ako odvetu za Trumpove clá.

Tento ústupok by závisel od súhlasu jednotlivých provincií, ktoré majú vo svojich jurisdikciách kontrolu nad predajom alkoholu. Napríklad premiér Ontaria Doug Ford, ktorý sa voči USA dlhodobo snaží vystupovať tvrdo, minulý týždeň povedal, že dohoda týkajúca sa alkoholu je podmienená.

„Ak dosiahneme spravodlivú dohodu, ktorá ochráni náš oceliarsky sektor, automobilový priemysel, lesníctvo, poľnohospodárstvo a spracovateľský priemysel, potom budeme radi, ak alkohol začneme znovu predávať,“ povedal Ford.

Carney by tiež mohol čeliť odporu kvôli prípadným ústupkom pri mliečnych výrobkoch, najmä v provincii Québec. Tamojšia premiérka Christine Fréchetteová uviedla, že systém riadenia ponuky je predmetom, o ktorom sa nerokuje.

Trump tvrdí, že tento systém, ktorý zahŕňa výrobné kvóty, regulované ceny a dovozné kvóty na mliečne výrobky, vajcia a hydinu, je nespravodlivý voči americkým farmárom, ktorí chcú svoje produkty predávať na kanadskom trhu.

Kanaďania tiež nie sú príliš ochotní ponúknuť Američanom veľa ústupkov, hoci si želajú väčšiu stabilitu. Nový prieskum spoločnosti Abacus Data ukazuje, že 74 percent Kanaďanov má pocit, že obchodný spor ovplyvnil ich domácnosť, a 36 percent si želá, aby Kanada reagovala zavedením nových odvetných ciel, aj keby to znamenalo riziko ďalších domácich ekonomických problémov.

Iba 18 percent opýtaných podporuje ústupky, ako je ukončenie provinčných zákazov predaja amerického alkoholu, výmenou za zrušenie či zníženie amerických ciel.

Kanadské médiá tiež informovali, že hlavná kanadská vyjednávačka Janice Charetteová varovala svoje americké náprotivky, že nové clá, ak budú v stredu zavedené, by mohli ohroziť ďalšie obchodné rokovania.

Carney uviedol, že žiadnu dohodu nepodpíše, ak nebude pre Kanadu výhodná. Zatiaľ však nespresnil, ako by takáto dohoda mala vyzerať.

„V nasledujúcich 48 hodinách budeme mať pri pokračujúcich rokovaniach príležitosť podrobnejšie o týchto otázkach diskutovať,“ povedal Carney v pondelok. Uviedol tiež, že pred stredajším termínom pre zavedenie ciel plánuje hovoriť s Trumpom. Zároveň povedal, že má pripravené plány pre akúkoľvek situáciu, ktorá by mohla nastať, ak rokovania zlyhajú. (ČTK, BBC)

Lietadlo v pondelok (17. 8.) večer priviezlo 21 účastníkov víkendovej nehody.

Oznámila to predsedníčka Podkarpatského vojvodstva v juhovýchodnom Poľsku, Teresa Kubas-Hulová.

„Lietadlo pristálo na letisku v hlavnom meste vojvodstva Rzeszów a prepravilo z Maďarska 21 zranených ľudí. Päť z nich vyžaduje ďalšie nemocničné ošetrenie, ale ich stav nie je život ohrozujúci. Zvyšných 16 ľudí nepotrebuje nemocničné ošetrenie a bolo prepustených, ale v prípade komplikácií budú prednostne hospitalizovaní v určených nemocniciach,“ uviedla Kubas-Hulová.

Ďalších piatich ľahko zranených pútnikov po prepustení z nemocníc v Maďarsku do Poľska previezli príbuzní. Poľské úrady zostávajú v kontakte s maďarskými nemocnicami, kde zostáva 18 zranených Poliakov. Do vlasti ich prevezú hneď, ako to dovolí ich zdravotný stav.

Maďarská polícia začala trestné stíhanie vo veci prečinu všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti v súvislosti s tragickou haváriou autobusu na diaľnici M3, pri ktorej prišlo o život dvanásť ľudí.

Nehoda sa stala v noci na nedeľu (16. 8.) na diaľnici M3 pri meste Mezőkeresztes na severovýchode Maďarska. Autobus s poľskými pútnikmi sa vracal z Bosny a Hercegoviny, pričom väčšina z nich pochádzala z Podkarpatského vojvodstva. Stále pokračuje identifikácia dvanástich obetí nehody, desať cestujúcich zostáva vo veľmi vážnom stave a ďalších 37 utrpelo ľahšie zranenia. (TASR, MTI)

Akcia prebieha v súvislosti s podozrením z páchania trestnej činnosti, ktorá súvisí s prevádzkovaním mobilných odberných miest, tzv. MOM-iek, v období pandémie COVID-19.

Isté zatiaľ je, že zastúpenie nebudú mať medzi mužmi.

Minulý týždeň ukončil kariéru Marco Pfiffner. Toho vyradili z tímu a musel by si sám hradiť financovanie na nadchádzajúcu zimu. Na najvyššej úrovni tak nebude mať Lichtenštajnsko medzi mužmi žiadne zastúpenie.

Hanni Wenzelová, Andreas Wenzel, Tina Weiratherová a Marco Büchel pritom priniesli v minulosti tejto malej krajine veľké úspechy. Súčasná reprezentantka Charlotte Linggová by mohla štartovať medzi ženami, ale špecialistka na technické disciplíny si musela nedávno dať pauzu pre zranenie, takže jej účasť je zatiaľ otázna. Informácie priniesol portál laola1.at. (TASR)

Medzi štyrmi osobami zatknutými pre podozrenie z úmyselného zakladania je Poľka a občan Srbska.

Štvoricu osôb zatkla chorvátska polícia v okolí mesta Benkovac po tom, čo miestni obyvatelia nahlásili, že v krajine zapaľujú oheň. Skupina je podozrivá, že v okolí Zadaru založila desať požiarov, ktoré zachvátili krovinaté oblasti, borové lesy a olivové háje. Hasičom sa všetky podarilo uhasiť.

Podozriví zostávajú vo väzbe. Podľa sudcu Hrvoja Viskoviča je medzi nimi 33-ročná občianka Poľska a tiež človek, ktorý má chorvátske aj srbské občianstvo. Stanica RTL v pondelok s odvolaním sa na svoje zdroje uviedla, že traja podozriví sú v Chorvátsku žijúci Srbi.

Podľa polície sa zadržaní k založeniu požiarov čiastočne priznali. Traja muži boli podľa nej v tom čase pod silným vplyvom alkoholu, zatiaľ čo u ženy sa to ešte zisťuje. Polícia tiež uviedla, že pri následných prehliadkach bola nájdená okrem iného poloautomatická puška a strelivo.

Hovorkyňa zadarskej polície Ivana Grbinová povedala, že doteraz nebol stanovený trestný čin, z ktorého bude štvorica obvinená. Najvyšší prokurátor Ivan Turidić v tejto súvislosti pripomenul, že chorvátsky právny poriadok umožňuje kvalifikovať podpaľačstvo aj ako terorizmus. Či sa to však týka tohto prípadu, je podľa neho potrebné ešte len vyšetriť.

Chorvátsko čelí mimoriadnemu obdobiu sucha a vlnám horúčav. Od štvrtka (13. 8.) zasiahli jeho pobrežia desiatky požiarov. Pri najväčšom z nich, pri Omiši na juhu krajiny, zomrel jeden človek a zhruba 40 ďalších utrpelo zranenia. Približne 2 000 ľudí sa muselo v piatok opustiť svoje domovy. (ČTK, HRT)

Prvý let na novej trase plánuje 3. decembra, letenky sú už dostupné.

Spoločnosť Wizz Air informovala, že linka bude premávať v zimnom letovom období 2026/2027 dvakrát týždenne, vo štvrtok a v nedeľu, a v letnej sezóne 2027 trikrát týždenne, v utorok, vo štvrtok a v sobotu. Letenky sú už dostupné na webe a v mobilnej aplikácii dopravcu.

Wizz Air v aktuálnom letnom letovom poriadku už spája Letisko M. R. Štefánika v Bratislave s Bosnou a Hercegovinou od 29. marca linkou do Tuzly. Prevádzkuje ju podľa informácií na webe letiska aktuálne do októbra štyrikrát týždenne, v utorok, vo štvrtok, v sobotu a nedeľu.

V Sarajeve sa stretáva balkánska, osmanská, rakúsko-uhorská aj moderná mestská kultúra. „Návštevníci môžu objavovať historickú štvrť Baščaršija, prejsť sa popri rieke Miljacka, ochutnať tradičné čevapi (čevapčiči), burek či bosniansku kávu a zažiť mesto, ktoré má komornú, no veľmi živú atmosféru. Sarajevo zároveň ponúka aj výhľady na okolité kopce a jednoduchý prístup k prírode. Medzi obľúbené miesta patrí napríklad Trebević, kam sa dá dostať lanovkou a odkiaľ sa otvára pohľad na celé mesto,“ priblížil Wizz Air.

Pre kombináciu histórie, gastronómie, kultúry a horskej scenérie môže byť Sarajevo podľa dopravcu atraktívne pre cestovateľov, ktorí chcú zažiť niečo iné než klasický výlet po veľkomeste.

Spoločnosť aktuálne prevádzkuje z bratislavského letiska, kde má základňu so štyrmi lietadlami, 29 medzištátnych liniek do 20 krajín a vnútroštátne spojenie s Košicami. Začiatkom júla už oznámila otvorenie troch nových liniek z Bratislavy od zimného letového poriadku do hlavného mesta Azerbajdžanu Baku, egyptskej Hurgady a marockého Agadiru od 25. až 27. októbra.

Spojenie do srbského Nišu skončil Wizz Air vo februári (fungovalo od decembra 2025) a v závere júna aj do rumunskej metropoly Bukurešť, ktoré bolo v prevádzke od konca októbra minulého roka.

Po tomto letnom období majú skončiť sezónne linky do francúzskeho Nice, Lamezia Terme na juhu Talianska, Ochridu v Severnom Macedónsku či bulharského Plovdivu. Podľa dopravcu by mali pokračovať v budúcom letnom letovom poriadku. (TASR)

Odhalila pritom 383 porušení zákona o evidencii tržieb a uložila pokuty v celkovej výške takmer 230-tisíc eur.

V utorok o tom informoval hovorca FS Daniel Kováč.

Kontroly sa zamerali najmä na hudobné festivaly, jarmoky, kultúrne a spoločenské podujatia, bary, reštaurácie, sezónne prevádzky či kúpaliská. Napriek tomu, že finančná správa na kontrolnú akciu vopred upozorňovala verejnosť aj podnikateľov, porušenie zákona zistili kontrolóri približne u štvrtiny kontrolovaných subjektov.

Najčastejším porušením bolo nezaevidovanie prijatej tržby. Kontrolóri v rámci akcie uložili aj päť zákazov predaja subjektom, ktoré sa porušovania zákona o evidencii tržieb dopustili opakovane.

„Kontroly nie sú len o pokutách. Ich cieľom je jasne ukázať, že pravidlá platia pre všetkých rovnako. Poctivý podnikateľ nesmie byť znevýhodnený voči tomu, kto tržby vedome neeviduje,“ zdôraznil prezident FS Jozef Kiss.

Kontrolóri budú v aktivitách pokračovať aj naďalej. Zamerajú sa pritom na rizikové prevádzky a lokality, kde sa koncentruje veľké množstvo zákazníkov. Podľa Kováča majú ohlásené akcie aj preventívnu funkciu.

Finančná správa chce takýmto spôsobom posilňovať povedomie o povinnostiach pri evidencii tržieb a podporovať dobrovoľné plnenie daňových a odvodových povinností. (TASR)

Duel sa mal pôvodne hrať o deň skôr.

Dôvodom na zmenu bol nahustený program v nadchádzajúcich dňoch, keď „belasých“ v sobotu čaká súboj v Košiciach a v stredu večer odveta play-off Ligy majstrov v Celje.

Slovan spoznal aj termín svojho úvodného zápasu v Slovenskom pohári Slovnaft Cupe 2026/27. V druhom kole vyzve v stredu 2. septembra o 18.00 h na hlavnom štadióne FC Nitra tím TJ Slovan Nitra-Chrenová zo šiestej ligy. Sériový slovenský šampión informoval o svojom programe prostredníctvom oficiálneho klubového webu. (TASR)

Financie dostane aj organizácia NTI, ktorá sa snaží predísť vytvoreniu biologických zbraní s pomocou umelej inteligencie.

Oznámil to v pondelok (17. 8.) výkonný riaditeľ OpenAI Sam Altman. Nezisková organizácia Nuclear Threat Initiative (NTI) sa zameriava na odvrátenie jadrových a biologických katastrof. Finančné prostriedky použije na financovanie projektu, ktorý zaistí lepšiu medzinárodnú výmenu informácií o potenciálnych biologických hrozbách súvisiacich s umelou inteligenciou.

Cieľom je vytvoriť systém pre odborníkov a výskumníkov v oblasti bezpečnosti, v ktorom budú ľahko dostupné informácie o rizikách, uviedla zástupkyňa viceprezidenta NTI pre globálnu biologickú politiku a programy Hayley Severanceová.

„Ide o to, aby sme sa zamerali na zmierňovanie biologických rizík spojených s umelou inteligenciou a zabezpečili cezhraničnú spoluprácu pri zdieľaní informácií o týchto rizikách a o tom, ako by sme im mohli predchádzať,“ ozrejmila.

Právne aspekty využívania umelej inteligencie na navrhovanie alebo úpravu organizmov či zlúčenín, ktoré môžu predstavovať biologické riziko, sú komplikované, poznamenala Severanceová. Cieľom je dosiahnuť lepšie monitorovanie potenciálneho zneužitia AI na výrobu nových biologických zbraní.</p>

Vedci už potvrdili, že umelá inteligencia dokáže navrhnúť a vytvoriť nový vírus, ktorý v prírode ešte neexistuje. Severanceová poukázala na to, že aktéri zdatní v tejto oblasti môžu v súčasnosti urobiť ešte viac a podniknúť ešte komplexnejšie cielené útoky.

OpenAI oznámila, že na nové granty vyčlenila jeden milión dolárov. Scientific American však podotkol, že nie je bezprostredne zrejmé, koľko dostane NTI.

Každý príjemca grantu má nárok aj na virtuálne API kredity v hodnote až jeden milión dolárov na používanie služieb OpenAI. NTI využije kredity na štítkovanie informácií s cieľom „prehĺbiť a rozšíriť analýzy,“ vysvetlila zástupkyňa viceprezidenta tejto neziskovej organizácie. (TASR, Scientific American)

Reagovalo na správy, že Ukrajina používa na údery na ciele v Rusku drony vyrobené v Británii. 

Hovorca britského ministerstva obrany v reakcii uviedol, že Londýn stojí pevne po boku Ukrajiny, ktorá sa bráni nelegálnej ruskej agresii, informoval v utorok (18. 8.) spravodajský server BBC News.

„Veľká Británia sa týmto konaním stáva spolupáchateľom a spoluvinníkom krvavých zločinov a teroristických útokov,“ uviedlo vo vyhlásení ruské veľvyslanectvo vo Veľkej Británii. „Činy Londýna budú mať nevyhnutne dôsledky,“ dodala ambasáda s tým, že čím hlbšie bude zapojenie Londýna do konfliktu, „tým vyššiu cenu za to zaplatí“.

Hovorca britského ministerstva obrany reagoval vyhlásením, v ktorom uviedol, že Veľká Británia je „odhodlaná poskytovať Ukrajine vybavenie, ktoré potrebuje na obranu proti nelegálnej invázii (ruského prezidenta Vladimira) Putina“.

„Rusko by nemalo mať žiadne pochybnosti o odhodlaní tejto vlády čeliť ruskej agresii, či už na Ukrajine, alebo proti Spojenému kráľovstvu a našim spojencom,“ uviedol hovorca vo vyhlásení.

Tento rok v apríli britské ministerstvo obrany oznámilo, že v rámci svojho doteraz najväčšieho balíka pomoci dodá Ukrajine desiatky tisíc dronov, vrátane útočných zariadení s dlhým doletom.

Drony, ktoré vyrobili dve rôzne britské spoločnosti, boli použité na území Ruska pri rozsiahlych a úspešných útokoch na vojenské a priemyselné ciele, vrátane rafinérií a skladov internetového predajcu Wildberries, napísal spravodajský server BBC News.

Ukrajina sa pri útokoch opakovane zamerala na túto spoločnosť, známu ako ruská obdoba Amazonu, a tvrdí, že bolo vyradených z prevádzky sedem z desiatich najväčších logistických centier spoločnosti Wildberries. Jedno bolo zasiahnuté tiež v noci na dnes.

Nemenovaný vojenský zdroj stanici BBC potvrdil, že pri útokoch boli použité britské drony, ktoré údajne spôsobili ekonomické škody vo výške viac ako 35 miliárd libier (viac ako 40,93 miliardy eur).

Rusko začalo vo februári 2022 inváziu na Ukrajinu a v súčasnosti ovláda približne pätinu ukrajinského územia. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová uviedla, že na útoky na ruské územie, vrátane skladu paliva v Rostovskej oblasti, boli použité drony využívajúce britské komponenty a konfigurácie.

Varovanie Moskvy adresované Británii prichádza po vlne ukrajinských útokov na Rusko. Pri posledných nočných útokoch podľa ruských úradníkov smerovalo k oblasti okolo Moskvy asi 620 dronov. Ruská protivzdušná obrana zničila viac ako 180 z nich, niekoľko ľudí však bolo zranených, uviedli úradníci.

V sobotu v noci Ukrajina vyslala do Ruska vyše 800 dronov, z ktorých 600 mierilo na Moskvu, uviedol regionálny guvernér, podľa ktorého ruské hlavné mesto utrpelo „jeden z najmasívnejších útokov dronov v nedávnej histórii“. (ČTK, BBC)