Slovensko si v časoch rastu nevytvorilo rezervu na krízu. Vypočujte si prehľad správ v podcaste Rádiožurnálu Rádia Slovensko.

Vo svojich kategóriách už v kvalifikácii vypadli Nikolasz Pálenyik, Dominik Hervai aj Sabina Pipová.

Všetci teraz budú čakať na to, či sa dostanú aspoň do repasáží.

Pálenyik v kategórii do 60 kilogramov grécko-rímskeho štýlu vydržal na žinenke iba 83 sekúnd, keď ho čilský reprezentant Augusto Nicolas Santiago Vargas Valle položil na lopatky a bola z toho prehra 0:5. „Kvôli chudnutiu som bol veľmi vyčerpaný a preto som nevedel podať výkon, aký sme si s trénerom dohodli. Bohužiaľ, dostal som hod a skončil som v škrtiacom chvate, z ktorého som sa nedostal, preto som prehral,“ uviedol v tlačovej správe.

Hervai (do 82 kg) vyhrával nad iránskym súperom Alirezom Abbasom Mohammadom Hosseinim priebežne 1:0, keď získal vôbec prvý bod pre Slovensko v grécko-rímskom štýle, lenže následne jeho protivník prebral iniciatívu a zvíťazil 7:1.

„V prvom polčase som sa až do varovaní cítil dobre, ale potom sa mi nepodaril ideálne spodný útok, pretože som nestihol včas zachytiť chvat. V druhom polčase som cítil, že ma bude rozhodca varovať. V obrane som sa pohol trochu neskoro, súper ma dokázal zdvihnúť a prehodiť za štyri body, no inak by som tento zápas nepovažoval za až taký zlý,“ hodnotil Hervai.

Tréner Tamás Soós napriek prehrám svojich zverencov videl aj pozitíva: „Všetci prvýkrát zápasili na veľkom podujatí v domácom prostredí a ukázalo sa, že mentálne na to neboli úplne ideálne pripravení. Mali tu rodičov, rodinu, blízkych, kamarátov. Dúfam, že nabudúce to bude aj z tohto pohľadu lepšie.“

Debut v ženskej kategórii do 50 kilogramov na MS zažila Pipová, avšak poľská reprezentantka Karolina Julia Zienová preukázala kvalitu aj skúsenosti a uspela hladko 10:0.

„Zápas hodnotím z jedného pohľadu dobre, keďže zápasím len necelé dva roky, ale bolo tam veľmi veľa chýb, na ktorých sme sa zhodli aj s trénermi. Vnímam to ako prvú skúsenosť z takéhoto fóra. Som za to vďačná a veľmi si to vážim. Mala som proti sebe silnú súperku, bola tretia na nedávnych ME, čiže bola naozaj silná. Myslím si, že sa mi nedarilo zle, ale nedopadlo to tak, ako som si predstavovala,“ povedala Pipová.

Pálenyik, Hervai aj Pipová budú čakať, či sa dostanú aspoň do stredajšej repasáže. V stredu sa predstaví Viktória Földešiová, ktorú čaká ženská kategória do 62 kilogramov, jej súperkou bude Özdenur Özmezová z Turecka. (TASR)

Medziročne sa zvýšil zhruba o desatinu, najviac ich končilo v oblasti ubytovania a reštaurácií.

Uviedli to v utorok (18. 8.) v spoločnej analýze agentúra Creditreform a ekonomický výskumný inštitút ZEW. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. Celkovo v minulom roku skončilo v Nemecku 187 744 firiem. To je najväčší počet od roku 2007, v ktorom zatvorilo svoje brány takmer 208 000 podnikov.

„Kríza sa postupne zarezáva do celej ekonomiky,“ povedal šéf ekonomického výskumu Creditreform Patrik-Ludwig Hantzsch. „Na rozdiel od predchádzajúcich rokov končia teraz s činnosťou aj firmy, ktoré boli v skutočnosti zdravé,“ dodal.

Analýza ZEW a Creditreform ukázala, že počet podnikov, ktoré nadobro zatvorili svoje brány, vzrástol v takmer všetkých sektoroch hospodárstva. Najvýraznejší rast vykázala oblasť ubytovania a reštaurácií. V minulom roku skončilo približne 15-tisíc reštaurácií a ubytovacích prevádzok, čo v porovnaní s rokom 2024 predstavuje rast o pätnásť percent.

Tento trend sa týka aj zdravotníctva, a to zhruba posledných desať rokov. V prípade tohto odvetvia skončilo vlani takmer 11-tisíc podnikov, čo napríklad v porovnaní s rokom 2008, keď nastúpila svetová finančná kríza, predstavuje zhruba dvojnásobok.

Takmer 5 500 lekárov zatvorilo v roku 2025 svoje ambulancie, o 23 percent viac než v roku 2024. Častým dôvodom je odchod lekára do dôchodku, ktorý však nedokáže nájsť nikoho, kto by prax prevzal. Aj v oblasti priemyslu skončilo v minulom roku definitívne približne 11-tisíc firiem. V porovnaní s rokom 2024 to znamená rast zhruba o desať percent. (TASR, DPA)

Na jej septembrovú schôdzu predkladá návrh uznesenia, v ktorom žiada vládu o konkrétne kroky.

Napríklad, PPP by nemala projekt na modernizáciu závlahových zariadení zhruba za 500 miliónov eur. „Chceme otvoriť diskusiu na pôde parlamentu, lebo je to vec národného významu, strategickej infraštruktúry a v konečnom dôsledku aj potravinovej bezpečnosti,“ povedal v utorok na tlačovej besede poslanec a podpredseda klubu KDH Marián Čaučík.

Závlahy na Slovensku sú podľa neho z veľkej časti nefunkčné a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD) to nerieši.

„Minulý týždeň predstavil nejaké opatrenia, ktoré považujeme len za náplasť. Nejde o systémovú obnovu závlah, nejde o zadržiavanie vody v prírode. Vláda túto vec rieši len sama za zatvorenými dverami. V tomto procese chýba diskusia,“ uviedol Čaučík.

Téma vody, závlahovej vody, infraštruktúry, manažmentu aj vodozádržných opatrení je podľa poslanca príliš dôležitá na to, aby ju riešili tak, ako ju rieši vláda.

„Vláda mala od roku 2023 plán na obnovu závlah, 32 miliónov eur, inštitúciu, ktorá to má na starosti, aj tri roky času. Prečo si neurobili domácu úlohu?“ opýtal sa poslanec Rastislav Krátky (KDH).

Nerozumie, prečo má štát po rokoch vlastnej nečinnosti hľadať záchranu v zahraničnom investorovi, ktorý bude z investície 20 až 30 rokov poberať maržu.

„Slovensko má firmy, odborníkov aj know-how na obnovu závlah. Ak si vláda začne plniť domáce úlohy, neobnovíme iba potrubia a čerpacie stanice. Podporíme slovenských pestovateľov, spracovateľov, pracovné miesta a celé regionálne dodávateľské reťazce,“ dodal Krátky. (TASR)

Canberra a Tokio posilňujú spoluprácu v obrane s cieľom reagovať na rastúci vplyv Číny.

Uviedol v utorok (18. 8.) austrálsky minister obrany Richard Marles spolu so svojím japonským rezortným kolegom Šindžiró Koizumi. Ide o súčasť prehlbovania vojenskej spolupráce, ktorá zahŕňa aj spoločne vyvinutý laserový systém.

Austrálsky šéf rezortu obrany uviedol, že dohoda prinesie „lepšiu a posilnenú spoluprácu medzi Austráliou a Japonskom v súvislosti s využívaním (austrálskych) vojenských polygónov Japonskom na skúšky rakiet počas nasledujúceho desaťročia.“

„Hovorili sme už o tom, že Austrália môže Japonsku poskytnúť strategickú podporu v rôznych oblastiach, pričom jednou z nich je práve využívanie našich strelníc,“ povedal Marles. „Ak by japonské sily sebaobrany mohli v Austrálii vykonávať testovacie odpaly rakiet s dlhým doletom, ako sú napríklad hypersonické rakety, išlo by o prelomový vývoj,“ uviedol.

„Preto urýchlime rokovania zamerané na dosiahnutie tohto cieľa,“ ozrejmil japonský minister. Canberra a Tokio posilnili spoluprácu v oblasti obrany v snahe reagovať na rastúci vplyv Číny a zároveň berú do úvahy požiadavky USA na zvyšovanie výdavkov na obranu.

Japonsko vlani uzavrelo s Austráliou jednu zo svojich najväčších zmlúv o vývoze obranného materiálu od čias druhej svetovej vojny. Canberra v priebehu desiatich rokov za flotilu fregát vybavených technológiou stealth zaplatí šesť miliárd amerických dolárov.

Marles a Koizumi v utorok oznámili, že budú spolupracovať aj na novom obrannom projekte Boobook, ktorý zahŕňa spoločne vyvinutý laserový systém na detekciu potenciálnych hrozieb. Projekt prinesie „vylepšený laser, ktorý je možné umiestniť na pozemné bojové platformy, ako aj na pobrežné platformy“, dodal Marles. (TASR, AFP)

Informovala o tom riaditeľka kancelárie predsedu SNS Andreja Danka Zuzana Škopcová. (TASR)

Dohoda má začať druhú fázu plánu Donalda Trumpa. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ju však odmieta.

Netanjahu v pondelok (17. 8.) uviedol, že mieni pokračovať v útokoch na doterajšími bojmi spustošenú oblasť.

„Hamas sa zaväzuje dodržiavať tento dohodnutý proces. Je zrejmé, že izraelská strana doteraz neposkytla sprostredkovateľom svoj formálny súhlas s plánom,“ uviedol podľa agentúry AFP hovorca hnutia Házim Kásim.

Hamas v nedeľu (16. 8.) požiadal Radu mieru, ktorú založil americký prezident Donald Trump, a sprostredkovateľa, aby prinútili Izrael plniť jeho záväzky vyplývajúce z prvej fázy Trumpovho plánu a tiež schváliť druhú fázu plánu a začať zostavovať harmonogram jej realizácie.

Plán pre Gazu bol zverejnený v júli. Počíta s postupným odzbrojením Hamasu a s izraelským stiahnutím z palestínskeho územia. Hnutie súhlasilo, že zbrane odovzdá výboru palestínskych technokratov, ktorý má prevziať správu nad Gazou.

Netanjahu, ktorého strana Likud si pred októbrovými voľbami podľa prieskumov nevedie lepšie ako opozícia, trvá na tom, že sa Izrael z Pásma Gazy úplne nestiahne, kým nebude Hamas úplne odzbrojený.

Netanjahu a americký vyjednávač a Trumpov zať Jared Kushner v pondelok rokovali o situácii v Gaze po tom, čo izraelský premiér odmietol 15-bodový plán. Schôdzka sa napokon skončila dohodou, ktorá podľa médií zatiaľ umožní Izraelu pokračovať v cielených úderoch v Pásme Gazy.

Hamas a Izrael sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria z vlaňajšieho októbra na palestínskom území, ktoré spustošila vojna vyvolaná útokom Hamasu na Izrael 7. októbra 2023. Izraelská armáda od začiatku vlaňajšieho prímeria v Gaze zabila najmenej 1 259 Palestínčanov a zároveň prišla o päť vojakov. (TASR, AFP)

Podľa obžaloby pôsobil v prospech Ruska. Ďalších dvoch Ukrajincov súd oslobodil.

Mužov vo veku 22, 25 a 30 rokov zadržali policajti vlani v máji v Kolíne nad Rýnom, Kostnici a vo švajčiarskom kantóne Thurgau. Čelili obžalobe zo špionáže a prípravy sabotážnych akcií. Prokuratúra tvrdila, že poslali z Nemecka na Ukrajinu dva balíčky s aktivovanými GPS lokátormi.

Podľa prokuratúry príkaz na akciu dala ruská tajná služba cez sprostredkovateľov v Mariupole. Mesto na juhovýchode Ukrajiny Rusko okupuje od roku 2022.

Cieľom bolo zistiť, po akých trasách balíčky putujú, aby ich bolo možné nabudúce vybaviť výbušninou. Zásielky mali podľa prokuratúry explodovať nad Nemeckom alebo nad Ukrajinou a spôsobiť „čo najväčšie škody a ovplyvniť pocit bezpečia obyvateľstva“.

Súd uznal jedného z obžalovaných vinným a uložil mu trest rok a tri mesiace väzenia. Ďalších dvoch však viny oslobodil. Prokuratúra požadovala, aby súd uložil tresty všetkým trom, a to medzi dvoma rokmi a deviatimi mesiacmi a štyrmi rokmi a tromi mesiacmi.

Pripravovaná akcia zapadá do vzorca, ktorý vlani opísali nemecké médiá. Na základe svojho vyšetrovania napísali, že za predvlaňajšou sériou požiarov balíkov na európskych letiskách stoja agenti naverbovaní ruskou vojenskou tajnou službou GRU. Podozrivých v tejto súvislosti zadržali bezpečnostné služby v Litve, Poľsku, Bosne a Hercegovine a Británii.

V Nemecku sa táto séria útokov dotkla logistického centra spoločnosti DHL v Lipsku. Vybuchol balík, ktorý priletel z Litvy a mal následne pokračovať ďalej letecky. Podľa západných tajných služieb, na ktoré sa odvolávali nemecké médiá, výbušninu do balíka umiestnili agenti v službách Moskvy. Len náhodou pritom podľa vyšetrovania balík vzplanul ešte na zemi, a nie za letu. Rusko akúkoľvek úlohu v incidentoch popiera. (ČTK, DPA)

Zástupcovia elektrárne, spolu s vodohospodármi to potvrdili aj premiérovi Péterovi Magyarovi.

Ten chodí do Paksu pravidelne, aby sa priamo na mieste informoval, ako napredujú práce.

Viac povedal spravodajca STVR v Budapešti Viliam Hauzer:

Turecký prezident tak urobil v telefonickom rozhovore so šéfom Bieleho domu.

V utorok (18. 8.) to oznámila turecká prezidentská kancelária. Recep Tayyip Erdogan zdôraznil dôležitosť maximálneho využitia diplomacie a vyjadril nádej, že rokovania s Iránom, východným susedom Turecka, sa čoskoro obnovia. Vyplýva to z vyhlásenia jeho úradu komunikácie na sieti X, na základe ktorého by Ankara podporila snahy o dosiahnutie mieru medzi oboma krajinami.

Irán a Spojené štáty uzavreli v polovici júna rámcovú dohodu, takzvané memorandum o porozumení, ktorá v pondelok vypršala. Jej cieľom bolo pripraviť pôdu na prímerie, opätovné otvorenie Hormuzského prielivu a dlhodobé mierové urovnanie.

Agentúra DPA konštatuje, že zatiaľ však nedošlo k žiadnemu významnému diplomatickému pokroku a snahy o obnovenie rokovaní stagnujú. (TASR, DPA)

Najvyšší súd ju už predtým vyradil z volieb a odvolanie zamietol.

TASR o tom informuje na základe spravodajského webu Meduza, ktorý sa odvoláva na agentúru Interfax.

Mimoparlamentná opozičná strana Jabloko figurovala na hlasovacom lístku na druhom mieste hneď za vládnou stranou Jednotné Rusko. Riadok s názvom strany bol odstránený, takže po prvom riadku nasleduje tretí, na ktorom je Liberálnodemokratická strana Ruska (LDPR), uviedla Meduza.

„Riadok s číslom 2 sa odstraňuje, číslovanie ostatných riadkov na hlasovacom lístku zostáva nezmenené,“ povedala tajomníčka ÚVK Natalia Budarinová. Súvisí to s tým, že sa zachovávajú čísla strán, ktoré im boli pridelené na základe žrebovania poradia,“ dodala.

Na hlasovacom lístku sa pôvodne nachádzalo jedenásť strán so zaregistrovanými federálnymi kandidátnymi listinami. Jabloko bolo jedinou stranou v Rusku, ktorá išla do volieb do Štátnej dumy s protivojnovým heslom, poznamenala Meduza.

Najvyšší súd Ruskej federácie ju vyradil z volieb 10. augusta. Dôvodom bola žaloba prokremeľskej strany Vlasť (Rodina), že Jabloko vo svojich predvolebných materiáloch porušuje autorské práva a používa „extrémistické“ heslá.

Ruský Najvyšší súd zamietol 17. augusta odvolanie strany Jabloko proti zrušeniu registrácie. Potvrdil väčšinu výhrad strany Vlasť, vrátane tvrdení, že výzvy na mier predstavujú extrémizmus a že fotografia Hirošimy z roku 1945 porušuje práva americkej armády, pripomenul ruský nezávislý web.

V pondelok (17. 8.) počas pojednávania o odvolaní na Najvyššom súde zadržala polícia v centre Moskvy 70 až 85 ľudí, dodala Meduza.

Rameno je priamo napojené na hlavný tok rieky a nachádza sa v oblasti neďaleko Vodného diela Gabčíkovo.

BROZ – ochranárske združenie o tom informovalo na svojom webe v súvislosti s aktuálnym suchom na Slovensku.

Rameno Foki je bočné rameno pôvodného koryta Dunaja. Nachádza sa v úseku, ktoré priamo negatívne ovplyvnilo Gabčíkovo. Ochranári toto 2,2 kilometra dlhé rameno v roku 2025 zrevitalizovali. Na to nadväzovali úpravy tzv. malého Foki. Pri revitalizácii ramena neboli stanovené obmedzenia týkajúce sa plného napojenia ramena na Dunaj z dôvodu plavby.

Iné bočné ramená sa prepájajú s hlavným tokom Dunaja nad tzv. hladinu nízkej regulačnej a plavebnej vody, teda na hladinu, pri ktorej stále bez problémov prebieha plavba všetkých plavidiel, uviedlo združenie.

„A tak pri nižších prietokoch v Dunaji je uprednostnená plavebná dráha a voda nenatekala do bočných ramien. Laicky povedané, vtoková oblasť do revitalizovaných ramien nie je prekopaná po dno Dunaja, ale je v teréne vyššie, preto ostatné bočné ramená Dunaja (aj po revitalizácii) nie sú pri nízkych stavoch Dunaja prietočné,“ vysvetlili ochranári. Rameno Foki však podľa nich kopali na maximálnu hĺbku tak, aby aj pri zimnom minimálnom režime v starom toku Dunaja ostalo prietočné.

Nízky prietok v Dunaji je podľa BROZ bežný a opakujúci sa jav. „Podobne sa aj meteorologické sucho vyskytovalo v tejto oblasti aj v minulosti. Nebolo však také intenzívne, dlhé a prichádzalo neskôr – v období neskorého leta, jesene. Zároveň nenadväzovalo na predchádzajúce zimné a jarné obdobie s významným nedostatkom zrážok. Preto sucho, ktorému čelíme aktuálne, netreba zľahčovať,“ skonštatoval. Ochranári tvrdia, že v minulosti pri nízkych prietokoch v Dunaji tiež postupne vysychali niektoré riečne ramená a mokrade.

Poukázali tiež na zimné zrážky v Alpách a každoročné jarné zrážky v povodí Dunaja, ktoré zabezpečovali vodu pre celý ekosystém. „Na túto každoročnú vodnú injekciu sa dalo spoľahnúť. V súčasnosti už to tak nie je,“ poznamenali.

V zime sú podľa BROZ-u zrážky nepravidelné a na mnohých miestach chýba súvislá snehová pokrývka, ktorá by sa topila postupne. „Preto aj jarná dotácia vodou, ktorá by pripravila Podunajsko na suchšie leto, už nie je pravidlom a v krajine výrazne chýba,“ dodalo združenie. (TASR)

Informoval o tom podnik Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (SEPS).

Podnik očakáva významné navýšenie exportnej bilancie elektrizačnej sústavy SR.

Prifázovanie štvrtého bloku k prenosovej sústave sa predpokladá koncom leta, dosiahnutie plného výkonu koncom tohto roka. „Zmluva o pripojení štvrtého bloku EMO do prenosovej sústavy bola medzi SEPS a Slovenskými elektrárňami (SE) podpísaná v decembri 2022. Nový blok bude zapojený do elektrickej stanice Veľký Ďur rovnako, ako ostatné bloky EMO,“ uviedla hovorkyňa SEPS Sandra Čičová Kotzigová.

Ako pripomenula, prenosová sústava v úseku medzi elektrickými stanicami Veľký Ďur a Levice je už v súčasnosti značne zaťažovaná domácim i cezhraničným prenosom elektriny v smere severozápad – juhovýchod.

„Vzhľadom na uvedenú situáciu SEPS vykonáva opatrenia na zmiernenie zaťaženia sústavy po pripojení štvrtého bloku EMO. Ide hlavne o zapojenie elektrickej stanice Levice do trasy vedenia V492 a s tým súvisiacu zmenu topológie sústavy na profile s Maďarskom,“ priblížila hovorkyňa.

SEPS okrem toho bude využívať technológie, ktoré dokážu v tejto časti prenosovej sústavy zabezpečiť vyššiu prenosovú schopnosť existujúcich vedení.

„V prvom rade ide o inštaláciu vodičov s vysokou tepelnou odolnosťou a malým priehybom na existujúce stožiare a v druhom rade o využívanie sofistikovaných snímačov umiestnených na lanách existujúcich vodičov. Prostredníctvom nich sa bude využívať prenosová schopnosť lán v závislosti od okolitých klimatických podmienok,“ skonštatovala Čičová Kotzigová.

K odľahčeniu záťaže bude podľa SEPS-u pomáhať aj postupné nabiehanie hlinikárne Slovalco, ktoré avizuje spustenie svojej výrobnej technológie od septembra tohto roku. „Prenosová sústava je tak pripravená zmluvne aj technicky na dodávky elektriny zo štvrtého bloku EMO,“ dodala hovorkyňa. (TASR)

Chce, aby sa ňu preniesla povinnosť nájsť poistencovi lekára.

Informoval o tom poslanec Národnej rady (NR) SR Tomáš Szalay (SaS) na utorkovej tlačovej konferencii. Avizoval, že takýto návrh predloží na najbližšiu schôdzu parlamentu, ktorá sa začne 15. septembra.

„Nie pacient si má hľadať, vybavovať a získavať termíny, nie samosprávny kraj má hľadať pacientovi lekára, nie jeho príbuzní majú volať, kto koho pozná, aby našli lekára. Zdravotná poisťovňa je zodpovedná za svojho poistenca a ona má hľadať lekára, ona má zabezpečovať nárok,“ skonštatoval Szalay.

Upozornil pri tom na to, že Bratislavský samosprávny kraj, v ktorom pôsobí ako lekár, dal k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pripomienku, aby sa povinnosť nájsť pacientovi lekára preniesla na zdravotnú poisťovňu.

„Dúfam, že si to ministerstvo zdravotníctva v nejakej podobe osvojí,“ podotkol. Poukázal tiež na to, že obdobnú pripomienku k novele vzniesol aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Zároveň avizoval, že tento zámer podá tiež na najbližšiu schôdzu NR SR ako samostatný návrh. „Budem sa to snažiť predložiť aj ako pozmeňovací návrh na výbore alebo v pléne, aby sme znovelizovali zákon o poskytovateľoch v prípade, že si to ministerstvo neosvojí,“ dodal. (TASR)

Za 20 kusov vozidiel Škoda Kodiaq zaplatí viac ako 871-tisíc eur.

Kupuje ich v dvoch výkonnostných triedach. Dve autá majú mať výkon 195 kilowattov. Zvyšných osemnásť len 142 kilowattov. Vyplýva to zo zmluvy, ktorú ministerstvo zverejnilo v centrálnom registri.

Špecifikácie vozidiel v objednávke naznačujú, že by rezort obrany mohol menej výkonné autá prideliť žandárom. Naznačuje to popis požadovaného polepu vozidiel, ktorý má obsahovať žlté a zelené pásy i sedempísmenný nápis. Žandári na tomto type auta podľa dostupných fotografií plnia služobné povinnosti. Všetky vozidlá majú mať zároveň výstražné zvukové a svetelné zariadenia.

Jednotková cena menej výkonných áut je 43 101,02 eura bez DPH. Tie výkonnejšie stoja 47 789,27 eura. Súčasťou výbavy vozidiel majú byť tempomat, automatické stierače či zimné pneumatiky na samostatných diskoch.

Autá ministerstvu dodá spoločnosť Impa Bratislava. Musí ich odovzdať do piatich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zmluvy. To je približne do polovice januára 2027.

V prípade neúspechu začne od stredy v USA platiť na dovoz vybraného tovaru z Kanady 50-percentné clo.

Nové colné poplatky by sa vzťahovali na kanadský dovoz v objeme približne 20 miliárd amerických dolárov (viac než 17,25 miliardy eur) ročne. Kanadskí vyjednávači už týždeň bývajú vo Washingtone, uviedla stanica BBC.

Kanadský premiér Mark Carney v pondelok (17. 8.) pred novinármi o podrobnostiach príliš nehovoril. Rokovania označil za veľmi citlivé a intenzívne, podľa neho nie je čas „vyjednávať na verejnosti“.

Hoci uviedol, že Kanada rokuje z pozície sily, v stávke je pre neho aj pre jeho tím teraz veľa. Musia dosiahnuť dohodu ešte predtým, ako sa prejaví najnovší ekonomický tlak americkej administratívy, ktorý sa týka približne piatich percent celého kanadského dovozu.

Napriek sérii stretnutí medzi kanadskými vyjednávačmi a obchodným splnomocnencom americkej vlády Jamiesonom Greerom v posledných dňoch sa obom stranám stále nepodarilo dosiahnuť konečnú dohodu. „Naša práca ešte nie je hotová,“ povedal v pondelok kanadský minister obchodu pre vzťahy s USA Dominic LeBlanc, keď odchádzal z Greerovej kancelárie.

Obe strany dali jasne najavo, že rokovania sú ťažké. Americký prezident Donald Trump označil Kanadu v súvislosti s obchodom za protivnú, čo je charakteristika konania, ktorú Carney v zásade nerozporoval. Trump tiež varoval, že „čas pritvrdiť“ nastane, ak sa obom krajinám nepodarí dosiahnuť dohodu.

Aj keby však zástupcovia oboch krajín dohodu vyjednali, Carney bude musieť prípadné ústupky obhájiť pred verejnosťou. A tá je z prístupu administratívy svojho južného suseda frustrovaná a zároveň k nemu správa značnú nedôveru. Pri prípadných kompromisoch bude Carney tiež potrebovať súhlas jednotlivých kanadských provincií.

Spojené štáty požadujú od Kanady viaceré ústupky, vrátane zrušenia zostávajúcich odvetných ciel na americké automobily a úprav kanadských dovozných kvót na mliečne výrobky. Washington tiež požaduje zrušenie zákazu predaja amerického alkoholu, ktorý väčšina kanadských provincií zaviedla na začiatku minulého roka ako odvetu za Trumpove clá.

Tento ústupok by závisel od súhlasu jednotlivých provincií, ktoré majú vo svojich jurisdikciách kontrolu nad predajom alkoholu. Napríklad premiér Ontaria Doug Ford, ktorý sa voči USA dlhodobo snaží vystupovať tvrdo, minulý týždeň povedal, že dohoda týkajúca sa alkoholu je podmienená.

„Ak dosiahneme spravodlivú dohodu, ktorá ochráni náš oceliarsky sektor, automobilový priemysel, lesníctvo, poľnohospodárstvo a spracovateľský priemysel, potom budeme radi, ak alkohol začneme znovu predávať,“ povedal Ford.

Carney by tiež mohol čeliť odporu kvôli prípadným ústupkom pri mliečnych výrobkoch, najmä v provincii Québec. Tamojšia premiérka Christine Fréchetteová uviedla, že systém riadenia ponuky je predmetom, o ktorom sa nerokuje.

Trump tvrdí, že tento systém, ktorý zahŕňa výrobné kvóty, regulované ceny a dovozné kvóty na mliečne výrobky, vajcia a hydinu, je nespravodlivý voči americkým farmárom, ktorí chcú svoje produkty predávať na kanadskom trhu.

Kanaďania tiež nie sú príliš ochotní ponúknuť Američanom veľa ústupkov, hoci si želajú väčšiu stabilitu. Nový prieskum spoločnosti Abacus Data ukazuje, že 74 percent Kanaďanov má pocit, že obchodný spor ovplyvnil ich domácnosť, a 36 percent si želá, aby Kanada reagovala zavedením nových odvetných ciel, aj keby to znamenalo riziko ďalších domácich ekonomických problémov.

Iba 18 percent opýtaných podporuje ústupky, ako je ukončenie provinčných zákazov predaja amerického alkoholu, výmenou za zrušenie či zníženie amerických ciel.

Kanadské médiá tiež informovali, že hlavná kanadská vyjednávačka Janice Charetteová varovala svoje americké náprotivky, že nové clá, ak budú v stredu zavedené, by mohli ohroziť ďalšie obchodné rokovania.

Carney uviedol, že žiadnu dohodu nepodpíše, ak nebude pre Kanadu výhodná. Zatiaľ však nespresnil, ako by takáto dohoda mala vyzerať.

„V nasledujúcich 48 hodinách budeme mať pri pokračujúcich rokovaniach príležitosť podrobnejšie o týchto otázkach diskutovať,“ povedal Carney v pondelok. Uviedol tiež, že pred stredajším termínom pre zavedenie ciel plánuje hovoriť s Trumpom. Zároveň povedal, že má pripravené plány pre akúkoľvek situáciu, ktorá by mohla nastať, ak rokovania zlyhajú. (ČTK, BBC)

Lietadlo v pondelok (17. 8.) večer priviezlo 21 účastníkov víkendovej nehody.

Oznámila to predsedníčka Podkarpatského vojvodstva v juhovýchodnom Poľsku, Teresa Kubas-Hulová.

„Lietadlo pristálo na letisku v hlavnom meste vojvodstva Rzeszów a prepravilo z Maďarska 21 zranených ľudí. Päť z nich vyžaduje ďalšie nemocničné ošetrenie, ale ich stav nie je život ohrozujúci. Zvyšných 16 ľudí nepotrebuje nemocničné ošetrenie a bolo prepustených, ale v prípade komplikácií budú prednostne hospitalizovaní v určených nemocniciach,“ uviedla Kubas-Hulová.

Ďalších piatich ľahko zranených pútnikov po prepustení z nemocníc v Maďarsku do Poľska previezli príbuzní. Poľské úrady zostávajú v kontakte s maďarskými nemocnicami, kde zostáva 18 zranených Poliakov. Do vlasti ich prevezú hneď, ako to dovolí ich zdravotný stav.

Maďarská polícia začala trestné stíhanie vo veci prečinu všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti v súvislosti s tragickou haváriou autobusu na diaľnici M3, pri ktorej prišlo o život dvanásť ľudí.

Nehoda sa stala v noci na nedeľu (16. 8.) na diaľnici M3 pri meste Mezőkeresztes na severovýchode Maďarska. Autobus s poľskými pútnikmi sa vracal z Bosny a Hercegoviny, pričom väčšina z nich pochádzala z Podkarpatského vojvodstva. Stále pokračuje identifikácia dvanástich obetí nehody, desať cestujúcich zostáva vo veľmi vážnom stave a ďalších 37 utrpelo ľahšie zranenia. (TASR, MTI)

Akcia prebieha v súvislosti s podozrením z páchania trestnej činnosti, ktorá súvisí s prevádzkovaním mobilných odberných miest, tzv. MOM-iek, v období pandémie COVID-19.

Isté zatiaľ je, že zastúpenie nebudú mať medzi mužmi.

Minulý týždeň ukončil kariéru Marco Pfiffner. Toho vyradili z tímu a musel by si sám hradiť financovanie na nadchádzajúcu zimu. Na najvyššej úrovni tak nebude mať Lichtenštajnsko medzi mužmi žiadne zastúpenie.

Hanni Wenzelová, Andreas Wenzel, Tina Weiratherová a Marco Büchel pritom priniesli v minulosti tejto malej krajine veľké úspechy. Súčasná reprezentantka Charlotte Linggová by mohla štartovať medzi ženami, ale špecialistka na technické disciplíny si musela nedávno dať pauzu pre zranenie, takže jej účasť je zatiaľ otázna. Informácie priniesol portál laola1.at. (TASR)

Medzi štyrmi osobami zatknutými pre podozrenie z úmyselného zakladania je Poľka a občan Srbska.

Štvoricu osôb zatkla chorvátska polícia v okolí mesta Benkovac po tom, čo miestni obyvatelia nahlásili, že v krajine zapaľujú oheň. Skupina je podozrivá, že v okolí Zadaru založila desať požiarov, ktoré zachvátili krovinaté oblasti, borové lesy a olivové háje. Hasičom sa všetky podarilo uhasiť.

Podozriví zostávajú vo väzbe. Podľa sudcu Hrvoja Viskoviča je medzi nimi 33-ročná občianka Poľska a tiež človek, ktorý má chorvátske aj srbské občianstvo. Stanica RTL v pondelok s odvolaním sa na svoje zdroje uviedla, že traja podozriví sú v Chorvátsku žijúci Srbi.

Podľa polície sa zadržaní k založeniu požiarov čiastočne priznali. Traja muži boli podľa nej v tom čase pod silným vplyvom alkoholu, zatiaľ čo u ženy sa to ešte zisťuje. Polícia tiež uviedla, že pri následných prehliadkach bola nájdená okrem iného poloautomatická puška a strelivo.

Hovorkyňa zadarskej polície Ivana Grbinová povedala, že doteraz nebol stanovený trestný čin, z ktorého bude štvorica obvinená. Najvyšší prokurátor Ivan Turidić v tejto súvislosti pripomenul, že chorvátsky právny poriadok umožňuje kvalifikovať podpaľačstvo aj ako terorizmus. Či sa to však týka tohto prípadu, je podľa neho potrebné ešte len vyšetriť.

Chorvátsko čelí mimoriadnemu obdobiu sucha a vlnám horúčav. Od štvrtka (13. 8.) zasiahli jeho pobrežia desiatky požiarov. Pri najväčšom z nich, pri Omiši na juhu krajiny, zomrel jeden človek a zhruba 40 ďalších utrpelo zranenia. Približne 2 000 ľudí sa muselo v piatok opustiť svoje domovy. (ČTK, HRT)