Zatiaľ nie je jasné, kto útok vykonal, aký je celkový rozsah narušenia siete a či boli ukradnuté dáta.

„Prakticky nemôžeme pracovať,“ citoval denník Tagesspiegel zamestnanca úradu pre dopravu. „Len málokto si tu myslí, že sa riešenie nájde do zajtra,“ dodal zamestnanec.

Postihnutými rezortmi sú Senátny úrad pre rozvoj mesta, výstavbu a bývanie a Senátny úrad pre mobilitu, dopravu, ochranu klímy a životné prostredie. Podľa informácií agentúry DPA nefunguje internetové pripojenie ani e-mailová komunikácia a nie je možná ani práca z domu.

Kancelária berlínskeho Senátu, ktorý je orgánom výkonnej moci v Berlíne, kde je krajinská vláda zároveň mestskou samosprávou, oznámila, že vyšetrovanie odhalilo narušenie siete.

„Z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania v súčasnosti nemožno poskytnúť žiadne ďalšie informácie o rozsahu či pozadí incidentu,“ uviedla kancelária Senátu.

Zatiaľ nie je jasné, kto útok vykonal, akým spôsobom prenikol do systémov, aký je celkový rozsah narušenia siete a či boli ukradnuté dáta. Prípad vyšetruje berlínske Krajinské kriminálne riaditeľstvo (LKA), prokuratúra a Spolkový úrad pre bezpečnosť informačných technológií (BSI).

Sucho spôsobuje v Rakúsku výrazné straty na úrode ovocia a zeleniny.

Viedeň 18. augusta (TASR) – Extrémne sucho spôsobuje v Rakúsku aj výrazné straty na úrode ovocia a zeleniny.

Tohtoročná produkcia ovocia bude pravdepodobne približne o tretinu nižšia ako v minulom roku, zatiaľ čo v prípade zeleniny možno očakávať pokles o 45 percent, oznámila v utorok (18. 8.) Rakúska poľnohospodárska komora (LKÖ). Situácia je obzvlášť kritická v ovocinárskych regiónoch na východe krajiny, kde sú možnosti zavlažovania čoraz obmedzenejšie.

Podľa údajov komory sa v súčasnosti zavlažuje približne 40 percent ovocinárskych plôch, zásoby vody v nádržiach a zavlažovacích systémoch sa však v dôsledku sucha postupne zmenšujú. Medzi najviac postihnuté plodiny patria jablká, hrušky a slivky. Situácia je obzvlášť kritická v prípade bazy, kde sa v súčasnosti očakáva strata úrody v rozsahu viac ako 50 percent, pričom nemožno vylúčiť ani jej úplný výpadok.

Zväz nemeckých farmárov (DBV) úrodu obilia v krajine odhaduje na úrovni 41,9 milióna ton. „Príliš suchá jar a vlna horúčav v druhej polovici júna boli určujúcimi faktormi“, ktoré viedli k „podpriemernej úrode obilia“, uviedol DBV.

Podľa predsedu zväzu Joachima Rukwieda existujú obrovské regionálne rozdiely a nízke výnosy hlásia predovšetkým farmári v južnom a západnom Nemecku. Ďalším problémom nemeckých farmárov sú výrazne vyššie vstupné náklady v dôsledku globálneho nedostatku ropy a iných surovín pre uzavretie Hormuzského prielivu.

Rukwied preto požiadal nemeckú vládu, aby odštartovala program núdzovej pomoci, ktorý by zahŕňal skoršie vyplatenie poľnohospodárskych dotácií, väčšiu štátnu pomoc na nákup hnojív a zníženie daní z motorovej nafty. (TASR, APA, AFP)

Tá pripravuje výstavbu nového jadrového zdroja.

Podľa českej firmy sú špekulácie médií, že hodnota podielu ČEZ v Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS) nebola stanovená transparentne, nezmyselné a firmu poškodzujú. ČEZ to uviedol v utorkovom (18. 8.) vyhlásení.

Slovensko a ČEZ založili firmu JESS za prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD) v roku 2009. Súčasný Ficov kabinet však rozhodol, že nová elektráreň bude vo vlastníctve štátu, ktorý kvôli tomu odkúpi od ČEZ jeho 49-percentný podiel v JESS.

Fico v pondelok (17. 8.) potvrdil, že Slovensko plánuje po skorších prieťahoch v septembri odkúpiť podiel českej skupiny. ČEZ prípadný predaj nechce komentovať.

„ČEZ sa striktne ohradzuje proti nezmyselným špekuláciám o tom, že hodnota podielu ČEZ v spoločnosti JESS nebola stanovená transparentne, alebo že by dokonca v súvislosti s touto transakciou došlo alebo malo dôjsť k akýmkoľvek nelegálnym krokom. Tieto úplne bezpredmetné špekulácie nás ako firmu obchodovanú na medzinárodných trhoch poškodzujú a my v tomto ohľade zvážime právne kroky,“ uviedla česká spoločnosť.

Podľa posudku, ktorý vypracovala audítorská spoločnosť EY, je trhová hodnota podielu ČEZ v JESS 189 miliónov eur. Ocenenie podielu podľa ČEZ následne odsúhlasili akcionári JESS a transparentnosť malo potvrdiť aj slovenské ministerstvo financií. „Spoločnosť ČEZ tu teda nevidí žiadny priestor pre špekulácie,“ dodala firma.

Pôvodný vklad ČEZ do JESS v roku 2009 dosiahol 116,6 milióna eur. Odvtedy sa podľa ČEZ podiel zhodnotil, pretože projekt novej elektrárne sa posunul ďalej.

Hlavným partnerom Bratislavy pri projekte výstavby nového jadrového zdroja do štátneho vlastníctva by sa podľa skorších informácií mala stať americká spoločnosť Westinghouse. Pri výstavbe novej elektrárne s výkonom okolo 1 200 megawattov chce štát využiť existujúcu infraštruktúru v Jaslovských Bohuniciach, kde Slovensko v rokoch 2006 a 2008 pre záväzky voči EÚ odstavilo dva bloky staršej atómovej elektrárne V1.

Zároveň v tejto lokalite najväčší výrobca elektriny na Slovensku, spoločnosť Slovenské elektrárne (SE) zo skupiny Energetický a priemyselný holding (EPH), prevádzkuje vlastnú jadrovú elektráreň. (ČTK)

Adam Takáč, víťaz celoslovenského kola Ekonomickej olympiády, obsadil 40. priečku a zaradil sa tak medzi 50 najlepších súťažiacich.

Informovala o tom riaditeľka Ekonomickej olympiády Katarína Ševčíková.

Tohtoročná Ekonomická olympiáda spojila 160 555 študentov zo 63 krajín sveta. Na medzinárodnom finále, ktoré sa uskutočnilo 10. – 14. augusta v gréckej Olympii, sa stretlo 147 najúspešnejších študentov z 28 krajín.

Slovensko reprezentovali Adam Takáč z Gymnázia Alejová v Košiciach, Rafael Valch z Gymnázia Metodova v Bratislave, Martin Klimek zo Spojenej školy Novohradská v Bratislave a Jakub Gerbery z Gymnázia Ladislava Sáru v Bratislave.

Súťažiaci počas finále absolvovali tri individuálne skúšky z mikroekonómie, makroekonómie a finančnej gramotnosti. Desať najúspešnejších postúpilo do záverečného ústneho kola. Pre Slovensko priniesol najvýraznejší individuálny úspech Takáč, ktorý obsadil 40. miesto a zaradil sa tak medzi finalistov na 31. – 50. priečke, ocenených bronzovou medailou.

„Je česť umiestniť sa v Top 50 najlepších stredoškolských ekonómov na svete. Zistil som, že aj keď som poctivo pracoval na tom, aby som dosiahol čo najlepší výsledok, stále existujú ľudia, ktorí pracovali tvrdšie a dlhšie. Dalo mi to motiváciu na sebe naďalej pracovať a zlepšovať sa,“ uviedol Takáč.

Posledná Grand Tour sezóny sa začne 22. augusta v Monaku a vyvrcholí 13. septembra v Granade.

Tridsaťšesťročný Slovinec bude lídrom tímu Red Bull-Bora-Hansgrohe. „Mám veľmi dobré skúsenosti s Vueltou a vždy si užívam tieto preteky. Vyhrať tam štyrikrát je niečo, čo som si nikdy nedokázal predstaviť, takže na seba nechcem vyvíjať extra tlak. Berieme to deň za dňom, urobíme všetko, čo je v našich silách a pokúsime sa dosiahnuť čo najlepší výsledok. Teším sa na to,“ povedal.

Roglič mal koncom júla kolíziu s autom, vynechal preto klasiku v San Sebastiane a aj etapové preteky Vuelta a Burgos, ktoré mal absolvovať ako prípravu na španielsku Grand Tour.

Piatym celkovým triumfom by sa osamostatnil v tabuľke viacnásobných víťazov Vuelty. Roglič sa momentálne delí o prvenstvo s Robertom Herasom.

Hlavný favorit na triumf je však jeho krajan Tadej Pogačar. Päťnásobný víťaz Tour de France sa vracia na španielske cesty prvýkrát od roku 2019, keď skončil tretí. Vuelta je posledná Grand Tour, ktorá chýba v jeho zbierke. (TASR)

Súvisí to so zvýšením ruských útokov a postupu vojska.

Povinná evakuácia bola vyhlásená pre 16 sídiel východne od mesta Dnipro, uviedol na sociálnych sieťach šéf oblastnej vojenskej správy Olexandr Hanža.

„Do jedného mesiaca musia rodiny s deťmi opustiť tieto oblasti. Rodičia, opatrovníci alebo zákonní zástupcovia musia odviezť 2 177 chlapcov a dievčat na bezpečnejšie územia,“ povedal Hanža. Evakuované osoby podľa jeho slov prevezú do tranzitných centier a poskytnú im pomoc pri hľadaní nového ubytovania.

Dnepropetrovská oblasť je často terčom ruských dronových a raketových útokov. Hoci na východe regiónu prebiehajú boje, ukrajinská armáda minulý mesiac v tejto oblasti dosiahla menšie územné zisky, vyplýva z analýzy údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú vypracovala AFP.

Postup Ruska pozdĺž rozsiahlej frontovej línie sa podľa agentúry v roku 2026 spomalil. Ukrajinská armáda je však naďalej pod tlakom v dôsledku nedostatku vojakov a únave, keďže plnoformátová vojnová agresia Moskvy voči Kyjevu trvá už piaty rok. (TASR, AFP)

Šesť sa lieči v Egeri na severe krajiny a ostatní vo východomaďarskom Debrecíne.

Erzsébet Szegediová, hovorkyňa nemocnice v Egeri, agentúre MTI oznámila, že štyria zo zranených, ktorí sa tu liečili, boli v skupine 21 pútnikov, ktorých v pondelok (17. 8.) prepravili do Poľska s pomocou poľského veľvyslanectva a konzulátu.

V nemocnici zostávajú traja pacienti s ľahšími a traja s vážnymi zraneniami. Stav všetkých je stabilizovaný a nikto nie je v ohrození života, dodala hovorkyňa.

Pacienti s vážnymi zraneniami utrpeli podľa Szegediovej zlomeniny krčnej chrbtice, bedrovej chrbtice alebo fraktúru lebky.

Pri nehode poľského autobusu na diaľnici M3 pri obci Mezőkeresztes zomrelo v noci na nedeľu (16. 8.) dvanásť ľudí, ďalších desať utrpelo vážne zranenia a vyše 30 ľahšie. Polícia predpokladá, že nehodu spôsobil vodič, ktorý zaspal za volantom. Podľa poľských úradov autobus viezol poľských občanov z púte v bosnianskom Medžugorie. (ČTK, MTI)

Na jeho odhalení sa podieľala česká iniciatíva Detektivní parta.

Ide o nezávislých investigatívcov, ktorí sa zameriavajú na odhaľovanie internetových predátorov. Jej členovia komunikovali s obvineným pod falošným profilom trinásťročného dievčaťa a potom ho priamo na Slovensku konfrontovali. Prípad po ich zásahu definitívne prevzala polícia.

Súčasný kontrakt mu vyprší na budúci rok v lete.

Tridsaťtriročný kanonier povedal novinárom, že rokovania odložili až po jeho návrat z dovolenky po majstrovstvách sveta, no čoskoro sa začnú. „Nie som si istý kedy presne, ale začnú sa tento alebo budúci týždeň. Sme pokojní, aj oni sú pokojní, čo sa týka situácie. Je zrejmé, že teraz je čas začať rokovať, keďže zostáva už len rok, je to dôležité. Ale obe strany sú uvoľnené a som si celkom istý, že rokovania sa uskutočnia tento alebo budúci týždeň,“ povedal.

Kane prišiel do Mníchova v lete 2023 z Tottenhamu za 95 miliónov eur. V drese Bavorov odvtedy odohral 147 zápasov, v ktorých strelil 146 gólov a na ďalších 33 prihral. S klubom získal dvakrát nemecký titul, raz Nemecký pohár aj superpohár a v dvoch z troch sezón sa prebojoval do semifinále Ligy majstrov.

Predstavitelia Bayernu opakovane hovorili, že si chcú udržať jeho služby a uviedli, že príchod Kanea bol bol pre klub „najlepší transfer v histórii“. Podľa nemeckých médií by sa obe strany mali dohodnúť na zmluve, ktorá bude platiť minimálne do leta 2029. Informovala agentúra AFP. (TASR)

Dvadsaťtriročný stredopoliar skolaboval na konci stretnutia v horúcom počasí a potreboval lekársku starostlivosť.

Musiala sa po zápase sťažoval na závraty, problémy s krvným obehom a pocit horúčky. V pondelok nebol s tímom, no predtým sa pripravoval samostatne. Podľa agentúry AFP sa chystá na tímový tréning pred sobotným duelom nemeckého Superpohára proti Borussii Dortmund. Polovicu minulej sezóny vynechal pre problémy s členkom, no v lete bol súčasťou nemeckej reprezentácie na MS. (TASR)

Spomenul viacero požiadaviek, ktoré boli súčasťou júnového memoranda.

Upozornila na to agentúra AFP, píše TASR. „Chcem jasne uviesť, že Hormuzský prieliv nebude otvorený, kým nebudú splnené americké záväzky stanovené v memorande o porozumení,“ povedal hlavný iránsky vyjednávač a predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf v utorkovom (18. 8.) prejave vysielanom v štátnej televízii.

Spomenul viacero požiadaviek, ktoré boli súčasťou júnového memoranda medzi Iránom a USA, vrátane zrušenia námornej blokády iránskych prístavov, ako aj ropných sankcií a uvoľnenia iránskych aktív v zahraničí.

Irán je podľa Kálíbáfa pripravený uštedriť nepriateľovi ešte väčšiu a drvivú porážku, primeranú jeho činom a postupom.

Vojna na Blízkom východe vypukla 28. februára po americko-izraelských útokoch na Irán, ktorý následne začal útočiť na ďalšie krajiny v regióne. Diplomatické snahy odvtedy ukončili intenzívne bombardovanie, sporadické zrážky však naďalej pretrvávajú, a to najmä v Hormuzskom prielive a jeho okolí.

Teherán od začiatku konfliktu udržuje kontrolu nad touto strategickou úžinou a vyžaduje od plavidiel povolenie a zaplatenie poplatkov za tranzitné služby, čo USA aj iné krajiny odmietajú.

Irán a Omán už niekoľko týždňov diskutujú o budúcnosti plavby cez Hormuzský prieliv. V pondelok Teherán potvrdil, že rokovania stále pokračujú serióznym spôsobom a že obe strany pracujú na spoločnom vyhlásení. (TASR, AFP)

Slovensko si v časoch rastu nevytvorilo rezervu na krízu. Vypočujte si prehľad správ v podcaste Rádiožurnálu Rádia Slovensko.

Vo svojich kategóriách už v kvalifikácii vypadli Nikolasz Pálenyik, Dominik Hervai aj Sabina Pipová.

Všetci teraz budú čakať na to, či sa dostanú aspoň do repasáží.

Pálenyik v kategórii do 60 kilogramov grécko-rímskeho štýlu vydržal na žinenke iba 83 sekúnd, keď ho čilský reprezentant Augusto Nicolas Santiago Vargas Valle položil na lopatky a bola z toho prehra 0:5. „Kvôli chudnutiu som bol veľmi vyčerpaný a preto som nevedel podať výkon, aký sme si s trénerom dohodli. Bohužiaľ, dostal som hod a skončil som v škrtiacom chvate, z ktorého som sa nedostal, preto som prehral,“ uviedol v tlačovej správe.

Hervai (do 82 kg) vyhrával nad iránskym súperom Alirezom Abbasom Mohammadom Hosseinim priebežne 1:0, keď získal vôbec prvý bod pre Slovensko v grécko-rímskom štýle, lenže následne jeho protivník prebral iniciatívu a zvíťazil 7:1.

„V prvom polčase som sa až do varovaní cítil dobre, ale potom sa mi nepodaril ideálne spodný útok, pretože som nestihol včas zachytiť chvat. V druhom polčase som cítil, že ma bude rozhodca varovať. V obrane som sa pohol trochu neskoro, súper ma dokázal zdvihnúť a prehodiť za štyri body, no inak by som tento zápas nepovažoval za až taký zlý,“ hodnotil Hervai.

Tréner Tamás Soós napriek prehrám svojich zverencov videl aj pozitíva: „Všetci prvýkrát zápasili na veľkom podujatí v domácom prostredí a ukázalo sa, že mentálne na to neboli úplne ideálne pripravení. Mali tu rodičov, rodinu, blízkych, kamarátov. Dúfam, že nabudúce to bude aj z tohto pohľadu lepšie.“

Debut v ženskej kategórii do 50 kilogramov na MS zažila Pipová, avšak poľská reprezentantka Karolina Julia Zienová preukázala kvalitu aj skúsenosti a uspela hladko 10:0.

„Zápas hodnotím z jedného pohľadu dobre, keďže zápasím len necelé dva roky, ale bolo tam veľmi veľa chýb, na ktorých sme sa zhodli aj s trénermi. Vnímam to ako prvú skúsenosť z takéhoto fóra. Som za to vďačná a veľmi si to vážim. Mala som proti sebe silnú súperku, bola tretia na nedávnych ME, čiže bola naozaj silná. Myslím si, že sa mi nedarilo zle, ale nedopadlo to tak, ako som si predstavovala,“ povedala Pipová.

Pálenyik, Hervai aj Pipová budú čakať, či sa dostanú aspoň do stredajšej repasáže. V stredu sa predstaví Viktória Földešiová, ktorú čaká ženská kategória do 62 kilogramov, jej súperkou bude Özdenur Özmezová z Turecka. (TASR)

Medziročne sa zvýšil zhruba o desatinu, najviac ich končilo v oblasti ubytovania a reštaurácií.

Uviedli to v utorok (18. 8.) v spoločnej analýze agentúra Creditreform a ekonomický výskumný inštitút ZEW. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. Celkovo v minulom roku skončilo v Nemecku 187 744 firiem. To je najväčší počet od roku 2007, v ktorom zatvorilo svoje brány takmer 208 000 podnikov.

„Kríza sa postupne zarezáva do celej ekonomiky,“ povedal šéf ekonomického výskumu Creditreform Patrik-Ludwig Hantzsch. „Na rozdiel od predchádzajúcich rokov končia teraz s činnosťou aj firmy, ktoré boli v skutočnosti zdravé,“ dodal.

Analýza ZEW a Creditreform ukázala, že počet podnikov, ktoré nadobro zatvorili svoje brány, vzrástol v takmer všetkých sektoroch hospodárstva. Najvýraznejší rast vykázala oblasť ubytovania a reštaurácií. V minulom roku skončilo približne 15-tisíc reštaurácií a ubytovacích prevádzok, čo v porovnaní s rokom 2024 predstavuje rast o pätnásť percent.

Tento trend sa týka aj zdravotníctva, a to zhruba posledných desať rokov. V prípade tohto odvetvia skončilo vlani takmer 11-tisíc podnikov, čo napríklad v porovnaní s rokom 2008, keď nastúpila svetová finančná kríza, predstavuje zhruba dvojnásobok.

Takmer 5 500 lekárov zatvorilo v roku 2025 svoje ambulancie, o 23 percent viac než v roku 2024. Častým dôvodom je odchod lekára do dôchodku, ktorý však nedokáže nájsť nikoho, kto by prax prevzal. Aj v oblasti priemyslu skončilo v minulom roku definitívne približne 11-tisíc firiem. V porovnaní s rokom 2024 to znamená rast zhruba o desať percent. (TASR, DPA)

Na jej septembrovú schôdzu predkladá návrh uznesenia, v ktorom žiada vládu o konkrétne kroky.

Napríklad, PPP by nemala projekt na modernizáciu závlahových zariadení zhruba za 500 miliónov eur. „Chceme otvoriť diskusiu na pôde parlamentu, lebo je to vec národného významu, strategickej infraštruktúry a v konečnom dôsledku aj potravinovej bezpečnosti,“ povedal v utorok na tlačovej besede poslanec a podpredseda klubu KDH Marián Čaučík.

Závlahy na Slovensku sú podľa neho z veľkej časti nefunkčné a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD) to nerieši.

„Minulý týždeň predstavil nejaké opatrenia, ktoré považujeme len za náplasť. Nejde o systémovú obnovu závlah, nejde o zadržiavanie vody v prírode. Vláda túto vec rieši len sama za zatvorenými dverami. V tomto procese chýba diskusia,“ uviedol Čaučík.

Téma vody, závlahovej vody, infraštruktúry, manažmentu aj vodozádržných opatrení je podľa poslanca príliš dôležitá na to, aby ju riešili tak, ako ju rieši vláda.

„Vláda mala od roku 2023 plán na obnovu závlah, 32 miliónov eur, inštitúciu, ktorá to má na starosti, aj tri roky času. Prečo si neurobili domácu úlohu?“ opýtal sa poslanec Rastislav Krátky (KDH).

Nerozumie, prečo má štát po rokoch vlastnej nečinnosti hľadať záchranu v zahraničnom investorovi, ktorý bude z investície 20 až 30 rokov poberať maržu.

„Slovensko má firmy, odborníkov aj know-how na obnovu závlah. Ak si vláda začne plniť domáce úlohy, neobnovíme iba potrubia a čerpacie stanice. Podporíme slovenských pestovateľov, spracovateľov, pracovné miesta a celé regionálne dodávateľské reťazce,“ dodal Krátky. (TASR)

Canberra a Tokio posilňujú spoluprácu v obrane s cieľom reagovať na rastúci vplyv Číny.

Uviedol v utorok (18. 8.) austrálsky minister obrany Richard Marles spolu so svojím japonským rezortným kolegom Šindžiró Koizumi. Ide o súčasť prehlbovania vojenskej spolupráce, ktorá zahŕňa aj spoločne vyvinutý laserový systém.

Austrálsky šéf rezortu obrany uviedol, že dohoda prinesie „lepšiu a posilnenú spoluprácu medzi Austráliou a Japonskom v súvislosti s využívaním (austrálskych) vojenských polygónov Japonskom na skúšky rakiet počas nasledujúceho desaťročia.“

„Hovorili sme už o tom, že Austrália môže Japonsku poskytnúť strategickú podporu v rôznych oblastiach, pričom jednou z nich je práve využívanie našich strelníc,“ povedal Marles. „Ak by japonské sily sebaobrany mohli v Austrálii vykonávať testovacie odpaly rakiet s dlhým doletom, ako sú napríklad hypersonické rakety, išlo by o prelomový vývoj,“ uviedol.

„Preto urýchlime rokovania zamerané na dosiahnutie tohto cieľa,“ ozrejmil japonský minister. Canberra a Tokio posilnili spoluprácu v oblasti obrany v snahe reagovať na rastúci vplyv Číny a zároveň berú do úvahy požiadavky USA na zvyšovanie výdavkov na obranu.

Japonsko vlani uzavrelo s Austráliou jednu zo svojich najväčších zmlúv o vývoze obranného materiálu od čias druhej svetovej vojny. Canberra v priebehu desiatich rokov za flotilu fregát vybavených technológiou stealth zaplatí šesť miliárd amerických dolárov.

Marles a Koizumi v utorok oznámili, že budú spolupracovať aj na novom obrannom projekte Boobook, ktorý zahŕňa spoločne vyvinutý laserový systém na detekciu potenciálnych hrozieb. Projekt prinesie „vylepšený laser, ktorý je možné umiestniť na pozemné bojové platformy, ako aj na pobrežné platformy“, dodal Marles. (TASR, AFP)

Informovala o tom riaditeľka kancelárie predsedu SNS Andreja Danka Zuzana Škopcová. (TASR)

Dohoda má začať druhú fázu plánu Donalda Trumpa. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ju však odmieta.

Netanjahu v pondelok (17. 8.) uviedol, že mieni pokračovať v útokoch na doterajšími bojmi spustošenú oblasť.

„Hamas sa zaväzuje dodržiavať tento dohodnutý proces. Je zrejmé, že izraelská strana doteraz neposkytla sprostredkovateľom svoj formálny súhlas s plánom,“ uviedol podľa agentúry AFP hovorca hnutia Házim Kásim.

Hamas v nedeľu (16. 8.) požiadal Radu mieru, ktorú založil americký prezident Donald Trump, a sprostredkovateľa, aby prinútili Izrael plniť jeho záväzky vyplývajúce z prvej fázy Trumpovho plánu a tiež schváliť druhú fázu plánu a začať zostavovať harmonogram jej realizácie.

Plán pre Gazu bol zverejnený v júli. Počíta s postupným odzbrojením Hamasu a s izraelským stiahnutím z palestínskeho územia. Hnutie súhlasilo, že zbrane odovzdá výboru palestínskych technokratov, ktorý má prevziať správu nad Gazou.

Netanjahu, ktorého strana Likud si pred októbrovými voľbami podľa prieskumov nevedie lepšie ako opozícia, trvá na tom, že sa Izrael z Pásma Gazy úplne nestiahne, kým nebude Hamas úplne odzbrojený.

Netanjahu a americký vyjednávač a Trumpov zať Jared Kushner v pondelok rokovali o situácii v Gaze po tom, čo izraelský premiér odmietol 15-bodový plán. Schôdzka sa napokon skončila dohodou, ktorá podľa médií zatiaľ umožní Izraelu pokračovať v cielených úderoch v Pásme Gazy.

Hamas a Izrael sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria z vlaňajšieho októbra na palestínskom území, ktoré spustošila vojna vyvolaná útokom Hamasu na Izrael 7. októbra 2023. Izraelská armáda od začiatku vlaňajšieho prímeria v Gaze zabila najmenej 1 259 Palestínčanov a zároveň prišla o päť vojakov. (TASR, AFP)

Podľa obžaloby pôsobil v prospech Ruska. Ďalších dvoch Ukrajincov súd oslobodil.

Mužov vo veku 22, 25 a 30 rokov zadržali policajti vlani v máji v Kolíne nad Rýnom, Kostnici a vo švajčiarskom kantóne Thurgau. Čelili obžalobe zo špionáže a prípravy sabotážnych akcií. Prokuratúra tvrdila, že poslali z Nemecka na Ukrajinu dva balíčky s aktivovanými GPS lokátormi.

Podľa prokuratúry príkaz na akciu dala ruská tajná služba cez sprostredkovateľov v Mariupole. Mesto na juhovýchode Ukrajiny Rusko okupuje od roku 2022.

Cieľom bolo zistiť, po akých trasách balíčky putujú, aby ich bolo možné nabudúce vybaviť výbušninou. Zásielky mali podľa prokuratúry explodovať nad Nemeckom alebo nad Ukrajinou a spôsobiť „čo najväčšie škody a ovplyvniť pocit bezpečia obyvateľstva“.

Súd uznal jedného z obžalovaných vinným a uložil mu trest rok a tri mesiace väzenia. Ďalších dvoch však viny oslobodil. Prokuratúra požadovala, aby súd uložil tresty všetkým trom, a to medzi dvoma rokmi a deviatimi mesiacmi a štyrmi rokmi a tromi mesiacmi.

Pripravovaná akcia zapadá do vzorca, ktorý vlani opísali nemecké médiá. Na základe svojho vyšetrovania napísali, že za predvlaňajšou sériou požiarov balíkov na európskych letiskách stoja agenti naverbovaní ruskou vojenskou tajnou službou GRU. Podozrivých v tejto súvislosti zadržali bezpečnostné služby v Litve, Poľsku, Bosne a Hercegovine a Británii.

V Nemecku sa táto séria útokov dotkla logistického centra spoločnosti DHL v Lipsku. Vybuchol balík, ktorý priletel z Litvy a mal následne pokračovať ďalej letecky. Podľa západných tajných služieb, na ktoré sa odvolávali nemecké médiá, výbušninu do balíka umiestnili agenti v službách Moskvy. Len náhodou pritom podľa vyšetrovania balík vzplanul ešte na zemi, a nie za letu. Rusko akúkoľvek úlohu v incidentoch popiera. (ČTK, DPA)

Zástupcovia elektrárne, spolu s vodohospodármi to potvrdili aj premiérovi Péterovi Magyarovi.

Ten chodí do Paksu pravidelne, aby sa priamo na mieste informoval, ako napredujú práce.

Viac povedal spravodajca STVR v Budapešti Viliam Hauzer: