Urobil tak v Bielom dome počas návštevy generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho.

 „Sklamali nás. S týmto sme vôbec nepotrebovali pomôcť. (Irán) sme doslova zničili v priebehu prvého týždňa, no bolo by milé, keby povedali, ‚Radi by sme pomohli,‘,“ uviedol Trump.

Americký prezident spojencom v NATO vyčíta – podľa neho – nedostatočné výdavky na obranu i prílišnú závislosť od Spojených štátov. Už počas svojho prvého funkčného obdobia viackrát spochybnil ochotu Washingtonu brániť spojencov, ktorí si podľa neho neplnia svoje záväzky voči aliancii.

Jeho kritika zosilnela po začiatku vojny na Blízkom východe, ktorú vyvolali americko-izraelské útoky na Irán. Viaceré európske členské štáty NATO vtedy vyzvali na zdržanlivosť a diplomatické riešenie konfliktu. Niektoré krajiny zároveň odmietli priamo poskytnúť americkej armáde pomoc, čo Trump takisto opakovane kritizoval.

Rutte počas stredajšieho stretnutia s prezidentom USA obhajoval konanie krajín NATO. „Viem, že došlo k ojedinelým prípadom, z ktorých ste naozaj sklamaný, ale vo všeobecnosti vám vaši európski spojenci stáli po boku,“ uviedol generálny tajomník aliancie.

Poznamenal tiež, že počas vojny na Blízkom východe vzlietlo zo základní v Európe 4000 – 5000 amerických lietadiel.

Šéf Bieleho domu tiež viackrát pohrozil vystúpením z aliancie. Napriek napätým vzťahom so spojencami by sa však podľa AFP mal Trump v júli zúčastniť na summite 32 členských štátov NATO v Turecku. (TASR, AFP, AP)

Ide o šiestu izraelskú obeť v tejto palestínskej enkláve od uzavretia prímeria medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas.

„Dnes počas operácie izraelských obranných síl (IDF) a bezpečnostných zložiek v Pásme Gazy zahynul v dôsledku operačnej nehody zamestnanec dodávateľskej firmy, ktorá v mene ministerstva obrany vykonáva inžinierske projekty,“ uviedla armáda vo svojom vyhlásení.

Pre agentúru AFP dodala, že zatiaľ nemôže zverejniť totožnosť nebohého zamestnanca, no potvrdila, že išlo o izraelského občana. Vojnu v Pásme Gazy vyvolal útok Hamasu na Izrael 7. októbra 2023. Prímerie nadobudlo platnosť vlani v októbri, no obe strany sa navzájom obviňujú z jeho porušovania.

Podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze, ktoré pôsobí pod vedením hnutia Hamas a ktorého údaje považuje Organizácia Spojených národov za spoľahlivé, zabil Izrael od začiatku prímeria najmenej 1027 ľudí. Izraelská armáda zase tvrdí, že za rovnaké obdobie prišla v palestínskej enkláve o päť vojakov.

V rámci pozastavenej druhej fázy plánu prímeria podporovaného USA mal Izrael postupne sťahovať svoje jednotky z Gazy, zatiaľ čo Hamas mal odovzdať svoje zbrane, k čomu však nedošlo, pripomína AFP. Izrael v súčasnosti tvrdí, že kontroluje najmenej 70 percent Pásma Gazy, pričom po prvom dni prímeria kontroloval niečo viac ako polovicu. (TASR, AFP)

Švajčiari zdolali v priamom súboji o prvú priečku vo Vancouveri domáci tím 2:1 a postúpili so siedmimi bodmi ako víťazi skupiny.

Kanaďania zostali na štyroch bodoch a do vyraďovacej časti idú z druhého miesta tabuľky. (TASR)

Od decembra 2024 Netanjahu vypovedal na 98 pojednávaniach.

Z nich mnohé boli skrátené alebo odložené na žiadosť jeho právnika Amita Hadada pre vládne povinnosti alebo zdravotné dôvody.

Ako informovala agentúra AFP, Netanjahu čelí obvineniam v dvoch prípadoch, v ktorých mal údajne vyjednávať priaznivé mediálne pokrytie v izraelských médiách. V treťom prípade ho vinia z prijatia luxusných darov v hodnote viac ako 260-tisíc dolárov výmenou za politické služby. Štvrté obvinenie z korupcie bolo zrušené.

Netanjahu stále tvrdí, že ide o „politický proces“, ktorý sa proti nemu vedie od roku 2019. Akékoľvek pochybenie v daných troch prípadoch opakovane popiera.

Po skončení krížového výsluchu, ktorý sa konal v stredu, sa Netanjahu ostro ohradil voči prokuratúre. Podľa izraelských médií vyhlásil, že si prešiel „desiatimi rokmi pekla“.

Netanjahu je vôbec prvým úradujúcim izraelským premiérom súdeným za korupciu. Zároveň je najdlhšie slúžiacim premiérom v histórii krajiny a v októbrových voľbách chce kandidovať opäť. Prieskumy však naznačujú oslabenie jeho pozície a väčšina Izraelčanov si želá jeho odchod z funkcie.

Jeho pozíciu oslabili zlyhanie izraelských bezpečnostných zložiek, ktoré mali za následok útok palestínskych kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023 a následnú vojnu proti palestínskemu radikálnemu hnutiu Hamas, a najnovšie aj dohoda medzi USA a Iránom, ktorú mnohí Izraelčania vnímajú ako nevýhodnú pre Izrael. (TASR)

Nariadenie malo okrem iného zaviesť povinnosť predložiť pri registrácii voliča doklad o americkom občianstve.

Sudkyňa Denise Casperová z Bostonu rozhodla, že Trump prekročil svoje právomoci. Podľa nej Ústava USA zveruje právomoc určovať pravidlá volieb jednotlivým štátom a Kongresu, nie prezidentovi.

Trumpovo nariadenie počítalo aj s tým, že do výsledkov hlasovania sa nebudú započítavať hlasy doručené poštou po dni konania volieb, a to ani v prípade, že boli odoslané načas. Štátom, ktoré by nové pravidlá nedodržiavali, hrozila strata časti federálnych financií.

Rozhodnutie federálnej sudkyne Casperovej privítala generálna prokurátorka štátu New York Letitia Jamesová, ktorá označila Trumpov postup za protiústavný pokus prevziať kontrolu nad voľbami.

Agentúra AP konštatuje, že ide o ďalšiu súdnu prehru Trumpovej administratívy v sporoch o zmeny volebných pravidiel. Prezident sa pritom snaží presadiť povinnosť preukazovať občianstvo aj prostredníctvom zákona v Kongrese.

Trump a jeho republikánski spojenci tvrdia, že chcú zabrániť hlasovaniu ľudí bez amerického občianstva. Kritici však upozorňujú, že takéto prípady sú v USA veľmi zriedkavé a už dnes sú trestné. (TASR)

O život prišli dvaja poľnohospodári z oblasti miest Lodi a Piacenza, človek bez domova v Neapole a muž na cintoríne v obci Garlasco.

Talianske ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo v 16 mestách vrátane Florencie, Milána, Ríma, Turína a Verony najvyšší stupeň výstrahy pred horúčavami. Znamená to, že ohrození sú aj zdraví ľudia. Situácia sa podľa rezortu môže ešte zintenzívniť a svoj vrchol dosiahne medzi nedeľou a pondelkom.

Obete hlásili aj v Španielsku. Dvaja starší ľudia – 90 ročná žena neďaleko Bilbaa a 68-ročný muž v Almeríi – zomreli na úpal po niekoľkých dňoch, počas ktorých teploty presahovali 40 stupňov Celzia.

Vo Francúzsku, ktoré sa nachádza v epicentre súčasných extrémnych podmienok, podľa tamojších úradov zomrelo od štvrtka najmenej 48 ľudí, ktorí sa utopili, keď sa snažili schladiť. Dve deti vo veku dva a štyri roky zomreli v zaparkovanom aute v dôsledku extrémnych teplôt. (TASR, ANSA)

Súd v Moskve mu vymeral trest sedem rokov za mrežami.

Prokurátor pre tohto opozičného politika žiadal osemročný trest odňatia slobody. Maxim Kruglov bol vo väzbe od októbra 2025. Obžaloba v jeho prípade vychádzala z dvoch príspevkov zverejnených na sociálnych sieťach v roku 2022: v jednom Kruglov písal o vojnových zločinoch v ukrajinskom meste Buča; v druhom zverejnil fotografiu zničeného ukrajinského prístavného mesta Mariupol a písal o úmrtiach civilistov, pričom sa odvolal na údaje OSN. Svoju vinu Kruglov nepriznal.

Vo svojom záverečnom vyhlásení Kruglov označil udalosti, ktoré ho viedli k zverejneniu príspevkov, za peklo. „Toto je peklo, o tom sa nedá nehovoriť; je potrebné vyšetrovanie. O aké šírenie vedome nepravdivých informácií ide?“ pýtal sa politik na súde.

Na záverečnom pojednávaní sa zúčastnil aj bývalý predseda a zakladateľ strany Jabloko Grigorij Javlinskij.

Maxim Kruglov je podpredsedom strany Jabloko a v rokoch 2019-24 bol predsedom jej poslaneckého klubu v Moskovskej mestskej dume. Na Štátnej akademickej univerzite humanitných vied (GAUGN) vyučoval porovnávaciu politológiu.

Kruglov (39) je jedným z viacerých vysokopostavených predstaviteľov strany Jabloko, ktorí čelia obvineniam v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Úrady v júni 2025 uvalili na predsedu pskovskej pobočky strany Leva Šlosberga domáce väzenie a v decembri 2025 udelili predsedovi strany Nikolajovi Rybakovovi pokutu za zverejnenie fotografie zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného na sociálnych sieťach. Navaľnyj, ktorý zomrel v roku 2024 v arktickej väznici, je v Rusku označený za „extrémistu“ a každý, kto spomenie jeho alebo jeho zakázanú Nadáciu proti korupcii, bude trestne stíhaný.

Jabloko je jednou z najstarších ruských opozičných strán. V parlamentných voľbách v 90. rokoch a začiatkom 21. storočia získala milióny hlasov, ale od roku 2007 nezískala v Štátnej dume – ruskej dolnej komore parlamentu – žiadne kreslá. Strana tvrdí, že čelí neustálym byrokratickým obmedzeniam, ktoré majú zabrániť jej kandidátom v kandidatúre. (TASR, AFP)

V pobrežnom meste Gosport v grófstve Hampshire namerali 36,1 stupňa Celzia.

Predchádzajúci rekord 35,6 stupňa z roku 1976 počas popoludnia postupne prekonávali viaceré stanice na juhu Anglicka – padol najprv v Charlwoode (35,7 stupňa), následne vo Wiggonholte (35,8 stupňa) a do tretice bol prekonaný hodnotou 36 stupňov na farnosti Wisley v grófstve Surrey.

Horúčavy zasiahli aj ďalšie časti Spojeného kráľovstva. V parku v Cardiffe, metropole Walesu, dosiahla teplota 33,3 stupňa, čím bolo prekonané utorňajšie maximum v tomto britskom regióne. V Škótsku bolo najteplejšie v Charterhalle (27 stupňov) a v Severnom Írsku v Castledergu (25,5 stupňa). Hoci Škótsko a Severné Írsko nedosiahli hodnoty z utorka, aj tam ide o výrazne nadpriemerné teploty.

V Severnom Írsku teplota tretí deň po sebe dosiahla 25 stupňov. Podľa meteorológov by teploty mali vo štvrtok ešte stúpnuť, miestami až k hranici 30 stupňov, čo je blízko k absolútnemu rekordu 31,3 stupňa z roku 2021.

Podobná situácia sa očakáva aj v Írsku, kde by mohli byť ohrozené historické hodnoty. Rekord 33,3 stupňa z 26. júna 1887 nameraný na hrade Kilkenny Castle patrí k najstarším v Európe.

Meteorologická služba Met Office vydala v utorok pre časti Anglicka a Walesu nezvyčajnú výstrahu najvyššieho (červeného) stupňa pred horúčavami platnú od stredy 09.00 h do štvrtkovej polnoci miestneho času. Platnosť druhej najvyššej výstrahy (oranžovej) pre juhovýchodné Anglicko bola predĺžená do soboty. Vo štvrtok by teploty v Británii mohli lokálne vystúpiť na 38 – 39 stupňov.

Met Office vydala tiež na štvrtkový večer výstrahu pred búrkami pre juhozápad Británie, počas ktorých by sa mohol vyskytnúť vietor s rýchlosťou 95 km/h. (TASR, BBC, Sky News)

V druhom kole prehrala v pozícii nasadenej šestnástky so Srbkou Teodorou Kostovičovou 6:4, 6:7 (4), 4:6.

V tajbrejku druhého setu nevyužila náskok 4:2. Kostovičová v dueli o postup do hlavnej súťaže nastúpi proti nasadenej tridsiatke Číňanke Ču Lin. (TASR)

Záchranná akcia naďalej trvá.

Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre Michaela Gundová uviedla, že záchranári boli privolaní k záchrane topiaceho sa človeka.

„Na mieste zasahujú hasiči zo Šurian, polícia aj záchranná zdravotná služba. Na vode sú člny a prehľadáva sa vodná plocha,“ uviedla Gundová s tým, že na mieste je aj potápačský tím z Bratislavy. (TASR)

Ministerka v tejto súvislosti uviedla, že sa bude zasadzovať za celoeurópske riešenie.

Podľa ministerky školstva, rodiny, seniorov, žien a mládeže Karin Prienovej by deti mladšie ako 13 rokov k nim mali mať prístup len so súhlasom svojho zákonného zástupcu, aby sa zabezpečilo, že sa dostanú len k veku primeranému a nízkorizikovému obsahu.

Prienová tak reagovala na správu 18-člennej expertnej komisie, ktorá od septembra pracovala na komplexnej stratégii ochrany detí a mládeže a vypracovala celkovo 56 odporúčaní. Svoje prvé závery predstavila komisia už v apríli.

„Pokiaľ ide o samostatné používanie sociálnych médií, domnievam sa, že návrh na zákonnú vekovú hranicu 13 rokov je v zásade správnou cestou vpred,“ uviedla Prienová.

Spolupredseda komisie Olaf Köller konštatoval, že „nie je to dieťa, kto sa musí prispôsobiť digitálnemu svetu, ale digitálny svet sa musí prispôsobiť dieťaťu. Vylúčenie detí a mladých ľudí z digitálneho sveta nie je ochrana“.

Komisia však nebola jednotná v otázke vekovej hranice, navrhla preto dve možnosti regulácie. Prvou je zákonný minimálny vek 13 rokov s viacúrovňovými ochrannými opatreniami do veku 18 rokov; druhá tento limit neobsahuje, no odporúča zmeniť zákon o digitálnych službách na úrovni EÚ tak, aby obsahoval povinnosť obmedzovať rizikové účty, služby alebo jednotlivé funkcie pre určité vekové skupiny.

Expertná komisia vyzvala prevádzkovateľov platforiem, aby zaviedli bezpečné a záväzné predvolené nastavenia, zrušili personalizovanú reklamu pre deti a odstránili prvky podporujúce návykové správanie. Väčšiu úlohu majú zohrávať aj rodičia – ich digitálna zodpovednosť by mala byť zakotvená v občianskom zákonníku, čo Prienová označila za „významný krok“.

Ministerka v tejto súvislosti uviedla, že sa bude zasadzovať za celoeurópske riešenie. Zároveň však pripustila, že ak sa na európskej úrovni nedosiahne dostatočný a včasný pokrok, bude súbežne pripravovať úpravu na národnej úrovni.

Veľká Británia plánuje od začiatku roka 2027 zakázať používanie určitých aplikácií sociálnych médií pre všetky osoby mladšie ako 16 rokov. Bude sa to vzťahovať okrem iného na Snapchat, TikTok, YouTube, Instagram, Facebook a X, nie však na služby na posielanie správ, ako sú WhatsApp a Signal.

Grécko má v úmysle od roku 2027 úplne vylúčiť deti mladšie ako 15 rokov z používania sociálnych médií. Francúzsko, Španielsko, Dánsko, Česká republika a Rakúsko už obmedzenia zaviedli alebo ich práve zavádzajú.

Samotná EÚ plošný zákaz sociálnych sietí pre deti nepripravuje. Hoci Európsky parlament prijal nezáväzné stanovisko, v ktorom sa vyslovil za minimálny vek 16 rokov, pričom deti od 13 rokov by mohli používať sociálne siete pod dohľadom rodičov, ide len o politické odporúčanie, nie o legislatívu.

Európska komisia očakáva 13. júla správu od svojej expertnej skupiny, ktorá má navrhnúť, ako zlepšiť ochranu detí online a či je potrebné meniť existujúce pravidlá, najmä Zákon o digitálnych službách (DSA). (TASR, DPA, Reuters)

Riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) tak urobil po potvrdení prvého prípadu nákazy ebolou vo Francúzsku.

Ako uviedla agentúra AFP, Francúzsko o potvrdenom prípade eboly informovalo v stredu (24. 6.). Nakazeným je lekár, ktorý pricestoval z Konžskej demokratickej republiky (KDR) zápasiacej s rozsiahlou epidémiou eboly.

Ide o vôbec prvý prípad smrteľnej hemoragickej horúčky identifikovanej mimo afrického kontinentu počas súčasnej epidémie, ktorá zasiahla aj Ugandu.

Tedros uviedol, že v súvislosti s prípadom z Francúzska „nie je dôvod na paniku.“ Naďalej trvá na tom, že „riziko pre zvyšok sveta je nízke“. Poukázal i na to, že zatiaľ čo v Afrike boli za posledné polstoročie zistené tisíce prípadov eboly, počet prípadov zistených za rovnaké obdobie mimo Afriky je menší ako 30.

Prípad z Francúzska však podľa Tedrosa slúži ako pripomienka rizík, ktorým čelia ľudia stojaci počas epidémií v prvej línii. „Nakazených bolo takmer 80 zdravotníckych pracovníkov, čo zdôrazňuje riziká, ktorým čelia, a dôležitosť posilnenia prevencie a kontroly infekcií,“ zdôraznil Tedros.

Prípad potvrdený v stredu sa týka lekára, ktorý spolupracoval s Alianciou pre medzinárodnú lekársku akciu (ALIMA), uviedla táto mimovládna organizácia.

V poradí už 17. epidémia eboly v KDR bola vyhlásená 15. mája po niekoľkých nevysvetlených úmrtiach v provincii Ituri na východe krajiny. Podľa najnovších oficiálnych údajov bolo zaznamenaných viac ako tisíc prípadov vrátane 267 úmrtí, čo predstavuje približne 25-percentnú smrtnosť.

Túto epidémiu eboly spôsobuje vzácny kmeň vírusu Bundibugyo, proti ktorému nie je schválená vakcína ani špecifická liečba.

Súčasné vakcíny proti ebole sú účinné len proti kmeňu Zair, ktorý spôsobil predchádzajúce veľké epidémie. WHO preto vyhlásila stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu. (TASR, AFP)

Hovoria o zlyhaní systému na Slovensku.

Podľa nich je ochrana žien pred násilníkmi u nás nedostatočná. Žiadajú zmenu legislatívy. Vláda sľúbila, že sa tým bude zaoberať.

Téme sa v Správach venovala redaktorka Marie Balážová Melníková:

Zhodli sa na tom na schôdzke v Berlíne.

Po rokovaní s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, britským premiérom Keirom Starmerom, talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou a poľským premiérom Donaldom Tuskom to povedal nemecký kancelár Friedrich Merz.

Pätica krajín sa podľa neho zhodla tiež na tom, že vítajú rámcovú dohodu Spojených štátov a Iránu o ukončení vojny a sú pripravené prispieť k upokojeniu situácie v Hormuzskom prielive.

Štyria predsedovia vlád a prezident sa stretli v nemeckej metropole dva týždne pred samitom NATO, ktorý sa uskutoční 7. a 8. júla v Ankare. Cieľom bolo navzájom koordinovať pozície.

Online sa k nim pripojil tiež generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý je teraz vo Washingtone a neskôr sa stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Podľa Merza sa účastníci rokovaní zhodli, že im záleží na silnej aliancii, ktorú však chcú zároveň obnoviť. Cieľom je okrem iného posilniť jej európsky pilier. Na tejto ceste chcú krajiny podľa Merza postupovať spoločne, „národné sólové akcie vedú na scestie“.

Merz zdôraznil, že úsilie o spoluprácu na posilňovaní obranyschopnosti v prípade Nemecka súvisí okrem iného s jeho históriou. „Naši susedia sa musia cítiť bezpečnejšie, keď Nemecko posilňuje,“ povedal.

Nemecký kancelár avizoval, že európska päťka bude chcieť na samite v Ankare „vyslať silný signál“ a prisľúbiť ďalšiu finančnú podporu Ukrajine, ktorá sa už viac ako štyri roky bráni ruskej invázii. Odkaz adresovaný Rusku je podľa kancelára jasný: „Ukrajina zostáva silná, podpora Európy neochabuje“.

Výslovne Merz po rokovaní ocenil aj rámcovú dohodu, ktorú dosiahli Spojené štáty s Iránom. Pätica európskych politikov podľa neho podporuje aj ďalšie rokovania Washingtonu s Teheránom o ukončení konfliktu na Blízkom východe, ktorý USA a Izrael rozpútali vo februári útokom na Irán.

Merz, Macron, Meloniová i Tusk vo svojich vyhláseniach ocenili britského premiéra Starmera, ktorý toho podľa nich veľa urobil pre európsku bezpečnosť. Starmer v pondelok (22. 6.) oznámil svoj odchod z funkcie predsedu britskej vlády, na čele ktorej bol dva roky.

Merz tiež povedal, že o výsledkoch dnešnej schôdzky v Berlíne bude následne hovoriť s americkým prezidentom Trumpom a tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorého krajina bude o dva týždne samit NATO hostiť.

Na vlaňajšej vrcholnej schôdzke aliancie v Haagu sa členské štáty zaviazali, že budú na obranu priamo vydávať 3,5 percenta hrubého domáceho produktu do roku 2035. (ČTK)

Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Tento vývoj nasleduje po ultimáte, ktorým Zelensky dal Bielorusku týždeň na odstránenie týchto zariadení. V opačnom prípade by čelilo nešpecifikovaným krokom zo strany Ukrajiny.

„Podľa dostupných informácií, ktoré mi predložil hlavný veliteľ aj spravodajské služby, 22. júna príslušné retranslačné zariadenia na území Bieloruska ukončili činnosť. Či boli demontované alebo nie, to úprimne zatiaľ neviem. Ale pracujeme na tom, situáciu pozorne sledujem a denne dostávam správy. Faktom je, že dnes tieto retranslačné zariadenia nefungujú,“ povedal Zelenskyj v odpovedi na otázky novinárov.

Minulý piatok Zelenskyj uviedol, že na území Bieloruska sa nachádzajú retranslačné zariadenia, ktoré pomáhajú koordinovať ruské útoky na Ukrajinu. Podľa neho sú takéto zariadenia štyri, a to v Homeľskej a Brestskej oblasti.

Dodal, že „práve vďaka tomuto vybaveniu boli vykonané útoky na Žytomyrskú, Rivnenskú a Volynskú oblasť, na energetickú infraštruktúru, železnicu – na mestá aj dediny“. Zároveň vyzval Bielorusko, aby tieto zariadenia do jedného týždňa odstránilo zo svojho územia.

V príspevku na sieti X Zelenskyj vyzdvihol, že ultimátum voči bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi zabralo a Bielorusko a Rusko vypli retranslačné stanice na bieloruskom území, ktoré pomáhali navádzať ruské drony do útokov na Ukrajine. „Ukrajina ukázala, ako sa dá s diktátormi jednať z pozície sily,“ dodal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident predtým uviedol, že systémy pozostávali z relé zariadení namontovaných na komunikačných vežiach a používali sa na podporu útokov ruských dronov proti Ukrajine.

Ruské útočné drony typu Šáhid sa pri navigácii počas útokov na veľké vzdialenosti spoliehajú na rádiokomunikačné siete a pozemnú infraštruktúru.

Lukašenko, ktorý vládne Bielorusku od roku 1994, zostáva jedným z najbližších spojencov Moskvy a poskytoval Rusku politickú a vojenskú podporu počas celej vojny rozpútanej Ruskom proti Ukrajine.

Po Zelenského ultimáte hovorca Kremľa Dmitrij Peskov obvinil Kyjev z prejavov „agresie“ a porušovania bieloruskej suverenity.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v súvislosti s ultimátom obvinil Zelenského z pokusov zatiahnuť Bielorusko do konfliktu a „rozšíriť geografiu bojových operácií“.

Lukašenko sa k tvrdeniam o ruských retranslačných zariadeniach verejne nevyjadril, uviedol však, že odmieta zapojenie svojej krajiny do vojny.

Kremeľ okrem toho 22. júna oznámil, že ruský prezident Vladimir Putin a Lukašenko plánujú v blízkej budúcnosti stretnutie, aby prediskutovali Zelenského varovanie Minsku. (TASR)

Od dodávateľa softvérového algoritmu očakávajú dodanie skeneru.

Ten by dokázal preskenovať aj tekutiny s obsahom väčším ako je 100 ml.

Téme sa v Správach venoval redaktor Radoslav Šebo:

Výjazdové rokovanie vlády sprevádzali bezpečnostné opatrenia.

Ministri rokovali, kam pôjdu peniaze. Miestni obyvatelia majú svoj pohľad, kde treba investovať.

Téme sa v Správach venoval redaktor Róbert Latta:

Prezident Českej republiky (ČR) Petr Pavel vo svojom príspevku verdikt privítal.

Ústavný súd ČR v stredu (24. 6.) predbežným opatrením uložil vláde, aby zaistila účasť Pavla na nadchádzajúcom samite NATO v Ankare.

Plénum ÚS podľa predsedu súdu Josefa Baxu rozhodlo, že sa prezidentovou kompetenčnou žalobou bude vzhľadom na naliehavosť zaoberať prednostne.

Celý proces však bude trvať dlhší čas, preto súd vyhovel Pavlovmu návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Tento krok Vydanie prezidentovi jednorazovo umožní zúčastniť sa na tejto zahraničnej ceste, konečné rozhodnutie v spore týkajúce sa zastupovania ČR na samitoch NATO vo všeobecnosti súd ešte len vydá.

Pavel na Facebooku napísal, že stredajší verdikt ÚS ČR „zohľadňuje doterajšiu prax a zabezpečuje kontinuitu zastupovania krajiny na summite NATO“. „Toto opatrenie zároveň zaručuje, že účasť na rokovaniach bude riadne pripravená a administratívne zvládnutá,“ uviedol.

Český prezident sa rozhodol kompetenčnú žalobu podať v reakcii na pondelkové rozhodnutie vlády, že nebude členom českej delegácie na summite NATO v Ankare. Pavel toto rozhodnutie označil za za bezprecedentné a mimoriadne nešťastné a zdôraznil, že zastupovanie štátu navonok je ústavnou právomocou prezidenta.

Babiš v reakcii uviedol, že to rešpektuje, ale že nie je správne, ak na seba ústavní činitelia podávajú žaloby na ústavný súd. (TASR)

„oslobodil“ hviezdneho útočníka spod zlého kúzla.

Nana Kwaku Bonsam zverejnil v stredu na sociálnych sieťach video, v ktorom naznačil, že Kane by mohol v ďalšom zápase opäť skórovať.

„Neber si to osobne. Sme priatelia,“ odkázal Bonsam kapitánovi anglickej reprezentácie podľa DPA.

Kane dvoma gólmi pomohol „Albiónu“ k víťazstvu 4:2 nad Chorvátskom v úvodnom dueli L-skupiny MS 2026, no v druhom súboji proti Ghane vyšiel strelecky naprázdno a favorit uhral len bezgólovú remízu. Kanonier Bayernu Mníchov v nadstavenom čase zahodil veľkú šancu, keď zblízka prestrelil bránu. „Som útočníkom už dosť dlho na to, aby som vedel, že nie každá lopta skončí v sieti,“ povedal Kane po zápase o svojej príležitosti. (TASR)

Jedna z nich mala byť obliata kyselinou.

Informáciu poskytla hovorkyňa odboru komunikácie Prezídia Policajného zboru Lea Vilhanová.

Vďaka intenzívnej operatívnej výmene informácií a medzinárodnej policajnej spolupráci cieľových pátračov NCODK Prezídia Policajného zboru a Maďarských cieľových pátračov združených v Európskej sieti jednotiek cieľového pátrania ENFAST došlo v Maďarsku k vypátraniu a špeciálnymi jednotkami Maďarskej polície aj k zadržaniu hľadaného 32-ročného Slováka, na ktorého bol vydaný Európsky zatýkací rozkaz.

Hľadaný muž sa počas úteku snažil vyhýbať spravodlivosti využívaním sofistikovaných spôsobov ukrývania. Používal falošné identity a opakovane menil miesta svojho pobytu v severných regiónoch Maďarska. Napriek tomu sa ho podarilo lokalizovať a následne zadržať príslušníkmi špeciálnych jednotiek maďarskej polície.

Zadržaný muž bol v máji tohto roka obvinený vyšetrovateľom protizločineckej jednotky ÚBOK Prezídia Policajného zboru zo závažných násilných trestných činov. Podľa doterajších zistení sa mal podieľať na príprave fyzických útokov voči dvom ženám na východnom Slovensku. Jedným z plánovaných útokov malo byť aj obliatie jednej z potenciálnych obetí kyselinou.

K dokonaniu pripravovaných skutkov napokon nedošlo vďaka včasnému zásahu a operatívnej činnosti polície.

Vrchný súd v Budapešti rozhodol o vzatí zadržaného muža do predbežnej vydávacej väzby. V nej zotrvá do vykonania potrebných procesných a justičných úkonov súvisiacich s jeho vydaním na trestné stíhanie do Slovenskej republiky. O jeho vydaní bude rozhodovať príslušný súd v Maďarsku. (TASR)