Na Hlavnom námestí osadili strom, ktorý bude dominantou vianočných trhov.

Reaguje tak na varovanie rozviedky pred možnými ruskými sabotážami a vpádmi cez hranice.

Informovala o tom poľská tlačová agentúra PAP. Podľa jej informácií zároveň začala bezpečnostná operácia vo Varmijsko-Mazurskom a Podlaskom vojvodstve, ktorá hraničí s ruskou exklávou Kaliningrad.

Pri tejto bezpečnostnej operácii spolupracujú polícia, armáda, pohraničná stráž a poľské špeciálne jednotky, dodala agentúra PAP.

Šéf poľskej polície Marek Boroň, ktorého citoval spravodajský portál TVP World, uviedol, že policajti sa spolu s armádou, pohraničnou strážou a spravodajskými službami zúčastňujú policajnej misie, ktorej cieľom je posilniť prítomnosť bezpečnostných zložiek na severovýchode krajiny.

V rozhovore pre rozhlasovú stanicu RMF FM Boroň uviedol, že operácia je priamou reakciou na konkrétne hrozby, ktorým krajina čelí. „Polícia zabezpečuje okolie Kaliningradu proti možným udalostiam, ktoré by mohli viesť k diverzným akciám a sabotáži,“ povedal Boroň.

Podľa bezpečnostných zdrojov citovaných stanicou RMF FM dostala poľská vláda minulý týždeň varovanie od Vojenskej spravodajskej služby (SWW) a spriatelených spravodajských agentúr, ktoré naznačovali, že by sa ozbrojené skupiny v najbližších dňoch mohli pokúsiť prekročiť štátnu hranicu z ruskej strany.

Boroň uviedol, že v regióne je nasadená „početná skupina policajtov“, z ktorých niektorí boli prevelení z iných vojvodstiev. Polícia zabezpečuje pohraničnú oblasť „vzhľadom na možné udalosti, ktoré by mohli viesť k sabotážnym činom“, povedal rozhlasovej stanici RMF FM.

„Vychádzame z informácií, ktoré nám poskytli aj externé agentúry. Musíme zabezpečiť bezpečnosť občanov i objektov a ochrániť ich pred celým radom situácií, ktoré by mohli ohroziť spoločnosť,“ dodal Boroň podľa TVP World.

Kaliningradská oblasť vkliesnená medzi Poľsko a Litvu je exklávou, teda územím, ktoré je od svojho materského štátu oddelené inými krajinami. (ČTK, PAP)

Nastal čas, aby aj váhajúci členovia opozície uznali „politickú realitu“, uviedol Džabárín.

Vyzval na spojenie síl s cieľom odstaviť od moci premiéra Benjamina Netanjahua.

V 120-člennom izraelskom parlamente potrebuje vláda podporu najmenej 61 poslancov. Opozičný blok židovských strán na čele so stranou Jašar bývalého náčelníka generálneho štábu Gadiho Eizenkota získal v minulotýždňových voľbách 48 kresiel. Spolu s 19 arabskými poslancami zvolenými za strany Spoločná kandidátka a Raam by aktuálna opozícia mala väčšinu 67 mandátov.

Koalíciu s arabskými stranami podporuje líder ľavicovej strany Demokrati Jair Golan. Avigdor Lieberman zo strany Izrael, náš domov (Jisrael bejtenu) však odmieta vstúpiť do koalície, ktorá by závisela na hlasoch arabských poslancov.

Džabárín uviedol, že opoziční politici „sa musia vyrovnať s politickou realitou a počtom poslancov v Knesete“. Vzhľadom na súčasnú parlamentnú matematiku nie je podľa neho možné Netanjahuovu vládu nahradiť bez koordinácie so Spoločnou kandidátkou.

Lídri židovských opozičných strán sa v utorok stretnú, aby „koordinovali ďalšie kroky“. Strany Jašar, Demokrati, Izrael, náš domov a Spolu plánujú na post premiéra odporučiť Eizenkota, pričom vyjadrenie podpory nevylúčili ani arabské strany. Zvyšné politické subjekty by mali odporučiť súčasného premiéra Benjamina Netanjahua.

V Izraeli je zaužívanou praxou, že prezident poverí zostavením novej vlády kandidáta s najväčším počtom odporúčaní, pričom zohľadňuje vplyv jednotlivých strán. Prezident Jicchak Herzog sa musí rozhodnúť do 11. novembra.

Vybraný kandidát má potom 28 dní na zostavenie koalície s možnosťou predĺženia o 14 dní. Ak sa mu to nepodarí, prezident môže vybrať iného kandidáta, ktorý bude mať tiež 28 dní na vytvorenie vlády. Ak neuspeje ani druhý pokus, skupina 61 poslancov môže požiadať prezidenta, aby vybral tretieho kandidáta. Ak sa to nepodarí do 14 dní, parlament sa rozpustí a uskutočnia sa nové voľby. (TASR, AFP)

Uviedli to štyri vojenské zdroje.

Iránom podporovaní povstalci sa priblížili k Adenu najbližšie od začiatku vojny v roku 2015, keď nakrátko mesto obsadili. Najnovšia ofenzíva podľa Reuters otvorila nepredvídateľný front v širšej americko-izraelskej vojne proti Iránu, pričom húsíov i Saudskú Arábiu vtiahla hlbšie do regionálneho konfliktu.

Húsíovia v uplynulých týždňoch obnovili útoky na ciele v Saudskej Arábii, ktorá je podporovateľom medzinárodne uznanej vlády v Adene. Kráľovstvo reagovalo útokmi na ciele húsíov v Jemene.

Postup povstalcov ohrozuje strategické pozície popri hlavnej ceste medzi Adenom a obliehaným mestom Taíz. Predchádzala mu širšia septembrová ofenzíva, v rámci ktorej húsíovia zabrali územie pozdĺž kľúčového prielivu Báb al-Mandab.

Útoky húsíov na Aden sa za posledné týždne zintenzívnili. Povstalci v stredu zasiahli tamojšie letisko, v októbri zasa prezidentský palác. (TASR, Reuters)

Podľa zdrojov denníka Wall Street Journal to navrhli americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner počas rokovaní v Moskve a Kyjeve.

Čakajú ich zmeny v justícii, vetované zákony aj spor o voľbu zo zahraničia.

Podľa opozície je to zbytočné plytvanie peniazmi počas konsolidácie.

Informovala o tom ukrajinská záchranná služba.

Prezident Volodymyr Zelenskyj predtým informoval o 18 zabitých pri ruskom útoku na školu, kde sa rozdávala humanitárna pomoc, a na kryt.

Šéf oblastnej správy Mychajlo Semikin predtým uviedol, že 27 ľudí je nezvestných. Niekoľko ľudí je podľa ukrajinských činiteľov zranených. (ČTK)

Žiada preskúmať komunálne voľby a sčítanie hlasov.

Spolu s Turku je druhým plánovaným dejiskom MS do 20 rokov mesto Tampere.

„Pokiaľ bude pokračovať ruská vojna proti Ukrajine, nemôžeme akceptovať, aby ruská reprezentácia hrala v Turku,“ uviedla vo vyhlásení primátorka mesta Piia Eloová.

Turku dúfa, že IIHF a fínsky štát „nájdu riešenie, ktoré zabráni účasti Ruska“ na šampionáte. „Ak sa majstrovstvá sveta uskutočnia bez účasti Ruska, Turku ich s radosťou usporiada,“ uviedlo mesto podľa portálu Sweden Herald. Nasledujúci ročník sa uskutoční v Kanade.

Medzinárodný arbitrážny súd (CAS) v piatok vyhovel odvolaniu Ruskej hokejovej federácie a zrušil rozhodnutie IIHF o jej vylúčení zo svetových šampionátov v sezóne 2026/2027. Svetová federácia vyjadrila s verdiktom nesúhlas, no oznámila, že ho bude rešpektovať. Zároveň upozornila na komplikácie pri organizácii už naplánovaných turnajov. (TASR)

Zákaz pre žiakov a študentov bude od utorka (3.11.).

Vláda prezidentky Claudie Sheinbaumovej sa s pomocou tohto kroku snaží obmedziť čas, ktorý deti trávia pri mobiloch, a chrániť ich pred škodlivými dopadmi nadmerného vystavenia digitálnemu obsahu, napísala agentúra AP.

Na základe nových pravidiel nebudú mať žiaci dovolené využívať počas školského dňa mobilné telefóny. Výnimku predstavuje len použitie mobilných telefónov na výučbu pod dohľadom učiteľov, alebo v prípadoch naliehavých osobných alebo zdravotných situácií.

Toto opatrenie je súčasťou širšieho úsilia vlády o reguláciu využívania technológií deťmi. Školské úrady a odborníci tieto obmedzenia podporili s tým, že nadmerné vystavenie digitálnym platformám môže u mladých ľudí prispievať k rozptyľovaniu, úzkosti, stresu a ďalším problémom.

Táto politika však odhalila rozpor medzi dôrazom vlády na duševné zdravie detí a obavami rodičov o fyzickú bezpečnosť ich potomkov. Pre rodiny v oblastiach sužovaných násilím nie sú mobilné telefóny len prístrojmi, ktoré deti rozptyľujú v triedach. Sú tiež spôsobom, ako skontrolovať, či sa ich deti bezpečne dostali do školy alebo či sa neocitli v nebezpečnej situácii.

Opozícia proti zákazu mobilov bola obzvlášť silná v štáte Sinaloa na severozápade krajiny, ktorý sužuje pretrvávajúce násilie spojené s organizovaným zločinom. Francisco Ortiz, prokurátor Národnej únie rodičov v Sinaloe, uviedol, že pre mnoho rodín je ťažké prijať pravidlo, ktoré deťom bráni v prístupe k digitálnej komunikácii.

Podľa Ortiza vláda prehliada obavy rodičov a prijala nariadenie, ktoré „ide proti rodičovskej autorite a rodičovským právam“.

Obavy o bezpečnosť detí podporujú aj štatistiky. Podľa koalície občianskych organizácií Sieť pre práva detí v Mexiku (REDIM) sa v prvej polovici tohto roka stal každý desiaty Mexičan vo veku do 17 rokov obeťou trestných činov spáchaných organizovaným zločinom.

Rozhodnutie Mexika nadväzuje na širšiu medzinárodnú snahu o obmedzenie používania mobilných telefónov v školách. Podľa údajov UNESCO už podobné zákazy zaviedlo 114 krajín.

V Európe nadobúdajú tieto obmedzenia na sile, najmä vo Francúzsku, kde bol v auguste zákaz používania mobilných telefónov rozšírený aj na stredné školy. Podobné opatrenia boli zavedené vo viacerých latinskoamerických krajinách, vrátane Ekvádoru, Brazílie, Čile, Bolívie a Kostariky. V Spojených štátoch sa zákazy používania mobilných telefónov obmedzujú len na niektoré štáty. (ČTK, AP)

Požaduje, aby Najvyšší súd Kalifornii dočasne znemožnil počítať hlasovacie lístky zaslané poštou od viac ako 20-tisíc registrovaných voličov.

Vláda sa domnieva, že títo voliči nie sú občanmi USA.

Ministerstvo spravodlivosti USA sa 15. októbra žalobou na federálnom súde snažilo dokázať, že Kalifornia bráni uplatňovaniu amerického zákona z roku 1996, podľa ktorého je hlasovanie voličov bez amerického občianstva vo federálnych voľbách trestným činom. Podľa ministerstva tým porušila klauzulu o nadradenosti, podľa ktorej má federálny zákon prednosť pred štátnym zákonom.

Federálna vláda žiada, aby volebné orgány v Kalifornii oddelili všetky hlasovacie lístky odovzdané osobami zo zoznamu od ostatných a nezapočítavali ich, až kým sa neoverí, že títo voliči sú občanmi USA.

„Akonáhle sa nezákonne (pozn. red. – podľa ministerstva) odovzdané hlasovacie lístky spočítajú a zmiešajú so zákonnými hlasmi, vzniknutú škodu už nebude možné napraviť,“ uviedlo ministerstvo spravodlivosti.

Kalifornia tvrdí, že jej opatrenia proti hlasovaniu osôb bez amerického občianstva sú dôkladné. Upozornila, že žaloba federálnej vlády je postavená na nejasných obvineniach a 20.000 ľudí preto môže prísť o právo voliť. Postup federálnej vlády pri preverovaní zoznamov voličov s cieľom identifikovať osoby bez občianstva označila za nedokonalý a chybný.

Federálny sudca David Carter ‌28. októbra žalobu Trumpovej vlády odmietol. „Nikdy predtým v americkej histórii sa federálna vláda v predvečer volieb nepokúsila prinútiť štátnu a miestnu samosprávu, aby upustila od svojich vlastných ústavných volebných postupov a podriadila sa vôli výkonnej moci,“ napísal sudca Carter. V piatok jeho stanovisko potvrdil aj odvolací súd v San Franciscu.

Ústava Spojených štátov zveruje zodpovednosť za organizáciu volieb jednotlivým štátom, federálna vláda má iba určitú kontrolnú právomoc. Reuters preto žalobu považuje za ojedinelý prípad federálneho zásahu do volebného procesu. Trumpova vláda sa tiež neúspešne pokúsila obmedziť hlasovanie poštou, pretože ju častejšie využívajú voliči naklonení demokratom. Najvyšší súd takýto pokus v septembri odmietol.

Trumpova vláda podľa Reuters čoraz agresívnejšie pristupuje k organizácii volieb na úrovni jednotlivých štátov. Ministerstvo spravodlivosti napríklad upozornilo úradníkov zapojených do volebného procesu, že im hrozí trestné stíhanie, ak vedome umožnia osobám bez amerického občianstva, aby boli zapísané vo volebných zoznamoch alebo mohli voliť.

Voľby do Kongresu takzvaných midterm elections sa uskutočnia v utorok 3. novembra a podľa predvolebných prieskumov v nich pre doterajšiu politiku prezidenta Trumpa majú demokrati výraznú výhodu a sú favoritmi na získanie väčšiny v oboch komorách na úkor republikánov. (TASR, Reuters)

Spoločnosť odstráni všetky svoje reklamné logá zo svetového šampionátu.

Logo AJ,firmy, ktorá vyrába a predáva vybavenie pre komerčné interiéry, poznajú diváci aj vďaka rozhodcom. Arbitri ho majú počas zápasov MS na svojich dresoch a prilbách. „Je smutné, že musíme prijať takéto rozhodnutie, ale vo vedení sme sa na ňom jednomyseľne zhodli. Podporujeme šport a hodnoty s ním spojené, preto sa nám nezdá správne, aby sa na tom podieľalo Rusko po invázii na Ukrajinu. Myslíme si, že je dôležité si za tým stáť a odstrániť naše logá,“ citoval portál iDnes.cz slová generálneho riaditeľa spoločnosti. AJ sponzorovala Medzinárodnú hokejovú federáciu (IIHF) nepretržite od roku 1989. Ešte pred švédskou spoločnosťou pohrozil zastavením sponzoringu český Tipsport, ktorý sa ostro ohradil voči návratu Ruska na šampionát.

Medzinárodný arbitrážny súd (CAS) v piatok vyhovel odvolaniu Ruskej hokejovej federácie a zrušil rozhodnutie IIHF o jej vylúčení zo svetových šampionátov v sezóne 2026/2027. Svetová federácia vyjadrila s verdiktom nesúhlas, no oznámila, že ho bude rešpektovať. Zároveň upozornila na komplikácie pri organizácii už naplánovaných turnajov.

Šampionát v roku 2027 je naplánovaný na 13. až 30. mája. Úvodný duel sa má uskutočniť v Gelsenkirchene, ďalšie stretnutia v Mannheime a Düsseldorfe. Nemecký hokejový zväz (DEB) medzičasom nevylúčil, že sa vzhľadom na rozhodnutie ohľadne Ruska vzdá organizácie budúcoročných MS. (TASR)

Na sociálnej sieti X to napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Údery v dedine Komyšuvacha podľa neho mierili na školu používanú na humanitárne účely, kde ľudia dostávali pomoc. Na mieste sú záchranári, pátranie po ľuďoch pokračuje, uviedol prezident. (TASR, ČTK)

Mimovládna organizácia Freedom House však upozorňuje na ohrozenie slobody prejavu na internete.

Overovanie veku používateľov sa bude vykonávať prostredníctvom vládneho portálu, čo kritizovala napríklad americká organizácia Freedom House. Podľa nej to ešte viac ohrozí slobodu prejavu na internete a umožní širšie sledovanie osôb kritických k vláde. Informoval o tom v pondelok (2. 11.) server Turkish Minute.

Zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov schválil turecký parlament tento rok v apríli. Vláda ho odôvodňuje tým, že má chrániť deti pred škodlivým obsahom na internete, kyberšikanou a nadmerným používaním sociálnych sietí, ktoré môže mať neblahý vplyv na detskú psychiku.

Nová právna úprava však ovplyvní nielen detské sociálne účty. Platformy musia totiž kontrolovať vek používateľov, ktorí si zakladajú nové účty, a pri tých súčasných musia vek overiť do konca marca 2027.

Toto overovanie sa má uskutočňovať prostredníctvom vládneho portálu, ktorý vygeneruje používateľovi digitálny token s overením veku. Sociálne platformy prostredníctvom neho nedostanú žiadne osobné údaje používateľa.

Používatelia, ktorí nemajú trvalé bydlisko alebo sa nachádzajú len dočasne v Turecku, sú oslobodení od povinnosti overiť vek.

Vládna inštitúcia, ktorá bude vydávať certifikáty overenia veku používateľom sociálnych sietí, napríklad tento rok v septembri zablokovala 1 300 účtov na sociálnej sieti X, ktoré patrili tureckej pobočke Amnesty International, nezávislej tlačovej agentúre Bianet či niektorým združeniam komunity LGBT+. (ČTK)

V rámci vekových skupín nie sú žiadne veľké rozdiely.

V prieskume agentúry Ilta-Sanomat išlo pod pojmom normalizácia o diplomatické, ekonomické a medziľudské vzťahy medzi oboma krajinami, aby sa v určitom okamihu v budúcnosti obnovili do pôvodného stavu. Približne štvrtina opýtaných podporuje začatie tohto procesu. Písala o tom fínska verejnoprávna spoločnosť YLE.

Väčšina v každej vekovej skupine je proti začatiu normalizácie. Prieskum uskutočnila spoločnosť Taloustutkimus koncom októbra na vzorke viac ako 1 100 ľudí prostredníctvom online panelu. Jeho chybovosť je približne tri percentuálne body v oboch smeroch.

Fínsko uzavrelo svoju východnú hranicu s Ruskom koncom roka 2023, pretože podľa jeho názoru Moskva tadiaľ v rámci hybridnej operácie úmyselne posielala na jeho územie migrantov.

Fínske vedenie zdôraznilo, že nedávny telefonát prezidenta Alexandra Stubba a nórskeho premiéra Jonasa Gahra Støreho s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nenaznačuje začiatok normalizácie vzťahov s Moskvou.

Fínsko bolo viac než storočie autonómnym veľkokniežatstvom Ruskej ríše. Po jej rozpade a osamostatnení v roku 1917 proti nemu Sovietsky zväz viedol v rokoch 1939–40 Zimnú vojnu, po ktorej stratilo asi jedenásť percent územia. Na konci druhej svetovej vojny muselo odstúpiť Sovietskemu zväzu aj región Petsamo, čím stratilo prístup k Barentsovmu moru a Severnému ľadovému oceánu.

Politiku vojenskej nezúčastnenosti Fínsko zásadne zmenilo po ruskej invázii na Ukrajinu z 24. februára 2022. O členstvo v NATO požiadalo 17. mája 2022 a členom Aliancie sa stalo 4. apríla 2023. (TASR, YLE)

Podľa Rady Európy to ukončuje všetko nezávislé monitorovanie ruských väzníc.

Odstúpenie od dohovoru a dvoch súvisiacich protokolov vlani v septembri jednomyseľne schválila ruská Štátna duma. Prezident Vladimir Putin neskôr podpísal dekrét, ktorý dané dokumenty vyhlasuje za neplatné. V ňom je tento krok odôvodnený tým, že Rada Európy odmietla poskytnúť Rusku zastúpenie vo svojich štatutárnych orgánoch.

Rusko bolo z tejto medzinárodnej organizácie vylúčené krátko po začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022. Odstúpenie od dohovoru znamená, že Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) nebude ďalej môcť kontrolovať, ako sa v Rusku zaobchádza s väzňami.

Hoci bolo Rusko zmluvnou stranou dohovoru od konca 90. rokov, ľudskoprávne organizácie často hovorili o mučení a ponižujúcom zaobchádzaní na ruských policajných staniciach či vo väzenských zariadeniach. Takmer všetci prepustení ukrajinskí vojnoví zajatci podľa DPA tvrdili, že ich v ruských väzniciach mučili.

CPT v Rusku medzi rokmi 1998 a 2021 navštívil pri 30 príležitostiach celkovo 450 väzenských zariadení. Napriek tomu bolo Rusko jedinou krajinou, ktorá takmer nikdy nedovolila z jeho návštev zverejniť správy. Podľa CPT boli zverejnené len zo štyroch návštev. Po začiatku vojny na Ukrajine dostalo CPT zákaz uskutočniť v ruských väzniciach ďalšie kontroly. (TASR, DPA)

Tí kedysi formovali našu kultúru a identitu.

Od roku 1967 je cintorín národnou kultúrnou pamiatkou. Miesto posledného odpočinku dotvárajú aj umelecké diela na viacerých náhrobkoch.

Národnému cintorínu v Martine sa v Správach z regiónov venoval redaktor Dominik Veľas:

Vyhlásil to iránsky viceprezident Mohammad Rezá Áref.

„Náš nepriateľ v posledných dvoch vojnách nedosiahol žiaden zo svojich cieľov. Aj dnes, hoci Spojené štáty … podnikajú rôzne manévre, správy sprostredkované Iránu prostredníctvom tretích strán naznačujú uznanie nášho víťazstva,“ citovala v pondelok (2. 11.) Árefa štátna tlačová agentúra IRNA.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí predtým v pondelok vyhlásil, že výmena správ medzi Iránom a USA prostredníctvom sprostredkovateľov naďalej pokračuje a „všetko závisí“ od toho, či americká strana prijme iránske požiadavky.

Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí neskôr priblížil, že sprostredkované rokovania sú „veľmi intenzívne“. „Vzhľadom na citlivosť a závažnosť súčasnej situácie sú konzultácie a rokovania veľmi intenzívne. Katar a Pakistan zohrávajú v týchto rokovaniach veľmi aktívnu sprostredkovateľskú úlohu,“ uviedol pre agentúru IRNA.

Najvyšší iránsky vodca Modžtabá Chameneí v pondelok udelil vláde „určité právomoci“ v rokovaniach s USA, vyhlásil iránsky prezident Masúd Pezeškiján. Americký prezident Donald Trump v nedeľu pohrozil Iránu ďalšími vojenskými krokmi, ak Teherán nepristúpi na dohodu s Washingtonom. Konflikt sa podľa neho skončí veľmi skoro – buď uzavretím dohody alebo zásahom Spojených štátov. (TASR, AFP)

V súboji v kategórii do 52 kg získala cenný kov po víťazstve nad Viktoriou Grigoryanovou z Belgicka, ktorú zdolala na waza-ari. (TASR)