Nahradí lietadlovú loď USS Abraham Lincoln, ktorá je v oblasti nasadená už dlhší čas.

Oznámila to armáda Spojených štátov. Nepriaznivé podmienky na palube lietadlovej lode USS Abraham Lincoln vyvolali vlnu kritiky voči vojne amerického prezidenta Donalda Trumpa proti Iránu.

„Úderná skupina lietadlovej lode George Washington pôsobí na Blízkom východe v rámci plánovaného nasadenia po tom, ako včera (v stredu) dorazila do oblasti pôsobnosti CENTCOM,“ uviedlo vo svojom príspevku na platforme X Ústredné velenie armády USA (CENTCOM).

Posádka USS Abraham Lincoln je na mori už viac ako 260 dní, od novembra 2025 a od januára tohto roka je na Blízkom východe, kde sa podieľa na vojenských operáciách proti Iránu a pomáha zabezpečovať americkú blokádu iránskych prístavov. Podobné nasadenia zvyčajne trvajú šesť až deväť mesiacov, no v prípade vojny sa môžu predĺžiť.

Médiá v posledných dňoch informujú o zhoršujúcom sa stave posádky. Najvážnejšie sú správy o psychických problémoch niektorých členov a niekoľkých pokusoch ukončiť život skokom do mora.

Americkí predstavitelia tieto správy popreli. Námorníctvo uviedlo, že situáciu psychického zdravia posádky priebežne sleduje a poskytuje jej psychologickú, lekársku a duchovnú podporu.

Podľa politikov z Demokratickej strany loď vytvorila rekord v novodobej histórii v počte po sebe nasledujúcich dní strávených na mori. (TASR, AFP)

Dohodu sprostredkovali Spojené štáty.

Stalo sa tak po štvrtkovom (20. 8.) stretnutí pápeža Leva XIV. s libanonským prezidentom Džúzífom Awnom.

Počas súkromnej 30-minútovej audiencie vo Vatikáne Awn vyzval pápeža, aby podporil snahu Bejrútu o zabezpečenie stiahnutia izraelských síl z južného Libanonu, ako to stanovuje dohoda, uviedla libanonská prezidentská kancelária.

Hlavu katolíckej cirkvi a ďalších predstaviteľov Vatikánu prezident zároveň požiadal, aby „pokračovali vo svojich diplomatických snahách“ s cieľom zabezpečiť, že Izrael splní podmienky dohody a ukončí útoky na civilistov, infraštruktúru a dediny, dodala kancelária.

„Svätá stolica privítala podpísanie dokumentu, zároveň však vyjadrila vážne znepokojenie v súvislosti s ťažkosťami, ktoré sa vyskytujú pri jeho uplatňovaní, a prisľúbila podporu snahám zameraným na tento cieľ,“ uviedol Vatikán vo vyhlásení.

Awn sa stretol aj s druhým najvyšším predstaviteľom Svätej stolice, kardinálom Pietrom Parolinom, a s arcibiskupom Paulom Richardom Gallagherom, ktorý je šéfom diplomacie Vatikánu. Išlo pritom o jeho druhú súkromnú audienciu u pápeža Leva.

Libanonský prezident by sa mal v piatok stretnúť aj s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou.

Militantné hnutie Hizballáh začiatkom marca zatiahlo Libanon do vojny na Blízkom východe, keď začal na podporu svojho spojenca – Iránu – ostreľovať Izrael. Ten odpovedal rozsiahlymi leteckými útokmi a pozemnou inváziou, pri ktorých podľa libanonských úradov zahynuli tisícky ľudí. (TASR, AFP, ANSA)

KĽDR spoločné cvičenia Washingtonu a Soulu dlhodobo považuje za prípravu na inváziu a často počas nich odpaľuje svoje rakety.

„Tento náhly zvrat udalostí je zaslúženou pohromou, ktorú si juhokórejské úrady privodili svojimi nereálnymi a anachronickými bludmi a pohľadom na bezpečnosť, keď slepo nasledujú svojho pána,“ uviedla Kim Jo-čong vo vyhlásení. „Hovorí sa tomu zaslúžený trest,“ dodala.

Vyjadrenie sestry Kim Čong-una prišlo v čase, keď Južná Kórea a Spojené štáty organizujú každoročné vojenské cvičenia Ulchi Freedom Shield v obmedzenom rozsahu na základe rozhodnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa. (TASR, AFP)

Na mieste je však stále nasadených približne 350 hasičov, ktorí majú zabezpečiť, že nedôjde k opätovnému vzplanutiu. 

Oheň v belgickom národnom parku Hautes Fagnes sa podarilo skrotiť po siedmich dňoch, v ktorých plamene zožehli približne tritisíc hektárov pôdy.

„V tejto chvíli je požiar už úplne pod kontrolou a nemal by sa ďalej šíriť, ak budú meteorologické podmienky podobné tým súčasným a ak nedôjde k nepredvídateľným okolnostiam, ktoré by mohli situáciu zmeniť,“ oznámil úrad miestneho guvernéra.

Na mieste operuje sedem hasičských lietadiel z Nemecka, Nórska, Belgicka a Švédska, ktoré zhadzujú vodu na spálenisko v snahe znížiť povrchovú teplotu, ktorá naďalej zostáva „extrémne vysoká“. Úrady varovali, že bude trvať týždne či dokonca mesiace, kým sa podarí zabezpečiť, že nedôjde k opätovnému vzplanutiu.

Živel sa šíril smerom k nemeckým hraniciam a najbližšie sa dostal zhruba 300 metrov od prvých domov v Nemecku.

Pre požiar bolo v Nemecku minulú nedeľu evakuovaných 30 ľudí z prihraničného mesta Monschau. Tí sa vďaka zlepšenej situácii mohli vrátiť do svojich domovov v stredu. V Belgicku bolo v uplynulom týždni evakuovaných na 600 osôb. Úrady však od stredy zrušili všetky evakuačné nariadenia.

Belgicku rovnako ako veľkej časti Európy toto leto sužujú opakujúce sa vlny horúčav a sucha, ktoré prispeli k horúcim a suchým podmienkam vhodným na šírenie lesných požiarov. Teplota v niektorých častiach Belgicka minulý víkend vyšplhala na 37 stupňov. (ČTK)

Ministri preberali obnovenie činnosti Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskom a Ruskom.

Viaceré strany poukázali, že sa rokovanie uskutočnilo v deň ruského útoku na Ukrajinu, pri ktorom zahynulo najmenej 13 ľudí a ďalšie desiatky utrpeli zranenia.

Podpredseda PS Ivan Korčok vo štvrtok na tlačovej konferencii kritizoval ministra a vládu a vyhlásil, že slovenská zahraničná politika a diplomacia spí.

„Rusi bombardujú detskú nemocnicu na Ukrajine, vláda si to ani nevšimne a v ten istý deň, v ten istý deň, oni rokujú s ruskou vládou, teda tými, ktorí zabíjajú ľudí na Ukrajine, o spolupráci. Ja neviem v mene koho to robia, ale desí ma už aj tá úplná strata reality,“ vyhlásil Korčok s tým, že mali aspoň mlčať.

SaS Blánarove rokovanie považuje za absolútne neprijateľné. Predseda strany Branislav Gröhling poukázal, že k rokovaniam došlo pár dní po bezpečnostnom škandále s ruskými komponentmi v dopravných kamerách.

„Národný bezpečnostný úrad potvrdil bezpečnostné narušenie a namiesto toho, aby Ficova vláda po takomto incidente prijala príslušné opatrenia, Juraj Blanár už pripravuje ďalšiu spoluprácu s Ruskom. Aký ďalší dôkaz ešte táto vláda potrebuje, aby pochopila, že Rusko je dnes bezpečnostnou hrozbou?“ spytoval sa Gröhling.

Negatívny pohľad má na samotnú komisiu i KDH. Vláda sa podľa neho správa ako ruský komplic. Žiada zastaviť prípravu komisie a považuje za neprijateľné, aby vláda prehlbovala spoluprácu s Putinovým režimom práve v čase, keď sa potvrdzujú ruské kybernetické a spravodajské aktivity namierené aj proti Slovensku.

„Keď ruskí aktéri útočia na naše systémy, vláda mlčí. Keď sa do štátnych projektov dostanú technológie s ruskými komponentmi, vláda hľadá výhovorky. A teraz minister Blanár oznamuje ďalšiu hospodársku a technologickú spoluprácu s Ruskom. Teda s režimom, ktorého bezpečnostné štruktúry útočia na našu kritickú infraštruktúru a špehujú na našom území. To nie je partner, s ktorým sa buduje technologické partnerstvo. Pred takýmto režimom sa Slovensko musí chrániť,“ vyhlásila europoslankyňa hnutia Miriam Lexmann. (TASR)

Podľa ukrajinských médií to povedal starosta metropoly Vitalij Kličko.

Počas vojny ruské útoky v rôznej miere poničili skoro 4000 z 12.000 rezidenčných budov. Okolo 70 domov s veľkým počtom bytových jednotiek bolo poškodených silno alebo úplne zničených. Od začiatku tohto roka bolo zničených 1 500 budov.

Rusko v noci na dnes podniklo ďalší rozsiahly útok, ktorého hlavným cieľom bola Kyjevská oblasť a Kyjev. V metropole podľa Klička zomrelo 15 ľudí, desiatky ďalších utrpeli zranenia. V Solomjanskej štvrti boli zničené dve horné poschodia v deväťpodlažnej obytnej budove, ďalšie poschodia zachvátil požiar. (ČTK)

V nej žiadajú rezignáciu prezidenta Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Gianniho Infantina a rozsiahlu reformu FIFA.

Švajčiarsky funkcionár sa ocitol pod paľbou kritiky po zverejnení jeho kontroverzného plánu predať súkromným investorom podiely na budúcich majstrovstvách sveta.

Tri kontinentálne konfederácie obvinili Infantina z „podvodu“ v otvorenom liste pre spôsob, akým bol plán vypracovaný a prezentovaný. Európska futbalová únia (UEFA) naďalej bojkotuje podujatia FIFA, pretože „stratila dôveru“ v Infantinovo vedenie.

Fanúšikovské organizácie vyzvali šéfa FIFA, aby odstúpil a na webovej stránke change.org spustili petíciu. „Hanebný pokus jednej osoby – samotného prezidenta FIFA – predať MS súkromným investorom odhalil zradu, na ktorú futbal nikdy nezabudne. Infantinov plán bol zošitý v tajnosti. Rokovalo sa o ňom za zatvorenými dverami. Bol skrytý pred vlastnými členmi FIFA a pred miliónmi ľudí, ktorých vášeň robí futbal tým, čím je,“ uvádza sa vo vyhlásení fanúšikovských organizácií, z ktorého citovala agentúra AP. (TASR)

Takéto vyjadrenia sú podľa rezortu neprijateľné a porušujú medzinárodné právo.

Ben Gvir výzvu vyslovil v podcaste niekdajšieho gazského rukojemníka Roma Braslavského, zverejnenom v sobotu večer. Jeho slová si vyslúžili kritiku Francúzska či Nemecka, a to aj napriek tomu, že Berlín patrí k verným medzinárodným spojencom Izraela.

„Slovensko odmieta podobnú rétoriku, zvlášť z úst vysokopostaveného člena vládneho kabinetu, ktorá je v rozpore so základnými normami medzinárodného práva a ľudskej dôstojnosti,“ uviedol vo vyhlásení komunikačný odbor MZVEZ SR.

Výroky Ben Gvira označil rezort za neprijateľné, podľa neho neprispievajú k znižovaniu napätia na Blízkom východe a podkopávajú medzinárodné mierové úsilie vrátane rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN podporujúcej implementáciu mierového plánu pre Pásmo Gazy.

„Slovenská republika je podobne ako aj ďalší medzinárodní partneri presvedčená, že koncept dvojštátneho riešenia je jedinou dlhodobo udržateľnou cestou k mieru a stabilite v rámci izraelsko-palestínskeho konfliktu,“ dodalo ministerstvo.

Ben Gvir bol za podobné vyhlásenia kritizovaný už v minulosti. Opakovane boli predložené Medzinárodnému súdnemu dvoru (ICJ) ako dôkaz úmyslu Izraela páchať v Pásme Gazy genocídu. Židovský štát tento úmysel popiera. (TASR)

Vyplýva to z odhadov nemeckého Inštitútu Roberta Kocha (RKI) pre prevenciu a kontrolu chorôb.

Podľa správy ústavu o úmrtnosti to zodpovedá takmer 17 úmrtiam na stotisíc obyvateľov. Za posledné desaťročie zaznamenali v Nemecku mimoriadne vysoké počty najmä v roku 2018, keď podľa odhadov v dôsledku horúčav zomrelo 9 400 ľudí, a v roku 2019, keď ich bolo 7 600. Tohtoročné údaje tak už výrazne prevyšujú väčšinu predchádzajúcich záznamov za celé roky.

Väčšinu úmrtí RKI eviduje u osôb starších ako 85 rokov, pričom podľa odhadov išlo o 7 040 ľudí z tejto skupiny. U ľudí vo veku od 75 do 84 rokov inštitút registroval 3 450 a v skupine 65 až 74 išlo o 2 170 úmrtí. Podľa ústavu môžu byť tohtoročné čísla v skutočnosti ešte vyššie.

K veľkej časti úmrtí prispela najmä vlna horúčav v závere júna. Inštitút vysvetlil, že k 9600 úmrtiam došlo len počas jedného týždňa od 22. do 28. júna. V tom čase dosahovali teploty 40 stupňov Celzia vo viacerých oblastiach Nemecka. (TASR, DPA)

Podľa odhadu portálu Superpoistenie.sk môžu priniesť do poistného systému niekoľko desiatok tisíc nových zmlúv, ceny poistenia však neznížia.

Časť motoristov si po výzve chýbajúce PZP uzatvorí, ďalší vyradia svoje vozidlá z evidencie, ale najväčšiu skupinu dlhodobo nepoistených a pravdepodobne už neexistujúcich vozidiel zasiahne jednorazové hromadné vyradenie.

„Nové pravidlá môžu výrazne znížiť počet nepoistených vozidiel na slovenských cestách. Doterajší systém nedokázal túto povinnosť účinne kontrolovať a vymáhať. Výsledok teraz bude závisieť od toho, ako spoľahlivo sa prepoja jednotlivé databázy, aké kontrolné nástroje štát reálne nasadí a ako dôsledne sa bude v dotknutých inštitúciách postupovať pri porušovaní zákona,“ uviedol výkonný riaditeľ Superpoistenie.sk Vladimír Cvik.

Najväčšiu zmenu podľa neho zaznamená evidencia vozidiel ich hromadným vyradením. Až po ňom reálne zistíme, koľko nepoistených vozidiel v skutočnosti môže jazdiť po slovenských cestách bez poistného krytia.

„A veľmi pravdepodobne to nebude 600-tisíc vozidiel bez poistenia a ani 300-tisíc z nich jazdiacich po cestách, ako sa na jar prezentovalo,“ upozornil. Na Slovensku sa odhaduje podiel vozidiel bez PZP na približne 10 percent, v Česku menej ako dve percentá, v Poľsku okolo percenta. (TASR)

Odmenu za tento výkon má prijímať prostredníctvom nej. (TASR)

Vyplýva to zo stanoviska Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave.

Reagovala tak na vyjadrenie niekdajšieho bosa bratislavskej skupiny piťovcov, podľa ktorého svoj návrh stiahol pre stratu dôvery v rozhodovací proces súdu a pre postoj prokurátora, ktorý podľa neho obštrukčne naťahoval celé konanie.

„V konaní je prokurátor len stranou, teda má rovnaké postavenie ako odsúdený. Ako strana má v konaní iba návrhové oprávnenia a je na výlučnom uvážení súdu, ktorému z návrhov vyhovie alebo, naopak, ktorý zamietne,“ vysvetlila prokuratúra.

Doplnila, že návrh prokurátora na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie bol doručený Mestskému súdu Bratislava I 17. augusta, pričom Ondrejčák vzal svoj návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu späť 10. augusta, teda ešte predtým, ako prokurátor navrhol súdu vykonanie znaleckého dokazovania.

Ondrejčák doručil Mestskému súdu Bratislava I späťvzatie návrhu na preradenie z väzenia so stredným stupňom stráženia do najnižšieho stupňa 10. augusta. Advokát Ivan Mojžiš pre TASR odôvodnil Ondrejčákovo rozhodnutie tým, že odsúdený stratil dôveru v rozhodovací proces súdu a najmä v postoj prokurátora, ktorý podľa neho obštrukčne naťahuje celé konanie od septembra 2025 až doteraz. (TASR)

Na sociálnej sieti o tom informoval starosta mesta René Passinger.

Česká spoločnosť pre veternú energiu uviedla, že išlo o 30 rokov starú elektráreň od výrobcu Bonus a podotkla, že ďalšie takéto v ČR nie sú. Príčinu nehody vyšetrujú. Podľa tamojších médií ide o prvú podobnú haváriu v Česku.

 „Dnes došlo v katastri Potštátu k pádu jednej zo štyroch veterných elektrární. V tejto chvíli nie je známa príčina pádu a nechcem preto predbiehať výsledky odborného vyšetrovania ani špekulovať o tom, čo k udalosti viedlo,“ uviedol Passinger.

Passinger ľudí upozornil na to, aby sa k miestu nehody nepribližovali, lebo sa podľa neho nedá vylúčiť ďalšie riziko. Keďže bol na spadnutej elektrárni umiestnený internetový vysielač, v okolí môže dôjsť k výpadku internetu. ČSVE na svojom webe uviedla, že pri nehode nikto neutrpel zranenia a nespôsobila ani ďalšie škody.

„Išlo o približne 30 rokov starú elektráreň výrobcu Bonus s výškou tubusu 30 metrov. Veterné elektrárne tohto výrobcu nikde inde v Česku nestoja. Výrobca, spoločnosť Bonus, ukončila výrobu elektrární v roku 2005,“ dodala ČSVE s tým, že ďalšie informácie zverejní, keď budú známe výsledky technického preverovania.

Prípadom sa zaoberá aj polícia. Spadnutá elektráreň bola podľa nej od začiatku júla mimo prevádzky, lebo jedno z ťahadiel v lopatkách bolo poškodené. „Tie zostali otvorené a nedali sa pre poruchu sklopiť. Silné nárazy vetra potom mohli viesť k pádu elektrárne,“ myslia si vyšetrovatelia.

Mesto bude podľa starostu žiadať prevádzkovateľa veterných elektrární na jeho území, aby okamžite preveril bezpečnosť zvyšných troch. „Po takto závažnej udalosti považujem dôkladnú odbornú kontrolu za absolútnu samozrejmosť. Bezpečnosť občanov je na prvom mieste,“ podotkol. O výsledkoch kontroly a príčine pádu chce ľudí následne informovať. (TASR)

Urobil tak z dôvodov preventívnej a útekovej väzby.

Obvinený sa vzdal práva podať proti uzneseniu súdu sťažnosť. Rozhodnutie je tak právoplatné. Vyplýva to z informácií, ktoré potvrdila hovorkyňa prešovského krajského súdu Ivana Petrufová. (TASR)

V porovnaní s predošlým mesiacom stúpol o 0,1 percentuálneho bodu.

Júnový prítok absolventov stredných a vysokých škôl do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce pokračoval v miernejšom tempe aj v júli. Informovalo o tom tlačové a komunikačné oddelenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).

Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny dosiahol na konci minulého mesiaca 146 346 osôb, o 3 478 viac ako v júni 2026.

Takmer vo všetkých okresoch sa PDU udržal v júli pod hranicou desať percent. Jedinou výnimkou bol okres Rimavská Sobota, kde hlavný ukazovateľ dosiahol úroveň 10,41 %. Okresom s najnižšou nezamestnanosťou bol okres Piešťany s PDU 2,17 percenta.

V júni toto roka už tradične stúpol počet absolventov škôl na úradoch práce. Tento prítok absolventov pokračoval v miernejšom tempe aj v júli. Minulý mesiac bolo v evidencii uchádzačov o zamestnanie 3 946 absolventov stredných škôl a 5 689 absolventov vysokých škôl.

V júni sa pritom o zamestnanie na úradoch práce hlásilo 4 053 ľudí, ktorí v posledných dvoch rokoch ukončili stredoškolské vzdelanie a 5 983 ľudí s vysokoškolským diplomom získaným počas posledných 24 mesiacov.(TASR)

Vedenie klubu prevzalo jeho kontrakt z Prešova, ktorý znel do konca sezóny 2026/2027.

„Teším sa z návratu domov. Som veľmi rád, že som späť a môžem opäť obliekať dres HK Poprad. Verím, že budeme úspešní a spravíme všetko pre to, aby sme priniesli radosť na domáce tribúny,“ uviedol pre klubový web.

O 25-ročného útočníka mal Poprad záujem už skôr. „S Adriánom prebiehali rokovania už pred sezónou, pretože sme o neho mali eminentný záujem. Mal však ešte na jednu sezónu platnú zmluvu s HC Prešov. Aj napriek tomu som bol v kontakte s prešovským manažérom Vladimírom Mihálikom. Sme radi, že sa nám to podarilo. Adrián je perspektívny hráč v mladom veku, môže sa ešte ďalej rozvíjať. A čo je dôležité, že je Popradčan. My zároveň chceme v tíme vytvoriť zdravú konkurenciu,“ povedal športový manažér Richard Stehlík. (TASR)

Spravodajstvo na stanici M1 aj na rozhlasovej stanici Kossuth Rádió bolo prerušené od 7. júla.

Spravodajská relácia Híradó na stanici M1 sa predstavila v obnovenom dizajne a prvá správa sa týkala inaugurácie prezidenta Andrása Baku. Okrem členov vlády sa v príspevku objavil aj Gábor Horn, predseda správnej rady Nadácie Republikon.

Priestor vyjadriť sa k voľbe prezidenta republiky dostali aj postoje opozičných strán Fidesz a Mi Hazánk; opozičné a voči vláde kritické postoje sa v materiáloch Híradó potom objavovali aj neskôr.

Híradó vysielala tiež správy o kandidátoch do Nezávislej rady pre médiá verejnej služby. V relácii tiež odznelo, že profesné organizácie kritizovali proces ich výberu.

Dva maďarské verejnoprávne mediálne okruhy blízke bývalému premiérovi Viktorovi Orbánovi prerušili vysielanie 7. júla. Podľa vyhlásenia premiéra Pétera Magyara išlo o súčasť úsilia oslabiť Orbánov dlhoročný vplyv na médiá. (TASR telex.hu)

Teploty môžu dosiahnuť viac ako 33 stupňov Celzia, v niektorých lokalitách okolo 35 stupňov Celzia.

Meteorológovia preto pre viaceré oblasti vydali výstrahu prvého a druhého stupňa, platí predbežne vo štvrtok do 19.00 h. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na webe.

Výstraha druhého stupňa sa týka okresov Lučenec, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Dunajská Streda, Komárno, Levice, Nové Zámky a Košice-okolie. Výstraha prvého stupňa zase platí pre celý Bratislavský kraj a pre okresy Galanta, Šaľa, Trebišov, Rožňava, Michalovce, Košice, Krupina a Revúca.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.

„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ. (TASR)

Zo správ rakúskych médií ale nie je jasné, či išlo o firmu, ktorá pyrotechniku vyrába, alebo ktorá s ňou len obchoduje.

Agentúra APA píše, že jeden človek je ťažko zranený. Podľa serveru heute.at sú v nemocnici celkovo traja ľudia.

Celú halu podniku zachvátil požiar, čierny dym stúpajúci k nebu bol vidieť na kilometre ďaleko. Na miesto prišli hasiči z okolitých obcí, veľké množstvo sanitiek a priletel tam aj záchranársky vrtuľník.

Asi sto ľudí záchranári evakuovali do miestneho informačného centra. Príčiny explózie nie sú známe. (ČTK, APA, heute.at)

Je to najviac za toto obdobie od roku 2022.

Rovnako ako ďalšie krajiny v Európe zažíva Španielsko toto extrémne horúce leto, júl tam bol podľa predbežných údajov najteplejším mesiacom v kontinentálnej časti krajiny od roku 1961, keď sa tam začali viesť záznamy.

Od 1. júna do 19. augusta zomrelo tento rok v päťdesiatmiliónovom Španielsku v súvislosti s horúčavami 4 458 ľudí, vyšší bol tento počet v roku 2022, keď zomrelo 4 520 osôb. Vlani za rovnaké obdobie zomrelo kvôli horúčave 3 073 ľudí a v roku 2024 to bolo 1 890. Príčinou bol väčšinou infarkt či mŕtvice. (ČTK, AFP)