Nielen pre Kyjev, ale najmä pre Moskvu, ktorá sa nemôže oprieť o masívnu ekonomickú pomoc zo zahraničia ako Ukrajina.

Na podrobnosti sme sa v Ranných správach pýtali spolupracovníka STVR v Moskve Jiřího Justa:

Podozrivý je z toho, že sa pokúšal poskytovať Rusku informácie o činnosti ukrajinskej armády.

Komisárka austrálskej federálnej polície Krissy Barrettová uviedla, že muž absolvoval v Rusku vojenský výcvik a neskôr vstúpil do ukrajinských ozbrojených síl.

Podľa polície odcestoval do Ruska na výcvik v októbri 2024. Po návrate do Austrálie zostal v kontakte s ľuďmi, o ktorých sa domnieval, že majú väzby na ruské spravodajské služby.

V roku 2025 následne vycestoval na Ukrajinu, kde podľa polície vstúpil do tamojších ozbrojených síl a získal prístup k informáciám o ukrajinských vojakoch a ich umiestnení. Tieto zistenia potom údajne poskytol alebo sa pokúsil poskytnúť osobám, o ktorých sa domnieval, že konajú v prospech ruských spravodajských služieb.

„Nechceme, aby sa Austrália stala útočiskom pre ľudí, ktorí v mene iných krajín zasahujú do vnútorných záležitostí iných štátov,“ povedala Barrettová. Mužovi za tento trestný čin hrozí väzenie až na 20 rokov. (TASR, AFP)

V Bratislave padali stromy a zaplavovalo úseky ciest.

Hasiči a policajti zasahovali najmä v mestskej časti Petržalka a Ružinov. Situáciu pre Ranné správy sledovala redaktorka Rebeka Filandová:

Varujú britskí lekári.

Kráľovská vysoká škola pediatrie a detského zdravia (RCPCH) v Londýne upozornila, že je potrebné zabrániť lákavej propagácii elektronických cigariet a vaporizérov, uviedla stanica BBC. (ČTK)

Tridsaťpäťročná Jessica Bowieová údajne konala v mene teroristickej organizácie Islamský štát.

Píšu o tom americké médiá. Podľa polície si Bowieová zisťovala informácie o budove newyorského parlamentu v meste Albany, na ktorú sa chystala zaútočiť. Od agentov FBI, ktorí sa vydávali za jej spolupracovníkov, si kúpila falošnú bombu a nefunkčnú strelnú zbraň.

„Chcem zničiť čo najväčšiu časť budovy a zabiť senátorov,“ povedala podľa výpovedí agentov. Uviedla tiež, že chce ovplyvniť americký systém. Polícia tvrdí, že Bowieová si najmenej päťkrát prišla prezrieť budovu, v ktorej chcela spáchať svoj čin.

Zatknutá žena čelí obvineniu z poskytovania materiálnej podpory a zdrojov zahraničnej teroristickej organizácii. Zatiaľ nie je známe, ako sa k obvineniu postavila, píšu médiá. (ČTK)

Informácie o stave pasažierov zatiaľ nie sú k dispozícii.

Vedúci Národného úradu pre bezpečnosť dopravy (NTSB) pre Aljašku Clint Johnson uviedol, že v lietadlo boli dvaja piloti a šiesti pasažieri.

Lietadlo vyštartovalo z mesta Anchorage a predpokladá sa, že havarovalo popoludní miestneho času, keď sa približovalo k radarovej základni Cape Newenham, dodal Johnson.

Aljašské záchranné koordinačné centrum oznámilo, že spustilo pátraciu a záchrannú operáciu po tom, ako dostalo správu o nehode lietadla neďaleko Cape Newenham. (TASR, AP)

Tiež dal pokyn, aby vládne agentúry hľadali miesta na štarty a návraty na federálnych pozemkoch.

Biely dom chce do roku 2030 umožniť najmenej tisíc štartov a návratov ročne. Vlani sa v USA uskutočnilo 178 štartov, čo už je desaťnásobok počtu z roku 2013. Všetky okrem ôsmich realizovala spoločnosť SpaceX Elona Muska.

Memorandum o podpore komerčného vesmírneho priemyslu žiada vládne agentúry, aby podporili spoločné budovanie infraštruktúry vesmírnej dopravy s partnermi zo súkromného sektora, ako aj urýchlili vydávanie povolení a posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Trump chce tiež vrátiť amerických astronautov na Mesiac do roku 2028. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) má podľa memoranda podporiť komerčnú dopravu na Mesiac a komerčný „robotický prístup“ k Marsu, no aj preskúmať komerčné možnosti vyslania ľudí na Mars.

Nová národná politika vesmírnej dopravy „zodpovedá súčasnému obdobiu explozívneho rastu a pripravuje Ameriku na to, aby stála na čele ďalšej éry vesmíru“, vyhlásil riaditeľ kancelárie Bieleho domu pre vedeckú a technologickú politiku Michael Kratsios.

Federálny letecký úrad v máji uviedol, že SpaceX chce do piatich rokov dosiahnuť kapacitu 10.000 štartov ročne. Firma v roku 2025 pri 170 misiách vypustila asi 2 500 satelitov.

V januári oznámila, že chce vybudovať sústavu milióna satelitov, ktoré budú obiehať okolo Zeme a využívať slnečnú energiu na napájanie dátových centier pre umelú inteligenciu, doplnil Reuters. (TASR, AFP)

A to vrátane tamojšieho ministerstva výstavby.

Nové sankcie sa týkajú aj niekoľkých štátnych podnikov pôsobiacich v kovopriemysle a baníctve, ktoré „udržujú represívny aparát režimu prostredníctvom kontroly kľúčových hospodárskych sektorov“, uviedol Rubio.

Sankcie sa tiež dotkli troch najvyšších predstaviteľov organizácie ICAP (Kubánsky inštitút priateľstva medzi národmi), ktorá „prijíma medzinárodné brigády v zariadeniach po celej Kube“.

Sankcionovaný predseda tejto organizácie Fernando González Llort bol v USA odsúdený za špionáž a vo väzení strávil 15 rokov. Podľa amerického rezortu diplomacie však „po návrate na Kubu pokračoval vo svojich snahách o destabilizáciu Spojených štátov prostredníctvom svojho pôsobenia v ICAP“.

„Dnešné zaradenie na zoznam jasne ukazuje, že Trumpova administratíva nebude tolerovať snahy kubánskeho režimu financovať svoje represie ani pokračovať v desaťročia trvajúcej kampani podvratných protiamerických aktivít,“ povedal Rubio.

Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodriguez v reakcii obvinil Washington z úmyselnej snahy poškodiť kubánske hospodárstvo a znemožniť vláde poskytovať základné služby. Sankcie podľa neho zabránia dodávkam potravín, liekov a medicínskych prístrojov.

Nové sankcie prichádzajú v čase, keď administratíva prezidenta Donalda Trumpa zvyšuje tlak na kubánsku vládu. Začiatkom augusta USA oznámili sankcie voči ôsmim kubánskym predstaviteľom vrátane ministra ozbrojených síl generála Álvara Lópeza Mieru a piatim štátnym podnikom, čo ešte viac odradilo zahraničné firmy a investície.

Začiatkom tohto roka zaviedol šéf Bieleho domu voči tejto karibskej krajine ropnú blokádu a ďalšie opatrenia, ktoré podľa expertov Organizácie Spojených národov (OSN) prehlbujú jej hospodárske problémy a spôsobujú rozsiahle výpadky dodávok elektriny. Kríza najviac postihuje ženy, deti, starších ľudí a ďalšie zraniteľné skupiny, konštatuje OSN.

Trumpova administratíva obvinila Kubu z ohrozovania americkej národnej bezpečnosti tým, že podporuje krajiny ako Rusko, Čína a Irán. V poslednom čase však kladie väčší dôraz na údajné prepojenia Havany s ľavicovými hnutiami v USA.

„Kubánsky režim už dlho podporuje rozsiahlu podvratnú sieť v Spojených štátoch, ktorej cieľom je identifikovať, vychovávať a radikalizovať jedincov s podvratnými úmyslami, pričom táto sieť pôsobí prevažne pod zámienkou vzdelávacích alebo kultúrnych výmen,“ povedal Rubio vo štvrtok.

„Pred niekoľkými dňami sa režim pokúsil využiť 100. výročie narodenia komunistického vodcu a despotu Fidela Castra na oživenie tejto podvratnej siete a dopravil do Havany novú skupinu medzinárodných sympatizantov, aby nadviazali kontakty s predstaviteľmi režimu,“ uviedol bez uvedenia bližších informácií. (TASR, AFP)

Oznámil to prezident Aleksandar Vučič, ktorý ich vypísanie prisľúbil na straníckom zhromaždení pred mesiacom.

Vučič v televíznom vysielaní dodal, že presný termín volieb bude známy v najbližších dňoch. Parlamentné voľby sa mali pôvodne konať v decembri 2027.

Srbský prezident koncom júna povedal, že do niekoľkých týždňov odstúpi a v krajine sa budú konať predčasné parlamentné a prezidentské voľby. V terajšom vyhlásení spomenul možné dátumy po prvý raz.

Oznámenie Vučiča, ktorý je pri moci ako prezident alebo premiér 12 rokov, prišlo po viac ako roku protivládnych protestov vedených študentmi.

Začali sa po tragickom zrútení prístrešku nad vchodom do budovy železničnej stanice v Novom Sade, pri ktorom prišlo v novembri 2025 o život 16 ľudí. Demonštranti v súvislosti s tým obvinili vládu z korupcie, požadujú politické zmeny a predčasné parlamentné voľby.

Analytici sa domnievajú, že Vučič by sa mohol stať premiérom, ak jeho Srbská pokroková strana zvíťazí vo voľbách. Po dvoch prezidentských mandátoch už na post hlavy štátu nemôže kandidovať. (TASR, Reuters)

Kapitán hostí Patrik Hrošovský odohral celé stretnutie a v 77. minúte videl žltú kartu za faul.

Jeho krajan Dávid Krčík bol na trávniku do 86. minúty a brankár Dominik Ťapaj presedel duel na lavičke. (TASR)

Zverenci slovenského trénera Michala Gašparíka napokon prehrali 2:3.

V 53. minúte duelu proti AS Monaco Prekop znížil na priebežných 1:2, keď prekonal bratislavského rodáka reprezentujúceho Fínsko Lukáša Hrádeckého. (TASR)

Oznámili to americkí seizmológovia.

Správy o zranených alebo škodách sa bezprostredne neobjavili.

Epicentrum sa nachádzalo 40 kilometrov severozápadne od obce Upahuacho a takmer 800 kilometrov od hlavného mesta Lima. Otrasy vychádzali z hĺbky 66 kilometrov, vyplýva z údajov americkej geologickej služby USGS.

Peruánsky geofyzikálny ústav stanovil magnitúdu na 7,2 s tým, že k zemetraseniu došlo v hĺbke 108 kilometrov.

Zábery odvysielané peruánskymi médiami ukazovali zosuvy skál a pôdy v okolí mesta Coracora v regióne Ayacucho, najbližšieho k epicentru. „Obyvatelia reagovali, evakuovali sa a ukryli do bezpečia,“ povedal starosta Yony Odon pre štátnu televíziu. Podľa vlastných slov dúfa, že nedošlo k vážnym škodám.

Otrasy zeme bolo cítiť aj v Cuscu, Arequipe či dokonca Lime, hoci s menšou intenzitou, uviedli novinári AFP.

Nasledovali po dvoch silných zemetraseniach v regióne z posledných mesiacov – dvojité zemetrasenie vo Venezuele z 24. júna si vyžiadalo viac ako 6 400 životov a pri otrasoch v Kolumbii z minulého týždňa zahynulo takmer 300 ľudí. (TASR, AFP)

Oznámil to dnes na sociálnej sieti Ruskom dosadený gubernátor Sergej Aksjonov.

Ďalší traja ľudia utrpeli zranenia pri nálete ukrajinských dronov na okupovanú časť Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, uviedla agentúra Interfax s odvolaním sa na miestne úrady. Ukrajinské drony podľa nich útočili na Doneck, Mariupol, Horlivku a Debalceve.

V roku 2014 polostrov Krym anektovalo Rusko. Ukrajina sa piaty rok bráni ruskej agresii vo vojne rozpútanej na rozkaz Moskvy vo februári 2022. Súčasťou bojov sú aj časté vzdušné útoky oboch strán, ktoré v poslednom čase zosilneli z oboch strán.

Moskva a Kyjev tvrdia, že sa zameriavajú na vojenské ciele či ciele súvisiace s armádou a vedením vojny, ale pri útokoch zomierajú aj civilisti – podľa dostupných informácií hlavne na ukrajinskej strane.

Podľa OSN vo vojne zahynulo minimálne 16 874 civilistov. Drvivú väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území pod kontrolou Kyjeva, na ktoré útočí ruská armáda. (ČTK)

Zadržali ho na základe európskeho zatykača.

Zadržanie Volodymyra Žuravľova v chorvátskom meste Pula oznámili v stredu (19. 8.) nemecké úrady. Vo štvrtok ho podľa televízie HRT vypočuli prokurátori, ktorí požiadali súd, aby na muža uvalil väzbu až do rozhodnutia o jeho vydaní do Nemecka.

Ako dlho by konanie v Chorvátsku mohlo trvať, nebolo bezprostredne jasné. Právny zástupca ukrajinského občana uviedol, že proti nariadeniu väzby podá odvolanie.

Nemecká prokuratúra tvrdí, že Žuravľov bol ako vyškolený potápač súčasťou skupiny, ktorá na jeseň 2022 umiestnila na plynovody Nord Stream 1 a 2 neďaleko dánskeho ostrova Bornholm podmorské výbušniny.

Nálože explodovali 26. septembra 2022 a zničili tri zo štyroch vetiev plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré boli vybudované na vývoz zemného plynu z Ruska do Nemecka.

Pred inváziou Moskvy na Ukrajinu prúdila plynovodom Nord Stream 1 viac ako polovica ruského plynu pre nemecký trh. Nord Stream 2 nebol v čase útoku ešte v prevádzke. Za útoky zatiaľ nebol nikto právoplatne odsúdený.

Nemecká prokuratúra na začiatku júla obžalovala v súvislosti s útokmi na plynovody druhého ukrajinského občana, Serhija K. Podľa nej konal na pokyn ukrajinských štátnych predstaviteľov.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine mal spolu s ďalšími príslušníkmi ozbrojených síl vypracovať plán na zničenie plynovodov. Serhij K. bol zadržaný v auguste 2025 v Taliansku, odkiaľ ho potom v novembri vydali do Nemecka. (TASR, AP)

Oznámilo to dnes večer fínske ministerstvo obrany.

K incidentu došlo vo štvrtok (20. 8.) popoludní, keď ruský stroj podľa podozrení vstúpil do vzdušného priestoru škandinávskej krajiny nad západnou časťou Fínskeho zálivu.

„Každé možné narušenie vzdušného priestoru berieme vážne,“ uviedol vo vyhlásení fínsky minister obrany Antti Häkkänen. O aký typ lietadla išlo, nespresnil.

Podobné podozrenie, že ruské vojenské lietadlo narušilo vzdušný priestor Fínska, sa naposledy objavilo v máji, pripomenula agentúra DPA. Stroj sa podľa nej údajne odchýlil od kurzu v blízkosti fínskeho polostrova Porkkala, aby sa vyhol búrke.

Fínsko hlásilo za posledné mesiace aj vniknutie niekoľkých dronov na svoje územie. Ukrajina sa mu koncom marca ospravedlnila za incident, pri ktorom viaceré z jej bezpilotných strojov prenikli do fínskeho vzdušného priestoru. Drony sa zrútili pravdepodobne v dôsledku zásahu ruských systémov elektronického boja.

Vzťahy medzi Moskvou a Helsinkami sú napäté od vstupu severskej krajiny do Severoatlantickej aliancie, pre ktorý sa rozhodla v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Rusko a Fínsko majú spoločné hranicu dlhú viac ako 1 300 kilometrov. (TASR, DPA, AFP)

Operácia mala byť plánovaná pod vedením bývalého ministra obrany Mychajla Fedorova.

Ukrajinskí predstavitelia pod vedením bývalého ministra obrany Mychajla Fedorova od začiatku tohto roka pripravovali operáciu, ktorá by zahŕňala vysielanie dronov riadených umelou inteligenciou na letiská v Moskve s cieľom dosiahnuť ich dlhodobejšie uzavretie.

S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom vo štvrtok (20. 8.) informoval magazín The Atlantic. Prípravy na operáciu boli podľa neho zastavené v júli, keď bol Fedorov náhle odvolaný.

Plán bol podniknúť útoky, pri ktorých by roje autonómnych dronov vybavených navádzacími systémami poháňanými AI vyhľadávali a zasahovali svoje ciele bez toho, aby ich pohyb riadil operátor na diaľku. Takéto systémy v posledných rokoch testovali rôzne krajiny vrátane USA, avšak o ich zákonnosti sa vedú intenzívne diskusie, lebo by mohli porušovať vojnové právo. Nikdy neboli nasadené vo veľkom rozsahu.

Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému bol plán operácie predstavený uplynulú zimu. Zelenskyj podľa magazínu vyjadril pochybnosti a obával sa, že ak by drony zasiahli civilné lietadlo v Moskve, považovalo by sa to za pirátstvo, najmä ak by pri tom prišli o život cestujúci, členovia posádky alebo zamestnanci letiska. Ukrajinci preto navrhli alternatívne riešenia, pričom jedným z nich bolo varovať civilné aerolínie, aby sa vyhýbali ruským letiskám a vopred evakuovali lietadlá.

„Ide o to, aby sa moskovský vzdušný priestor na dlhší čas uzavrel pre civilnú leteckú dopravu,“ uviedol jeden z citovaných zdrojov. Týmto spôsobom chceli Ukrajinci skomplikovať život oligarchom okolo ruského prezidenta Vladimira Putina.

Podľa zdroja predpokladali, že tlak elít v kombinácii so súčasným napätím v ruskej ekonomike by mohol prinútiť Putina, aby rokoval o mierovej dohode.

Zelenskyj napriek svojich výhradám a v snahe dotlačiť Rusko k rokovaciemu stolu dovolil, aby prípravy pokračovali niekoľko mesiacov. Do polovice jari sa plán posunul natoľko, že dostal kódové označenie M&Ms. Podľa The Atlantic to odkazuje na množstvo malých, lacných a takmer identických dronov, ktoré by si táto misia vyžadovala.

Aby Ukrajina prekonala ruské systémy protivzdušnej obrany, musela by každú noc vyslať najmenej tisíc bezpilotných lietadiel na letiská v Moskve a v jej okolí, poznamenal zdroj.

Hlavným strojcom plánu bol podľa The Atlantic Fedorov, ktorý na ňom pracoval niekoľko mesiacov a držal ho v tajnosti aj pred niektorými zo svojich najbližších spolupracovníkov.

Fedorov podľa zdrojov pomohol zostaviť tím ukrajinských programátorov, ktorí mali vyvinúť systém navádzania pomocou AI a získať financovanie od ukrajinských spojencov v Európe na sériovú výrobu autonómnych dronov.

Zelenského hovorca sa k článku magazínu odmietol vyjadriť. Iný predstaviteľ prezidentskej kancelárie pod podmienkou zachovania anonymity zase poprel existenciu tohto plánu a označil ho za „úplný nezmysel“.

Pripustil len toľko, že Ukrajina sa dlhodobo snaží dosiahnuť uzavretie ruských letísk, avšak nedisponuje podľa neho zbraňami dostatočne presnými a spoľahlivými na to, aby svoje ciele zasiahla bez zbytočného ohrozenia civilistov. (TASR)

Hasiči ich odstraňujú a odčerpávajú vodu zo zaplavených úsekov.

Problémy má mestská hromadná doprava, aj vlaky, najmä v smere z Bratislavy do Rakúska. Polámané stromy zničili aj viaceré autá. Podľa meteorológov sa hlavným mestom prehnala extrémne silná supercela.

Pripomína, že v súvislosti s búrkami hrozí pád stromov.

Upozorňuje, že jazdu je tiež potrebné prispôsobiť podmienkam vozovky. Na sociálnej sieti o tom informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici.

„V súvislosti s nepriaznivým počasím upozorňujeme vodičov aj ostatných účastníkov cestnej premávky na zvýšené riziko pádu stromov a konárov na vozovku. Jazdu prispôsobte aktuálnej situácii, znížte rýchlosť a zvýšte pozornosť. Najmä v úsekoch vedúcich cez lesy a v blízkosti stromov buďte mimoriadne opatrní a počítajte s možnými prekážkami na ceste,“ uvádza.

V prípade spadnutého stromu alebo inej prekážky majú vodiči, ak je to bezpečné, miesto obísť. O situácii je potrebné informovať príslušné zložky. Polícia zároveň pripomína, že bezpečnosť je na prvom mieste a nepriaznivé počasie neradno podceňovať. Jazdu je potrebné prispôsobiť podmienkam na ceste.

Silné búrky sa vo štvrtok podvečer prehnali Bratislavou i západným Slovenskom. Meteorologické výstrahy naďalej platia pre celý Bratislavský, Nitriansky, Trnavský, Trenčiansky a Žilinský kraj. Rovnako sa týkajú aj viacerých okresov Banskobystrického kraja a okresov Kežmarok, Poprad a Stará Ľubovňa. (TASR)

Obecný úrad o tom informoval na sociálnej sieti.

„Na území celej obce je výpadok elektriny, zásobovania pitnou vodou, kanalizácia je nefunkčná,“ priblížila obec. V dôsledku nepriaznivého počasia došlo k poškodeniu vedenia vysokého napätia.

Výpadok elektriny po búrke evidovali aj v obciach Pavlice a Voderady v okrese Trnava. Časť Serede zasiahol výpadok verejného osvetlenia.

Silné búrky sa vo štvrtok podvečer prehnali Bratislavou i západným Slovenskom. Výstrahy pred búrkami a prívalovými povodňami naďalej platia vo viacerých okresoch. (TASR)

Spadnutý strom poškodil autá.