Prevádzka na ňom bola zastavená, informovala ukrajinská pohraničná stráž.

Dve ženy zomreli a dve utrpeli zranenia pri nočnom ruskom dronovom útoku na dedinu v ukrajinskej Charkovskej oblasti. Na telegrame to oznámil veliteľ regionálnej vojenskej správy Oleh Synehubov. Cieľom náletu ruských dronov boli tiež severoukrajinské Sumy. Ukrajina podľa ruskojazyčných telegramových kanálov zaútočila na rafinériu v ruskom Perme.

Na hraničnom priechode s Moldavskom Tabaky drony poničili budovy a konštrukcie, ktoré tvoria zázemie biotopu. Osobná aj nákladná doprava bola presmerovaná na iné prechody.

V dedine Lebjaže v Charkovskej oblasti sú po nočnom útoku zničené tri rodinné domčeky, ďalších 20 je poškodených. Päť domov horelo. O život prišli dve ženy vo veku 66 a 73 rokov. Šesť ľudí je zranených po ruskom dronovom útoku v Sumách, uviedol šéf mestskej vojenskej správy Serhij Kryvošejenko. Deväť obytných domov je zničených.

Ukrajinské vzdušné sily v pravidelnom rannom hlásení oznámili, že protivzdušná obrana zneškodnila 107 zo 135 ruských dronov. Dvadsaťsedem nepilotovaných lietadiel zasiahlo 16 miest, ďalšie tri objekty zasiahli trosky zostrelených strojov.

Rusko inváziu na Ukrajinu vedie štyri a pol roka. V noci na štvrtok podniklo proti napadnutej krajine rozsiahly vzdušný útok, ktorého hlavnými cieľmi bol Kyjev a Kyjevská oblasť. Počas nočného útoku zomrelo v metropole 15 ľudí, ďalších dvoch ľudí potom zabili ruské útoky cez deň vo štvrtok, napísal ruský servis BBC s odvolaním sa na kyjevského starostu Vitalija Klička.

Ukrajina sa ruskej agresii bráni s podporou Západu. Svoje útoky v posledných mesiacoch cielia hlavne na rafinérie a ďalšie súčasti ruského petrochemického priemyslu, ktorý Moskve prináša peniaze pre financovanie vojny. Kanály na telegrame sledujúce konflikt dnes informujú, že drony v noci útočili na rafinériu Lukoilu v Perme na východe európskej časti Ruska. Z podniku stúpa dym. Miestne úrady sa k útoku nevyjadrili, uvádza kanál Astra. Na túto rafinériu drony útočili už niekoľkokrát v minulosti, naposledy tomu bolo koncom júla.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho protivzdušná obrana v noci na dnes zneškodnila 325 ukrajinských dronov. Medzi regiónmi, kde sa to stalo, spomenulo aj Permský kraj. (ČTK)

Uviedol to v rozhovore námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

Všetky návrhy by podľa neho mali vychádzať z reálnej situácie v teréne.

Riabkov v rozhovore pre portál News.ru povedal, že Spojené štáty prejavili pripravenosť pre „konštruktívny dialóg“ a „porozumenie ruskej pozície“.

„V tomto štádiu je dôležitejšie, do akej miery je Washington schopný ovplyvňovať rozhodnutia kyjevského režimu a jeho európskych sponzorov, ktorí stále snívajú o ‚strategickej porážke‘ Ruska,“ uviedol námestník.

Podľa Sky News vyjadrenie Riabkova naznačuje, že Rusko ukončí vojnu iba za podmienok, ktoré si samo stanoví, a dúfa, že USA dokážu ovplyvniť Ukrajinu a jej spojencov.

Rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine stagnujú, najmä z dôvodu vojny v Iráne. Kremeľ vo štvrtok uviedol, že zatiaľ nemá informácie o možnej návšteve Moskvy zo strany amerických osobitných vyslancov Jareda Kushnera a Stevea Witkoffa, ktorí viedli predošlé rokovania s Ruskom.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v júli po stretnutí so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom v Manile povedal, že Spojené štáty sú pripravené zohrať konštruktívnu úlohu a napomôcť k ukončeniu vojny na Ukrajine. Rubio vtedy poznamenal, že hlavnou výzvou naďalej zostáva nájdenie riešenia, „ktoré by mohli obe strany akceptovať“.

Riabkov v piatkovom rozhovore taktiež naznačil, že Rusko má záujem pokračovať v rozhovoroch s USA o jadrových zbraniach. Spojené štáty vo februári nechali vypršať platnosť Zmluvy medzi USA a Ruskou federáciou o opatreniach na ďalšie zníženie a obmedzenie strategických útočných zbraní (New START), poslednej významnej dohody o kontrole zbrojenia medzi týmito krajinami. Washington pritom trval na novej zmluve, ktorá by zahŕňala aj Čínu. Tá to však odmietla. Jej jadrový arzenál je síce výrazne menší než ruský, no rýchlo rastie.

Moskva uviedla, že bude naďalej dodržiavať obmedzenia týkajúce sa rakiet a bojových hlavíc stanovené v tejto zmluve, ak bude Washington robiť to isté.

„Aj naďalej sme otvorení hľadaniu politických a diplomatických spôsobov, ako túto oblasť stabilizovať,“ povedal Riabkov. (TASR, Reuters, Sky News)

Výkon podal na Majstrovstvách sveta v hĺbkovom freedivingu v Hondurase.

Ruman na sociálnej sieti informoval, že za tento výkon získal v stredu (19. 8.) striebornú medailu. Zvíťazil ruský nádychový potápač Alexej Molčanov, ktorý dosiahol 133 metrov.

Šampionát konfederácie CMAS sa koná v dňoch 14. až 27. augusta na ostrove Roatán v Hondurase.

Aktuálne prerušená doprava je ešte v úseku Šelpice – Boleráz.

Pre cestujúcich je zabezpečená náhradná autobusová doprava. Uviedol to odbor komunikácie ZSSK. Prerušená doprava bola v úsekoch Bratislava-Nové Mesto – Bratislava-Petržalka – Kittsee a Bratislava-Petržalka – Rusovce št. hr., Galanta – Šaľa, Ivanka pri Nitre – Nitra, Hul – Podhájska či Čata – Šahy.

„ZSSK podľa situácie operatívne upravovala vedenie vlakov, zabezpečila náhradnú dopravu tam, kde to bolo možné, a priebežne informovala cestujúcich,“ uviedli z odboru komunikácie ZSSK.

Železnice Slovenskej republiky ako správca železničnej infraštruktúry zabezpečili odstraňovanie následkov počasia a obnovenie priechodnosti tratí.

ZSSK cestujúcim odporúča aj naďalej sledovať aktuálne informácie o vlakových spojeniach. (TASR)

Najviac udalostí hlásili v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji.

Informoval o tom Hasičský a záchranný zbor na sociálne sieti. Takmer sto výjazdov mali hasiči v Bratislavskom kraji, 64 výjazdov mali v Trnavskom kraji a v Nitrianskom išli do terénu 63-krát. Najmenej výjazdov mali v Žilinskom a Prešovskom kraji.

„Najčastejšie išlo o zásahy súvisiace s odstraňovaním popadaných stromov a konárov, ktoré blokovali cesty alebo ohrozovali svoje okolie,“ priblížili hasiči na sociálnej sieti.

Zároveň odčerpávali vodu zo zatopených priestorov, zasahovali pri poškodených strechách a odstraňovali prekážky z cestných komunikácií, aby bola čo najskôr obnovili ich bezpečnú prejazdnosť.

Takto to po búrkach vyzeralo ráno v bratislavskej Vrakuni:

Vojaci začali prekračovať hranice večer 20. augusta 1968 a nasledujúci deň obsadili väčšinu strategických miest v krajine.

Invázia ukončila reformný proces známy ako Pražská jar a odštartovala obdobie normalizácie.

Už v predvečer pripomienky udalostí z 21. augusta 1968, sa pred ruskou ambasádou v Prahe konalo zhromaždenie pod názvom „Běž domů Ivane“. Akciu organizoval Človek v ohrození, Pamäť národa a iniciatíva Milión chvíľ.

Spomienkový večer venovaný udalostiam augusta 1968 usporiadalo aj Krajské múzeum v Prešove. Atmosféru doby si návštevníci pripomenuli cez dobové fotografie či unikátny filmový záznam.

Na palube boli dvaja piloti a šiesti pasažieri.

Podľa agentúr o tom informovali americké vzdušné sily. Charterový let odštartoval z Anchorage a havaroval vo štvrtok popoludní miestneho času (po dnešnej polnoci SELČ) pri radarovej stanici na mysu Cape Newenham v odľahlej oblasti západnej Aljašky.

Vyplýva to z vyhlásenia hovorcu Federálneho úradu pre letectvo (FAA). Miesto sa nachádza asi 450 kilometrov západne od Anchorage.

Agentúra Reuters uvádza, že radarová stanica je súčasťou siete podobných zariadení na odľahlých miestach. Tento systém radarov slúži na sledovanie lietadiel v aljašskom vzdušnom priestore a pozdĺž jeho hraníc, uviedli vzdušné sily. (ČTK, Reuters)

Južné a časť východného Slovenska zas potrápia vysoké teploty.

Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý vydal v tejto súvislosti výstrahy.

Výstrahy druhého stupňa pred vysokými teplotami platia v okresoch Trebišov a Michalovce. V týchto okresoch sa ojedinele očakáva dosahovanie maximálnej teploty vzduchu okolo 35 stupňov Celzia.

Výstrahy prvého stupňa pred vysokými teplotami platia v niektorých okresoch Banskobystrického, Nitrianskeho, Prešovského a Košického kraja. Výstrahy platia od 13.00 do 18.00 h.

SHMÚ v čase od 14.00 do 22.00 h vydal výstrahy prvého stupňa pred búrkami pre viaceré okresy vo všetkých krajoch Slovenska. V niektorých okresoch platia od 15.00 do 22.00 h.

V okresoch je malá pravdepodobnosť výskytu búrok spojených s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 milimetrov za 30 minút, s nárazmi vetra 65 až 85 kilometrov za hodinu a s krúpami. Pri búrkach môžu byť obmedzené ľudské aktivity a ohrozené zdravie.

„Intenzívny dážď môže vyvolať prechodný vzostup vodných hladín na malých tokoch a výskyt povodňových úkazov mimo tokov (stekanie vody zo svahov, bahnotok, zatopenie pivníc, podchodov, podjazdov),“ uviedli zo SHMÚ.

Vietor môže spôsobiť škody menšieho rozsahu na porastoch a objektoch (lámanie konárov stromov, pád slabších stromov, menšie škody na strechách budov). Poletujúce trosky a nezabezpečené predmety predstavujú riziko pre ľudské zdravie. Krúpy môžu poškodiť vegetáciu. Súvislá vrstva krúp na komunikácii môže prechodne obmedziť cestnú premávku.

Do 9.00 h platí pre okresy Malacky, Pezinok a Bratislava výstraha prvého stupňa pred hmlou. V týchto okresoch sa ojedinele, najmä vo vyšších polohách Malých Karpát, očakáva výskyt hmiel s dohľadnosťou 50 až 200 metrov. Znížená dohľadnosť predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre dopravné aktivity. (TASR)

Nielen pre Kyjev, ale najmä pre Moskvu, ktorá sa nemôže oprieť o masívnu ekonomickú pomoc zo zahraničia ako Ukrajina.

Na podrobnosti sme sa v Ranných správach pýtali spolupracovníka STVR v Moskve Jiřího Justa:

Podozrivý je z toho, že sa pokúšal poskytovať Rusku informácie o činnosti ukrajinskej armády.

Komisárka austrálskej federálnej polície Krissy Barrettová uviedla, že muž absolvoval v Rusku vojenský výcvik a neskôr vstúpil do ukrajinských ozbrojených síl.

Podľa polície odcestoval do Ruska na výcvik v októbri 2024. Po návrate do Austrálie zostal v kontakte s ľuďmi, o ktorých sa domnieval, že majú väzby na ruské spravodajské služby.

V roku 2025 následne vycestoval na Ukrajinu, kde podľa polície vstúpil do tamojších ozbrojených síl a získal prístup k informáciám o ukrajinských vojakoch a ich umiestnení. Tieto zistenia potom údajne poskytol alebo sa pokúsil poskytnúť osobám, o ktorých sa domnieval, že konajú v prospech ruských spravodajských služieb.

„Nechceme, aby sa Austrália stala útočiskom pre ľudí, ktorí v mene iných krajín zasahujú do vnútorných záležitostí iných štátov,“ povedala Barrettová. Mužovi za tento trestný čin hrozí väzenie až na 20 rokov. (TASR, AFP)

V Bratislave padali stromy a zaplavovalo úseky ciest.

Hasiči a policajti zasahovali najmä v mestskej časti Petržalka a Ružinov. Situáciu pre Ranné správy sledovala redaktorka Rebeka Filandová:

Varujú britskí lekári.

Kráľovská vysoká škola pediatrie a detského zdravia (RCPCH) v Londýne upozornila, že je potrebné zabrániť lákavej propagácii elektronických cigariet a vaporizérov, uviedla stanica BBC. (ČTK)

Tridsaťpäťročná Jessica Bowieová údajne konala v mene teroristickej organizácie Islamský štát.

Píšu o tom americké médiá. Podľa polície si Bowieová zisťovala informácie o budove newyorského parlamentu v meste Albany, na ktorú sa chystala zaútočiť. Od agentov FBI, ktorí sa vydávali za jej spolupracovníkov, si kúpila falošnú bombu a nefunkčnú strelnú zbraň.

„Chcem zničiť čo najväčšiu časť budovy a zabiť senátorov,“ povedala podľa výpovedí agentov. Uviedla tiež, že chce ovplyvniť americký systém. Polícia tvrdí, že Bowieová si najmenej päťkrát prišla prezrieť budovu, v ktorej chcela spáchať svoj čin.

Zatknutá žena čelí obvineniu z poskytovania materiálnej podpory a zdrojov zahraničnej teroristickej organizácii. Zatiaľ nie je známe, ako sa k obvineniu postavila, píšu médiá. (ČTK)

Informácie o stave pasažierov zatiaľ nie sú k dispozícii.

Vedúci Národného úradu pre bezpečnosť dopravy (NTSB) pre Aljašku Clint Johnson uviedol, že v lietadlo boli dvaja piloti a šiesti pasažieri.

Lietadlo vyštartovalo z mesta Anchorage a predpokladá sa, že havarovalo popoludní miestneho času, keď sa približovalo k radarovej základni Cape Newenham, dodal Johnson.

Aljašské záchranné koordinačné centrum oznámilo, že spustilo pátraciu a záchrannú operáciu po tom, ako dostalo správu o nehode lietadla neďaleko Cape Newenham. (TASR, AP)

Tiež dal pokyn, aby vládne agentúry hľadali miesta na štarty a návraty na federálnych pozemkoch.

Biely dom chce do roku 2030 umožniť najmenej tisíc štartov a návratov ročne. Vlani sa v USA uskutočnilo 178 štartov, čo už je desaťnásobok počtu z roku 2013. Všetky okrem ôsmich realizovala spoločnosť SpaceX Elona Muska.

Memorandum o podpore komerčného vesmírneho priemyslu žiada vládne agentúry, aby podporili spoločné budovanie infraštruktúry vesmírnej dopravy s partnermi zo súkromného sektora, ako aj urýchlili vydávanie povolení a posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Trump chce tiež vrátiť amerických astronautov na Mesiac do roku 2028. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) má podľa memoranda podporiť komerčnú dopravu na Mesiac a komerčný „robotický prístup“ k Marsu, no aj preskúmať komerčné možnosti vyslania ľudí na Mars.

Nová národná politika vesmírnej dopravy „zodpovedá súčasnému obdobiu explozívneho rastu a pripravuje Ameriku na to, aby stála na čele ďalšej éry vesmíru“, vyhlásil riaditeľ kancelárie Bieleho domu pre vedeckú a technologickú politiku Michael Kratsios.

Federálny letecký úrad v máji uviedol, že SpaceX chce do piatich rokov dosiahnuť kapacitu 10.000 štartov ročne. Firma v roku 2025 pri 170 misiách vypustila asi 2 500 satelitov.

V januári oznámila, že chce vybudovať sústavu milióna satelitov, ktoré budú obiehať okolo Zeme a využívať slnečnú energiu na napájanie dátových centier pre umelú inteligenciu, doplnil Reuters. (TASR, AFP)

A to vrátane tamojšieho ministerstva výstavby.

Nové sankcie sa týkajú aj niekoľkých štátnych podnikov pôsobiacich v kovopriemysle a baníctve, ktoré „udržujú represívny aparát režimu prostredníctvom kontroly kľúčových hospodárskych sektorov“, uviedol Rubio.

Sankcie sa tiež dotkli troch najvyšších predstaviteľov organizácie ICAP (Kubánsky inštitút priateľstva medzi národmi), ktorá „prijíma medzinárodné brigády v zariadeniach po celej Kube“.

Sankcionovaný predseda tejto organizácie Fernando González Llort bol v USA odsúdený za špionáž a vo väzení strávil 15 rokov. Podľa amerického rezortu diplomacie však „po návrate na Kubu pokračoval vo svojich snahách o destabilizáciu Spojených štátov prostredníctvom svojho pôsobenia v ICAP“.

„Dnešné zaradenie na zoznam jasne ukazuje, že Trumpova administratíva nebude tolerovať snahy kubánskeho režimu financovať svoje represie ani pokračovať v desaťročia trvajúcej kampani podvratných protiamerických aktivít,“ povedal Rubio.

Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodriguez v reakcii obvinil Washington z úmyselnej snahy poškodiť kubánske hospodárstvo a znemožniť vláde poskytovať základné služby. Sankcie podľa neho zabránia dodávkam potravín, liekov a medicínskych prístrojov.

Nové sankcie prichádzajú v čase, keď administratíva prezidenta Donalda Trumpa zvyšuje tlak na kubánsku vládu. Začiatkom augusta USA oznámili sankcie voči ôsmim kubánskym predstaviteľom vrátane ministra ozbrojených síl generála Álvara Lópeza Mieru a piatim štátnym podnikom, čo ešte viac odradilo zahraničné firmy a investície.

Začiatkom tohto roka zaviedol šéf Bieleho domu voči tejto karibskej krajine ropnú blokádu a ďalšie opatrenia, ktoré podľa expertov Organizácie Spojených národov (OSN) prehlbujú jej hospodárske problémy a spôsobujú rozsiahle výpadky dodávok elektriny. Kríza najviac postihuje ženy, deti, starších ľudí a ďalšie zraniteľné skupiny, konštatuje OSN.

Trumpova administratíva obvinila Kubu z ohrozovania americkej národnej bezpečnosti tým, že podporuje krajiny ako Rusko, Čína a Irán. V poslednom čase však kladie väčší dôraz na údajné prepojenia Havany s ľavicovými hnutiami v USA.

„Kubánsky režim už dlho podporuje rozsiahlu podvratnú sieť v Spojených štátoch, ktorej cieľom je identifikovať, vychovávať a radikalizovať jedincov s podvratnými úmyslami, pričom táto sieť pôsobí prevažne pod zámienkou vzdelávacích alebo kultúrnych výmen,“ povedal Rubio vo štvrtok.

„Pred niekoľkými dňami sa režim pokúsil využiť 100. výročie narodenia komunistického vodcu a despotu Fidela Castra na oživenie tejto podvratnej siete a dopravil do Havany novú skupinu medzinárodných sympatizantov, aby nadviazali kontakty s predstaviteľmi režimu,“ uviedol bez uvedenia bližších informácií. (TASR, AFP)

Oznámil to prezident Aleksandar Vučič, ktorý ich vypísanie prisľúbil na straníckom zhromaždení pred mesiacom.

Vučič v televíznom vysielaní dodal, že presný termín volieb bude známy v najbližších dňoch. Parlamentné voľby sa mali pôvodne konať v decembri 2027.

Srbský prezident koncom júna povedal, že do niekoľkých týždňov odstúpi a v krajine sa budú konať predčasné parlamentné a prezidentské voľby. V terajšom vyhlásení spomenul možné dátumy po prvý raz.

Oznámenie Vučiča, ktorý je pri moci ako prezident alebo premiér 12 rokov, prišlo po viac ako roku protivládnych protestov vedených študentmi.

Začali sa po tragickom zrútení prístrešku nad vchodom do budovy železničnej stanice v Novom Sade, pri ktorom prišlo v novembri 2025 o život 16 ľudí. Demonštranti v súvislosti s tým obvinili vládu z korupcie, požadujú politické zmeny a predčasné parlamentné voľby.

Analytici sa domnievajú, že Vučič by sa mohol stať premiérom, ak jeho Srbská pokroková strana zvíťazí vo voľbách. Po dvoch prezidentských mandátoch už na post hlavy štátu nemôže kandidovať. (TASR, Reuters)

Kapitán hostí Patrik Hrošovský odohral celé stretnutie a v 77. minúte videl žltú kartu za faul.

Jeho krajan Dávid Krčík bol na trávniku do 86. minúty a brankár Dominik Ťapaj presedel duel na lavičke. (TASR)

Zverenci slovenského trénera Michala Gašparíka napokon prehrali 2:3.

V 53. minúte duelu proti AS Monaco Prekop znížil na priebežných 1:2, keď prekonal bratislavského rodáka reprezentujúceho Fínsko Lukáša Hrádeckého. (TASR)

Oznámili to americkí seizmológovia.

Správy o zranených alebo škodách sa bezprostredne neobjavili.

Epicentrum sa nachádzalo 40 kilometrov severozápadne od obce Upahuacho a takmer 800 kilometrov od hlavného mesta Lima. Otrasy vychádzali z hĺbky 66 kilometrov, vyplýva z údajov americkej geologickej služby USGS.

Peruánsky geofyzikálny ústav stanovil magnitúdu na 7,2 s tým, že k zemetraseniu došlo v hĺbke 108 kilometrov.

Zábery odvysielané peruánskymi médiami ukazovali zosuvy skál a pôdy v okolí mesta Coracora v regióne Ayacucho, najbližšieho k epicentru. „Obyvatelia reagovali, evakuovali sa a ukryli do bezpečia,“ povedal starosta Yony Odon pre štátnu televíziu. Podľa vlastných slov dúfa, že nedošlo k vážnym škodám.

Otrasy zeme bolo cítiť aj v Cuscu, Arequipe či dokonca Lime, hoci s menšou intenzitou, uviedli novinári AFP.

Nasledovali po dvoch silných zemetraseniach v regióne z posledných mesiacov – dvojité zemetrasenie vo Venezuele z 24. júna si vyžiadalo viac ako 6 400 životov a pri otrasoch v Kolumbii z minulého týždňa zahynulo takmer 300 ľudí. (TASR, AFP)