Na Slovensku aj v Česku sa konajú spomienkové akcie k výročiu okupácie. Ďalšie užitočné informácie si môžete vypočuť v podcaste Rádiožurnálu:

Agende bude dominovať rokovanie o dlhodobom rozpočte na roky 2028 až 2034, ďalší postup v rozširovaní bloku či obchodné vzťahy s Čínou.

Rovnako aj pripravované obmedzenia sociálnych sietí pre maloletých či klimatická politika vrátane revízie systému obchodovania s emisnými povolenkami (ETS). Rozhodovať sa bude aj o ďalších sankciách proti Rusku a podpore Ukrajiny, posilnení ochrany vonkajších hraníc EÚ a migrácii.

Brusel sa po lete pustí predovšetkým do rokovaní o budúcom sedemročnom rozpočte. Európska komisia (EK) navrhla jeho objem na približne dva bilióny eur, čo už vyvolalo odpor niektorých členských štátov. Rokovania sa majú na jeseň dostať do rozhodujúcej fázy a cieľom je pripraviť kompromis pred očakávanou dohodou na konci roka. V snahe porozumieť prioritám jednotlivých krajín odštartuje predseda Európskej rady António Costa na budúci týždeň turné po hlavných mestách – Slovensko navštívi v utorok 25. augusta.

Členské štáty zostávajú rozdelené v otázke, na čo by mala EÚ v budúcom období vynakladať peniaze. Skupina tzv. šetrných krajín presadzuje menší rozpočet s väčším dôrazom na obranu, konkurencieschopnosť a nové priority. Na druhej strane stoja krajiny ako Slovensko či Česko, ktoré chcú zachovať silné financovanie poľnohospodárstva a kohéznej politiky. Spornou otázkou zostáva aj spôsob financovania rozpočtu vrátane nových vlastných zdrojov EÚ.

Ďalšou výraznou témou bude rozširovanie EÚ. Po otvorení dvoch vyjednávacích klastrov s Ukrajinou a Moldavskom sa pozornosť sústredí na ďalší postup v prístupových rokovaniach. Podľa informácií TASR Únia s týmito dvoma krajinami pracuje aj na otvorení ďalších dvoch klastrov v októbri. Lídri EÚ by mali na októbrovom summite v Bruseli diskutovať aj o zmene prístupu v rozširovaní Únie.

Do debaty o rozširovaní môže výrazne zasiahnuť aj Island. Islanďania budú 29. augusta v referende rozhodovať o tom, či má krajina obnoviť rokovania o vstupe do EÚ. Prieskumy pritom naznačujú tesný súboj medzi podporovateľmi a odporcami obnovenia rokovaní. Ak by bolo referendum úspešné, krajina by mohla vstúpiť do bloku už v roku 2028 spolu s Čiernou Horou.

Vláda SR považuje rozširovanie za dôležitý nástroj posilňovania bezpečnosti, stability a prosperity v celej Európe. Zdôrazňuje však, že všetky kandidátske krajiny musia pred vstupom splniť stanovené kritériá. Bratislava dlhodobo kritizuje „dvojaký meter“ Únie k Srbsku, ktorého prístupový proces podľa premiéra Roberta Fica spomaľuje pre „suverénnu politiku“ Belehradu.

Brusel sa na jeseň bude intenzívnejšie zaoberať aj obchodnými vzťahmi s Čínou. EK pripravuje ďalšie opatrenia na ochranu európskeho trhu pred tým, čo považuje za nekalé čínske obchodné praktiky, priemyselné subvencie a deformácie trhu. Súčasťou pripravovaných krokov má byť aj mechanizmus, ktorý by európskym firmám pomohol diverzifikovať dodávateľské reťazce a znížiť závislosť od Číny, informoval portál Euractiv.com.

Čínsky prezident Si Ťin-Pching pritom v júli počas rokovaní so slovenským prezidentom Petrom Pellegrinim vyjadril nádej, že Bratislava zohrá konštruktívnu úlohu v rozvoji vzťahov medzi EÚ a Čínou.

Výraznú politickú debatu možno očakávať aj v digitálnej oblasti. EK pripravuje celoúnijné pravidlá obmedzujúce prístup maloletých k sociálnym sieťam. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová už podporila zavedenie vekových obmedzení a po letnej prestávke sa očakáva predstavenie konkrétnejších návrhov.

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré podporujú celoeurópsku harmonizáciu vekových limitov a mechanizmov overovania veku. Vláda tiež pripravila legislatívu s cieľom chrániť deti v online priestore, pričom namiesto jedného spoločného návrhu pripravila dva zákony. Prvý predstavil minister školstva Tomáš Drucker, po ňom sa pridal aj minister informatizácie Samuel Migaľ.

Na stole zostane aj klimatická politika. Členské štáty budú diskutovať o tom, či a do akej miery spomaliť každoročné znižovanie emisného stropu pre priemysel a energetiku. Ide o súčasť širšieho tlaku niektorých vlád na zmiernenie nákladov spojených s klimatickou politikou EÚ a systémom ETS. Oslabovanie klimatických cieľov je podporované súčasnými krízami vrátane bojov na Blízkom východe a Ukrajine.

Významným momentom bude prejav von der Leyenovej o stave Únie 16. septembra v Európskom parlamente (EP), kde predstaví priority a nové iniciatívy na nasledujúce obdobie.

Šéfka EK bude musieť podľa portálu Politico ukázať, že jej druhá Komisia dokáže presadzovať konkrétne opatrenia napriek politicky krehkej väčšine v EP. Jesenná agenda preto bude aj skúškou schopnosti EK získavať podporu pre svoje priority. (TASR)

Na verejnosti naposledy vystúpil na konci júla a jeho najbližší verejný termín je na programe až na budúci týždeň.

Podľa kritikov pritom bolo v posledných troch týždňoch hneď niekoľko dôvodov, aby kancelár dovolenku prerušil, vrátane dronového incidentu na letisku Lipsko/Halle. Niektoré médiá v tejto súvislosti pripomínajú, že Merz často Nemcov vyzýva, aby menej odpočívali a viac pracovali. Podľa prieskumov kancelárovi medzičasom ďalej klesá obľuba.

„Pekné prázdniny. Majte sa!“ To boli posledné slová, ktoré kancelár Merz predniesol na verejnosti, kým sa vydal na letnú dovolenku. Zazneli na tlačovej konferencii 29. júla po tom, čo prezident Frank-Walter Steinmeier po rekonštrukcii vlády odovzdal menovacie dekréty novým ministrom. Kancelár sa potom niekoľkokrát z dovolenky prihlásil prostredníctvom tlačových správ, na verejnosti ale nevystúpil. Kde svoje voľno trávi, vláda neuviedla. Verejne kancelár vystúpi až na budúci týždeň v utorok, keď na braniborskom zámku Neuhardenberg začne dvojdňové zasadnutie vlády.

Z avizovaných „niekoľkých voľných dní“ sa tak stali takmer štyri týždne. „Spolkový kancelár nemá nikdy dovolenku,“ povedal k tomu v stredu hovorca nemeckej vlády Sebastian Hille. Aj bez verejných stretnutí a vystúpení podľa neho Merz neustále pracuje. Na otázku, kedy sa kancelár z dovolenky vráti, Hille odpovedal, že sa Merz nemôže vrátiť, keď vlastne nikdy poriadne nebol preč.

To, že v lete nemeckí kancelári odchádzajú na dovolenku, nie je nič nezvyčajné. Napríklad Helmut Kohl rád pobýval pri rakúskom jazere Wolfgangsee, zatiaľ čo Angela Merkelová voľno venovala túram v Alpách.

Kritici Merzovi vyčítajú, že dovolenku neprerušil, aj keď na to podľa nich v auguste boli viaceré dôvody. Tohtoročné leto poznačili okrem iného vlny horúčav. V súvislosti s vysokými teplotami pritom podľa Inštitútu Roberta Kocha (RKI) tento rok v Nemecku zomrelo 14-tisíc ľudí. Panuje tiež mimoriadne sucho, ktoré obmedzilo alebo úplne znemožnilo lodnú dopravu na nemeckých riekach, vrátane kľúčového Rýna. Ekonómovia varujú, že to môže mať dopady na hospodársky rast.

Najčastejšie ale médiá kritizujú, že kancelár dovolenku neprerušil kvôli incidentu, ktorý sa na začiatku augusta odohral na východonemeckom letisku Lipsko/Halle. Zamestnanec letiska tam najprv objavil dron s výbušninou blízko ukrajinského lietadla spoločnosti Antonov. Krátko po tom sa pri letisku zrazilo nákladné lietadlo s „neznámym letiacim objektom“, možno s ďalším dronom. Na miesto toho istého dňa dorazil minister vnútra Alexander Dobrindt, ktorý kvôli tomu svoju dovolenku prerušil. Merz na verejnosti s vyhlásením nevystúpil.

Kancelárovi odporcovia kritizujú tiež údajný dvojitý meter šéfa vlády. Merz často Nemcov vyzýva, aby viac pracovali, a pomohli tak k oživeniu nemeckého hospodárstva. V minulosti napríklad uviedol, že niektorí si z práce na čiastočný úväzok urobili nový životný štýl. Podľa odborárov aj ekonómov ale drvivá väčšina ľudí, ktorí pracujú na čiastočný úväzok, to robí kvôli tomu, že musia starať o deti, chorých členov rodiny či sami trpia nejakou chorobou.

Podobné výroky kancelárovi u verejnosti škodia. Jeho obľuba v posledných mesiacoch klesá. V aktuálnom prieskume stanice ZDF, v ktorom ľudia udeľujú politikom body od plus päť do mínus päť, získal kancelár hodnotenie mínus 1,9 bodu. Negatívne ho pritom nehodnotia len voliči opozície, ale čoraz častejšie aj stúpenci jeho vlastnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU).

Ministerka pre osobitné úlohy a šéfka úradu kancelára Nina Warkenová dnes Merza bránila. Podľa nej sú ľudia naštvaní kvôli reformám, ktoré presadil. Prijímať nepopulárne reformy však podľa nej vyžaduje odvahu. „Teraz treba ľudí dostať na palubu, treba s nimi hovoriť a vysvetliť im, čo sa deje,“ dodala. (ČTK)

Pri terajšej epidémii sa nakazilo už vyše päťtisíc osôb a za tri mesiace ich okolo 2 500 zomrelo. Epidémia je tak najhoršia v histórii krajiny.

„Epidémia eboly sa šíri exponenciálne. Za posledné tri mesiace zomrelo 2 500 ľudí, z toho polovica v posledných 20 dňoch. Epidémia sa značne šíri: teraz pokrýva územie väčšie ako Francúzsko. Jej postup predčí rýchlosť našej reakcie; zosilňuje a šíri sa rýchlejšie ako úsilie vyvíjané v celom regióne,“ uviedol Harneis na konferencii v Ženeve.

Finančné prostriedky na pomoc vystačia len na niekoľko najbližších týždňov, varoval. Zároveň odsúdil sériu útokov na zdravotníkov a označil podobné incidenty za neprijateľné.

Konžské úrady podľa agentúry AP od začiatku epidémie zaznamenali množstvo útokov na zdravotnícke zariadenia a personál. Za väčšinou z nich stáli davy, ktoré vtrhli do liečebných stredísk alebo napadli zásahové tímy v teréne. Útoky často pramenia z nedôvery voči zdravotníkom, ale tiež z dezinformácií tvrdiacich, že ebola vôbec neexistuje.

Boj proti tohtoročnej epidémii v Kongu brzdí aj pokračujúci ozbrojený konflikt vo východnej časti krajiny a nedôvera medzi miestnymi komunitami.

Od vypuknutia epidémie tejto vysoko nákazlivej choroby úrady potvrdili 5 021 prípadov. Najnovšia, už 17. epidémia eboly v Kongu, sa z hľadiska počtu zistených prípadov stala najväčšou v histórii krajiny už koncom júla.

Ešte o poznanie horšia epidémia zasiahla v rokoch 2014 až 2016 západnú Afriku. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa vtedy v Guinei, Libérii a Sierre Leone ebolou infikovalo 28 616 ľudí a 11 310 ich kvôli nákaze zomrelo.

Ebola je vírusové ochorenie, ktoré sa šíri kontaktom s nakazenou osobou alebo kontaminovaným materiálom. Prejavuje sa krvácaním a k príznakom patrí horúčka, vracanie, hnačka či bolesti svalov. Súčasnú epidémiu spôsobil variant vírusu Bundibugyo, proti ktorému zatiaľ neexistuje schválená vakcína ani špecifická liečba. (ČTK, AFP)

Televízii Markíza to povedala matka oboch dievčat, ktoré sú spojené panvami.

Špecializovaná nemocnica v Rijáde už podľa televízie oddelila 70 siamských dvojčiat a tento program financuje Saudská Arábia.

Siamské dvojčatá sú naďalej v starostlivosti lekárov v špecializovanej bratislavskej detskej nemocnici NÚDCH. Už dva dni po narodení tam podstúpila prvú operáciu, ktorej cieľom bolo zabezpečiť priechodnosť čriev a vytvoriť potrebné vývody. Dievčatá sa narodili predčasne, každá z nich má podľa skoršieho vyjadrenia lekárov svoje srdce, pľúca i obličky, ale ani jedna nemala vyvinutý konečník. (ČTK)

Organizátorom podujatia bola Konfederácia politických väzňov Slovenska.

V jednom prípade je strhnutá aj celá strecha.

Potvrdil to starosta bratislavskej mestskej časti Jarovce Jozef Uhler. Poškodené sú aj oplotenia, altánky, záhradné domčeky.

„V jednom prípade leží elektrické vedenie na chodníku. Sú zničené záhrady a pribudlo množstvo zlomených a vyvrátených stromov. Časť obyvateľov je stále bez elektrickej energie,“ priblížil Uhler.

Situácia je podľa starostu Jaroviec stabilizovaná. Najhoršie podľa neho dopadli obyvatelia, ktorí majú vážne poškodenú strechu a zatieklo im do domov. K žiadnym zraneniam nedošlo. Výška škôd zatiaľ nie je vyčíslená.

Uhler uviedol, že dobrovoľní hasiči z Jaroviec počas štvrtka zasahovali na desiatkach miest. „Odstraňovali bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia, predchádzali ďalším škodám na majetku a pomáhali sprejazdniť cesty,“ uviedol. Počas piatka pokračujú v odstraňovaní škôd na verejných priestranstvách.

Mestská časť informovala, že v sobotu (22. 8.) bude stojisko kontajnerov otvorené od 8.00 do 12.00 h a od 13.00 do 16.00 h. Obyvatelia Jaroviec to môžu využiť na odvoz popadaných konárov a zničených vecí zo svojich dvorov. (TASR)

Zamestnanci komunálneho podniku vykonávajú orezové práce na stromoch a čistia komunikácie.

Uviedol to vedúci referátu komunikácie mestskej časti Lukáš Laczko. „Prioritou je pre nás v tejto chvíli odstraňovanie následkov smršti, v ktorom budeme pokračovať aj počas víkendu. Aktuálne zamestnanci komunálneho podniku vykonávajú orezové práce na stromoch a čistenie komunikácií na viacerých lokalitách po Petržalke. Škody na majetku spolu so zadokumentovaním poistných udalostí sa aktuálne preverujú,“ spresnil.

Petržalka zaznamenala v dôsledku počasia vyvrátené stromy či poškodené vozidlá. Spadlo aj oplotenie z parkoviska na Vyšehradskej ulici, ktoré sa zrútilo na Panónsku cestu. „Viaceré cestné úseky a podchody boli zaplavené. Vážne ujmy na zdraví, našťastie, neevidujeme,“ dodal Laczko. (TASR)

Najsilnejšie zasiahnutou časťou je Vlčie hrdlo.

Popadané stromy, konáre, odtrhnuté koše a stojacu vodu odstraňujú po celom území mestskej časti. Na sociálnej sieti o tom informoval starosta Ružinova Martin Chren.

„Dlho do včerajšej noci a potom znova od 6.30 h ráno kolegovia z Ružinovského podniku odstraňujú škody po včerajšej ničivej búrke,“ povedal Chren. V prípade, že ľudia vedia o nejakom padnutom strome, visiacom konári či iných škodách, môžu napísať priamo na Ružinovský Podnik. „Naši dispečeri správy neustále sledujú,“ dodal.

Západné Slovensko vo štvrtok podvečer zasiahli silné búrky. Viaceré lokality vrátane Bratislavy hlásili škody. V hlavnom meste zasahovali v súvislosti s počasím aj záchranári. Obyvateľov viacerých miest a obcí trápili aj výpadky elektriny. (TASR)

K záveru manévrov došlo v niekoľkodňovom predstihu po rozhodnutí USA obmedziť rozsah cvičení.

Cvičenia boli pôvodné naplánované do 27. augusta, no americký prezident Donald Trump v nedeľu oznámil, že by sa mali výrazne skrátiť, keďže pôsobia „nevhodne a tiež nepriateľsky“ voči Severnej Kórei. KĽDR v reakcii na manévre vypálila vo štvrtok približne desať balistických rakiet.

Severná Kórea dlhodobo vyjadruje nesúhlas s cvičeniami a považuje ich za prípravu na inváziu. Agentúra AFP uvádza, že manévre sa podľa všetkého skladajú z dvoch častí, pričom prvá, ktorá trvá do piatku, sa zameriava na obranu proti hrozbám z KĽDR a druhá, ktorá sa zrušila, cieli na protiútok.

Pentagón už predtým vyhlásil, že obmedzenie cvičení v žiadnom prípade nepoškodí ich deklarované ciele. Trumpov príkaz však vyvolal obavy u ázijských spojencov USA.

Prezident tiež nedávno uviedol, že je dôležité „vychádzať“ so severokórejským vodcom Kim Čong-unom a dodal, že Pchjongjang má v súčasnosti 57 „veľmi silných“ jadrových zbraní. Soul tvrdí, že ich vlastní približne 80 až 120. (TASR, AFP)

Vyplýva to z kontroly NKÚ SR vybraných projektov programu LIFE na roky 2021 až 2027.

Ministerstvo životného prostredia zmenilo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím prístup a do skončenia kontroly v máji neuzavrelo ani jednu zmluvu o spolufinancovaní, hoci niektoré projekty už získali podporu Európskej komisie (EK).

V štátnom rozpočte na rok 2026 je na spolufinacovanie projektov vyčlenených päť miliónov eur, do konca mája sa tak nič nevyčerpalo.

„Financie určené na ochranu životného prostredia, ktoré môžu pokrývať až 75 percent oprávnených výdavkov zo schválených projektov, tak môžu napokon pripadnúť iným členským štátom Únie. Tieto peniaze by pritom mohli Slovensku pomôcť plniť záväzky vyplývajúce z nášho členstva v európskom spoločenstve, a to prioritne v oblasti ochrany životného prostredia. Zároveň by mohli aktívne podporiť projekty zamerané na zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny,“ skonštatovala podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.

Úrad priblížil, že program LIFE je hlavným finančným nástrojom EÚ pre oblasť životného prostredia a ochranu klímy a riadi ho priamo EK. V rokoch 2014 až 2020 bolo pre Slovensko vyčlenených viac ako 43 miliónov eur.

Envirorezort vtedy podľa NKÚ cez spolufinancovanie podporil 23 projektov sumou 25 miliónov eur. Projekty sa týkali ochrany ohrozených druhov vtáctva, obnovy chránených biotopov v územiach sústavy Natura 2000 a systémového zlepšovania kvality ovzdušia, priblížil.

Kontrolóri sa pozreli na vzorku 11 projektov, ktoré realizovalo sedem prijímateľov, a to BROZ – ochranárske združenie, Karpatský rozvojový inštitút, Východoslovenská distribučná, Technická univerzita vo Zvolene, Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a Univerzita Komenského v Bratislave.

Zistili, že ŠOP ako jediný prijímateľ nesplnila zmluvné záväzky pri realizácii projektu a vôbec nečerpala zdroje z národného či európskeho rozpočtu.

Organizácia nezabezpečila externú službu na odstránenie invazívnych drevín, nepredložila žiadosti o platbu a ani včas neinformovala MŽP ako poskytovateľa o vzniknutých problémoch.

„Hlavným dôvodom boli neefektívne a komplikované interné postupy, v dôsledku ktorých nebolo verejné obstarávanie na externú službu počas piatich rokov vôbec vyhlásené. K tomuto zlyhaniu prispela aj extrémna personálna nestabilita v podobe šiestich zmien na pozícii generálneho riaditeľa,“ povedala Crkoňová.

Dodala, že kontrola ukázala aj nedostatočný dohľad ministerstva životného prostredia nad projektom. Vzniknutú situáciu nakoniec muselo podľa NKÚ riešiť BROZ, ktoré zabezpečilo dodávateľa a splnilo projektové ciele v časovej tiesni.

Kontrolóri tiež identifikovali riziko spojené s manažovaním projektu. Envirorezort ako národný koordinátor programu LIFE výrazné prekračoval lehoty pri schvaľovaní zúčtovania zálohových platieb a finančných refundácií.

Pri schvaľovaní dodatkov k zmluvám, administrácii a finančnom riadení projektov chýbali záväzné lehoty, tvrdia.

NKÚ zároveň uviedlo, že spracovanie žiadostí trvalo niekoľko mesiacov, v niektorých prípadoch to bolo 540 až 590 pracovných dní. „Tieto nedostatky boli spôsobené aj organizačnými a personálnymi zmenami, ktoré narúšali kontinuitu spracovania agendy,“ podotkli kontrolóri. Celkovo bola táto agenda podľa nich personálne poddimenzovaná.

Kontrolný úrad preto odporúča posilniť kontrolné a riadiace procesy, aby sa zabezpečila efektívnejšia implementácia a finančné ukončovanie projektov LIFE. (TASR)

O novej bilancii, ktorá je štvornásobná oproti pôvodne uvádzanému počtu obetí, dnes informovali čínske štátne médiá.

Búrka Maysak zasiahla juhozápadnú čínsku provinciu Kuang-si začiatkom júla a priniesla so sebou mimoriadne rozsiahle dažde a povodne. Najhoršie postihnuté boli mestá Nan-ning a Kuej-kang.

Nie je nijako nezvyčajné, aby oficiálni činitelia spresnili počet obetí niekoľko dní po katastrofe, ale v tomto prípade uplynul viac ako mesiac, napísala agentúra AP. Z celkového počtu 159 mŕtvych podľa čínskej oficiálnej tlačovej agentúry Nová Čína najmenej 107 ľudí prišlo o život v dôsledku pretrhnutia priehradných hrádzí.

Katastrofy vyvolané tajfúnom postihli v dvoch najviac zasiahnutých mestách regiónu viac ako 1,6 milióna ľudí, pričom vyše 320-tisíc osôb bolo premiestnených alebo evakuovaných, uviedla Nová Čína.

Čínu v júli zasiahli tri tajfúny – Maysak, Bavi a Noul. Prírodné katastrofy si v júli podľa údajov zverejnených ministerstvom pre zvládanie mimoriadnych situácií vyžiadali po celej krajine 318 mŕtvych alebo nezvestných a spôsobili priame ekonomické straty vo výške 57,15 miliardy jüanov (približne 7,33 miliardy eur). (ČTK, Reuters)

Tá s Washingtonom súperí o globálny objem úspor a konkurencia sa výrazne vyostrila.

Podrobnosti v Rádiožurnále priniesla redaktorka Soňa Hagarová:

Jednoznačným favoritom na triumf je päťnásobný víťaz Tour de France – Slovinec Tadej Pogačar.

Grand Tour sa začne v sobotu (22. 8.), prvýkrát vo svojej histórii v Monaku.

Slovinec, ktorý v júli tretíkrát obhájil titul na Tour de France, sa pokúsi vyhrať jedinú Grand Tour, ktorá mu ešte chýba v zbierke trofejí. Giro d’Italia ovládol v roku 2024. Celkové víťazstvo na Vuelte by z neho zároveň urobilo iba štvrtého cyklistu, ktorý by v jednej sezóne skompletizoval historické double Tour – Vuelta.

Pogačar bude hlavným mužom, ktorého treba zdolať počas 21 etáp a 3308 kilometrov pred vyvrcholením pretekov 13. septembra v Granade. Dvadsaťsedemročný jazdec sa môže stať iba deviatym cyklistom, ktorý počas kariéry vyhral všetky tri podujatia Grand Tour. Na tej španielskej neštartoval od svojho debutu v roku 2019, keď obsadil tretie miesto v celkovom poradí a vyhral tri etapy.

„Neprichádza na Vueltu iba pretekať, prichádza ju vyhrať,“ povedal riaditeľ pretekov Javier Guillen pre španielske médiá. Pogačar sa zdá byť o úroveň vyššie než jeho súperi. Pri absencii zraneného obhajcu prvenstva Jonasa Vingegaarda ho však čaká kvalitná konkurencia vrátane krajana Primoža Rogliča. Štvornásobný víťaz Vuelty sa bude usilovať o rekordný piaty titul. Rogličovu účasť potvrdili až nedávno, keďže jeho prípravu narušil júlový pád.

Medzi ďalších kandidátov na celkové prvenstvo patria domáci Enric Mas, ktorý povedie tím Movistar, Ekvádorčan Richard Carapaz, Brit Oscar Onley a Rakúšan Felix Gall. Američan Sepp Kuss vyhral Vueltu v roku 2023, momentálne však nemá ideálnu formu a môže sa zamerať na etapové víťazstvá v horských etapách.

Ďalším veľkým kandidátom na popredné umiestnenie v celkovom poradí je Portugalčan Joao Almeida, Pogačarov tímový kolega zo SAE Emirates-XRG. V súboji o červený dres môže byť dôležitým taktickým faktorom. Belgičan Wout van Aert a Dán Mads Pedersen by sa mali zamerať na etapové triumfy a bodovaciu súťaž.

Ak však Pogačar príde vo vrcholnej forme, len ťažko si možno predstaviť, že by mu niekto zabránil získať poslednú Grand Tour, ktorá ešte chýba v jeho čoraz rozsiahlejšej zbierke. „Iba Pogačar vie, ako spraviť šou,“ dodal Guillén.

Hornatá trasa pripravená organizátormi by mala Slovincovi poskytnúť množstvo príležitostí, aby to potvrdil. Úvodné dve etapy sa začnú v Monaku, Pogačarovej rezidencii, pričom už v prvý deň je na programe individuálna časovka dlhá deväť kilometrov. Tretia etapa povedie vo Francúzsku z Gruissanu do Font-Romeu, následne preteky zavítajú do Andorry a potom budú pokračovať naprieč Španielskom smerom na horúci juh krajiny.

Trasa bude mimoriadne náročná. Obsahuje šesť vysokohorských etáp, sedem cieľov na vrchole stúpania a približne 58-tisíc výškových metrov, čo z nej robí jednu z najťažších edícií v histórii pretekov. Vážne súboje sa začnú už v tretej etape, pričom prvá veľká horská skúška príde o deň neskôr v Andorre.

Pelotón následne absolvuje aj ikonické stúpania Vuelty vrátane Valdelinares, Calar Alto, La Pandera a Alto de Aitana. Krátky štrkový úsek v šiestej etape neďaleko Castellonu prinesie netradičnú dodatočnú výzvu a môže vytvoriť časové rozdiely medzi kandidátmi na celkové prvenstvo. Kráľovská etapa príde deň pred koncom pretekov. Na 187 kilometroch s cieľom na vrchole Collado del Alguacil čaká jazdcov viac než 5-tisíc výškových metrov. Záverečné stúpanie meria 8,3 kilometra a má priemerný sklon 9,8 percenta.

Šprintéri budú mať iba obmedzené možnosti. Kandidáti na celkové poradie a špecialisti na časovku dostanú dve príležitosti v boji proti chronometru – úvodnú 9,4-kilometrovú časovku v Monaku a 32-kilometrovú jazdu cez vinice v Cadize v 18. etape.

Preteky vyvrcholia 13. septembra v Granade. Záverečná etapa ponúkne mestský okruh a cieľ pod palácom Alhambra, ktorý nahradí tradičné finále v Madride. Organizátori dúfajú, že tohtoročné preteky budú charakterizovať šport a veľkolepé divadlo. Ročník 2025 totiž výrazne narušili protesty proti tímu Israel-Premier Tech. Jeho štruktúra odvtedy prešla zmenou značky na NSN Cycling Team.

Tím pôsobí pod švajčiarskou licenciou a podporuje ho športová a zábavná spoločnosť Never Say Never, ktorú spoluzaložil bývalý španielsky reprezentant a hráč FC Barcelona Andres Iniesta. (TASR)

Narušenie malo trvať približne tri minúty.

Lietadlo sa nachádzalo najhlbšie asi 8,7 kilometra vo vnútri fínskeho vzdušného priestoru. Moskva sa nevyjadrila.

„Každé podozrenie z narušenia vzdušného priestoru berieme vážne,“ uviedol fínsky minister obrany Antti Häkkänen, podľa ktorého podozrenie z narušenia fínskeho vzdušného priestoru ruským lietadlom vyšetruje pohraničná stráž. Viac informácií ministerstvo neposkytlo.

Fínsko, ktoré má s Ruskom vyše 1 300 kilometrov dlhú hranicu, zažilo v poslednom čase podobných incidentov niekoľko. O podozrení na narušenie svojho vzdušného priestoru ruskými vojenskými lietadlami informovalo už tento rok v máji a júni, ministerstvo zahraničných vecí si kvôli tomu predvolalo aj ruských diplomatických zástupcov.

Fínsko je, podobne ako ďalšie európske krajiny, v stave zvýšenej pohotovosti kvôli ruskej invázii na Ukrajinu, ktorej súčasťou sú vzdušné útoky oboch strán vojny a okolité krajiny niekedy informujú o dopadoch dronov alebo narušení svojho vzdušného priestoru. Európski činitelia preto súhlasili s vybudovaním „dronového múru“ pozdĺž hraníc, uviedol server Euronews.

Helsinki v reakcii na ruský vojenský vpád na Ukrajinu v roku 2022 ustúpili od svojej vojenskej neutrality, ktorú udržiavali po desaťročia, a spoločne so Švédskom požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie. Jej členom sa Fínsko stalo v roku 2023. (ČTK, Reuters)

Menej zrážok spôsobuje klimatický jav El Niño, ktorý je tento rok výrazne silnejší ako inokedy.

Oznámila to vo štvrtok správa prieplavu ACP. Počet lodí, ktoré touto strategickou vodnou cestou spájajúcou Atlantický a Tichý oceán budú môcť preplávať, sa od 3. septembra zníži z 36 na 34 denne, od 15. septembra potom na 32 denne. Prevádzkovateľ nevylúčil ďalšie zníženie v závislosti od počasia v nasledujúcich týždňoch.

Napriek obdobiam dažďov a už zavedeným opatreniam na ochranu vody na zmiernenie vplyvov El Niña sú potrebné ďalšie preventívne kroky na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti prevádzky prieplavu, uviedol prevádzkovateľ. Medzi májom a augustom boli zrážky v oblasti približne o tretinu nižšie, ako je priemer pre toto obdobie. Meteorológovia predpovedajú, že situácia sa zatiaľ zlepšiť nebude.

Panamský prieplav funguje na princípe plavebných komôr, do ktorých sa púšťa voda z umelých nádrží Gatún a Alhajuela. Ich hladina však kvôli nízkym zrážkam klesla. Tieto priehrady zabezpečujú tiež vodu asi pre polovicu zo zhruba 4,6 milióna obyvateľov krajiny.

Kvôli obmedzeniu počtu lodí sa predĺžia čakacie doby pre plavidlá, ktoré sa snažia preplávať bez predchádzajúcej rezervácie. Asi 90 percent lodí však využíva rezervačný systém. Zvyšné sloty sa dražia. Cena týchto slotov výrazne vzrástla tento rok po vypuknutí vojny, ktorú vedú Spojené štáty spolu s Izraelom proti Iránu a ktorá obmedzila dopravu Hormuzským prielivom. Zatiaľ čo pred ňou sa vydražilo preplávanie bez rezervácie v priemere za 135-tisíc dolárov, v apríli jedna prepravná spoločnosť zaplatila štyri milióny dolárov, uviedla agentúra AFP.

Podobnú situáciu so suchom riešili v Paname aj v roku 2023, keď bola hladina vody v jazerách napájajúcich kanál tak nízka, že prevádzkovateľ vodnej cesty znížil denný počet lodí preplávajúcich kanálom z 38 na 22.

Panamský prieplav je približne 80 kilometrov dlhá umelá vodná cesta, ktorá pretína Panamskú šiju v Strednej Amerike. Lode vďaka nemu nemusia absolvovať dlhú a nebezpečnú cestu okolo Južnej Ameriky. Prieplav bol otvorený v roku 1914 a vybudovali ho Spojené štáty, ktoré v roku 1977 súhlasili s jeho odovzdaním Paname od 31. decembra 1999.

V roku 2016 boli dokončené práce na rozšírení Panamského prieplavu, aby ním mohli preplávať lode až s trikrát väčšou kapacitou. Teraz prieplavom prechádza tri až päť percent svetového námorného obchodu. (ČTK)

Osobitne zadržali aj jedného cudzinca za obhliadanie vládnych budov a strategickej infraštruktúry. Podľa Moskvy pracovali pre ukrajinské špeciálne služby.

U ôsmich zadržaných osôb sa našlo 35 dronov vybavených výbušninami, ktoré do krajiny údajne prepašovali z Európskej únie v snahe podniknúť útok na dôležitý zbrojársky podnik v Moskovskej oblasti, uviedla štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na ruskú Federálnu bezpečnostnú službu (FSB).

Agentúra RIA Novosti osobitne informovala, že došlo k zadržaniu zahraničného občana z bližšie nešpecifikovanej krajiny v Murmanskej oblasti, odkiaľ plánoval odcestovať do Nórska. Podľa FSB si podozrivý obhliadal vlaky prevážajúce ropné produkty na moskovskej železničnej stanici, ako aj administratívne budovy v hlavnom meste.

Rusko pravidelne informuje o zadržaniach osôb, ktoré by podľa úradov mohli byť ukrajinskými agentmi. Kyjev sa k nedávnym zadržaniam doposiaľ nevyjadril. (TASR, Reuters)

V deň 58. výročia vpádu vojsk do ČSSR to uviedol na sociálnej sieti X.

Zároveň vyzdvihol statočnosť ľudí, ktorí bojovali za slobodu. „Pred 58 rokmi vtrhli vojská Varšavskej zmluvy do Československa a začala sa okupácia našej krajiny, ktorá trvala viac než 20 rokov. Bolo to obdobie neslobody, útlaku, ale aj obrovských príbehov statočných ľudí, ktorí po celú dobu za slobodu neprestali bojovať. Na tých by sme dnes mali spomínať predovšetkým. Vážme si našu slobodu,“ napísal Babiš.

Výročie začiatku okupácie si politici každoročne pripomínajú pred budovou Českého rozhlasu na Vinohradskej ulici v Prahe. Išlo o jedno z hlavných miest odporu proti okupačným vojskám. Na tohtoročnej spomienke sa zúčastní prezident Petr Pavel, predsedovia oboch komôr parlamentu, pražský primátor a ďalší politici. Premiér Babiš sa medzi hosťami nespomína. V stredajšom videu z agrosalónu Zem živiteľka v Českých Budějoviciach, ktoré zverejnil na sociálnych sieťach, povedal, že na mieste bude až do soboty.

Armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska) prekročili hranice ČSSR v noci z 20. na 21. augusta 1968. Tanky a obrnené transportéry s bielymi inváznymi pruhmi násilne ukončili reformný a demokratizačný proces v Československu. Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Na invázii pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií. (TASR)

Najhoršia situácia je v južných okresoch Banskobystrického kraja.

Uviedol to špecialista externej komunikácie Stredoslovenskej distribučnej (SSD) Miroslav Gejdoš s tým, že poruchy by mali byť odstránené do niekoľkých hodín.

SSD po búrkach eviduje deväť porúch na úrovni vysokého napätia, mimo prevádzky je približne 60 trafostaníc. „Najhoršia situácia je na juhu stredného Slovenska, a to v obciach Utekáč, Tuhár, Malé Zlievce, Muľa, Dolná Strehová, Trebušovce a Ľuboriečka, a tiež v okolí Žiaru nad Hronom, v Mýte pod Ďumbierom a Kráľovej Lehote,“ priblížil Gejdoš.

Pracovníci SSD sú naďalej v teréne a pracujú na odstraňovaní porúch. „Predpokladáme, že do niekoľkých hodín by väčšina odberateľov mala mať znovu elektrinu,“ doplnil Gejdoš s tým, že rozsah výpadkov za uplynulú noc nedosiahol úroveň energetickej kalamity. (TASR)

Opravy sa začnú od pondelka.

Ak sa nevyskytne mimoriadne nepriaznivé počasie, práce budú ukončené v piatok 28. augusta. Informoval o tom hovorca SSC Lukáš Trepáč.

„Cieľom prác je oprava viacerých nerovností a poškodení v asfaltových vrstvách, taktiež opravy priečnych a mrazových trhlín, sieťového rozpadu a zvlnení v záujme zvýšenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,“ priblížil hovorca.

Práce sa začnú v pondelok od 8.00 h. Nebudú vykonávané naraz v celom úseku, ale budú prebiehať postupne v jednotlivých úsekoch obchvatu vždy v jednom jazdnom pruhu, aby bol zachovaný prejazd ostatných vozidiel.

Opravu zrealizuje firma MBM-Group. Premávka bude riadená dočasným dopravným značením a poverenými pracovníkmi. „SSC žiada účastníkov cestnej premávky o trpezlivosť a zároveň o zvýšenú obozretnosť pri prejazde miestom opráv,“ doplnil Trepáč. (TASR)