Oznámilo to dnes americké ministerstvo spravodlivosti.

Podľa zástupcov ministerstva sociálna sieť TikTok výrazne posilnila ochranu detí v online priestore, ktoré sú jej užívateľmi.

Americké ministerstvo spravodlivosti podalo žalobu na sociálnu sieť TikTok pre možné porušovanie zákona na ochranu detí v roku 2024.

„Spoločnosť zaviedla rozsiahle opatrenia namierené na posilnenie ochrany mladších užívateľov, zlepšila kontrolu veku a kontrolu rodičov,“ uviedlo americké ministerstvo spravodlivosti. Podľa neho sú teraz detskí užívatelia chránení lepšie, ako tomu bolo v minulosti.

Dohoda o urovnaní sporu neznamená, že TikTok spomínaný americký zákon skutočne porušil, vyplýva z vyhlásenia ministerstva. Úrad zdôraznil, že spor viedol k praktickým výsledkom ohľadom ochrany detí.

Aplikácia TikTok sa zameriava na zdieľanie krátkych videí. V Spojených štátoch ju používa zhruba 200 miliónov ľudí. Majiteľ sociálnej siete, čínska spoločnosť ByteDance, čelila v USA tlaku, aby sa vzdala svojich amerických aktivít pre obavy zo zásahov čínskej vlády.

V roku 2024 americký Kongres schválil zákon, ktorý spoločnosti odpredaj amerických aktivít nariadil. Tento rok v januári majiteľ TikToku oznámil vznik nového podniku, kam budú vložené americké aktivity siete a v ktorom budú mať väčšinu americkí investori. Dohodu privítal americký prezident Donald Trump, podľa kritikov ale možno úplne nespĺňa požiadavky zákona z roku 2024. (ČTK)

Informovalo o tom ministerstvo zahraničných vecí USA.

Podľa rezortu navrhovaný predaj pomôže posilniť schopnosti ázijského spojenca v oblasti protivzdušnej obrany. Informovala o tom agentúra Jonhap.

Ministerstvo oznámilo rozhodnutie o možnom predaji vojenského vybavenia v rámci programu Foreign Military Sales (FMS), ktorého hodnota sa odhaduje na 125 miliónov dolárov (107 mil. eur). To ešte podlieha oznámeniu Kongresu a jeho preskúmaniu návrhu.

Soul požiadal o nákup 103 taktických rakiet AIM-9X Sidewinder Block II a 10 navádzacích jednotiek, ako aj ďalšieho menej významného obranného vybavenia, napríklad pomôcok a zariadení na výcvik či náhradných dielov, uviedlo ministerstvo.

„Navrhovaný predaj pomôže zlepšiť schopnosť Kórejskej republiky čeliť súčasným aj budúcim hrozbám rozšírením jej schopností protivzdušnej obrany, odrádzaním od agresie v regióne a zabezpečením interoperability s americkými ozbrojenými silami,“ dodalo.

K tomuto rozhodnutiu došlo len niekoľko dní po tom, ako americký prezident Donald Trump nariadil obmedziť rozsah prebiehajúcich spoločných vojenských cvičení USA a Južnej Kórey. Urobil tak aj vzhľadom na jeho „veľmi dobré vzťahy s (severokórejským vodcom) Kim Čong-unom.“ Dodal tiež, že tieto cvičenia sú veľmi nákladné, pričom veľkú časť výdavkov platia Spojené štáty.

AIM-9X Sidewinder je moderná vzduch-vzduch raketa krátkeho dosahu a jej hlavná výnimočnosť spočíva v tom, že je určená na boj proti lietadlám na veľmi krátku vzdialenosť a dokáže zasiahnuť aj cieľ, ktorý nie je priamo pred stíhačkou. Má infračervené navádzanie, prepojenie s prilbovým zameriavačom pilota a je odolnejšia voči rušeniu a klamlivým cieľom. Cena jednej strely je približne 400-tisíc dolárov (342-tisíc eur). (TASR)

Oznámila to v piatok večer polícia.

Úrady dosiaľ informovali len o troch zranených chlapcoch, z ktorých dvaja utrpeli vážne poranenia.

K útoku došlo na strednej škole Brinell vo Fagerste, severozápadne od hlavného mesta Štokholm. O možnom motíve útočníka sa úrady zatiaľ nezmienili.

Dvaja chlapci vo veku 12 a 17 rokov utrpeli vážne zranenia, zatiaľ čo tretieho, ktorého vek nie je známy, previezli do nemocnice s ľahkými zraneniami. Polícia uviedla, že telo obete našla v škole.

Polícia pri zásahu postrelila útočníka do nohy a následne ho zadržala, informoval denník Aftonbladet. Podľa zdrojov denníka bol páchateľom 18-ročný bývalý žiak školy. Polícia neskôr potvrdila, že nie je dôvod podozrievať ďalšieho páchateľa. (TASR, AFP)

Takmer dve tretiny elektriny u nás vyrábajú jadrové elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach.

Jadro je tak jedným zo základov našej energetickej bezpečnosti aj nízkoemisnej výroby.

O budúcnosti jadra na Slovensku, jeho ekonomike, bezpečnosti aj nových technológiách sme sa v špeciálnom vydaní relácie Ekonomika :24 rozprávali s týmito odborníkmi:

• Marta Žiaková (predsedníčka Úradu jadrového dozoru SR)
• Vladimír Slugeň (odborník dlhodobo sa venujúci jadrovej energetike a bývalý predseda Európskej nukleárnej spoločnosti)
• Andrej Žiarovský (riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty vo Výskumnom ústave jadrovej energetiky)
• Peter Líška (zástupca generálneho riaditeľa Výskumného ústavu jadrovej energetiky a splnomocnenec vlády SR pre rozvoj jadrovej energetiky na Slovensku)

Ekonomický a spoločenský rozmer témy do diskusie priniesli:

• Martin Hudcovský (ekonóm Slovenskej akadémie vied)
• Ján Oravec (ekonóm a predseda Inštitútu slobody a podnikania)
• Maximilián Strémy (rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave)

Súčasťou vysielania bol aj pohľad na širší medzinárodný kontext, ktorý pre :24 exkluzívne poskytla Sama Bilbao y León (generálna riaditeľka World Nuclear Association).

Celú reláciu si môžete pozrieť tu.

Vypredaný štadión Pavla Demitru v ňom videl víťazstvo Tímu Boston nad Tímom Svet 13:8.

V doplnkových samostatných nájazdoch zvíťazil „Svet“ vďaka rozhodujúcemu gólu Miroslava Šatana. V oboch tímoch sa predstavila plejáda hviezd svetového hokeja na čele s Jaromírom Jágrom, Rayom Bourqueom či Patriceom Bergeronom.

Duel s názvom „Zee´s final shift“ (Zdenove posledné striedanie) bol hlavným bodom programu, ktorý Chára v Trenčíne pripravil pre desiatky bývalých spoluhráčov. Podobne ako v roku 2023 Marián Hossa, sa aj Chára rozhodol zorganizovať exhibičný zápas, na ktorý pozval bývalých spoluhráčov z reprezentačných akcií či z klubov NHL.

Vypredaný štadión v Trenčíne aplaudoval bývalým hviezdam svetového hokeja, no najväčší aplauz zožal práve rodák Chára. Stovky z nich prišli v žltočiernych dresoch Bostonu, za ktorý Chára odohral prevažnú časť kariéry a ako kapitán ho v roku 2011 doviedol k zisku Stanleyho pohára.

Patrí k najväčším legendám Bruins rovnako ako Bourque a Bergeron, ktorí pred duelom odovzdali Chárovi pamätný dres. Bývalý slovenský reprezentant nezabudol ani na najdôležitejšie ženy svojho života a pred úvodným buly privítal na ľade aj svoju mamu, manželku, dcéru a sestru.

Pri pohľade na zaplnené tribúny neskrýval nadšenie. „Je to úžasné, skvelé. Ďakujem divákom, že prišli, vážim si to a som za to nesmierne vďačný,“ uviedol Chára.

Na striedačkách tímov boli v pozícii trénerov aj Peter Bondra, Jerguš Bača či uznávaný hráčsky agent Matt Keator. Na ľade sa predstavil aj 54-ročný Jaromír Jágr, druhý najproduktívnejší hráč histórie NHL.

Radosť z nevšedného duelu mu nevzala ani hmla, ktorá znepríjemňovala výhľad hráčom i divákom v spodných radoch. „V podstate nevidíte na spoluhráčov, ale takto v lete je to normálne. Zdeno bol hráč, na ktorého som nevedel nájsť recept. Proti iným hráčom som vždy vedel uplatniť nejakú výhodu. Ak boli moji súperi rýchlejší, tak som ich prekonal silou, ale proti Zdenovi to nešlo,“ povedal Jágr pre TV JOJ.

Mimoriadne emotívny moment priniesla 38. minúta. Diváci na trenčianskom štadióne nadviazali na svoju tradíciu a skandovali meno Pavla Demitru. Uznanlivý potlesk následne adresovali aj otcovi Zdena Cháru Zdeňkovi, ktorý zomrel v apríli 2026.

Program druhej prestávky spestril Chárov pokus o prekonanie svojho rekordu v tvrdosti streľby. Na displeji napokon zasvietilo 108,8 míľ. Napriek pôvodným plánom sa napokon pre zdravotné či osobné dôvody ospravedlnili Brad Marchand, Marco Sturm a Duncan Keith.

V hľadisku nechýbali športové osobnosti Danka Hrbeková (rod. Barteková), Elena Kaliská, Matej Tóth, Zuzana Rehák-Štefečeková či Dominik Graňák.

V samostatných nájazdoch skórovali Bergeron, Kopitar, Pastrňák, Hossa a Šatan. (TASR)

Štáty Aliancie sa podľa Reuters snažia vyhnúť priamej účasti na vojne medzi USA a Iránom.

Videokonferenciu na úrovni náčelníkov generálnych štábov zvolal najvyšší veliteľ spojeneckých síl Severoatlantickej aliancie (NATO) v Európe (SACEUR) americký generál Alexus Grynkewich, uviedol v piatok jeho hovorca pre agentúru Reuters.

„Aby bolo jasné, nejde o misiu NATO. Vzhľadom na jedinečné silné stránky NATO – schopnosť zjednotiť spojencov a zistiť, aké kapacity môžu poskytnúť – má však zmysel, aby NATO takto pomohlo,“ povedal hovorca.

Štáty Aliancie sa podľa Reuters snažia vyhnúť priamej účasti na vojne medzi USA a Iránom a namiesto toho sa mimo štruktúr spoločenstva zameriavajú na plány, ktorých cieľom má byť opätovné otvorenie Hormuzského prielivu.

Francúzsko a Británia stoja na čele úsilia o vytvorenie koalície zloženej z približne desiatich krajín, ktorá by zaručila bezpečný prechod cez strategickú úžinu, hneď ako by napätie v konflikte na Blízkom východe utíchlo alebo sa rovno skončil. Reuters ale poznamenala, že akákoľvek dohoda by si vyžadovala súhlas Iránu.

Teherán uzavrel a fakticky prevzal kontrolu nad Hormuzským prielivom v reakcii na americké a izraelské útoky z konca februára. Úžina je kľúčová pre svetové dodávky ropy, plynu či hnojív. Pred vojnou tadiaľ prechádzala pätina celosvetových dodávok ropy a zemného plynu. (TASR, Reuters)

Oznámil to Benoit Kaplan, zástupca prefekta departementu Seine-et-Marne.

Informoval o tom denník Le Figaro. Les nachádzajúci sa približne 60 kilometrov juhovýchodne od metropoly Francúzska ročne navštívi 15 až 17 miliónov ľudí.

Čiastočne uzavretý bol po tom, ako tam 12. júla vypukol požiar, ktorý zasiahol približne dvetisíc hektárov, teda okolo desať percent jeho rozlohy.

Od soboty 22. augusta sa časť lesa opäť otvorí pre verejnosť – prístupných bude zhruba 80 percent. Tri sektory zostanú naďalej uzavreté, keďže hasiči tam stále likvidujú zvyšné ohniská.

Kaplan vyzval návštevníkov, aby sa pohybovali len po vyznačených chodníkoch a upozornil ich, že v celom lese platí zákaz fajčenia, grilovania, zakladania ohňa a kempovania.

V čase vrcholu požiaru úrady evakuovali takmer 900 obyvateľov okolitých obcí a mobilizovali viac ako 800 hasičov. Požiar vypukol pri diaľnici A6 a zrejme ho spôsobili iskry z brúsky použitej počas prác na zvodidlách. V tejto súvislosti sú vyšetrovaní dvaja zamestnanci spoločnosti Aximum. (TASR, AFP)

Rusi útočili na dedinu v Mykolajivskej oblasti na juhu krajiny, oznámili ukrajinské úrady.

Prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil odplatu za ruské útoky a zverstvá.

„Nepriateľský dron zasiahol v dedine Tokarivka budovu, v ktorej sa nachádzal obchod, pošta a lekáreň. Zahynuli dve jedenásťročné deti a trinásťročný chlapec a tiež 30-ročný muž. Zranenú 36-ročnú ženu previezli do nemocnice,“ napísal na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Georgij Rešetilov. Útok spôsobil požiar, ktorý zachvátil 300 metrov štvorcových, dodali záchranári.

Správa o ďalších obetiach ruských úderov nasledovala po nálete ruských dronov na nákupné stredisko v Kryvom Rihu, kde mŕtvych je už 14 a zranených viac ako 120.

„Úplné zverstvo Rusov. Určite na ne odpovieme,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo večernom prejave. „Je dôležité, aby sa urobilo všetko pre záchranu životov. Dôležité je, aby svet nemlčal. Ruská vojna musí skončiť a je nevyhnutné, aby tomu svet pomohol,“ zdôraznil.

Ukrajina sa piatym rokom bráni vo vojne rozpútanej na rozkaz ruského vodcu Vladimira Putina vo februári 2022. Súčasťou bojov sú aj vzájomné vzdušné údery, ktoré v poslednom čase zosilneli z oboch strán.

Moskva a Kyjev tvrdia, že sa zameriavajú na vojenské ciele či na ciele súvisiace s armádou a vedením vojny, ale pri útokoch zomierajú aj civilisti – podľa dostupných informácií hlavne na ukrajinskej strane. Podľa OSN vo vojne zahynulo minimálne 16 874 civilistov. Drvivú väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území pod kontrolou Kyjeva, na ktoré útočí ruská armáda. (ČTK)

Medzi zranenými je aj 22 detí.

Uviedol to náčelník správy Dnepropetrovskej oblasti Oleksandr Hanža. Vážne zranených je 29, vrátane piatich detí, napísal na sociálnej sieti. Predchádzajúca bilancia bola šesť obetí a 91 zranených. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruský útok za absolútne cynický a ohavný.

„Počet obetí sa žiaľ môže zvýšiť,“ napísal predtým na sociálnej sieti Oleksandr Vilkul, náčelník vojenskej správy priemyselného mesta, ktoré je rodiskom ukrajinského prezidenta Zelenského. Upozornil, že dve desiatky zranených sú v kritickom stave. „Na operačnej sále je teraz osem pacientov, z toho jedno dieťa,“ informoval neskôr.

Na najväčšie nákupné stredisko v meste podľa Vilkula opakovane zaútočili drony poháňané prúdovými motormi, letiace v mimoriadne nízkej výške, aby sa vyhli zostreleniu protileteckou obranou. Záchranári teraz rozoberajú trosky a pátrajú po nezvestných.

„Rusi podnikli absolútne cynický a ohavný útok na obyčajné nákupné centrum v Kryvom Rige. Drony útočili v dvoch vlnách – pol hodiny po prvom zásahu a vypuknutí požiaru nasledoval druhý útok zameraný na záchranárov,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti.

„Útoky, ako je tento, nie sú ničím menším ako teroristickými činmi. Svet na ne musí zareagovať účinným tlakom na agresora. Aby bol možný mier, musí Rusko čeliť skutočnej zodpovednosti,“ dodal.

Ukrajinská prokuratúra vyšetruje nálet kvôli podozreniu zo spáchania vojnového zločinu.

Dnešný útok na Kryvyj Rih nasledoval po ruskom útoku na Kyjev, ktorý si vyžiadal minimálne 16 životov, uviedla agentúra AP a pripomenula, že Kryvyj Rih sa vlani v apríli stal terčom jedného z najkrvavejších útokov. Medzi dvoma desiatkami obetí bolo aj deväť detí.

Ukrajina sa piatym rokom bráni agresii vo vojne rozpútanej vpádom ruských vojsk na rozkaz ruského vodcu Vladimira Putina vo februári 2022. Súčasťou bojov sú aj časté vzájomné vzdušné údery, ktoré v poslednom čase zosilneli z oboch strán.

Moskva a Kyjev tvrdia, že sa zameriavajú na vojenské ciele či na ciele súvisiace s armádou a vedením vojny, ale pri útokoch zomierajú aj civilisti – podľa dostupných informácií hlavne na ukrajinskej strane. Podľa OSN vo vojne zahynulo minimálne 16 874 civilistov. Drvivú väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území pod kontrolou Kyjeva, na ktoré útočí ruská armáda. (ČTK, AP)

Zabehla v čase 52,41 stotín sekundy.

Úradujúca majsterka Európy tak nespoznala trpkosť prehry ani v piatom vystúpení v tejto sezóne v najprestížnejšom seriáli.

Zapletalová ukázala, že ani v prvom vystúpení po zisku európskeho zlata jej forma neodišla a predviedla druhý najrýchlejší čas na svete v tejto sezóne. Lepší má na konte iba ona sama z Dauhy a má hodnotu 52,30.

Už istá účastníčka finále Diamantovej ligy si dokázala kvalitne rozložiť sily a v záverečnej stovke pridať tempo.

Silnou súperkou jej bola strieborná medailistka z OH v Paríži Američanka Anna Cockrellová, ktorá dobehla druhá za 53,15. Tretie miesto obsadila Belgičanka Paulien Couckuytová v národnom rekorde 53,28. (TASR)

Dôvodom je výrub drevín v okrese Kysucké Nové Mesto.

Informovala o tom žilinská krajská polícia na sociálnej sieti.

Výrub drevín súvisí s výstavbou diaľnice D3 a bude prebiehať v čase od 5.00 do 16.00 h. „Z dôvodu bezpečnosti bude cesta I/11 v tomto úseku krátkodobo uzatváraná, a to v časových intervaloch podľa potreby počas vykonávania prác,“ uviedla polícia.

Tá zároveň žiada vodičov, aby pri prechádzaní týmto úsekom dbali na zvýšenú opatrnosť. (TASR)

Išlo o voľne dostupné fotografie.

Od roku 2020 to predstavuje až 150-percentný nárast. Odborníci preto varujú rodičov, aby premýšľali nad tým, čo v dobrej viere zverejnia na internete.

Invázia z noci z 20. na 21. augusta 1968 si vyžiadala desiatky obetí.

Sovietske vojská tu zostali až do roku 1991. Režim vedený komunistickou stranou znovu upevnil svoju totalitnú moc. Obete okupácie si pri pietnom akte pripomenuli predstavitelia štátu aj verejnosti.

Najtvrdšie boje sa viedli pred budovou vtedajšieho Československého rozhlasu v Prahe.

Fotografie zachytili aj zranených. Obete vpádu si široká verejnosť pripomínala po celom Česku. Pietu pred rozhlasom počas prejavov vládnych politikov narušoval nespokojný dav.

Stretnutie, ktoré sa odohrá v Košickej futbalovej aréne, organizátor vyhlásil za rizikové.

Ako informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Lenka Ivanová, zamerajú sa na ochranu verejného poriadku, života, zdravia a majetku, ako aj na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

Na priebeh podujatia budú dohliadať uniformovaní aj neuniformovaní príslušníci Policajného zboru z útvarov v Košickom kraji, pomáhať budú aj policajti z Prešovského kraja. Zvýšený počet hliadok bude v teréne už od popoludňajších hodín.

Dohľad budú vykonávať nielen v okolí futbalovej arény, ale aj na miestach predpokladaného príchodu fanúšikov, napríklad na železničnej a autobusovej stanici či na letisku.

Dopravné obmedzenia sa majú začať o 17.30 h a predbežne potrvajú do 23.30 h. Uzavretý bude dopravný uzol od obchodných centier smerom ku Košickej futbalovej aréne.

Polícia bude situáciu priebežne vyhodnocovať a o ukončení opatrení rozhodne podľa aktuálneho vývoja. Fanúšikom odporúčajú využiť veľkokapacitné parkoviská alebo mestskú hromadnú dopravu. (TASR)

Kvôli plameňom úrady preventívne evakuovali desiatky osôb, uviedli hasiči.

Šesť hasičských lietadiel a tri vrtuľníky spolu s desiatkami hasičov bojujú proti plameňom, ktoré sa šíria predovšetkým v krovinatej vegetácii, uviedla verejnoprávna stanica ERTNews. Podľa miestnych médií vznikol požiar na skládke odpadu na ostrove.

Starostka Limnosu Eleonóra Georgová túto informáciu zatiaľ nepotvrdila. Spresnila však, že požiar vypukol pozdĺž neďalekej cesty. „Príčinu tohto požiaru zatiaľ nepoznáme,“ oznámila ERTNews. (ČTK, AFP)

Ankara predtým na Netanjahua a ďalších izraelských predstaviteľov vydala medzinárodný zatykač pre zadržanie propalestínskej flotily.

Kancelária vo vyhlásení zverejnenom v hebrejčine tiež prisľúbila, že Izrael bude pokračovať „v ráznych krokoch proti snahám Turecka destabilizovať región a proti akejkoľvek hrozbe pre svoju bezpečnosť“.

Sýria tento týždeň obvinila Izrael z útoku na leteckú základňu pri meste Aleppo. Základňa Abú Zuhúr bola poškodená počas občianskej vojny a od roku 2012 je mimo prevádzky. Izrael však tvrdil, že ju nedávno navštívili tureckí dôstojníci, čo neskôr priznal aj Damask, podľa ktorého išlo o súčasť vzájomnej spolupráce s Ankarou pri výcviku a ďalších aktivitách. (TASR)

Ďalších viac ako 90 ľudí utrpelo zranenia.

O obetiach a zranených informoval šéf vojenskej správy v Kryvom Ryhu Olexandr Vilkul, ktorý už predtým uviedol „že zrejme bude veľa obetí.“ Dodal, že vyše dve desiatky zranených sú vo vážnom stave.

Šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Olexandr Hanža uviedol, že „Rusi vykonali úplne cynický a zbabelý útok na obyčajné nákupné centrum,“ v ktorom podľa neho horeli obchody.

Hanža neskôr napísal, že „útoky dronmi boli vykonané v dvoch vlnách: pol hodiny po prvom údere a požiari nasledoval druhý, zameraný na záchranné zložky,“ informovala BBC.

Na neoverených videách zverejnených na sociálnych sieťach bolo vidieť záchranárov, ktorí pri nákupnom centre pomáhali ľuďom s krvácajúcimi zraneniami.

RBC-Ukraine informovala, že na centrum zaútočili drony a pri druhej vlne špecifikovala, že išlo o stroj Šáhid s prúdovým pohonom, pričom lietali v extrémne nízkej nadmorskej výške. Na viacerých záberoch bolo vidieť stroj vyzerajúci ako druhý dron, ktorý niekoľko minút po prvom narazil do strechy zadymenej budovy.

Kryvyj Rih, rodné mesto ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, je počas vojny opakovaným cieľom ruských útokov. Toto priemyselné mesto leží približne 60 kilometrov od frontovej línie. (TASR, AFP, BBC, RBC-Ukraine)

Oznámila to kancelária francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Schôdzka sa za účasti niektorých lídrov uskutoční v Kyjeve, ďalší sa pripoja na diaľku. Koalícia by mala potvrdiť podporu pre krajinu napadnutú Ruskom.

Stretnutie budú viesť Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz a prvýkrát aj nový britský premiér Andy Burnham, ktorý sa funkcie ujal koncom júla. Francúzsky prezident sa podľa Elyzejského paláca zúčastní prostredníctvom telemostu.

Nemenovaný predstaviteľ Európskej únie povedal, že v Kyjeve budú na oslavách ukrajinského štátneho sviatku pripomínajúceho vyhlásenie nezávislosti v roku 1991 osobne prítomní približne desiati lídri, okrem iných fínsky prezident Alexander Stubb, luxemburský premiér Luc Frieden a tiež predseda Európskej rady Antonio Costa.

Za Severoatlantickú alianciu (NATO) sa na diaľku pripojí zástupkyňa generálneho tajomníka Radmila Šekerinská. (TASR, AFP)

Svetová jednotka vynechá záverečný grandslamový turnaj sezóny pre zranenie kolena.

Sinner v tejto sezóne triumfoval vo Wimbledone a pripísal si celkovo piate prvenstvo na turnajoch veľkej štvorky. Na následných podujatiach na tvrdom povrchu na severoamerickom kontinente sa však na kurtoch neobjavil. Odhlásil sa z turnajov v Montreale i Cincinnati.

„Napriek tomu, že ja aj môj lekársky tím sme tvrdo pracovali, museli sme urobiť náročné rozhodnutie. Na US Open tento rok štartovať nebudem. Som veľmi smutný a sklamaný. New York má špeciálne miesto v mojom srdci. Teším sa, keď sa tam vrátim a budem môcť opäť hrať v tej elektrizujúcej atmosfére,“ zverejnil Sinner podľa ATP.org.

Dvadsaťpäťročný taliansky hráč vynechá grandslamové podujatie prvýkrát od roku 2019. Vtedy to bolo taktiež US Open. Turnaj vo Flushing Meadows štartuje 30. augusta. (TASR)