Vyhlásil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rusko v tomto roku podľa Zelenského ovládlo 990 štvorcových kilometrov ukrajinského územia, Ukrajina od januára naopak dostala späť pod svoju kontrolu 820 štvorcových kilometrov. Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii.

O situácii na bojisku hovoril Zelenskyj optimisticky. Povedal, že ukrajinské sily už takmer vytlačili ruskú armádu z Dnepropetrovskej oblasti, ktorá okrem iného susedí s Doneckou či Charkovskou oblasťou.

Rusi podľa ukrajinského prezidenta teraz kontrolujú asi desať štvorcových kilometrov Dnepropetrovskej oblasti. Bez podrobností poznamenal, že ukrajinská armáda vykonáva v tomto regióne isté operácie, z ktorých do konca augusta očakáva výsledky.

Hlavným cieľom Ruska podľa Zelenského zostáva os Slovjansk, Kramatorsk a Kosťantynivka v Doneckej oblasti. Tieto mestá sú kľúčové pre zámer ruského prezidenta Vladimira Putina ovládnuť Donbas. Odovzdanie Donbasu vrátane regiónov, ktoré ruská armáda doteraz nedokázala dobyť, považuje Putin za podmienku k mieru.

Rusko, ktoré pred viac ako štyrmi rokmi inváziou na Ukrajinu rozpútalo najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, okupuje približne 19 percent rozlohy Ukrajiny, a to vrátane Krymu a časti priemyselného regiónu Donbas na východe Ukrajiny, ktorých sa zmocnilo ešte pred inváziou. (ČTK, AP)

Už od pondelka (17. 8.) je najstarší európsky panovník v nemocnici.

Na dva týždne prerušil výkon svojich povinností. Zastupuje ho korunný princ Haakon.

Panovník trpí hemolytickou anémiou, stavom spôsobeným abnormálne rýchlym rozpadom červených krviniek, ktorý sa prejavuje okrem iného únavou, bledosťou a dušnosťou. Podľa skoršej správy serveru denníka Aftenposten bol liečený kortikosteroidmi, a to viedlo k zadržiavaniu tekutín v tele, v dôsledku čoho musí byť od začiatku týždňa liečený v nemocnici.

Harald V. mal v uplynulých rokoch zdravotné problémy opakovane. Tento rok vo februári ho pre infekciu na dva dni hospitalizovali na Tenerife, pred dvoma rokmi ho zase ťažkosti zastihli pri pobyte v Malajzii.

Harald V. v minulosti odmietol abdikovať napriek vysokému veku, problémom so zdravím i škandálom, ktorým čelí kráľovská rodina. Tým najvýznamnejším je prípad najstaršieho syna nórskej korunnej princeznej Mariusa Borga Höibyho, ktorý bol v polovici júna neprávoplatne odsúdený na štvorročné väzenie za znásilnenie. (ČTK, AFP)

Zahynulo tridsať ľudí.

Oznámila to vláda západoafrickej krajiny. K nehode došlo po silných dažďoch počas uplynulej noci vo štvrti Dar-es-salam. Civilná ochrana predtým informovala o 22 obetiach s tým, že na mieste pokračuje pátracia a záchranná operácia.

Vláda v uplynulých dňoch nariadila vysťahovanie obyvateľov okolia skládky a bezpečnostné opatrenia pre areál vzhľadom na obavy zo zrútenia hromád odpadu. Mnohí tam však v čase nešťastia stále zostávali.

„Zaistíme presťahovanie zvyšných rodín na iné miesta,“ povedal na mieste nehody guinejský minister územnej správy a decentralizácie Dienabou Touré. (TASR, AFP, AP)

Spartak sa s trinástimi bodmi vyšvihol na prvé miesto neúplnej tabuľky.

Trenčania sú s dvoma bodmi predposlední, no majú ešte zápas k dobru.

V úvode stretnutia mali loptu na kopačkách najmä domáci Trenčania. Najbližšie ku gólu bol v 22. minúte González, no jeho hlavičkové zakončenie sa tesne nezmestilo do priestoru troch žrdí.

Onedlho na to v podobnej pozícii neuspel Mikulaj. V 36. minúte tak udreli hostia. Polťák vysunul do šance Trella a ten strelou do opačného horného rohu Katičovej brány otvoril skóre – 0:1.

Vyrovnať mohol v 57. minúte González, ale v dobrej šanci trafil iba Vantrubu. O dve minúty na to si Kudlička postrážil ofsajdovú líniu a po samostatnom úniku technicky obstrelil Katiča – 0:2.

V 66. minúte sa dostal na ľavom krídle k lopte striedajúci Carrión a španielsky legionár strelou na bližšiu žrď zvýšil už na rozdiel triedy – 0:3. V 73. minúte pridal ďalší gól hostí z pokutového kopu Sabo – 0:4.

Platonická snaha Trenčína v závere stretnutia už zmenu skóre nepriniesla, v poslednej minúte už bol iba po druhej žltej karte vylúčený domáci Mikulaj. (TASR)

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) avizuje vznik expertnej skupiny.

Opozícia tvrdí, že kabinet mal konať dávno. Minister Takáč reaguje, že tak aj urobili.

Téme sa v Správach venoval redaktor Timotej Pisch:

K útokom došlo v Baltskom mori v septembri 2022.

Nemecká prokuratúra v júli uviedla, že bombové útoky nariadili ukrajinskí štátni predstavitelia. Takéto obvinenie by mohlo skomplikovať vzťahy medzi Kyjevom a Berlínom, kľúčovým vojenským podporovateľom Ukrajiny.

Zelenskyj účasť Ukrajine neustále popiera. „Ukrajina sa nikdy oficiálne nezúčastnila na žiadnej operácii súvisiacej s vyhodením Nord Stream do vzduchu,“ povedal novinárom v nedeľu po otázke o vyšetrovaní.

Dodal, že Nemecko „si je veľmi dobre vedomé toho, že Ukrajina nestála za vykonaním ani zosnovaním tejto operácie“. Kyjev podľa Zelenského pomáha Berlínu s vyšetrovaním a dúfa, že táto kauza nespôsobí trhliny vo vzťahoch.

„Je pre nás veľmi dôležité nestratiť naše partnerstvo, nestratiť dôveru európskych krajín, ktoré pomáhajú Ukrajine od začiatku tejto vojny,“ doplnil ukrajinský prezident.

V Chorvátsku v stredu zadržali Ukrajinca podozrivého z účasti na bombovom útoku na Nord Stream. Údajne pracoval na filme o tomto útoku. Nemecká prokuratúra tvrdí, že muž spolupracoval s ďalším Ukrajincom, ktorého po zadržali vlani v Taliansku vydali do Nemecka. (TASR, AFP)

Ubezpečoval, že Irán vie, ako im odolať.

„Ekonomické sankcie, o ktorých Trump hovorí, sú opakujúcim sa scenárom a tou istou známou hrubosťou americkej politiky. V podstate je to film, ktorý sme už mnohokrát videli, a vieme, ako sa s ním vysporiadať,“ povedal Arákčí v rozhovore pre iránsku agentúru Jamaran.

Politika Spojených štátov je odsúdená na neúspech, rovnako ako všetky ich predchádzajúce pokusy, dodal šéf iránskej diplomacie. Konanie Washingtonu ukazuje, že sa nachádza v zúfalej situácii a jedinou cestou, ako sa z nej dostať, je „nadviazať úctivý dialóg s iránskym ľudom“.

Trump minulý týždeň obvinil Irán, že odmietol uzavrieť mierovú dohodu s USA, aj keď na to mal šancu. Washington preto zavedie „najdrastickejšie ekonomické opatrenia, aké boli kedy podniknuté proti akejkoľvek krajiny. Pôjde o ekonomickú vojnu a izoláciu v bezprecedentnom rozsahu,“ vyhlásil Trump.

Vojna na Blízkom východe vypukla 28. februára po americko-izraelských útokoch na Irán, ktorý reagoval útokmi na spojencov USA v regióne. Intenzívne bombardovanie ukončili diplomatické snahy, ale sporadické zrážky naďalej pretrvávajú najmä v Hormuzskom prielive a jeho okolí. Táto kľúčová námorná trasa sa medzičasom stala centrom konfliktu.

Znovuotvorenie prielivu je pre Spojené štáty prioritou. Teherán však naďalej trvá na tom, že zostane zatvorený, kým Washington neukončí námornú blokádu Iránu, nezruší ropné sankcie a neuvoľní iránske aktíva v zahraničí. (TASR, TASS)

Informovali o tom s odvolaním sa na zdroje z ministerstva obrany viaceré grécke médiá vrátane spravodajských portálov Kathimerini a Parapolitika.

Transport sa podľa správ začal v nedeľu v skorých ranných hodinách.

Systém bol dosiaľ umiestnený na ostrove Karpathos a v budúcnosti by mal chrániť strategicky dôležitú vojenskú základňu Souda na Kréte. Na ostrove sa nachádza veľká letecká a námorná základňa, ktorú pravidelne využívajú aj USA. Dôvodom presunu je rastúce napätie na Blízkom východe a obavy z ohrozenia amerických objektov v regióne.

Grécke bezpečnostné zdroje označili presun systému Patriot na Krétu za preventívne opatrenie. Vzhľadom na prítomnosť Spojených štátov a strategický význam základne Souda má podľa nich posilniť ochranu tamojšej infraštruktúry.

V Aténach tento krok nehodnotia ako náznak hroziaceho útoku, ale prispôsobovanie sa meniacej bezpečnostnej situácii, uviedli vysokopostavení vojenskí predstavitelia pre grécke médiá. (TASR, DPA)

Nikto sa pri útoku nezranil.

Vlak smeroval z mesta Žytomyr západne od Kyjeva do Odesy na pobreží Čierneho mora. Lokomotíva vlaku podľa úradov po útoku začala horieť. Nikto z 593 cestujúcich, medzi ktorými bolo aj 15 detí, sa nezranil, napísal na Telegrame gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Cestujúcich do Odesy napokon dopravil autobus. Kiper obvinil Rusko zo zámerného útoku, pričom počas evakuácie cestujúcich z vlaku vraj došlo k druhému úderu. Rusko podľa ukrajinského letectva v noci na nedeľu vypálilo na Ukrajinu celkovo 127 dronov, z ktorých väčšinu sa podarilo zachytiť.

Pri ruskom útoku na vlak v Odeskej oblasti tento mesiac zahynul rušňovodič a jeho asistent. (TASR, DPA)

Ďalších sedem ľudí bolo zranených.

S odvolaním sa na palestínskych zdravotníkov o tom informovala agentúra Reuters. Na Západnom brehu zase izraelské sily blízko Nábulusu zabili 14-ročného chlapca, pri ďalšom incidente na tomto Izraelom okupovanom území bol pobodaný Izraelčan.

Jeden z náletov na Gazu zasiahol budovu v dedine Zavajda v strednej časti pásma. Zdravotníci uviedli, že sa trosky a črepiny po údere, ktorému predchádzalo varovanie, rozleteli do vzdialenosti desiatok metrov a zranili najmenej šesť ľudí. Medzi nimi bol aj štvorročný chlapec, ktorého lekári v nemocnici vyhlásili za mŕtveho. Druhý úder zasiahol neďaleký utečenecký tábor Nusajrát, uviedli zdravotníci.

Izraelská armáda oznámila, že oba údery preveruje.

Na Západnom brehu, ktorý Izrael v rozpore s medzinárodným právom od roku 1967 okupuje, niekto blízko hlavnej cesty pri Jerichu pobodal Izraelčanov. Presný rozsah jeho zranení Reuters neuviedol. Po podozrivom, ktorým by mohol byť Palestínčan, izraelskí vojaci pátrajú.

Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023 po tom, čo ozbrojenci teroristického hnutia Hamas a jeho spojencov pri útoku na juhu Izraela pozabíjali na 1 200 ľudí, väčšinou civilistov, a ďalších 251 osôb uniesli.

Izrael potom začal rozsiahlu vojenskú operáciu, pri ktorej podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy zabil vyše 73-tisíc Palestínčanov a ďalších viac ako 173-tisíc zranil. Podľa zahraničných mimovládnych organizácií boli vyše 80 percent obetí civilisti.

Prímerie dohodnuté v októbri 2025 medzi Izraelom a Hamásom zastavilo vojnu, ktorú rad ľudskoprávnych organizácií aj komisia OSN označila za genocídu. Izrael, ktorý odmieta obvinenia z genocídy, naďalej opakovane útočí na Gazu, kde tieto útoky od októbrovej dohody zabili viac ako 1 250 ľudí. (ČTK, Reuters)

Svoje domovy museli už opustiť obyvatelia 14-tisíc domov.

Hasiči zatiaľ nemajú plamene ani sčasti pod kontrolou.

Nevadský guvernér Joe Lombardo vyhlásil stav núdze v okrese Washoe, ktorý leží po celej západnej hranici štátu a ktorého správnym strediskom je Reno. Lombardo tiež povolal národnú gardu, aby pomohla s leteckým hasením požiaru, ktorý sa zatiaľ rozšíril na viac ako 4 200 hektárov. Garda tiež pomáha polícii s evakuáciou ohrozených oblastí.

„Naliehavo žiadam všetkých v postihnutých regiónoch, aby boli bdelí a riadili sa pokynmi miestnych úradov,“ uviedol Lombardo. Poznamenal, že štátne úrady spolupracujú s regionálnymi predstaviteľmi a so záchranármi.

Požiar zrejme vypukol v sobotu (22. 8.) a veľmi rýchlo sa rozšíril v dôsledku silného vetra, nízkej vlhkosti a suchej vegetácii. (ČTK, CBS News)

Kým rezort informatizácie hovorí o väčšej efektivite, analytik sa rozdelenia zodpovednosti obáva.

Téme sa v Aktuálne :24 venoval redaktor Boris Novotňák:

Ministerstvo vnútra (MV) SR o tom informovalo na sociálnej sieti.

Sekcia krízového riadenia MV SR a odbor krízového riadenia Okresného úradu (OÚ) Rimavská Sobota situáciu od začiatku permanentne monitorujú a zabezpečujú koordináciu pomoci, aby obce mohli čím skôr fungovať v štandardnom režime.

„Záchranné práce pokračujú aj počas nedele, odstraňujú sa popadané stromy, provizórne sú prekrývané strechy domov, prebieha tiež zásobovanie pitnou vodou v dotknutých obciach,“ uviedlo ministerstvo s tým, že OÚ tiež do postihnutých obcí vydáva elektrocentrály. Pripravuje sa tiež zabezpečenie odvozu odpadu a drevnej hmoty. „Prednosta OÚ komunikuje so starostami priamo v teréne aj telefonicky,“ dodalo MV SR.

Silná veterná smršť z piatka na sobotu zasiahla viaceré obce okresu Rimavská Sobota a mesto Tornaľa v okrese Revúca. Vietor poškodil desiatky domov, vyvracal mohutné stromy a ničil elektrické vedenia, ako aj strhával strechy rodinných a bytových domov, kultúrnych a ďalších objektov. Poškodené boli elektrické stĺpy a vedenia, čo spôsobilo rozsiahle výpadky elektrickej energie.

Mimoriadna situácia bola vyhlásená v 15 obciach v okrese Rimavská Sobota a v meste Tornaľa. Dôvodom jej vyhlásenia bol rozsah škôd a potreba zabezpečiť efektívnu koordináciu záchranných a odstraňovacích prác.

Do odstraňovania následkov sa zapojili príslušníci Hasičského a záchranného zboru, dobrovoľní hasiči z postihnutých obcí a ich okolia, mestské a obecné služby a aktivační pracovníci a tiež energetici. (TASR)

Počet obetí štvrtkového požiaru sa tak zvýšil na štyri.

Požiar vypukol v meste Thusis na východe krajiny vo štvrtok (20. 8.) v noci a úplne zničil budovu, v ktorej sa nachádzala reštaurácia a niekoľko bytov. Polícia v piatok informovala o piatich nezvestných.

Jedného z nich našli živého a po zvyšných štyroch polícia pátrala v „čiastočne zrútenej stavbe“ cez víkend. Telá prvých dvoch objavila v sobotu, zvyšné dve v nedeľu.

Príčina požiaru stále nie je známa. Z horiacej budovy sa napriek zrútenému schodisku podarilo uniknúť štrnástim ľuďom. Osem z nich utrpelo zranenia, pričom dvaja vážne. (TASR, AFP)

Zadržali tam približne 100 ľudí.

Orgány činné v trestnom konaní označili podujatie za „ľavicovo radikálne“ a jeho účastníkov podozrievajú z „predvádzania piesní na podporu Ukrajiny, vyzývania na zmenu režimu v Rusku a hromadného užívania drog“.

Podľa záberov sú na stromoch plagáty s ukrajinskými symbolmi v blízkosti pódia. Polícia zhabala aj drony, ktorými údajne návštevníci nelegálne natáčali „prakticky v pohraničnom pásme“ s Fínskom. Zverejnené zábery ukazujú väčšinou mladých ľudí ležiacich tvárou k zemi s rukami za hlavou, pravdepodobne drogy objavené počas razie a jeden zo zadržaných pred kamerou vyhlásil, že sa tam užívali.

Podľa bezpečnostných predstaviteľov sa podujatie koná od roku 2023. Organizátori súradnice miesta konania zverejňujú pre vlastné publikam iba deň pred podujatím. Festival sa predtým volal NOŽ, ako ruská skratka pre Nezdravý životný štýl, informoval telegramový kanála Baza.

Ruské bezpečnostné zložky v noci na 23. augusta obsadili aj klub Simach na Tverskom bulvári v Moskve počas párty s tematikou brunetiek a blondínok. Podľa telegramového kanála Ostorožno Novosti (Pozor správy) asi 200 účastníkov kontrolovali, či nemajú drogy alebo či ich užívajú.

Podľa očitých svedkov použila poriadková polícia silu aj proti ľuďom, ktorí sa snažili zistiť, čo sa deje a jedna osoba bola zasiahnutá paralyzérom. (TASR, TASS, The Moscow Times)

V najchladnejšej krajine Afriky v pohorí Masuti funguje lyžiarske stredisko, v ktorom si každodenne domáci aj turisti užívajú sneh.

Obľúbenú destináciu v najrušnejší deň tohto roka navštívilo až 1 400 ľudí.

Lyžovaniu v Afrike sa v Správach :24 venoval redaktor Timotej Briak:

Na zjazde vládnucej strany Jednotné Ruska to dnes povedal jej predseda a exprezident Dmitrij Medvedev.

„A hoci sa to môže zdať neľudské, takíto zradcovia nemajú právo vrátiť sa do svojej vlasti, ani by ho nemali mať. Žiadne pokánie nepomôže,“ povedal Medvedev.

Tých, ktorí odišli, nazval „odpadlíkmi“ a prirovnal ich ku „švábom“, ktorí „sa rozpŕchli do tichých kútov a tam vegetujú v exile, odsúdení na melanchóliu a stratu pohodlného života“, zatiaľ čo „žalostne kňučia na našu krajinu“.

„Ich krajina je vo vojne, vojaci a civilisti umierajú a oni si želajú smrť svojej krajiny. Pre takýchto darebákov niet odpustenia a ani nemôže byť,“ zdôraznil súčasný podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska. Podľa jeho slov sa svet „snaží predstierať, že jednoducho neexistujeme, že Rusko je nedorozumenie, ktoré musí zmiznúť“.

Výroky Medvedeva súvisia s kampaňou pred parlamentnými voľbami 18. až 20 septembra. Zároveň sa neustále sprísňuje legislatíva pre občanov, ktorí opustili krajinu. Začiatkom augusta prezident Putin podpísal zákon, ktorý výrazne obmedzuje práva Rusov odsúdených v neprítomnosti za politické obvinenia.

Nemôžu používať služby diaľkového bankovníctva, ich transakcie s nehnuteľnosťami sú blokované a ich finančné prostriedky a majetok podliehajú zmrazeniu. Ruské konzuláty v zahraničí takýmto osobám nebudú vydávať pasy ani iné doklady okrem osvedčenia o tom, že sú nažive.

V júni Putin podpísal iný zákon, ktorý umožňuje zaistenie majetku patriaceho Rusom v zahraničí za „administratívne delikty proti záujmom Ruskej federácie“. Patria k nim „diskreditácia“ armády, výzvy na sankcie a ďalšie politické delikty. (TASR, DPA, Interfax, The Moscow Times)

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila organizácia YouGov.

Prieskum ukázal, že 36 percent respondentov očakáva, že Merz bude ako kancelár odvolaný ešte pred voľbami, zatiaľ čo 18 percent opýtaných očakáva, že k tomu dôjde ešte tento rok. Podľa 29 percent respondentov zostane Merz vo funkcii aspoň do volieb, zatiaľ čo 17 percent opýtaných nevedelo odpovedať.

Na otázku, kto je považovaný za vhodnejšieho kandidáta na post kancelára, deväť percent respondentov uviedlo Merza, zatiaľ čo 25 percent menovalo jeho straníckeho kolegu, predsedu vlády spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Hendrika Wüsta. Až 66 percent opýtaných však nevedelo odpovedať.

Merz v júli vykonal viacero organizačných zmien vo svojej vláde a vo vedení svojej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU). Podľa väčšiny opýtaných si Merz v rámci svojej strany vďaka personálnym zmenám nezískal väčšiu autoritu; 36 percent respondentov uviedlo, že stratil značnú časť svojho vplyvu, zatiaľ čo ďalších 31 percent sa domnieva, že prišiel iba o určitú časť svojej autority.

Iba jedno percento opýtaných sa domnieva, že si Merz získal význačnú autoritu, zatiaľ čo päť percent si myslí, že tomu tak je do istej miery. V prípade 19 percent neplatilo ani jedno z toho. Prieskum sa uskutočnil 14. až 17. augusta a zúčastnilo sa na ňom 2190 dospelých žijúcich v Nemecku.

Tento prieskum, ktorý si objednala tlačová agentúra DPA, prichádza v čase, keď Merzova vláda zaznamenáva pokles v prieskumoch verejnej mienky pred troma dôležitými krajinskými voľbami v septembri, v ktorých sa očakáva, že krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) dosiahne výrazné zisky. (TASR, DPA)

Polotieňová fáza zatmenia sa začne pred pol štvrtou.

Neskôr bude ľavý okraj Mesiaca mierne tmavnúť, akoby bol zadymený, Mesiac sa stále viac bude dostávať do polotieňa. Plného tieňa Zeme sa dotkne o 4.34 h, keď sa začne zatmenie čiastočné. Informoval o tom Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov.

„Mesiac sa bude čoraz viac ponárať do plného tieňa Zeme a jeho zatmená časť bude mať krásny červenkastý nádych spôsobený prechodom dlhovlnnej časti spektra zemskou atmosférou,“ uviedol Rapavý.

Zároveň doplnil, že obloha však bude čoraz svetlejšia. Pred 6.00 h podľa neho vyjde Slnko a zakrátko zapadne aj zatmený Mesiac.

Katarína Maštenová zo Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied priblížila, že veľkosť zatmenia v najväčšej fáze dosiahne hodnotu 0,9299. Mesiac na Slovensku podľa nej zapadne pred maximálnou fázou.

Ako poznamenala, celý priebeh zatmenia bude možné pozorovať z Južnej Ameriky, východnej poloviny Severnej Ameriky, väčšiny Atlantického oceánu a juhovýchodných oblastí Tichého oceánu.

„Pozorovateľom v Európe a Afrike Mesiac v priebehu javu zapadá, pozorovateľom vo východnej polovine Severnej Ameriky Mesiac v priebehu úkazu vychádza,“ spresnila.

Zároveň informovala, že zatmenie Mesiaca možno pozorovať priamo voľnými očami alebo cez ďalekohľad pre zväčšenie povrchových útvarov. Pre zníženie jasu Mesiaca je podľa Maštenovej dobré použiť mesačné, respektíve neutrálne filtre rôznej hustoty, čo umožní lepší kontrast povrchu Mesiaca. (TASR)

Krajiny medzi sebou zavádzajú obchodné clá.

„Nové clá a odvetné opatrenia predstavujú riziko zvýšenia nákladov pre americké podniky a rodiny, narušenia dôležitých dodávateľských reťazcov a zaťaženia dôležitých hospodárskych vzťahov medzi Spojenými štátmi a Kanadou,“ uviedol v sobotu pre denník Globe and Mail Joshua Bolten, predseda organizácie Business Roundtable, ktorá združuje riaditeľov najväčších amerických firiem.

Vyjednávači Kanady a USA v piatok (21. 8.) nedosiahli dohodu, ktorá by odvrátila nové americké clá vo výške 50 percent na širokú škálu kanadských produktov.

Clá tak nadobudli účinnosť v sobotu 22. augusta skoro ráno SELČ (po polnoci miestneho času). Kanadský premiér Mark Carney následne oznámil, že recipročné clá na americký tovar začnú platiť 8. septembra. „Keď vás napadnú, ste vo vojne. Napadli nás,“ poznamenal Carney.

K výzve na návrat k rokovaniam sa pripojil aj šéf kanadského zväzu priemyselných výrobcov a exportérov Dennis Darby. „Uprednostňujeme, aby sa rýchlo vrátili k rokovaciemu stolu, ale nemyslím si, že sa to stane v blízkej budúcnosti,“ povedal pre Globe and Mail.

Ak táto nestabilita pretrvá aj v dlhodobom horizonte, bude narušená dôvera firiem pri prijímaní investičných rozhodnutí, varoval Darby, ktorý je zároveň členom poradného výboru kanadského premiéra pre hospodárske vzťahy s USA.

Dovozné clá prezidenta Donalda Trumpa zasiahnu približne päť percent tovaru, ktorý Kanada každoročne vyváža do Spojených štátov. Krajiny minulý rok navzájom zobchodovali tovar a služby v celkovej hodnote 880 miliárd dolárov.

Clá mali pôvodne vstúpiť do platnosti v stredu (19. 8.), no Trump predĺžil túto lehotu o tri dni, aby umožnil pokračovanie rozhovorov. Ani tak sa však krajinám nepodarilo dosiahnuť dohodu včas. (TASR, DPA)