Predtým ju americký prezident Donald Trump vyzval, aby sa začala správať podľa pravidiel, ktoré nešpecifikoval.

Bratislava je jeho prvou zastávkou na turné po členských krajinách Európskej únie.

V kauze sú podľa hnutia podozrenia z viacerých trestných činov.

Na tlačovej konferencii o tom informoval člen predsedníctva PS Peter Bátor a poslanec Národnej rady (NR) SR za PS Jaroslav Spišiak.

„Sú tu vážne podozrenia z toho, že minister vnútra nekonal, keď konať mal, a ministerstvo vnútra si nesplnilo svoje povinnosti pri ochrane občanov Slovenskej republiky. Rovnako máme podozrenia, čo sa týka cenotvorby a cien, za ktoré boli tieto kamery predané ministerstvu vnútra,“ vyhlásil Bátor.

PS má v prípade podozrenie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj marenie úlohy verejným činiteľom, porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, podvod, falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, počítačové trestné činy či sabotáž, vyzvedačstvo, neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, ako aj možné korupčné trestné činy.

„Zároveň v tomto trestnom oznámení navrhujeme 15 konkrétnych opatrení pre orgány činné v trestnom konaní, na ktoré by sa mohli zamerať,“ dodal Bátor.

Za dôležité považuje PS to, aby došlo „k zásadnému a detailnému bezpečnostnému prevereniu všetkých osôb a všetkých firiem, ktoré sa podieľali na príprave týchto kamier a na ich inštalácii“. Potrebné je podľa Bátora opätovne prehodnotiť bezpečnostné riziká.

Spišiak zároveň upozornil na slová ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) o tom, že ministerstvo bolo podvedené, no verejne neinformoval o tom, že by rezort podal trestné oznámenie pre podvod.

„Do trestného oznámenia sme zakoncipovali aj podozrenie z podvodu. Suplujeme tým pádom ministra vnútra, ktorý podľa mňa, ak tvrdí, že boli podvedení, toto trestné oznámenie podať mal,“ skonštatoval.

Prípad už preverujú orgány činné v trestnom konaní. Generálny prokurátor Maroš Žilinka nariadil bratislavskej prokuratúre sa udalosťami zaoberať. Kamery označil Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) za významnú kyberbezpečnostnú hrozbu.

Vydal verejné varovanie pred viacerými zariadeniami. Kamerami sa úrad zaoberal na základe žiadosti Ministerstva vnútra (MV) SR po tom, ako na problém upozornilo opozičné hnutie PS, ktoré prišlo s tvrdením, že ide o sledovací systém ruskej výroby.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) minulý týždeň odmietol myšlienku, že by bola bezpečnosť Slovenska ohrozená pre dve cestné kamery. Podľa Fica je jedno, z akej krajiny by boli súčiastky v predmetných kamerách. To, čo prečíta cestná kamera, prečíta podľa neho akýkoľvek špionážny satelit. (TASR)

Svet je „nebezpečne blízko“ k budúcnosti, v ktorej by „vražedné roboty“ mohli útočiť na ľudí, upozornili.

Obe organizácie zároveň zverejnili naliehavú výzvu na prijatie medzinárodných pravidiel v tejto súvislosti.

Toto varovanie nadväzuje na výzvu generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa a prezidentky MVČK Mirjany Spoljaričovej z roku 2023. Vtedy apelovali na štáty, aby do tohto roka zaviedli konkrétne zákazy a obmedzenia týkajúce sa tejto rýchlo sa rozvíjajúcej technológie.

„Dnes túto výzvu opakujeme s ešte väčšou naliehavosťou,“ uviedli v spoločnom vyhlásení s tým, že hoci ich „zásadné obavy zostávajú nezmenené… riziká sa zintenzívnili“.

Zároveň upozornili, že ľudstvo je v súčasnosti „nebezpečne blízko k prekročeniu morálnej červenej čiary: k tomu, aby stroje autonómne zameriavali ľudí“.

Pod pojmom smrtonosné autonómne zbraňové systémy sa vo všeobecnosti rozumejú systémy, ktoré si samy vyberajú ciele a nasadzujú silu bez zásahu človeka, pripomína AFP.

Do dnešného dňa nebolo potvrdené žiadne použitie plne autonómnych zbraní. Vzhľadom na prudko rastúce globálne napätie a prebiehajúce konflikty na Blízkom východe a na Ukrajine, kde sa vojna dronov stala kľúčovým prvkom na bojisku, však silnejú obavy, že by k tomu mohlo už čoskoro dôjsť.

V súčasnosti neexistuje žiadna osobitná zmluva, ktorá by regulovala autonómne zbrane a systémy využívajúce umelú inteligenciu.

„Autonómne zbraňové systémy nie sú záležitosťou vzdialenej budúcnosti. Preteky o dosiahnutie väčšej autonómie v zbraňových systémoch už naplno prebiehajú,“ upozornili Guterres a Spoljaričová. Podľa nich sa budúce generácie budú pýtať, či lídri konali v čase, keď ešte existovala šanca stanoviť limity predtým, než sa tieto zbrane nekontrolovateľne rozšíria.

Predstavitelia spomenutých organizácií zdôraznili, že v mnohých prípadoch bijú na poplach aj samotní vedci a inžinieri podieľajúci sa na vývoji týchto systémov. „Ak samotní tvorcovia tejto technológie žiadajú stanovenie limitov, štáty si nemôžu dovoliť zostať pasívne,“ dodali.

Diskusie o možnej budúcej zmluve regulujúcej používanie autonómnych zbraní prebiehajú už desaťročie. Jednotlivé krajiny plánujú tento rok v novembri rozhodnúť o tom, či odštartujú plnohodnotné rokovania o zmluve, dodala agentúra AFP. (TASR, AFP)

Má ísť o roky 2028 až 2029.

O podpore svojej kandidatúry rokovalo Slovensko počas tohto roka s partnermi na štyroch svetadieloch. Informoval o tom informačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) Slovenskej republiky.

„Našu kandidatúru vnímame ako príležitosť budovať a prehlbovať dialóg aj so vzdialenejšími štátmi, s ktorými máme priestor na intenzívnejšiu spoluprácu. Práve naše dobré bilaterálne vzťahy, ktoré už máme nadviazané, nám pomohli rozšíriť podporu napríklad na africkom kontinente, v čom nám aktívne pomohol pri komunikácii s ďalšími krajinami môj marocký ministerský kolega Násir Búríta,“ uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

Dodal, že každé nové partnerstvo posilňuje postavenie Slovenska v multilaterálnom priestore. Slovenská diplomacia podľa neho využíva na získavanie podpory významné medzinárodné podujatia, ako aj rokovania so zahraničnými partnermi, na ktorých zastupujú Slovensko jeho diplomati.

Dôležitým momentom bolo podľa MZVEZ oficiálne predstavenie slovenskej kandidatúry v júli tohto roka v sídle OSN v New Yorku, kde minister prezentoval priority Slovenskej republiky zástupcom členských štátov OSN a zároveň absolvoval bilaterálne rokovania s partnermi z Bangladéša, Indie, Saudskej Arábie či Tongy.

Významnú úlohu v kampani zohráva podľa rezortu domáca diplomatická činnosť a sieť zastupiteľských úradov SR vo svete.

Príprava na nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN pokračuje tiež na personálnej úrovni ministerstva, ktoré v septembri 2025 na tento účel zriadilo samostatné oddelenie. Jeho úlohou je koordinovať volebnú kampaň a zabezpečovať odborné, personálne, finančné a organizačné zázemie pre prípadný výkon mandátu.

Od vstupu SR do OSN v roku 1993 ide o tretiu slovenskú kandidatúru do Bezpečnostnej rady OSN. Prvú kandidatúru Slovensko v roku 1999 stiahlo v prospech Ukrajiny, následne bolo úspešne zvolené za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN pre roky 2006 až 2007 a v prípade zvolenia na obdobie rokov 2028 až 2029 chce na tento mandát nadviazať.

O tom, či Slovensko uspeje, rozhodnú členské štáty vo voľbách nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN v júni budúceho roka počas zasadnutia valného zhromaždenia. Na zvolenie je potrebné získať dvojtretinovú väčšinu hlasov prítomných a hlasujúcich štátov.

Slovensko je v súčasnosti jediným kandidátom Východoeurópskej regionálnej skupiny, čo ho stavia do priaznivej pozície. (TASR)

Z väzby môže byť prepustená na kauciu vo výške 20 miliónov hrivien (373-tisíc eur).

Mudra podľa médií uviedla, že sa za pomoci priateľov pokúsi túto sumu získať. Prokurátor navrhoval súdu kauciu vo výške 150 miliónov hrivien (takmer tri milióny eur), uviedol portál RBK-Ukrajina.

Pojednávanie sa začalo ešte v piatok a pokračovalo v pondelok a dnes. Obhajcovia žiadali odročiť pojednávanie o týždeň vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu podozrivej. Súd im čiastočne vyhovel tým, že pojednávanie pokračovalo v pondelok. Obhajoba tiež žiadala o vylúčenie verejnosti a médií kvôli ochrane súkromia, ale to súd odmietol, dodal portál.

Mudra počas pojednávania poprela tvrdenia iného podozrivého v korupčnom prípade, bývalého poslanca Maksyma Mykytasa, že jej odovzdal štyri milióny dolárov (takmer tri a pol milióna eur). „Nikdy som od Mykytasa nedostala milióny dolárov, ani v hotovosti, ani na bankový účet, ani v žiadnej inej podobe,“ vyhlásila podľa agentúry Unian.

Na súde pripustila, že jej Mykytas bol „blízky“ a dôverovala mu, no práve on nahral 232 spoločných rozhovorov. „On hovoril, ja som počúvala a on nahrával,“ dodala s tým, že inkriminované nahrávky poslúžili na jej obvinenie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 19. augusta Mudru odvolal po správach, že dotyčnú vyšetrujú protikorupčné úrady.

Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) a špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAP) v ten istý deň oznámili vyšetrovanie skupiny, ktorá zahŕňa zástupkyňu šéfa prezidentskej kancelárie, bývalého poslanca, predsedu predstavenstva a dozornej rady jednej štátnej banky a ďalšie osoby.

Podľa médií sú podozriví z prania 150 miliónov hrivien (takmer tri milióny eur) použitých ako kaucie pre obvinených v korupčnom prípade v energetike. Mená podozrivých v súlade s ukrajinskými zákonmi úrady nezverejnili.

Uvedená suma 150 miliónov hrivien sa zhoduje s kauciou zloženou za exministra energetiky Hermana Haluščenka, figurujúceho v kauze Midas, v ktorej ide o úplatky a provízie vo výške presahujúcej v prepočte približne 830 miliónov eur, upozornili ukrajinské médiá.

Úrady v kauze zvanej Midas obvinili niekoľko ľudí. Hlavný podozrivý, niekdajší blízky Zelenského spolupracovník Tymur Mindič, však ušiel do zahraničia.

Kvôli prípadu skončila vo funkcii ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková. Haluščenka, ktorý bol jej predchodcom na čele úradu, aféra stála miesto ministra spravodlivosti. Neskôr Zelenskyj odvolal tiež šéfa svojej kancelárie Andrija Jermaka.

Centrom škandálu je spoločnosť Enerhoatom, prevádzkovateľ ukrajinských jadrových elektrární. Škandál vyvolal hnev verejnosti v čase rozsiahlych výpadkov elektriny spôsobených ruskými útokmi.

Mudra neskôr v ten istý deň potvrdila, že u nej vyšetrovatelia protikorupčných úradov vykonali domovú prehliadku a oznámili jej, z čoho je podozrievaná. Poprela však správy o svojom zadržaní. „Nikto ma nezadržal. Spoločne s advokátmi sa pokojne pripravujem na pojednávanie súdu, „napísala vo vyhlásení, zverejnenom na Facebooku právnej kancelárie svojich obhajcov.

Mudra tiež uviedla, že požiadala o oslobodenie funkcie, pretože sa mieni brániť sama. S vyšetrovaním spolupracuje a je vraj pripravená odpovedať na všetky právne otázky. „Sociálne siete nie sú miestom, kde sa zisťuje pravda,“ poznamenala. (ČTK)

Na rozdiel od zatmenia Slnka, ktoré je viditeľné len z niektorých miest na Zemi, zatmenie Mesiaca možno pozorovať všade, kde bude nad obzorom.

Informoval o tom Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov. „Piatkové zatmenie bude síce len čiastočné, no bude mať veľkú fázu – Mesiac sa takmer celý ponorí do úplného tieňa Zeme. Začiatok zatmenia, keď Mesiac vstúpi do polotieňa, je ešte nepozorovateľný, no približne po polhodine si už všimneme, že jeho východný (ľavý horný) okraj je mierne tmavší, akoby bol začadený,“ ozrejmil Rapavý.

O 4.34 SELČ začne Mesiac vstupovať do úplného tieňa Zeme a jeho osvetlenej časti bude postupne ubúdať. S pribúdajúcim zatmením bude však aj obloha čoraz svetlejšia, no Mesiac v súhvezdí Vodnára bude vidieť stále dobre.

„Ak sa naň pozrieme triédrom alebo malým ďalekohľadom, uvidíme, že ani časť ponorená v tieni nie je úplne čierna, ale má červenohnedé sfarbenie,“ doplnil Rapavý.

Krátko pred západom Mesiaca z neho bude vidieť len malú osvetlenú časť. Najväčšia fáza zatmenia, pri ktorej sa do úplného tieňa dostane približne 93 percent priemeru (vyše 96 percent plochy) mesačného disku, nastane už pod obzorom. Pohľad krátko pred západom Mesiaca však bude pôsobivý aj na svetlejšej oblohe.

Keďže zatmenie bude prebiehať pomerne nízko nad obzorom, na jeho pozorovanie astrológovia odporúčajú vybrať si miesto s dobrým výhľadom na juhozápadný obzor.

Naposledy bolo možné na Slovensku pozorovať zatmenie Mesiaca 7. septembra 2025. Ďalšie čiastočné nastanú 12. januára 2028 a 6. júla 2028, no budú tiež pomerne nevýrazné. Úplné zatmenie bude možné pozorovať na Silvestra 2028. (TASR)

V súčasnosti prebiehajú rokovania s dvojnásobným víťazom Norrisovej trofeje pre najlepšieho zadáka.

Makar sa môže stať po sezóne 2026/2027 nechráneným voľným hráčom, podľa prezidenta hokejových operácií Joea Sakica však čoskoro podpíše nový kontrakt s „lavínami“. „Pokračujeme v rozhovoroch. Som si celkom istý, že podpíše zmluvu ešte pred začiatkom sezóny. Nebojím sa, rovnako ako samotný hráč. Verím, že sa to podarí uzatvoriť do začiatku tréningového kempu,“ cituje Sakica oficiálna stránka súťaže.

Reprezentant Kanady môže do 15. septembra podpísať osemročný kontrakt, po tomto termíne bude na základe novej kolektívnej zmluvy maximom sedemročná zmluva. Makar patril v predchádzajúcom ročníku k najproduktívnejším obrancom súťaže, v 86 zápasoch zaznamenal 24 gólov a 60 asistencií. V hlasovaní o Norrisovu trofej sa umiestnil na druhej pozícii, v rokoch 2022 a 2025 toto ocenenie získal. (TASR)

Pred takouto mobilizáciou opakovane varoval Kyjev.

„(Kyjevský) režim sa samozrejme snaží ideologicky destabilizovať situáciu v našej krajine. To všetko sú informačné kachle, zámerne pretláčané do médií,“ povedal televízii RTVI hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naposledy v nedeľu povedal novinárom, že pripravovaná ruská mobilizácia sa pravdepodobne nebude týkať najväčších ruských miest, ale periférnych oblastí. „Nemyslím si však, že to budú môcť skryť,“ povedal Zelenskyj, podľa ktorého Moskva chce tento rok zmobilizovať do vojny 300-tisíc mužov a ďalších v budúcom roku.

„Cieľom bolo pol milióna, ale teraz je ich stratégiou pre rok 2026 ďalších 300-tisíc ľudí pre front,“ vyhlásil Zelenskyj podľa portálu BBC News.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil „čiastočnú mobilizáciu“ ešte v prvom roku vojny, 21. septembra 2022. Jej ukončenie úrady ohlásili na konci októbra toho istého roku, no oficiálny prezidentov dekrét o tom vydaný nebol. Ruské ministerstvo obrany opakovane poprelo plány na ďalšiu mobilizáciu, pripomenul ruský list Kommersant.

O potrebe mobilizácie začali hovoriť analytici v súvislosti so spomalením postupu ruských vojsk a vysokými stratami, ktoré podľa ukrajinských odhadov už nestačia kompenzovať prílev dobrovoľníkov, zlákaných vysokými odmenami.

Zelenskyj minulý mesiac varoval, že Putin chystá mobilizáciu, pretože za necelých sedem mesiacov tohto roka ruská armáda prilákala 221-tisíc ľudí, zatiaľ čo stratila takmer 225 500 vojakov, vrátane 131-tisíc zabitých. Ukrajinský prezident zároveň varoval pred nasadením až 50-tisíc severokórejských vojakov na ruskej strane.

Moskva podľa odhadov západných spravodajských služieb za viac ako štyri roky vojny prišla o 1,4 milióna zabitých a zranených vojakov. Európski komentátori nevylučujú vyhlásenie mobilizácie po septembrových voľbách v Rusku.

Ruskí provojnoví blogeri odhadujú, že by sa tak mohlo stať v októbri a do zbrane by mohlo byť povolaných dokonca až 1,2 milióna mužov, napísal pred časom portál The Moscow Times. (ČTK)

V tento deň môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi prácu bez obmedzení vzťahujúcich sa na prácu v dňoch pracovného pokoja.

Informovala o tom Inšpekcia práce (IP) SR na sociálnej sieti. Keďže tento deň naďalej zostáva sviatkom, patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a jeho mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške sto percent jeho priemerného zárobku.

V rámci konsolidácie verejných financií vstúpila v novembri 2025 do platnosti legislatíva, ktorá upravuje postavenie štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Na základe týchto zmien nie je 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom) a 15. september v roku 2026 dňom pracovného pokoja.

Ak sa však zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, zamestnancovi bude patriť za hodinu práce hodina plateného náhradného voľna. V takomto prípade mu mzdové zvýhodnenie nebude patriť, upozornila IP.

Ak zamestnanec v tento deň nechce vykonávať prácu, môže požiadať zamestnávateľa o čerpanie dovolenky rovnako ako v iný bežný pracovný deň. (TASR)

Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X, kde zverejnil text gratulácie.

Trump vyzval na „ukončenie konfliktu“, teda otvorenej ruskej vojny proti Ukrajine, trvajúcej od februára 2022. Zelenskyj na X poďakoval za gratulácie mnohým ďalším štátnikom z celého sveta.

Trump v citovanom blahoželaní tvrdí, že puto, ktoré sa od doby, keď Ukrajina získala nezávislosť, len prehĺbilo. „Pripomíname si túto dôležitú udalosť a vedzte, že Spojené štáty obdivujú vašu neochvejnú oddanosť, ctia vaše obete a naďalej veria vo vašu budúcnosť ako suverénneho a prosperujúceho národa,“ uviedol šéf Bieleho domu.

„Využime túto chvíľu na ukončenie konfliktu a vybudovanie trvalého mieru, ktorý uvoľní obrovský potenciál Ukrajiny pre ďalšie generácie,“ dodal americký prezident.

Zelenskyj v pondelok počas osláv povedal, že dúfa, že sa Spojené štáty „zbavia všetkých protirečení a obáv“ v prístupe k Rusku a postavia sa na stranu jeho krajiny. Trump sa dlhodobo snaží prispieť k dohodnutiu mieru, podľa Kyjeva i jeho ďalších spojencov však doteraz nevyvinul na Moskvu dostatočný tlak.

V Kyjeve sa v deň výročia nezávislosti zišli zástupcovia viac ako 30 krajín z takzvanej koalície ochotných, podporujúcich Ukrajinu. Zelenskyj pri tejto príležitosti požiadal partnerov, aby Kyjevu pred zimou dodali strely protivzdušnej obrany.

Britský premiér Andy Burnham v Kyjeve vyzval spojencov, aby urobili všetko, čo môžu, pre ochranu Ukrajiny pred ruskými vzdušnými útokmi, vrátane využitia vlastných zásob systémov protivzdušnej obrany. Ukrajina nedostáva predovšetkým strely do amerického systému protivzdušnej obrany Patriot.

Zelenskyj dnes prostredníctvom X poďakoval za gratulácie a podporu napríklad britskému kráľovi Karlovi III., predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi, švédskemu premiérovi Ulfovi Kristerssonovi, predsedom vlád Austrálie a Kanady Anthonymu Albaneseovi a Markovi Carneymu alebo tiež tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi. (ČTK)

Urobila tak napriek prímeriu, ktoré sprostredkovali Spojené štáty.

Informovala o tom agentúra Anadolu. Vojenské lietadlá podľa libanonskej tlačovej agentúry NNA nadránom zasiahli tok rieky Lítaní pod kláštorom v meste Dajr Mímás. Terčom izraelského ostreľovania bolo mesto Markabá, pričom v tomto meste zaznamenali aj izraelské vojenské vozidlá.

Izraelské jednotky podľa NNA taktiež vybudovali dva nové zemné valy v južnom Libanone, kde armáda pokračuje v útokoch a demoláciách budov, napriek prímeriu a rámcovej dohode medzi Izraelom a Libanonom z júna tohto roka.

Podľa dohody sa má izraelská armáda stiahnuť z častí južného Libanonu, ktoré okupuje, a na toto územie bude nasadená libanonská armáda. Dohoda okrem toho sľubuje aj odzbrojenie militantného hnutia Hizballáh, ktoré v marci vtiahlo Libanon do vojny na Blízkom východe. (TASR, Anadolu, NNA)

Nehoda sa stala v pondelok (24. 8.) vo večerných hodinách.

Informovalo o tom Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre. Vodička z doposiaľ presne nezistených príčin zišla s osobným vozidlom mimo vozovku. Narazila do elektrického betónového stĺpa a následne do rodinného domu.

Vo vážnom stave ju previezli do nemocnice, kde zraneniam podľahla. Prítomnosť alkoholu u nebohej budú zisťovať pri pitve. Okolnosti, miera zavinenia a presná príčina nehody sú predmetom vyšetrovania. (TASR)

Film je natočený v koprodukcii s Českom, Poľskom a Belgickom.

O nominácii rozhodla Slovenská filmová a televízna akadémia, ktorá už v minulosti prihlásila snímky v slovensko-českej koprodukcii do oscarovej súťaže.

Snímka Potopa mapuje osudy ľudí na pozadí zániku rusínskych dedín na východnom Slovensku kvôli výstavbe vodnej nádrže na začiatku 80. rokov minulého storočia. Celovečerný debut režiséra Martina Gondu získal najviac ocenení pri tohtoročnom odovzdávaní slovenských národných filmových cien.

Tvorcovia do snímky v rusínčine obsadili okrem profesionálnych hercov aj nehercov. Premietanie filmu je súčasťou programu Medzinárodného filmového festivalu Cinematik, ktorý bude v septembri v kúpeľnom meste Piešťany.

Vlani Slovensko vyslalo do boja o Oscara slovensko-česko-poľskú drámu Otec režisérky Terezy Nvotovej, ktorá sa do užšieho výberu nedostala. Tento rok snímka získala slovenskú národnú filmovú cenu za najlepší hraný film roku 2025.

Česká republika nominovala do nadchádzajúceho 99. ročníka cien americkej Akadémie filmového umenia a vied československý dokument Keby sa holuby premenili na zlato.

Česká režisérka Pepa Lubojacki v dokumente natočenom na mobilný telefón skúma, prečo sa jej brat a dvaja bratranci ocitli bez domova a stretávajú sa so závislosťou. Prepája v ňom denníkové zábery, štylizované spomienky, oživené fotografie i grafické koláže. (ČTK)

Jeden pacient je napojený na umelú pľúcnu ventiláciu, informovala agentúra HINA.

Marko Kutleša, prednosta oddelenia intenzívnej starostlivosti a neuroinfektológie na Klinike pre infekčné choroby Dr. Frana Mihaljeviča, pre televíziu RTL spresnil, že pacient má viac ako 80 rokov a pochádza z oblasti Záhrebu.

Podľa Chorvátskeho ústavu verejného zdravotníctva (HZJZ) sa trojica pacientov nakazila v júli a auguste, pričom pochádzajú z východného, centrálneho a severozápadného Chorvátska. Dva prípady boli odhalené náhodne počas sérologického testovania na iné účely, uviedol verejnoprávny rozhlas a televízia HRT.

Infekciu vírusom západonílskej horúčky tento rok zaznamenalo dvanásť európskych krajín, vyplýva z údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Ide o Albánsko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Kosovo, Holandsko, Severné Macedónsko, Rumunsko, Srbsko a Španielsko.

Grécko od začiatku roka eviduje 157 prípadov vrátane 13 úmrtí. Severné Macedónsko nahlásilo 43 prípadov a päť úmrtí, pričom k väčšine nákaz došlo počas posledných troch týždňov. Začiatkom tohto mesiaca tam vyhlásili epidémiu v niekoľkých samosprávnych obvodoch v hlavnom meste Skopje a v jeho okolí.

K väčšine infekcií u ľudí v Európe dochádza počas sezóny komárov – od neskorej jari do jesene, pričom prenos vrcholí v období od júla do septembra.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že v súčasnosti neexistuje vakcína ani špecifická liečba proti vírusu západonílskej horúčky. Liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov, pričom závažné prípady si môžu vyžadovať podpornú nemocničnú starostlivosť.

Vírus sa v prírode udržiava predovšetkým v cykle medzi vtákmi a komármi, najmä rodu culex (komár piskľavý). Infikované komáre môžu vírus preniesť na ľudí, kone a iné cicavce.

Väčšina infekcií prebieha bez príznakov. Inkubačná doba je zvyčajne dva až šesť dní, no môže sa pohybovať v rozmedzí od dvoch dní do dvoch týždňov. Približne 20 až 30 percent infikovaných ľudí prekoná akútne horúčkovité ochorenie. Medzi symptómy patrí horúčka, bolesť hlavy, bolesť svalov a kĺbov a tráviace ťažkosti. Objaviť sa môže aj prechodná vyrážka.

Menej ako jedno percento nakazených osôb postihne závažná forma ochorenia zasahujúca ústrednú nervovú sústavu, spresňuje HINA. Tá zahŕňa meningitídu (zápal mozgových blán), encefalitídu (zápal mozgu) a vo veľmi zriedkavých prípadoch akútnu chabú paralýzu (ochrnutie).

Vyššiemu riziku závažného priebehu čelia starší ľudia a pacienti s chronickými ochoreniami, ako sú choroby obličiek, cukrovka alebo hypertenzia. (TASR, HINA)

Trump chcel sprísniť hlasovanie poštou pred novembrovými voľbami do Kongresu.

V platnosti naďalej zostáva samostatné predbežné opatrenie blokujúce časť nariadenia, takže jeho budúcnosť zostáva neistá, napísala agentúra Reuters.

Trump v marci nariadil ministerstvu vnútornej bezpečnosti, aby v každom štáte USA zostavilo zoznam voličov oprávnených voliť poštou.

Ministerstvo spravodlivosti malo zase uprednostniť vyšetrovanie a stíhanie štátnych a miestnych členov volebných komisií, ktorí vydávajú hlasovacie lístky osobám považovaným za neoprávnené zúčastniť sa na hlasovaní vo federálnych voľbách.

Výnos zároveň vyžadoval od Poštovej služby Spojených štátov (USPS), aby doručovala hlasovacie lístky iba voličom uvedeným na schválenom zozname. Služba už nedávno pristúpila k zavedeniu Trumpovho nariadenia.

Proti výnosu sa podľa Reuters postavilo hlavné mesto Washington a skupina 23 štátov vedených prevažne predstaviteľmi Demokratickej strany. Federálny sudca následne pozastavil vykonávanie prezidentovho nariadenia.

Najvyšší súd však toto rozhodnutie teraz zrušil a umožnil, aby sa niektoré časti výnosu začali uplatňovať. Sudcovia zároveň ponechali otvorenú možnosť, aby štáty podali pred blížiacimi sa voľbami ďalšie žaloby.

Trump hlasovanie poštou opakovane verejne kritizuje a spája s podvodmi, hoci korešpondenčnú voľbu sám využíva. Takto napríklad odvolil v nedávnych republikánskych primárkach na Floride. Trumpove marcové nariadenie je podľa agentúry Reuters súčasťou jeho širších snáh o zmenu systému volieb v USA. (TASR, Reuters)

Mesto zasiahla riadená letecká bomba, informoval náčelník oblastnej správy Ivan Fedorov.

Ďalší človek zahynul pri ostreľovaní priemyselnej zóny Charkova ruskými raketami, napísal na sociálnej sieti starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov.

V Kyjeve ruský dron zasiahol výškovú obytnú budovu, jednu zranenú ženu ošetrili zdravotníci, uviedol starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko.

Ruské drony počas noci poškodili priechod Vynohradivka na hranici s Moldavskom, oznámili ukrajinskí pohraničníci. V dôsledku poškodenia bol prechod dočasne uzavretý.

Ruský útok a následný požiar poničil nákupné stredisko na okraji Dnipra, informovali záchranári.

Rusko počas noci vypustilo proti Ukrajine dve rakety – balistickú Iskander-M a leteckú Ch-31P – a tiež 150 dronov, z ktorých sa podarilo zneškodniť 124 bezpilotných strojov, uviedlo ukrajinské letectvo. Bez ďalších podrobností dodalo, že zaznamenalo zásahy na 17 miestach.

Ukrajina sa piatym rokom bráni vo vojne rozpútanej vpádom ruských vojsk na rozkaz Vladimira Putina vo februári 2022. Súčasťou bojov sú aj časté vzájomné vzdušné údery, ktoré v poslednom čase z oboch strán zosilneli.

Moskva a Kyjev tvrdia, že sa zameriavajú na ciele súvisiace s armádou a vedením vojny, ale pri útokoch zomierajú aj civilisti – podľa dostupných informácií hlavne na ukrajinskej strane. Podľa OSN vo vojne zahynulo minimálne 16 874 civilných osôb. Drvivú väčšinu ich OSN zaznamenala na území pod kontrolou Kyjeva, na ktoré útočí ruská armáda. (ČTK)

Predstavuje to zásadný krok k zmierneniu sankcií.

„Sýria dnes zo seba zmýva temnú škvrnu, zatvára bolestivú kapitolu svojej minulosti a vydáva sa na cestu rozvoja, rekonštrukcie a obnovy,“ vyhlásil Šara vo svojom prejave.

Pondelkovým (24. 8.) rozhodnutím Washingtonu sa zrušilo desiatky rokov staré označenie, ktoré so sebou nieslo prísne hospodárske obmedzenia. Ide o ďalší krok k zlepšovaniu vzťahov medzi oboma krajinami po zosadení dlhoročného sýrskeho vodcu Bašára Asada v roku 2024, píše DPA.

Americké ministerstvo financií v tejto súvislosti oznámilo zodpovedajúce úľavy zo sankcií. Šara vyjadril „veľkú vďaku prezidentovi Spojených štátov amerických Donaldovi Trumpovi a všetkým spriateleným a podporujúcim národom, ktoré stáli pri nás“.

Ministerstvo zahraničných vecí USA zároveň zrušilo označenie Frontu an-Nusra – neskôr známeho ako Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) – za globálnu teroristickú organizáciu. Šara viedol práve túto skupinu, ktorá stála na čele bleskovej ofenzívy vedúcej k zosadeniu Asada v decembri 2024.

Organizácia bola v minulosti odnožou teroristickej siete al-Káida v Sýrii, no v roku 2016 s ňou prerušila väzby. Nové sýrske úrady sa snažia prilákať investície na podporu krajiny a obnovu infraštruktúry, ktorú vážne poškodila viac ako desaťročie trvajúca občianska vojna.

Spojené štáty pôvodne oznámili svoj zámer vymazať Sýriu zo zoznamu teroristických krajín už v júli, čo sa vnímalo ako prejav dôvery voči Šarovi.

Pondelňajší krok otvoril Sýrii „cestu k prosperite“, uviedol šéf americkej diplomacie Marco Rubio. Toto rozhodnutie podľa jeho vyhlásenia „odstraňuje posledné hlavné prekážky pre investície súkromného sektora v Sýrii a podporuje hospodárske oživenie krajiny a jej opätovné začlenenie do globálnej ekonomiky“.

Sýrsky minister zahraničných vecí Asad Šajbání označil vyradenie zo zoznamu Washingtonu za „historický míľnik“ a uviedol, že odráža „záväzok nového sýrskeho štátu voči medzinárodnému mieru a bezpečnosti“.

Minister financií Muhammad Barníja opísal tento krok ako „úspech sýrskej diplomacie“, informovala oficiálna tlačová agentúra SANA. (TASR, AFP, DPA, SANA)

Mohlo by predstavovať 7,5 percenta.

Druhú najväčšiu ekonomiku sveta chce penalizovať za to, že zaplavuje globálny trh podhodnoteným tovarom.

Predstavitelia vlády sa domnievajú, že zvažovaná výška cla by nemala ohroziť ročné obchodné prímerie medzi Washingtonom a Pekingom ani plánované Trumpove stretnutie s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Bielom dome, ktoré je plánované na koniec septembra.

Tento krok, ak bude schválený, podľa AP vyzerá ako premyslená snaha Bieleho domu obísť rozhodnutie najvyššieho súdu zo začiatku tohto roka. Rozhodnutie vtedy zmarilo Trumpov plán zaviesť rozsiahly systém vysokých ciel.

Po tomto rozhodnutí Trumpova administratíva v marci oznámila, že začína oficiálne vyšetrovanie nadbytočných priemyselných kapacít a predpisov týkajúcich sa nútenej práce v Číne a ďalších krajinách.

Biely dom a Úrad amerického obchodného splnomocnenca (USTR) na žiadosť o komentár k rokovaniam o clách nereagovali. Čínska ambasáda vo Washingtone uviedla, že ekonomické a obchodné otázky by sa mali riešiť bilaterálnym rokovaním, nie jednostrannými colnými opatreniami. Odmietla tiež tvrdenie, že by Čína mala problém s nadbytočnou výrobnou kapacitou.

Americká administratíva začala vyšetrovanie nadbytočných výrobných kapacít v Číne podľa oddielu 301 obchodného zákona z roku 1974, ktorý prezidentovi umožňuje uvaliť clá na krajiny poškodzujúce americké firmy či obchod.

Nové clo by sa pridalo k clám desať až 12,5 percenta, ktoré Washington v júli zaviedol voči zhruba 60 ekonomikám pre nedostatočné presadzovanie zákazu dovozu tovaru vyrobeného nútenou prácou. Toto clo Čína aj ďalšie krajiny kritizovali.

Clo vstúpilo do platnosti v momente, keď vypršali dočasné clá, o ktorých Trump rozhodol, keď mu Najvyšší súd vo februári zrušil rozsiahle clá pre takmer všetkých obchodných partnerov Spojených štátov.

Nadbytočná výroba v Číne sa týka mnohých odvetví – od áut cez solárne panely a cement až po oceľ. Slabší domáci dopyt v Číne núti firmy hľadať odbyt v zahraničí, čo v posledných rokoch viedlo k prudkému rastu vývozu a vlani prispelo k rekordnému prebytku čínskeho zahraničného obchodu takmer 1,2 bilióna dolárov (858 miliárd eur). Čínske ministerstvo obchodu však tvrdí, že krajina o taký vysoký obchodný prebytok neusiluje.

Americké ministerstvo financií v pondelok varovalo krajiny, ktoré obchodujú s Iránom, že pripravuje nové sekundárne sankcie s cieľom odrezať od medzinárodného obchodu štáty, ktoré budú s Teheránom ďalej obchodovať.

Najväčším obchodným partnerom Iránu je Čína. Washington tvrdí, že sankcie majú ďalej oslabiť iránsku ekonomiku, ktorá už čelí dopadom predchádzajúcich sankcií a tiež dopadom americkej námornej blokády.

Americký minister financií Scott Bessent však podrobnosti neuviedol a nespomenul ani konkrétne krajiny, ktorých by sa nové sankcie mohli týkať. (ČTK, AP)

Dosiahol tak 196,4 milióna prepravených osôb, čo bola historicky najvyššia hodnota.

Pod celkový výsledok sa podpísal najmä medziročný nárast cestujúcich v cestnej doprave, prevažne MHD. Mestská hromadná doprava prekonala ďalší rekordný míľnik, odviezlo sa ňou 130,7 milióna cestujúcich, čo bolo medziročne viac o 3,9 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Vyšší počet cestujúcich prepravila aj prímestská a diaľková doprava (ostatná cestná doprava), využilo ju 41,2 milióna cestujúcich, medziročne viac o 2,1 percenta. Pozitívny vývoj zaznamenala aj železničná doprava, využilo ju 19,7 milióna osôb, čo bola najvyššia hodnota od 4. štvrťroka 2019. Počet prepravených osôb bol medziročne vyšší o 4,4 percenta, rast evidovali prvýkrát po roku.

Výkony osobnej dopravy, ktoré zohľadňujú aj dĺžku ciest cestujúcich, dosiahli v 2. štvrťroku 2026 celkovo viac ako 3,1 miliardy osobokilometrov. V porovnaní s rovnakým období minulého roka to bolo viac o 2,9 percenta. Najväčší vplyv na výsledok mal rast osobokilometrov v prímestskej a diaľkovej cestnej doprave, o 16,6 percenta.

Výrazne lepšie výsledky dosiahla aj železničná doprava, jej výkony vzrástli o 5,3 percenta, a to prvýkrát za posledných päť štvrťrokov. Pokles vzdialenostných výkonov evidovala MHD tretí štvrťrok v rade, aktuálne o 13,3 percenta. (TASR)