Tamojší vysielateľ Sky dnes informoval o definitívnej dohode medzi Bayernom a Eintrachtom Frankfurt.

Najúspešnejší nemecký klub zaplatí za služby 23-ročného obrancu približne 55 miliónov eur, v klube podpíše zmluvu do roku 2031.

Vo Frankfurte mal zmluvu platnú ešte na štyri sezóny. Ani jeden z klubov zatiaľ prestup nepotvrdil, no Brown sa už skôr podľa medializovaných informácií dohodol na osobných podmienkach.

Čakalo sa na definitívu v komunikácii medzi oboma klubmi, pričom športový riaditeľ Eintrachtu Markus Krösche údajne požadoval pôvodne o desať miliónov viac. Bayern podpisom zareagoval na koniec zmluvy ľavého krajného obrancu Raphaela Guerreira a pretrvávajúce zdravotné ťažkosti Alphonsa Daviesa.

Nemecký reprezentant patril doteraz k najlepším hráčom prebiehajúcich MS v USA, Kanade a Mexiku. Do turnaja vstúpil gólom proti Curacau (7:1), v zápase odohral 73 minút. V druhom stretnutí proti Pobrežiu Slonoviny (2:1) mal plnú minutáž.

V poslednom zápase Nemecka v rámci E-skupiny proti Ekvádoru však chýbal v základnej zostave a nebol ani na lavičke náhradníkov. Trápi ho zranenie slabín a v stredu trénoval individuálne. (TASR)

Útok bol vykonaný na plavidlo v Ománskom zálive.

V Perzskom zálive uviazli v dôsledku vojny na Blízkom východe stovky lodí s tisíckami námorníkov na palube. IMO v utorok (23. 6.) oznámila, že spustí operáciu na ich evakuáciu.

Generálny tajomník námornej agentúry OSN Arsenio Dominguez vo štvrtok uviedol, že evakuačný plán, ktorého cieľom je vyviezť lode z Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv, bude pozastavený, kým sa nepotvrdí, že je plavba pre plavidlá na zozname a v danej oblasti bezpečná.

Rozhodnutie IMO prijala v nadväznosti na útok na loď, ktorú neznámy projektil zasiahol pri pobreží Ománu po tom, čo touto trasou odporúčanou OSN preplávalo niekoľko tankerov. Nebolo jasné, kto vystrelil projektil, ani aký typ plavidla bol terčom útoku. Irán predtým pohrozil plavidlám, aby sa prestali presúvať cez Hormuzský prieliv bez jeho povolenia.

Britská organizácia pre námorné obchodné operácie (UKMTO) potvrdila, že projektil zasiahol nákladnú loď a poškodil časť paluby. Zranených ani škody na životnom prostredí nehlásili.

Lodná doprava v Hormuzskom prielive sa začala obnovovať po tom, čo USA a Irán minulý týždeň podpísali memorandum o porozumení. V porovnaní s predvojnovým období je však stále na polovičnej úrovni, uviedla AFP.

V stredu strategickou úžinou podľa analytickej spoločnosti Kpler preplávalo 70 lodí, približne dvakrát toľko čo deň predtým. (TASR, AFP)

Uskutočniť by sa mali tiež bilaterálne stretnutia, informovala o tom agentúra MTI a server telex.hu.

Maďarský premiér Péter Magyar to uviedol vo štvrtok (25. 6.) na tlačovej konferencii pri otázke, do akej miery Benešove dekréty ovplyvnia spoluprácu v rámci Vyšehradskej štvorky (V4). Témou samitu v maďarskom Gödöllő to však podľa jeho slov nebolo.

Magyar tvrdí, že sa s premiérom SR Robertom Ficom zhodli, že je dôležité, aby sa slovensko-maďarské vzťahy zlepšili. Termín očakávaného vyriešenia sporu nešpecifikoval. Dôležitejšia ako rýchlosť je podľa neho kvalita riešenia.

Fico v utorok (23. 6.) v Gödöllő vyhlásil, že krajiny Vyšehradskej štvorky sú dostatočne múdre na to, aby dávali na stôl len témy, ktoré ich spájajú. Za nadchádzajúce slovenské predsedníctvo zároveň prisľúbil, že nebude nastoľovať témy rozdeľujúce V4. (TASR)

Je známe pod prezývkou „Aligátorí Alcatraz“, ktoré sa stalo symbolom deportačnej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Guvernér Floridy Ron DeSantis povedal, že v zariadení sa v súčasnosti nikto nenachádza a že splnilo svoj účel.

„Aligátorí Alcatraz splnil úlohu, na ktorú bol navrhnutý,“ oznámil DeSantis. Zariadenie podľa jeho slov pomohlo odstrániť „mnoho nebezpečných ľudí“ z Floridy a Spojených štátov.

Zariadenie si vyslúžilo ostrú kritiku zo strany právnikov, rodín zadržaných, ľudskoprávnych organizácií a aktivistov, ktorí americkú vládu obvinili z vystavovania zadržiavaných migrantov krutým podmienkam a z upierania ich práva na riadny súdny proces.

DeSantis v máji uviedol, že centrum zabezpečilo celkovo takmer 21-tisíc deportácií.

Úrady doplnili, že poslední zadržaní boli buď prevezení do iných centier, alebo deportovaní, pričom federálne a štátne orgány pôvodne označili tieto presuny za bezpečnostné opatrenie súvisiace so začiatkom sezóny hurikánov.

Dodávateľské firmy poverené prevádzkou zariadenia dostali podľa amerických médií pokyn začať s demobilizáciou zariadenia, čím sa uzatvára kapitola projektu, ktorý Trump a DeSantis kedysi propagovali ako možný vzor pre ďalšie štáty.

Úrady tábor otvorili v júli 2025 na opustenom letisku uprostred mangrovníkových lesov, močiarov a trávnatých porastov, ktoré spolu tvoria chránenú oblasť Everglades. Národný park je známy najmä vďaka veľkému počtu aligátorov, ktoré tu nachádzajú svoje prirodzené prostredie. (TASR, AFP)

Kubiš v horúcom počasí potvrdil pozíciu najväčšieho favorita.

Dvadsaťšesťročný cyklista tímu Unibet Rose Rockets triumfoval na spoločnom šampionáte SR a ČR na 48 km dlhej trati so štartom a cieľom v českom Uničove v čase 56:05 min, pričom strieborného Martina Svrčka (Soudal – Quick-Step) zdolal o 1:51 minúty.

Tretí skončil Dávid Kaško z Dukly Banská Bystrica (+3:05), štvrtý Martin Jurík mal odstup 4:36 a piaty Richard Riška 5:36.

Kubiš v horúcom počasí potvrdil pozíciu najväčšieho favorita a vybojoval svoj druhý časovkársky titul na MSR. Dokonale využil absenciu obhajcu titulu Matthiasa Schwarzbachera, jazdec tímu EF Education – EasyPost sa chystá prísť až na nedeľňajšie preteky s hromadným štartom. Kubiš v jazde proti chronometru zvíťazil predtým aj v roku 2024, vlani obsadil na národnom šampionáte druhé miesto. (TASR)

Nariadenie vydal parížsky policajný prefekt Patrice Faure.

Ako dôvod uviedol, že nemocnice v Paríži a jeho okolí sú „preťažené“ pre kolapsy ľudí v čase extrémnych horúčav a počet hospitalizácií naďalej rastie. Cieľom opatrenia je obremeniť nemocnice a záchranné zložky od ďalších zásahov súvisiacich s alkoholom.

Faure vo štvrtok (25. 6.) predstavil verejnosti celý balík opatrení, medzi ktorými je dekrét zakazujúci konzumáciu alkoholu na verejných miestach v Paríži, ktorý bude platiť od piatka poludnia do 07:00 h v sobotu a od sobotňajšieho poludnia do 07:00 h v nedeľu. Tento zákaz sa však nevzťahuje na tie verejné priestory, ktoré zvyčajne zaberajú reštaurácie a bary s potrebnými povoleniami.

Predaj alkoholu so sebou je zakázaný od piatku 18:00 h do soboty 07:00 h a od soboty 18:00 h do nedele 07:00 h. „Tento zákaz sa vzťahuje aj na maloobchodné predajne, ktoré predávajú výlučne takéto nápoje,“ uvádza sa v dekréte.

Podľa webu RTL opatrenia týkajúce sa konzumácie a predaja alkoholu boli vydané v predvečer tretieho zápasu Francúzska na majstrovstvách sveta vo futbale.

Agentúra DPA doplnila, že počas Sviatku hudby (Fête de la Musique), ktorý sa vo Francúzsku koná v prvý deň leta, zákaz konzumácie alkoholu v Paríži pomohol k výraznému zníženiu počtu výtržností a zásahov záchranných zložiek.

Faure zároveň uviedol, že úrady zvažujú zrušenie pochodu na podporu práv LGBTI+ ľudí, ktorý je naplánovaný na tento víkend. Konečné rozhodnutie v tejto veci zatiaľ nepadlo.

Primátor Paríža Emmanuel Grégoire vo štvrtok informoval, že v hlavnom meste rastie počet úmrtí súvisiacich s horúčavami, konkrétne údaje však nezverejnil.

Médiá však uviedli, že v metropolitnej oblasti Paríža našli vo štvrtok v aute mŕtve trojročné dieťa. Ide už o tretiu obeť z radov detí počas vlny extrémnych horúčav, ktorá tento týždeň zasiahla Francúzsko.

AFP doplnila, že v stredu v Paríži namerali 40,3 stupňa Celzia. Hranicu 40 stupňov Celzia bola v Paríži prekročená len štvrtýkrát za posledných 150 rokov. (TASR, AFP, DPA)

Účastníci samitu prisľúbia podporu Ukrajine, oznámil generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.

Podobné informácie niekoľko hodín predtým zverejnil aj magazín Politico.

Rutte na podujatí washingtonského think-tanku Atlantická rada podľa agentúry Reuters povedal, že na samite NATO, ktorý sa uskutoční 7. a 8. júla, sa zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Hlavy štátov a vlád krajín NATO sa na zasadnutí chystajú potvrdiť aj záväzok ku kolektívnej obrane, prisľúbiť Ukrajine vojenskú podporu vo výške 70 miliárd eur a opätovne označiť Rusko za dlhodobú hrozbu, ako podľa Politica vyplýva z návrhu záverečného vyhlásenia, o ktorom naďalej prebiehajú rokovania na úrovni veľvyslancov.

Ústrednou témou vyhlásenia má byť aj úsilie Európy prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu. Európski spojenci majú v tejto súvislosti prisľúbiť konkrétne investície do rakiet dlhého doletu, systémov protivzdušnej obrany a dronov, uviedli diplomati pre bruselský magazín.

Rutte podľa Politica chce, aby sa summit zameral predovšetkým na zvýšenie výroby obranného priemyslu. Sčasti je to vraj preto, že sa snaží nastoliť tému, ktorá by mohla pomôcť prekryť vnútorné rozpory v NATO. (TASR, Reuters)

Zranenia podľa médií utrpeli dve osoby a úrady na miesto vyslali 16 hasičských tímov.

K nehode podľa hasičov došlo krátko po 18.00 h. Pôvodné informácie naznačovali, že sa zrazil osobný vlak s nákladným. Úrady neskôr potvrdili, že oba vlaky boli osobné.

Na záberoch bolo vidieť, že sa niektoré vagóny vykoľajili. Vo vlakoch sa nachádzalo približne dvesto ľudí.

Príčina zrážky nebola bezprostredne známa. V oblasti dočasne pozastavili železničnú dopravu. (TASR, Reuters)

Informácie o obetiach alebo škodách zatiaľ nie sú k dispozícii.

Primátor mesta Vitalij Kličko v príspevku na sociálnych sieťach hlásil výbuchy v hlavnom meste a aktivitu protivzdušnej obrany, ktorá pracuje na odrazení ruského útoku.

Vedúci vojenskej správy mesta Tymur Tkačenko vyzval obyvateľstvo, aby sa uchýlilo do krytov civilnej obrany.

Informácie o obetiach alebo škodách zatiaľ nie sú k dispozícii. Pre Kyjev a niekoľko ďalších ukrajinských regiónov zostáva v platnosti stav pohotovosti.

Najnovší útok balistickými raketami na Kyjev prichádza necelé dva týždne po masívnom kombinovanom útoku Ruska z 15. júna. Tento útok pripravil v Kyjeve o život piatich ľudí a spôsobil škody na kláštornom komplexe Kyjevsko-pečerská lavra, ktorý je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Kyjev na útok z 15. júna reagoval bezprecedentnými útokmi na Moskvu, pričom 16. a 18. júna zasiahol ruské hlavné mesto a jeho hlavnú ropnú rafinériu vlnami dronov. Útok z 18. júna bol vôbec najväčším útokom ukrajinských dronov na Moskvu od vypuknutia vojny vo februári 2022.

Tieto útoky viedli k pozastaveniu prevádzky moskovskej ropnej rafinérie na neurčito, čím sa zhoršila palivová kríza, a opäť vyvolali vyhrážky odvetou zo strany Kremľa.

Keďže postup ruských jednotiek na frontovej línii sa zastavil, Moskva sa čoraz viac spolieha na balistické rakety, aby pri rozsiahlych leteckých útokoch na ukrajinské mestá spôsobila maximálne škody.

Schopnosť Ukrajiny chrániť svoje mestá vo veľkej miere závisí od zásob stíhacích rakiet Patriot – munície pre systém protivzdušnej obrany vyrobený v USA, ktorý zostáva jedinou zbraňou účinnou proti balistickým raketám. (TASR, AFP)

K nehode došlo v pravom jazdnom pruhu na 58. kilometri.

Informovala o tom polícia na portáli ministerstva vnútra.

Prejazdný je ľavý jazdný pruh. Tvoria sa kolóny. Vodiči by si mali dať pozor na dobrzďovanie do kolóny. (TASR)

Na zasadnutí v hlavnom meste Bahrajnu Manáme sa zúčastnil aj Marco Rubio.

Ministri „zdôraznili dôležitosť opätovného otvorenia Hormuzského prielivu a konštatovali, že voľná, bezpodmienečná a neobmedzená plavba vrátane práva na tranzitný prechod zaručeného medzinárodným právom zostáva kľúčová pre regionálnu a globálnu bezpečnosť“, uvádza sa v spoločnom vyhlásení zo zasadnutia, na ktorom sa v hlavnom meste Bahrajnu Manáme zúčastnil aj minister zahraničných vecí USA Marco Rubio.

Zúčastnené strany tiež privítali spoločnú iniciatívu Ománu a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) zameranú na viac ako jedenásťtisíc námorníkov, ktorí uviazli v Perzskom zálive v dôsledku vojny na Blízkom východe.

Rubio v rámci zahraničnej cesty navštívil Spojené arabské emiráty, Kuvajt a Bahrajn, ktoré sa stali počas vojny terčom intenzívnych útokov, pričom ich ubezpečil, že sa v rámci dohody zohľadnia aj záujmy krajín Perzského zálivu.

Minister predtým vo štvrtok (25. 6.)varoval, že by iránske mýto v Hormuzskom prielive mohlo podnietiť ďalšie krajiny k spoplatneniu vodných ciest, čo by následne spôsobilo „absolútny chaos“. (TASR, TASS)

Ambície stať sa prezidentom mal aj europoslanec za Hlas-SD Branislav Ondruš.

Vystúpil preto zo strany. Viceprezidentom sa stal podpredseda Energeticko-chemického odborového zväzu Milan Kuruc.

Teploty v jednej z dedín v juhozápadnom grófstve Somerset dosiahli 36,4 stupňov Celzia.

Predchádzajúci rekord 36,1 stupňa pritom namerali len deň predtým v pobrežnom meste Gosport v grófstve Hampshire.

Meteorologická služba Met Office uviedla, že rekordná júnová teplota bola nameraná v dedine Yeovilton v grófstve Somerset na juhozápade Anglicka. Pred stredajším (24. 6.) rekordom v Británii sa najvyššia júnová teplota datovala až do roku 1976.

Vo štvrtok ráno Met Office predĺžila výstrahu najvyššieho červeného stupňa pred extrémnymi horúčavami pre Londýn a okolie až do piatkového večera. Červená výstraha pred „vysoko pravdepodobnými“ rizikami pre zdravie a infraštruktúru mala pôvodne platiť do štvrtkovej polnoci, teraz však platí do piatka do 21.00 h (22.00 h SELČ).

Londýnska záchranná služba uviedla, že v stredu zaznamenala historicky najvyšší počet „život ohrozujúcich núdzových situácií“.

Keďže teploty v uplynulých dňoch v britskej metropole prudko vzrástli, záchranná služba uviedla, že posádky sanitiek v stredu reagovali na rekordných 642 volaní kategórie 1.

Medzi prípady najvyššej kategórie patria najzávažnejšie život ohrozujúce zranenia a zdravotné stavy, ako sú zástavy srdca alebo prípady, keď pacient prestal dýchať.

Podľa údajov záchrannej služby prijali celkovo 7 900 volaní a posádky sanitiek zasahovali u takmer 3 600 pacientov.

„Nárast počtu volaní súvisí s horúcim počasím, pričom posádky zasahujú u väčšieho počtu ľudí, ktorí omdlievajú, majú dýchacie ťažkosti alebo trpia srdcovými problémami,“ uviedla Londýnska záchranná služba vo svojom vyhlásení. (TASR, AFP)

Jej cieľom je vyvinúť tlak na Rusko a prinútiť ho ukončiť vojnu.

Zelenskyj o tom informoval vo štvrtok (25. 6.) na sociálnych sieťach, napísal na svojom webe francúzsky denník Le Monde.

„Schválil som 40-dňovú operáciu SBU zameranú na ovplyvnenie agresorského štátu s cieľom prinútiť ho ukončiť vojnu,“ uviedol prezident.

Zelenskyj zároveň vyzdvihol výsledky Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) pri obrane ukrajinských pozícií na fronte. Podľa neho SBU v uplynulých mesiacoch dosahuje „vynikajúce výsledky“ najmä vďaka využívaniu bezpilotných lietadiel.

Prezident dodal, že špeciálna jednotka SBU Alfa patrí k lídrom v útokoch na príslušníkov a techniku ruských okupačných síl.

Toto oznámenie prišlo v čase, keď Ukrajina pri svojich útokoch s využitím bezpilotných lietadiel zasahuje aj ciele hlboko v ruskom vnútrozemí. Kyjev tieto útoky označuje za súčasť úsilia oslabiť vojenské kapacity Ruska a zvýšiť tlak na Moskvu. (TASR)

Pod sutinami podľa neho uviazlo viac než 200 ľudí, ďalších 1520 je zranených.

Do zasiahnutej pobrežnej oblasti smeruje dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová. (TASR, AP)

Pochádzala z čias druhej svetovej vojny. Informovala o tom bratislavská krajská polícia.

Polícia počas cvičenia vyhľadávala nevybuchnutú muníciu v blízkosti potoka na Raganovej lúke. Zároveň bratislavská krajská polícia pripomína, že aj stará munícia môže byť stále funkčná a pre ľudí nebezpečná. „V prípade jej nálezu sa jej nikdy nedotýkajte a vždy volajte políciu na čísle 158,“ dodala. (TASR)

Varovalo pred extrémne vysokými teplotami, ktoré posledný týždeň sužujú značnú časť Európy.

Švajčiarsko vo štvrtok zaznamenalo najvyššiu júnovú teplotu za takmer 80 rokov. Holandský kráľovský meteorologický ústav (KNMI) vydal červenú výstrahu pre väčšinu územia krajiny. Takmer všade sa očakávajú teploty od 33 do 38 stupňov Celzia, na niektorých miestach môže byť až 40 stupňov Celzia.

Najvyšší stupeň sa vzťahuje na osem z 12 provincií Holandska, kým pre jeho severné oblasti, ako aj provinciu Zeeland na juhu, platí oranžový stupeň. Ten bol vyhlásený vo veľkej časti krajiny už niekoľko dní.

„Kombinácia vysokých teplôt a vlhkosti spôsobuje nepríjemné, dusivé teplo. V dôsledku toho môže každý pociťovať zdravotné problémy, ako sú dehydratácia, prehriatie a úpal,“ varoval KNMI. Zavedené opatrenia zostanú v platnosti aspoň do soboty.

Najvyššia výstraha pred horúčavami platí v súčasnosti aj vo Švajčiarsku, v ktorom vo štvrtok padol po 80 rokoch teplotný rekord pre mesiac jún. V meste Bazilej na severe krajiny namerali vo štvrtok 38 stupňov Celzia.

Po prvýkrát v histórii meraní počas júna vo Švajčiarsku stúpla teplota nad 37 stupňov Celzia, uviedla meteorologická služba MeteoSwiss. Predchádzajúci rekord 36,9 stupňa padol v roku 1947 práve v Bazileji. Horúčava podľa predpovedí služby potrvá do pondelka. (TASR, AFP)

Najväčším očakávaním je, kto bude v ďalších rokoch na čele odborovej centrály.

O funkciu sa uchádzajú súčasná prezidentka Monika Uhlerová a europoslanec Branislav Ondruš.

Voľbe šéfa odborárov sa v relácii Správy venovala redaktorka STVR Marianna Kovácsová:

Medzi nimi je aj Ruskov, ktorý sa roky snaží napojiť na vodný zdroj Starina.

Kým sa vybuduje nové potrubie, obyvatelia musia znášať opakované odstávky vody a vysychajúce studne. Podobná situácia postihla aj Záhorie. Vo viacerých obciach platí zákaz používať vodu z vodovodu na polievanie záhrad, napúšťanie bazénov či čistenie áut.

Problémom s pitnou vodou sa v relácii Správy venovali redaktorky STVR Ľudmila Smetanková a Natália Krížová:

Hovorkyňa Aliancie uviedla, že sa v prípade akreditačného procesu novinárov spolieha na odporúčania hostiteľa samitu, teda Turecka.

Zasadnutie hláv štátov a vlád krajín NATO sa uskutoční 7. a 8. júla v tureckom hlavnom meste. Zúčastnia sa na ňom aj predstavitelia partnerských krajín Aliancie z Perzského zálivu a ázijsko-tichomorskej oblasti.

Turecké nezávislé médiá vrátane denníkov Cumhuriyet a T24, televízie Sözcü a spravodajského portálu Medyascope v stredu a vo štvrtok informovali, že NATO zamietlo žiadosti ich reportérov o akreditáciu na nadchádzajúci summit. To isté hlásil aj novinár pracujúci pre provládne noviny Yeni Šafak, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na jeho príspevok na Instagrame.

Turecká asociácia novinárov v reakcii uviedla, že zamietnutie žiadostí o akreditáciu veľkého počtu médií je z hľadiska slobody tlače znepokojujúce a NATO tým podľa nej porušilo zásady demokracie, osobnej slobody a právneho štátu, ktoré sú zakotvené v jeho zakladajúcej zmluve.

Hovorkyňa NATO Allison Hartová uviedla, že Aliancia sa v prípade akcií mimo jej sídla spolieha na hosťujúci štát, že posúdi novinárov, aby sa zabezpečil ich prístup na miesto konania. NATO je však podľa nej v kontakte s tureckými úradmi a považuje za dôležité, aby sa médiá mohli osobne zúčastňovať na takto významných podujatiach.

V Turecku sa podľa AFP zmenšuje priestor pre médiá, ktoré sú kritické voči vláde prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Pribúda množstvo obmedzení slobody tlače, ktoré zahŕňajú svojvoľné pokuty, pozastavenie činnosti a súdne konania proti novinárom. (AFP,TASR)