Damask jeho návštevu odsúdil. (AFP, ČTK)

Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Počet striel ani krajiny, ktoré ich poskytli, nešpecifikoval.

„Ďakujeme našim partnerom za všetku túto podporu,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. Na tlačovej konferencii s estónskym prezidentom Alarom Karisom zároveň zopakoval, že Ukrajina potrebuje ďalšie protiraketové strely.

Prezident Ukrajiny v uplynulých týždňoch kritizoval západných spojencov za nedodržiavanie prísľubov týkajúcich sa ich dodávok. V nedeľu uviedol, že Ukrajina naliehavo potrebuje 300 striel do systému Patriot ako súčasť balíka opatrení na zimu.

Zelenskyj cez víkend prezradil, že nemecký kancelár Friedrich Merz sa zaviazal dodať Ukrajine v rokoch 2027 a 2028 celkovo 600 striel.

Systém protivzdušnej obrany Patriot sa považuje za mimoriadne účinný proti ruským balistickým raketám. Moskva v poslednom období využíva nedostatky v ukrajinskej protivzdušnej obrane na uskutočňovanie veľkého počtu raketových útokov. Zelenskyj povedal, že Rusko je schopné vyrobiť až 1300 balistických rakiet ročne. „V súčasnosti ich majú 600 až 630,“ dodal. (TASR, DPA)

Cieľom bolo pomenovať postoj vlády a prerokovať so zástupcami miest a obcí otázky týkajúce sa možného rozvoja veternej energetiky v dotknutom regióne.

Vláda SR zabezpečila, aby rozhodujúcu právomoc pri prípadnej výstavbe veterných parkov mali v rukách dotknuté samosprávy. O tom, či na ich území takýto projekt vznikne alebo nevznikne, tak budú rozhodovať samotné mestá a obce. TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády (ÚV) SR.

Vláda SR musí podľa ÚV rešpektovať záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Plánu obnovy a odolnosti SR, ako ich prijala prechádzajúca vláda v rokoch 2022 – 2023, a formálne ich splní.

pozornil, že inak by súčasnej vláde SR bola uložená sankcia vo výške takmer pol miliardy eur, čo by výrazne negatívne ovplyvnilo prípravu a schválenie štátneho rozpočtu SR na rok 2027.

„Príprava podmienok pre rozvoj veternej energetiky nie je prioritou našej vlády. Ide o záväzky prijaté predchádzajúcimi vládami, ktoré rešpektujeme. Našou jednoznačnou energetickou prioritou je rozvoj jadrovej energetiky a príprava výstavby nového jadrového zdroja,“ zdôraznil Fico.

ÚV deklaroval, že vláda SR urobí všetko pre to, aby pre plnenie formálnych záväzkov predchádzajúcej vlády Slovensko neprišlo čo i len o jedno euro z plánu obnovy. Tieto finančné prostriedky smerujú do slovenských regiónov, do obnovy škôl a škôlok, zariadení sociálnych služieb, ambulancií, nemocníc a ďalšej verejnej infraštruktúry, ktorá priamo zlepšuje kvalitu života ľudí.

Na utorkovom rokovaní vláda SR predstaviteľom dotknutých samospráv jednoznačne deklarovala, že vláda nebude v predmetnej lokalite presadzovať ani realizovať výstavbu veterných parkov. Rovnako garantovala, že o prípadnej výstavbe veterných elektrární budú rozhodovať dotknuté samosprávy.

Toto stanovisko sa vzťahuje aj na prípadné budúce zámery súkromných investorov. Bez súhlasu samospráv nebude možné takéto projekty presadiť. (TASR)

Favorit na celkovú výhru bol dlho sám v úniku, ktorý sa jeho súperom nepodarilo dostihnuť.

Najbližší prenasledovatelia prišli do cieľa o vyše dve a pol minúty neskôr. Druhý skončil Belgičan Jarno Widar (Lotto), tretí Felix Gall (Decathlon) z Rakúska.

Po pondelkovom zrušení tretej etapy pre silnú búrku čakala na pelotón prvá výraznejšia horská previerka. Na 104-kilometrovej trase so štartom aj cieľom v Andorre museli cyklisti zdolať štyri kategorizované stúpania, z toho tri prvej kategórie.

Už na úvodnom výstupe na Port de Envalira sa vytvorila početná skupina, v ktorej nechýbali Wout van Aert, Finn Fischer-Black, Alexej Lucenko či Lorenzo Fortunato. Jej náskok však neprekročil minútu a zásluhou tímu Decathlon ju pelotón krátko po vrchole dostihol.

Rozhodujúci moment nastal na stúpaní Collada de Beixas. Tempo najskôr udávali Pogačarovi tímoví kolegovia, potom sa na čelo dostali jazdci Decathlonu. Ich aktivitu však využil slovinský líder, ktorý zaútočil v najstrmšej časti kopca.

Chvíľu s ním dokázal držať krok iba Gall, no aj ten musel čoskoro zvoľniť. Pogačar postupne zvyšoval náskok pred skupinou favoritov, v ktorej boli okrem Galla aj Primož Roglič, Enric Mas, Sepp Kuss, Oscar Onley a Richard Carapaz.

Na predposlednom stúpaní Coll d’Ordino sa Gall pokúsil o útok spoločne s Onleym, no prenasledovatelia sa v nasledujúcom zjazde opäť spojili. Na poslednom kopci Alto de La Comella vypadli zo skupiny Carapaz a Mattias Skjelmose.

Pogačara však už nikto neohrozil a po sólovom úniku dlhom 50,3 kilometra prišiel do cieľa s výrazným náskokom. V súboji prenasledovateľov o druhé miesto bol najúspešnejší Widar pred Gallom. (TASR)

Informuje o tom denník New York Times (NYT). Diplomatov evakuovali kvôli vojne s Iránom.

Návrat členov diplomatickej služby a zmiernenie mimoriadnych opatrení na zastupiteľstvách USA v regióne by sa mohol začať už tento týždeň, napísal NYT v utorok s odvolaním sa na interný dokument rezortu.

Pôjde o veľvyslanectvá v Izraeli, Libanone, Saudskej Arábii, Katare, Jordánsku, Ománe, Iraku a Kuvajte.

Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov neustále prehodnocuje bezpečnostné opatrenia na svojich diplomatických misiách po celom svete a prispôsobuje a po najnovšom hodnotení upravuje počty zamestnancov na určitých postoch na Blízkom východe, uviedol hovorca ministerstva v stanovisku pre Reuters.

Znižovanie počtu pracovníkov ambasád sa začalo vo februári, keď Washington v čase napätia s Iránom povolil dobrovoľný odchod pre personál, ktorého prítomnosť nebola nevyhnutná, a jeho rodinných príslušníkov. (TASR, Reuters)

Informujú o tom americké médiá s odvolaním sa na zdroje.

Uviedol to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Môžem vás ubezpečiť, že s tým nielen počítame, ale sme si istí, že zvíťazíme,“ vyhlásil Peskov na brífingu v Moskve.

Vyhlásenia fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a britského premiéra Andyho Burnhama o porážke Ruska predstavujú podľa Peskova „obrovský omyl“.

„Tieto vyhlásenia ukazujú, že bojovný, agresívny kurz voči našej krajine pokračuje. Preto musíme prijať opatrenia, musíme zaistiť vlastnú bezpečnosť,“ zdôraznil. Podľa hovorcu ruského prezidenta Stubb je podobne ako Burnham popredným predstaviteľom „strany vojny“, ktorí sa v posledných dňoch zviditeľnili práve takýmito „bojovnými vyhláseniami“.

Stubbove poznámky o „prezieravosti“ ukrajinských útokov na logistické centrá spoločnosti Wildberries označil Peskov za prekvapujúce, pretože nie tak dávno sa vyslovoval za nápravu vzťahov s Ruskom.

„Vyvoláva to iba údiv, keďže fínsky prezident doslova len pred niekoľkými týždňami hovoril o potrebe skôr či neskôr nadviazať vzťahy s Ruskom, pričom poukazoval na to, že by sa tak malo stať skôr ako neskôr,“ povedal. (TASS, TASR)

Maxwellová je bývalá priateľka nebohého finančníka a sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.

Okresný sudca Paul Engelmayer v rozhodnutí zverejnenom v utorok uviedol, že Maxwellovej tvrdenia sú bezdôvodné a všetky alebo takmer všetky sú neopodstatnené.

Maxwellová sa odvolávala voči rozsudku federálneho súdu z decembra 2021 s cieľom o vydanie príkazu habeas corpus, teda rozhodnutia o nelegálnosti jej trestu.

Bývalá priateľka Jeffreyho Epsteina si od roku 2021 odpykáva vo väzení 20-ročný trest za napomáhania pri zabezpečovaní maloletých dievčat bohatým klientom, ktorí ich následne zneužívali. Epstein zomrel v roku 2019 v newyorskej väznici ešte pred svojim súdnym procesom. (Reuters, AP, TASR)

Svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že chce zabrániť triešteniu hlasov vo voľbách.

Informovala o tom na sociálnej sieti. Voličom zároveň odkazuje, aby voľby neignorovali a aby volili pozorne, starostlivo a prezieravo. Deklaruje tiež, že verejný záujem bude chrániť aj naďalej. (TASR)

Rusko-britskej dvojici M. Kozyrevová, M. Lumsdenová podľahli v dvoch setoch 5:7 a 3:6.

Turnaj v Monterrey bol pre nich generálkou pred štartom na grandslamovom US Open. (TASR)

Informovala o tom jej riaditeľka Anna Jurgovianová.

Konečné rozhodnutie ministra školstva bolo vydané 6. augusta a škole doručené až 12. augusta. Na vyriešenie dôsledkov rozhodnutia tak podľa nej zostáva veľmi krátky čas.

„Škola eviduje približne 380 žiakov, z ktorých 36 plní povinnú školskú dochádzku. Približne 344 žiakov je mimo režimu povinnej školskej dochádzky. Škola preto žiada ministerstvo školstva a Regionálny úrad školskej správy o jasné stanovisko, kto a akým spôsobom zabezpečí pokračovanie vzdelávania týchto žiakov,“ uviedla Jurgovianová.

Situáciu podľa nej komplikuje aj časový priebeh rozhodovania. Prvostupňové rozhodnutie o vyradení školy bolo vydané 28. mája a škola proti nemu podala rozklad, ktorý bol ministerstvu doručený 26. júna.

„V júni a júli pritom pokračovali kroky smerujúce k zabezpečeniu školského roka 2026/2027. Pre strednú odbornú školu (SOŠ) bol na nový školský rok určený počet miest pre prvý ročník vo výške 118 žiakov. Stredné odborné učilište (SOÚ) nepodlieha rovnakému mechanizmu určovania limitu prijímaných žiakov. Podľa aktuálneho prehľadu školy je v prvom ročníku evidovaných 102 žiakov SOŠ a 37 žiakov SOÚ,“ vysvetlila Jurgovianová.

V rovnakom období bola podľa školy realizovaná sieťová infraštruktúra v rámci projektu Digi Net a koncom júna bolo v rámci projektu Inklúzia dodané vybavenie odborných pracovísk vrátane šijacích strojov pre dve pracoviská.

„Nechceme spochybňovať rozhodnutie. Chceme však vedieť, kto prevezme zodpovednosť za praktické dôsledky jeho vykonania – za ďalšie vzdelávanie stoviek žiakov, pracovnoprávne záväzky voči zamestnancom a za majetok a vybavenie, ktoré boli do školy vložené krátko pred jej vyradením,“ uvádza vedenie školy.

Škola zároveň oznámila úradu práce, sociálnych vecí a rodiny hromadné prepúšťanie a rieši pracovnoprávny postup voči zamestnancom.

Situáciou sa podľa Jurgovianovej zaoberá aj rada školy, ktorá požaduje, aby príslušné orgány riešili nielen žiakov v povinnej školskej dochádzke, ale aj ostatných žiakov školy. (TASR)
       

Pred novinármi to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj v uplynulých dňoch naliehal na spojencov, aby Kyjevu dodali strely, ktoré sú schopné zostreliť ruské rakety letiace na ukrajinské mestá.

„Aby som bol úprimný, dostali sme niekoľko striel Patriot. Nemôžem prezradiť koľko, ale je ich málo. Potrebujeme viac,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii so svojím estónskym náprotivkom Alarom Karisom.

Podľa agentúry Interfax-Ukrajina dodal, že Kyjev má tiež potvrdené, že dostane niekoľko raketových systémov protivzdušnej obrany francúzskej výroby Crotale. Ukrajina tiež dostala strely vzduch-vzduch AIM, ktoré používa na zostrelenie ruských striel.

Prezident podľa tlače tieto dodávky a prísľuby prezentoval ako výsledky pondelkového rokovania koalície ochotných v Kyjeve. Zelenskyj vtedy vyzval partnerov, aby Kyjevu pred zimou dodali strely protivzdušnej obrany a aby Ukrajine pomohli pokryť finančnú medzeru vo výške 27 miliárd eur potrebných ešte tento rok pre obranu krajiny.

Ukrajina podľa Zelenského potrebuje minimálne 300 protiraketových striel, aby prečkala zimu, keď Rusko zosilnie útoky proti energetickej infraštruktúre, poznamenal portál BBC News.

Pripomenul, že britský premiér Andy Burnham prisľúbil, že pri septembrovej ceste do USA bude presviedčať amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby pred zimou poskytol Ukrajine strely do systémov Patriot. (ČTK)

Približne jeden milión z nich trpí život ohrozujúcou podvýživou.

Uviedol to Detský fond OSN (UNICEF).

„Toto je kríza, ktorá postihuje najmladších a najzraniteľnejších: Takmer 40 percent detí hospitalizovaných s ťažkou podvýživou a zdravotnými komplikáciami sú bábätká mladšie ako šesť mesiacov. Deti mladšie ako dva roky zároveň predstavujú viac ako 80 percent prípadov akútnej podvýživy,“ uviedol predstaviteľ UNICEF v Afganistane Tajudeen Oyewale.

Nemocnice sú podľa neho pod veľkým tlakom pričom v niektorých častiach južného Afganistanu pripadajú v niektorých zdravotníckych zariadeniach na každé voľné lôžko tri až štyri deti s akútnou podvýživou.

Počet prípadov akútnej podvýživy, pri ktorej museli deti hospitalizovať v dôsledku zdravotných komplikácií vzrástol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku o tretinu – do júla 2025 to bolo šesťtisíc prípadov, zatiaľ čo do júla 2026 už osemtisíc prípadov.

Oyewale varoval, že ak nebude k dispozícii žiadna liečba a nebude možné rýchlo konať, jednému miliónu detí hrozí smrť.

AFP konštatovala, že v Afganistane v uplynulých desaťročiach opakovane zaznamenali hladovú krízu. (TASR, AFP)

Zameria sa na osem okresov stredného a južného Slovenska.

Informoval o tom Úrad vlády (ÚV) SR. Vo štvrtok (27. 8.) budú ministri rokovať v Kriváni a zamerajú sa na okresy Zvolen, Detva, Brezno a Krupina. V piatok (28. 8.) sa rokovanie uskutoční v Hliníku nad Hronom a venovať sa bude okresom Revúca, Lučenec, Veľký Krtíš a Žiar nad Hronom.

„Výber miest rokovania má aj symbolický rozmer. Kriváň reprezentuje srdce Podpoľania a jeho väzby na dopravu, železnicu a lesníctvo. Hliník nad Hronom zase prepája historickú tradíciu spracovania kameňa s dnešným priemyselným charakterom Žiarskej kotliny,“ priblížil ÚV.

Štvrtkový program podľa úradu spojí štyri okresy so spoločným rozvojovým potenciálom. „Zvolen je hospodárskym, dopravným a vzdelávacím centrom regiónu. Detva a Podpoľanie spájajú strojárstvo, prírodu a silnú ľudovú kultúru. Brezno a Horehronie ponúkajú priemyselnú a lesnícku tradíciu aj potenciál Nízkych Tatier a cestovného ruchu. Krupina a Hont vynikajú historickým dedičstvom, vinohradníctvom, remeslami a potenciálom vidieckeho a kultúrneho turizmu,“ tvrdí.

Druhý deň sa vláda zameria na regióny, ktoré zasiahla transformácia tradičného priemyslu. Revúca podľa ÚV potrebuje obnovu hospodárskej základne a nové pracovné miesta. Lučenec má potenciál v priemysle, podnikaní, logistike a cezhraničnej spolupráci. Veľký Krtíš ponúka príležitosti v poľnohospodárstve, vinohradníctve, podnikaní a cestovnom ruchu, vysvetlil.

„Žiar nad Hronom stojí pred novou priemyselnou etapou – obnovenie výroby primárneho hliníka v Slovalcu prinesie investície, pracovné miesta a impulz pre celý región,“ dodal úrad vlády. (TASR)

Podľa organizátorov má stelesňovať odvahu, inteligenciu, tvrdohlavosť aj zvedavosť.

Jeho „lovecký inštinkt“ bude namiesto zveri zameraný na puky a hokejky.

Výber jazvečíka má odkazovať na jednu z najznámejších nemeckých psích rás. „Našli sme maskota, ktorý má nezameniteľné spojenie s hostiteľskou krajinou a zároveň výrazný vlastný charakter. Je sympatický, zvedavý a sebavedomý, no vie byť aj trochu drzý,“ uviedol výkonný riaditeľ organizačného výboru Claus Gröbner pre web IIHF.

Budúcoročný šampionát sa bude hrať v Nemecku od 14. do 30. mája, dejiskami budú Düsseldorf a Mannheim. Slovensko bude hrať v základnej B-skupine v Düsseldorfe, kde sa stretne s Kanadou, USA, Českom, Dánskom, Nórskom, Kazachstanom a Maďarskom. (TASR)

Cieľom útoku mal byť závod na výrobu dronov.

Polícia Slovenskej republiky o tom informovala na sociálnej sieti. „V prípade, že by k útoku došlo, hrozil rozsiahly požiar, ohrozenie života a zdravia osôb a škoda veľkého rozsahu,“ upozornila polícia. V objekte sa pritom mohlo nachádzať 70 zamestnancov a hodnota majetku dosahuje desiatky miliónov eur.

„Na základe informácií a poznatkov Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva rozvinul ÚBOK bezodkladnú intenzívnu operatívno-pátraciu činnosť, vďaka ktorej sa podarilo identifikovať osoby zapojené do prípravy útoku a následne samotný útok prekaziť,“ uviedla polícia.

Polícia zaistila zápalnú zmes, podľa expertízneho ústavu išlo o zmes benzínu a polystyrénu, tzv. napalm. Zhabali tiež náradie, telefóny, akčnú kameru či ručne vyhotovený plán. Vyšetrovateľ už vzniesol obvinenie za prípravu obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia voči trom cudzincom.

Ako uviedla polícia, dvoch obvinených zadržali na Slovensku a vyšetrovateľ spracoval podnet na podanie návrhu na na vzatie do väzby. Tretieho obvineného zadržali v Nemecku na základe európskeho zatýkacieho rozkazu. Vyšetrovanie naďalej pokračuje.

Predávané akcie predstavujú 94,78-percentný podiel na základnom imaní spoločnosti.

Rozhodnutiu predchádzala obchodná verejná súťaž, ktorú odborná hodnotiaca komisia vyhodnotila ako úspešnú a odporučila prevod akcií na uvedeného záujemcu. Poslanci zároveň schválili podmienky, za ktorých môže FC Tatran Prešov vydať dlhopisy v celkovej hodnote do dvoch miliónov eur so splatnosťou najviac dva roky.

Mestské zastupiteľstvo (MsZ) 29. apríla schválilo podmienky prvej obchodnej verejnej súťaže na predaj 103 kusov akcií spoločnosti FC Tatran Prešov predstavujúcich 89,6-percentnú majetkovú účasť mesta na jej základnom imaní. Lehota na predkladanie súťažných návrhov bola určená do 8. júna. Keďže v stanovenej lehote nebol doručený žiadny súťažný návrh, obchodná verejná súťaž bola neúspešná.

Druhú obchodnú verejnú súťaž na predaj 109 kusov akcií spoločnosti, predstavujúcich 94,78-percentnú majetkovú účasť na jej základnom imaní, schválili poslanci 24. júna. Mesto ju zverejnilo 2. júla, pričom lehota na predkladanie návrhov bola do 20. júla. Minimálnu kúpnu cenu stanovilo na jeden milión eur a hodnotiacimi kritériami boli výška ponúknutej kúpnej ceny a výška opčnej prémie.

O predaji akcií mali poslanci následne rokovať 17. augusta. Zasadnutie sa však pre nízky počet prítomných poslancov nekonalo, keďže zastupiteľstvo nebolo uznášaniaschopné.

Do druhej súťaže boli doručené dve ponuky, od družstva Tatran rescue capital a spoločnosti JL Capital Partners.

„Schválili sme predaj približne 95 percent spoločnosti súkromnému vlastníkovi, ktorý za peniaze, ktoré pošle mestu, dostane väčšinový podiel. Mesto Prešov sa v zmluve zaviazalo, že tieto prostriedky budú vložené do Tatrana na odstránenie dlhu a po splnení podmienok má právo požiadať si späť akcie už ozdravenej spoločnosti,“ uviedol primátor Prešova.

Poslanci zároveň odsúhlasili podmienky na vydanie dlhopisov FC Tatran Prešov. Prvá emisia môže mať celkovú menovitú hodnotu najviac dva milióny eur, splatnosť do dvoch rokov a pevný úrokový výnos maximálne dve percentá ročne. Ak sa do 30 dní nepodarí upísať celú jej hodnotu, klub bude môcť pristúpiť k druhej emisii, opäť najviac do dvoch miliónov eur. Úrokový výnos druhej emisie sa má určiť podľa štandardného trhového oceňovania.

S vydaním dlhopisov súvisí aj avizovaná finančná pomoc Prešovského samosprávneho kraja. Jeho predseda Milan Majerský podľa vedenia mesta deklaroval pripravenosť investovať do dlhopisov Tatrana 500-tisíc eur, o čom však ešte musí rozhodnúť krajské zastupiteľstvo. Rokovať by o tom malo na zasadnutí v pondelok 31. augusta. (TASR)

Ruské médiá špekulujú, či by dôvodom mohla byť prípadná výmena väzňov či americko-ruské rokovania.

Kremeľ podľa agentúry Reuters uviedol, že o lietadle nemá žiadne informácie. Lietadlo priletelo do ruskej metropoly z lotyšského hlavného mesta Rigy, pôvodne odštartovalo z vojenskej základne Andrews pri Washingtone, uviedli tlačové agentúry s odvolaním sa na záznamy o lete amerického lietadla.

„Myslím si, že to je dobré znamenie,“ povedal ruský poslanec Andrej Kolesnik. „Môže byť, že je tu kvôli rokovaniam. Ale to je len predpoklad,“ dodal podľa portálu Lenta.

Médiá pripomínajú, že základňu Andrews používa americký prezident Donald Trump. Na tomto letisku tento mesiac pristál lietadlo s bývalým príslušníkom americkej námornej pechoty Robertom Gilmanom po tom, ako ho omilostil Putin po viac ako štyroch rokoch v ruskom väzení, kam sa dostal kvôli napadnutiu policajta.

Reuters poznamenal, že sa mu nepodarilo overiť, či lietadlo prepravovalo nejaký náklad či cestujúcich. Pripomenul, že posledný priamy let amerického prúdového lietadla z Európy do Ruska sa uskutočnil tento rok v januári, keď lietadlo do Moskvy prepravilo Trumpového zvláštneho vyslanca Steva Witkoffa a Jareda Kushnera k rokovaniam s Putinom o ukončení vojny proti Ukrajine.

Kremeľ minulý týždeň uviedol, že zatiaľ nie sú žiadne informácie o ďalšej návšteve Kushnera a Witkoffa v Moskve, keďže rokovania medzi USA a Ruskom o Ukrajine ustrnuli po prepuknutí americko-izraelskej vojny proti Iránu. (ČTK, Reuters)

Podľa portálu 24.hu to oznámil minister obrany Romulusz Ruszin-Szendi.

Išlo o bojové lietadlo JAS 39 Gripen maďarských ozbrojených síl.

„Dostal som veľmi dobré správy od generálneho riaditeľa Vojenskej nemocnice. Operácia bola úspešná, očakáva sa úplné uzdravenie (pilota),“ povedal Ruszin-Szendi. Skorý návrat k lietaniu si podľa neho želá aj samotný pilot.

„Pilot Gripenu, ktorý havaroval neďaleko Szolnoku, utrpel počas katapultovania poranenie chrbtice a podstúpi operáciu,“ píše sa v pondelňajšom oficiálnom vyhlásení nemocnice, ktoré zverejnila agentúra MTI.

Náčelník generálneho štábu Zsolt Sándor v pondelok informoval, že bojové lietadlo počas nácviku boja s ďalším Gripenom vyslalo núdzový signál pre poruchu prístrojov. Nácvik piloti oboch lietadiel okamžite prerušili, pričom pilot stroja s poruchou elektroniky sa ho snažil naviesť na pristátie na základni v Kecskeméte. Napokon sa však rozhodol núdzovo pristáť na bližšej základni v Szolnoku.

Pilot s Gripenom dosadol, avšak už na pristávacej dráhe došlo k nečakanému pohybu stroja, v dôsledku ktorého sa pilot rozhodol katapultovať. Lietadlo už bez pilota zišlo z pristávacej dráhy a začalo horieť. Sándor potvrdil, že Gripen bol vyzbrojený raketami a guľometnou muníciou, preto bez účinného a rýchleho zásahu hasičov mohlo dôjsť aj k vážnejšej udalosti.

Náčelník generálneho štábu dodal, že výcvikové lety týchto stíhačiek pozastavili, kým vyšetrovanie neodhalí príčiny havárie. Gripeny budú dovtedy plniť iba úlohy obrany maďarského vzdušného priestoru.

„Stav stíhacieho pilota, ktorý sa ráno zranil, je vážny, ale nie je v ohrození života. Päťdesiatjedenročný major je skúsený pilot s takmer 2000 hodinami letu, z ktorých niektoré nalietal v medzinárodných misiách. Prajem mu skoré uzdravenie, pretože s jeho službou rátame aj v budúcnosti,“ povedal v pondelok minister obrany po návšteve pilota v nemocnici.

Stíhačka havarovala v pondelok krátko po 10.00 h SELČ na leteckej základni neďaleko Szolnoku. Okrem pilota nikto neutrpel zranenia a nedošlo ani ku škodám na civilnej infraštruktúre, uviedol premiér Péter Magyar na Facebooku. (TASR, MTI)

Odôvodnil to možným znížením objemu obchodu s kanadskou provinciou Ontário.

USA a Kanada sú momentálne v obchodnej vojne vyvolanej zlyhaním rokovaní. „Spojené štáty vážne zvažujú zmenu názvu jazera Ontário na jazero Amerika, keďže neočakávame, že budeme s Ontáriom ešte veľa obchodovať,“ uviedol Trump v utorok na svojej sieti Truth Social.

USA v sobotu zaviedli 50-percentné clá na niektoré kanadské produkty v hodnote 20 miliárd dolárov po tom, ako sa vyjednávačom nepodarilo na poslednú chvíľu dosiahnuť novú obchodnú dohodu.

V pondelok potom Trump pohrozil, že od budúceho roka zavedú USA 50-percentné clá na ďalšie kanadské tovary vrátane áut i ocele.

Kanadský premiér Mark Carney v reakcii oznámil, že od 8. septembra začnú platiť recipročné clá na americký tovar. Podmienky, ktoré si na dosiahnutie obchodnej dohody kládli USA, zároveň označil za „neférové“.

Jazero Ontário sa rozprestiera medzi rovnomennou najľudnatejšou kanadskou provinciou a americkým štátom New York. Jeho stredom prechádza štátna hranica medzi Kanadou a USA.

AP pripomína, že šéf Bieleho domu už vlani krátko po nástupe do úradu jednostranne nariadil premenovať Mexický záliv na Americký záliv. (TASR, AP)