Spojené štáty by mohli znovu udrieť na Irán už v stredu, iba deň po voľbách do Kongresu.
V regióne sa stále nachádzajú tri americké lietadlové lode.
Napísal to denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov, podľa ktorých majú ozbrojené sily USA už vypracovaný plán na obnovenie úderov.
Izrael zároveň podľa činiteľov v USA aj v regióne odovzdal Washingtonu informácie, že Irán zvažuje použiť proti svojim protivníkom chemické zbrane. Časť amerických predstaviteľov to znepokojuje, iní sa k tejto možnosti stavajú značne skepticky, píše NYT.
Podmienky pre obnovenú vojenskú kampaň, ktorú pripravilo Veliteľstvo amerických síl pre Blízky východ (CENTCOM), podľa listu vydržia len krátko. Po začiatku novembra sa jedna z lietadlových lodí musí vrátiť do domovského prístavu.
V tomto období sú navyše temné bezmesačné noci, ktoré americká armáda pri svojich útokoch rada využíva, píše NYT. Spojené štáty v regióne sústredili veľký arzenál lodí, stíhacích lietadiel a bombardérov, pripravených na relatívne krátku kampaň intenzívnych úderov, ak ju americký prezident Donald Trump povolí.
Časť členov Trumpovej administratívy by však radšej pokračovala v ekonomickom tlaku na Irán, keďže americká blokáda a sankcie podľa ich názoru Teherán nakoniec zlomí.
Iní namietajú, že islamská republika tento tlak zvláda a nič nenasvedčuje tomu, že by sa tamojší režim bez ďalších americko-izraelských úderov zrútil.
Diplomati zároveň v súčasnosti usilujú o dohodu, ktorá by znovu otvorila Hormuzský prieliv, riešila otázku iránskeho jadrového programu a viedla k prímeriu. Dnes sa z Iránu vrátili katarskí vyjednávači, ktorí odovzdali Iránu a USA návrhy, ktoré majú pomôcť preklenúť rozdiely v požiadavkách oboch strán.
Hromadenie síl v regióne môže rovnako podporiť diplomatické úsilie, ako pripraviť pôdu na pokračovanie vojny, píše NYT.
Izraelské spravodajské služby ďalej podľa amerických činiteľov tvrdia, že Irán aktívne pracuje na technológii, ako umiestniť na raketu chemické zbrane alebo ich prepašovať do Izraela či inej krajiny. Časť amerických činiteľov sa však domnieva, že vláda premiéra Benjamina Netanjahua sa tak len snaží vyvinúť na Trumpovu administratívu tlak, aby sa vrátila k rozsiahlym bojovým operáciám.
Netanjahu v týchto dňoch bojuje o politické prežitie po tom, ako si strany doterajšej krajne pravicovej vládnej koalície nedokázali vo voľbách minulý týždeň zabezpečiť väčšinu v Knesete. Niektorí analytici sa domnievajú, že sa tento pretretý politik možno snaží vyvolať bezpečnostnú krízu a využiť ju ako páku, aby prinútil niektorých predstaviteľov opozície k vstupu do veľkej koalície naprieč politickým spektrom.
Izrael podľa NYT časť týchto informácií zdieľal tiež so štátmi Perzského zálivu. Niektorí z ich predstaviteľov hrozbu použitia chemických zbraní spochybnili, Izrael podľa nich pre svoje tvrdenie nepredložil dôkazy.
Niektorí americkí činitelia však toto riziko berú vážne vzhľadom na nedávne varovania, že sa Irán chystá zaútočiť na americké záujmy v regióne. Irán držanie chemických zbraní popiera.
Americké bezpečnostné agentúry podľa zdrojov NYT hodnotia terajšiu hrozbu pre Američanov na Blízkom východe a vo viacerých ďalších krajinách ako najvyššiu od začiatku vojny tento rok vo februári.
Šéf amerických tajných služieb Jay Clayton poslal 23. októbra ministrovi zahraničia Marcovi Rubiovi memorandum, v ktorom ho varoval pred možnými iránskymi útokmi, a americkí diplomati a ďalší personál potom boli varovaní pred vysokou mierou ohrozenia. (ČTK, NYT)
