Oznámil to v piatok na sieti X.

Odvolanie Fedorova prezidentom Zelenským vyvolalo v júli na Ukrajine protesty.

„Vyjadril som Guidovi svoju vďaku za jeho osobnú podporu a za ponuku slúžiť ako jeho poradca pre obranné inovácie. Som hlboko vďačný za túto dôveru a strategické partnerstvo. V tejto úlohe budem pomáhať Taliansku pri zavádzaní moderných vojenských technológií, posilňovaní jeho obranného sektora a prispôsobovaní sa vznikajúcim globálnym bezpečnostným výzvam,“ napísal. (TASR)

Uviedol to v televízii OTV Jekaterinburský a Verchoturský metropolita Jevgenij.

„Ľudia sú emocionálne náchylní na paniku. Keď dôjde cukor, múka, pohánka alebo benzín, ľudia sa obávajú o svoje rodiny a budúcnosť. Preto je to normálna ľudská reakcia. Stojí za to modliť sa, aby sa to vyriešilo,“ povedal kňaz. Za súčasných okolností „môžeme len dúfať v zázrak“. „Myslím si, že je to nielen možné, ale aj nevyhnutné – modliť sa,“ odporučil Jevgenij. (The Moscow Times, TASR)

Má ísť cez rieku Morava pri obci Angern an der March, ležiacej oproti slovenskej Záhorskej Vsi.

V regióne musí existovať „priame a spoľahlivé cestné spojenie“ so Slovenskom, uviedol v piatok zástupca krajinskej hajtmanky zodpovedný za dopravu Udo Landbauer.

V súčasnosti spája Angern a Záhorskú Ves iba kompa ako jediné priame regionálne spojenie cez Moravu. Z dôvodu nízkej hladiny rieky v poslednom čase nepremávala, čo vyvolalo frustráciu ľudí dochádzajúcich za prácou. Požiadavka vybudovať most preto silnie. (ORF, APA, TASR)

Súčasne ich je zhruba 300.

Ukrajina, ktorá sa piatym rokom bráni ruskej agresii, v posledných mesiacoch zintenzívnila údery často hlboko v ruskom vnútrozemí, kde sa zameriava hlavne na rafinérie či logistické sklady s proklamovaným cieľom oslabiť schopnosť Moskvy viesť vojnu a preniesť jej dopady na Rusko. (Reuters, TASR)

„Je ich potrebných viac: Máme konkrétny cieľ a túto úlohu splníme,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom prejave s odvolaním sa na počet vypúšťaných dronov.

V Univerzitnej nemocnici v Splite v piatok na následky zranení zomrel 79-ročný muž.

Ďalší traja pacienti sú v život ohrozujúcom stave, uviedla nemocnica.

Prvou obeťou bola 34-ročná žena z Bosny a Hercegoviny, ktorá zomrela priamo na mieste požiaru. Ďalších ťažko zranených pacientov v kritickom stave ošetrujú na jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocniciach v Splite a Záhrebe. (HINA, TASR)

Popri ceste do kráľovského paláca sa zhromaždili tisíce ľudí.

S kráľom sa prišlo do ulíc Osla naposledy rozlúčiť napriek daždivému počasiu viac ako 10-tisíc ľudí, napísala NRK s odvolaním sa na miestnu políciu. Pri prejazde pohrebného auta s telom zosnulého kráľa panovalo takmer úplné ticho.

Kráľ Harald V. zomrel v piatok ráno vo veku 89 rokov. (NRK, AFP, TASR)

Spochybnil jeho životaschopnosť. (ČTK)

Peniaze od štátu majú putovať do viacerých okresov Banskobystrického kraja.

Financiám pre Banskobystrický kraj sa v Správach venoval redaktor Andrej Bálint:

Hamza Iqbal (20), Rehan Khan (19), Judex Atshatshi (18) a Saif Ali (18) 23. marca podpálili štyri sanitky.

K incidentu došlo v londýnskej štvrti Golders Green, kde žije početná židovská komunita. Traja z nich sanitky podpaľovali a štvrtý z nich čakal v aute.

Škodu na sanitkách zaparkovaných neďaleko synagógy vyčíslili na jeden milión libier (1,17 milióna eur). Prokurátorka Emma Harrawayová na predchádzajúcom súdnom pojednávaní povedala, že existujú silné dôkazy o „úmyselnom a cielenom útoku proti židovskej komunite“.

V Londýne tento rok cielilo na synagógy a iné židovské miesta viacero antisemitských útokov. K niektorým z nich vrátane tohto sa prihlásila proiránska skupina Harakat Ašháb al-Jamín al-Islámíja (HAYI). Britská vláda plánuje skupinu zakázať s odôvodnením, že ohrozuje národnú bezpečnosť.

Obhajoba mladíkov popiera, že mali „teroristické napojenia“ na akúkoľvek skupinu zakázanú v Spojenom kráľovstve. Rozsudok v ich prípade sa očakáva na jar 2027. Piaty obžalovaný Subhan Ahmed (18) sa v obvinení napomáhania páchateľom vyhlásil za nevinného a pred súd by sa mal postaviť v januári. (TASR, AFP)

Upozorňuje na to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý vydal výstrahy prvého stupňa.

Výstrahy platia pre celý Bratislavský a Trnavský kraj, takmer celý Nitriansky kraj a okres Myjava. Ojedinele sa tak môže vyskytnúť vietor, ktorý môže dosiahnuť v nárazoch rýchlosť 65 až 85 kilometrov za hodinu (km/h), v priemere 45 km/h.

Výstrahy platia predbežne od piatka od 20.00 h do soboty (29. 8.) 8.00 h. (TASR)

Slovalco spustilo prvé elektrolytické pece.

Spusteniu výroby hliníka sa v Správach venoval redaktor Lukáš Stračina:

Požiar vypukol popoludní na východe ostrova a plamene začali ohrozovať okraj mesta Arzana v provincii Nuoro.

Starosta Angelo Stochino nariadil evakuáciu viac než 100 ľudí vrátane 60 obyvateľov zariadenia pre osoby s duševným ochorením. „Situácia je dramatická,“ povedal. Na mieste podľa jeho slov zasahujú tri hasičské lietadlá Canadair a päť vrtuľníkov.

V Taliansku v piatok vrcholí šiesta vlna extrémnych horúčav tejto sezóny, ktoré by mali počas víkendu na väčšine územia poľaviť. Výnimkou zostanú Sicília a Kalábria. (ANSA, TASR)

Počet obetí podľa posledných údajov presiahol 580 a výrazne sa zvýšil aj počet nezvestných.

Úrady v oboch krajinách upozornili na hrozbu ďalších záplav v prípade pretrhnutia nového jazera, ktoré sa vytvorilo po stredajšej katastrofe.

V Nepále dosiaľ zachránili viac ako 3 700 osôb, nezvestných však stále ostáva 1 924 ľudí. Tento počet tamojšie úrady zdvojnásobili po tom, ako na zoznam pridali ďalších miestnych obyvateľov. Údaj 517 nezvestných cudzincov sa nezmenil. (AFP, AP, TASR)

Výroba benzínu v Rusku klesla, pri čerpacích staniciach sa znovu tvoria rady. (Bloomberg, ČTK)

Uviedla to na sieti X Ursula von der Leyenová. (ČTK)

Kroky dánskej vlády v 60. až 90. rokoch 20. storočia však nespĺňajú právnu definíciu pre genocídu.

Vyplýva to z dvoch expertných správ zverejnených v piatok.

Obe správy zhodne uviedli, že podávanie antikoncepcie bez súhlasu porušovalo právo žien na rešpektovanie ich súkromného a rodinného života a v niektorých prípadoch ich vystavovalo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Správy sa rozchádzajú v tom, či šlo o systematický postup.

Najmenej 4000 grónskym ženám a dievčatám boli medzi rokmi 1966 a 1991 často bez ich súhlasu zavedené vnútromaternicové telieska alebo podané antikoncepčné injekcie, vyplýva zo spoločného dánsko-grónskeho vyšetrovania z roku 2025. Niektoré z dievčat mali iba 12 rokov.

Nútená antikoncepcia mala za cieľ obmedziť pôrodnosť a tým veľkosť rodín, čo dánske úrady v tom čase považovali za spôsob, ako v Grónsku zlepšiť životnú úroveň a sociálne a zdravotné podmienky. Medzi zdokumentované následky u niektorých žien patrilo napríklad silné krvácanie, závažné infekcie či zjazvenie vajíčkovodov.

V roku 2024 vtedajšia grónska vláda poverila troch právnych expertov a jedného psychológa, aby zistili, „či došlo k porušeniu všeobecných ľudských práv a práv domorodého obyvateľstva“ a „či tieto porušenia spĺňajú definíciu genocídy“. Expertný panel sa medzičasom rozdelil a dvaja jeho členovia predložili samostatnú správu.

Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen uviedol, že jeho vláda vytvorí zmierovaciu komisiu a dúfa, že s ňou bude dánska vláda spolupracovať. „Práca zmierovacej komisie by nemala byť o pripisovaní viny, ale o odhaľovaní pravdy s cieľom dosiahnuť skutočné zmierenie, ktoré vytvorí budúcnosť, akú si ako spoločnosť želáme,“ dodal.

Dohovor OSN o genocíde zakazuje nielen masové zabíjanie, ale aj „opatrenia zamerané na zabránenie pôrodnosti“ v rámci národnostnej, etnickej, rasovej alebo náboženskej skupiny. Vyžaduje si však dôkaz, že k tomu došlo s úmyslom túto skupinu úplne alebo čiastočne vyhladiť. (TASR, Reuters)

V aktualizovanej bilancii to uviedol tamojší úrad pre zvládanie katastrof. Počet obetí vzrástol na 579.

Prívalová povodeň v stredu zasiahla himalájske pohraničie Nepálu a čínskeho Tibetu, pričom čínske úrady predtým oznámili päť obetí a 558 nezvestných.

Medzi nezvestnými v Nepále je 517 cudzincov a tiež 933 pracovníkov, ktorí boli v oblasti zamestnaní pri viacerých hydroenergetických projektoch na riekach zasiahnutých povodňami. Nepálski vodní záchranári sa v súčasnosti usilujú o záchranu viac ako stovky ľudí uviaznutých v tuneli hydroenergetického projektu 3A na rieke Trišuli v okrese Rasuva v provincii Bágmatí.

Povodeň má na nepálsku energetiku značný vplyv. Podľa tamojšieho energetického úradu bola zastavená prevádzka 11 vodných elektrární a jednej solárnej elektrárne, ktoré spoločne zabezpečovali asi desatinu produkcie elektriny v krajine. Ďalších 15 vodných elektrární vo výstavbe bolo poškodených. (ČTK, AFP)

Malo by k nej dôjsť začiatkom septembra. So zistením prišiel v piatok spravodajský server iRozhlas.cz.

Odvoláva sa pritom na zdroje blízke vyšetrovaniu Masarykovej smrti. „V súčasnosti sú realizované ďalšie nevyhnutné úkony, ktoré zodpovedajú potrebe spojenej s vysporiadaním, teda potvrdením či vyvrátením nových poznatkov, teórií či hypotéz, s ktorými boli orgány činné v trestnom konaní oboznámené a ktoré by mohli viesť k podrobnejšiemu zisteniu a pochopeniu skutkového stavu veci,“ citoval server hovorcu Mestského štátneho zastupiteľstva v Prahe Aleša Cimbalu.

Masaryk je pochovaný v rodinnej hrobke v Lánoch. Syn prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka zomrel za nevyjasnených okolností v noci z 9. na 10. marca 1948.

Mŕtve telo našli na dlažbe, kam dopadlo z okna kúpeľne jeho bytu na druhom poschodí sídla ministerstva zahraničných vecí v Černínskom paláci. O príčinách jeho úmrtia existujú viaceré teórie.

Krátko pred jeho smrťou sa vo februári uskutočnil komunistický prevrat a podľa oficiálnej verzie vtedajšieho režimu spáchal samovraždu. Česká polícia v januári tohto roka prípad opäť otvorila a preveruje ho pre podozrenie zo spáchania vraždy.

Uviedla vtedy, že nové zistenia v diplomatických a spravodajských dokumentoch chce porovnať s dosiaľ zistenými skutočnosťami.

„K opätovnému otvoreniu prípadu viedlo objavenie nových diplomatických a spravodajských archiválií z USA, Veľkej Británie a Francúzska. Cieľom je porovnať tieto nové informácie s dosiaľ zistenými skutočnosťami a odhaliť tak prípadné nové súvislosti, ktoré by mohli priniesť odpovede na niektoré dlho nezodpovedané otázky,“ vysvetlila v januári vrchná komisárka Iveta Kořínková.

Treťou verziou, ktorá by podľa historikov mohla pripadať do úvahy, je nešťastná náhoda. (TASR)

Telegramový kanál VChK-OGPU sa odvoláva na interné dokumenty oceliarskej spoločnosti Evraz.

Táto firma zamestnáva viac ako 70-tisíc ľudí. Píše o tom denník The Moscow Times.

Podľa nariadenia podpísaného prevádzkovým riaditeľom Západosibírskeho hutníckeho závodu spoločnosti Evraz Alexejom Golovatenkom budú na zoznamoch oslobodených od mobilizácie zamestnanci spoločnosti, ktorí sú v súčasnosti v zálohe.

Kópiu nariadenia zašlú vojenskému náborovému úradu v Nižnom Tagile, kde sídli závod. Zamestnanci s touto výnimkou sú vyzvaní, aby podpísali dokument potvrdzujúci ich „súhlas“.

Ruskí predstavitelia označujú správy o príprave mobilizácie za nepravdivé. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ich odmietol ako „informačné kačice“, podpredseda ruskej Rady bezpečnosti Dmitrij Medvedev ich nazval „nezmyslom“ a podľa podpredsedu Štátnej dumy Andreja Guruleva úrady nie sú pripravené „obliecť, obuť, vycvičiť“ a vyzbrojiť „milión“ nových regrútov.

Západné spravodajské agentúry sa domnievajú, že mobilizácia by mohla prísť po voľbách do Štátnej dumy 18. až 20. septembra. Zdroje oboznámené so spravodajskými informáciami pre The Wall Street Journal (WSJ) uviedli, že armáda spustila cvičenia s cieľom posúdiť pripravenosť na prijatie nových vojakov, ich vyzbrojenie a zásobovanie. Podľa WSJ úrady už takto v Kaliningradskej oblasti testovali nábor miestnych obyvateľov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predpovedal dve vlny mobilizácie – niekoľko stotisíc do konca tohto roka a ďalších stotisíc budúci rok. V lete sa aj na ruských provojnových Z-kanáloch šírilo, že mobilizácia by sa mohla týkať 1,2 milióna ľudí a mala by sa uskutočniť v októbri.

V Rusku je stále v platnosti mobilizačný dekrét, ktorý prezident Vladimir Putin podpísal v septembri 2022. Z približne 300.000 vtedy mobilizovaných mužov však na ukrajinskom fronte do minulého roka ostalo niečo vyše polovice, uviedol na základe údajov z federálneho rozpočtu expert Nemeckého inštitútu pre medzinárodné bezpečnostné štúdie Janis Kluge. (TASR)

Až šesťcentimetrové krúpy zranili približne 40 ľudí. (ČTK)