Poničil tiež tamojšiu plynárenskú infraštruktúru.

Ruské okupačné úrady ohlásili, že ukrajinské údery v Chersonskej oblasti a na Kryme poškodili mosty. Ruskom dosadený gubernátor Sevastopolu Michail Razvožajev oznámil, že na čerpacích staniciach v meste dnes nebudú dostupné žiadne pohonné hmoty.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že ruské sily v noci na dnes vyslali na Ukrajinu dve balistické strely Iskander a 221 dronov rôznych typov. Vzdušnej obrane sa podarilo 195 bezpilotných strojov zostreliť alebo rádioelektronickým bojom neutralizovať. Na deviatich miestach zaznamenala Ruskom napadnutá krajina dopady striel aj dronov, na ďalších ôsmich miestach potom dopadli trosky zostrelených bezpilotných strojov.

V obci Znob-Novhorodske v Sumskej oblasti jeden z dronov zasiahol dom, v ktorom zahynula 67-ročná žena. V dome boli aj dve jej vnúčatá, ktoré utrpeli zranenia a skončili v nemocnici. V Konotope, tiež v Sumskej oblasti, ruský útok poškodil rozvod plynu. Pri útoku utrpela zranenia 42-ročná žena, ktorú zasiahol šrapnel do nohy. Radnica Konotopu oznámila, že po úderoch je mesto bez dodávok elektriny aj vody.

S pomocou dronov v noci útočila aj Ukrajina. Ruské ministerstvo obrany dnes ráno oznámilo, že ruské systémy protivzdušnej obrany zachytili 330 ukrajinských dronov nad Brjanskou, Kurskou, Belgorodskou či Moskovskou oblasťou, nad Krasnodarským krajom alebo nad Krymom, Čiernym i Azovským morom.

Moskvou dosadený gubernátor okupovanej časti Chersonskej oblasti Vladimir Saldo na sieti Telegram informoval, že ukrajinské drony v noci útočili na mosty v regióne, okrem iného na tie cez Severokrymský kanál pri obciach Myrne a Preobraženka. Poškodené boli aj mosty na Kryme, okrem iného na ceste medzi obcou Perekop a mestom Armjansk.

Ruské médiá ohlásili explózie v Sevastopole. Tamojší gubernátor Razvožajev informoval motoristov, že je dnes zbytočné zachádzať k čerpacím staniciam, lebo zostávajú bez pohonných hmôt. Dodal, že vodičom cisterien sa ešte v noci nepodarilo dôjsť do mesta.

Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii. Súčasťou bojov sú vzdušné útoky oboch bojujúcich strán. (ČTK, Ukrajinska pravda)

Predstavuje to päťpercentný nárast oproti doterajšiemu maximu z apríla 2019.

V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa návštevnosť hotelov a penziónov zvýšila o viac ako desatinu. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V celkovom počte prenocovaní však tento ukazovateľ zaostal za rekordným číslom z apríla 2019 o dve percentá.

Väčšinu ubytovaných hostí tvorili aj naďalej domáci návštevníci. Ich počet medziročne vzrástol o deväť percent na 284-tisíc. V porovnaní s najúspešnejším aprílom 2019 počet domácich návštevníkov vzrástol o takmer päť percent.

Pokračoval aj trend zvyšovania počtu zahraničných hostí. Tých sa v apríli na Slovensku ubytovalo 180-tisíc, čo je medziročný rast o 14 percent a zároveň prekonanie rekordu z apríla 2019 o takmer šesť percent. Najpočetnejšiu skupinu zahraničných hostí v apríli tvorili hostia z Česka s podielom 26,4 percenta. Druhou najsilnejšou skupinou boli návštevníci z Poľska s 9,7-percentným podielom ubytovaných cudzincov. (TASR)

Zvažuje kandidatúru na premiéra.

Vučičovi druhé prezidentské funkčné obdobie vyprší v máji budúceho roka. Srbská ústava umožňuje prezidentovi zotrvať vo funkcii iba dve volebné obdobia, a preto by mohol pokračovať v politickej kariére ako predseda vlády. Na otázku Rádia Belehrad, či plánuje odstúpiť v priebehu nasledujúcich troch alebo štyroch mesiacov, Vučič odpovedal: „Možno aj skôr.“

Osobnosti z vedenia vládnucej Srbskej pokrokovej strany (SNS) ako Miloš Vučevič a Ana Brnabičová v minulosti naznačili, že by mohol pokračovať v politickej kariére ako premiér. V súčasnej funkcii čelí rastúcemu tlaku na rezignáciu uprostred dlhodobých študentských a občianskych protestov po nešťastí na železničnej stanici v Novom Sade v novembri 2024.

Vučič oznámil „dôležité stretnutie“ v rámci SNS. Z jej vedenia formálne odstúpil v máji 2023. Povedal tiež, že parlamentné voľby sa uskutočnia „v priebehu niekoľkých mesiacov“, a ich presné načasovanie označil za technickú záležitosť.

„Voľby budú o tri alebo štyri mesiace. Nebudú v júli ani v auguste a či ich dovtedy vyhlásia, je iná vec,“ povedal.

Vučič bol srbským premiérom už v rokoch 2014 – 2017, predtým v rokoch 2012 – 2014 pôsobil ako podpredseda vlády. Podľa analytikov bude kľúčovým testom pre jeho politickú budúcnosť výsledok prípadných predčasných parlamentných volieb a to, či sa protestné hnutie premení na organizovanú politickú silu. (TASR, Hina)

Zdôraznila, že „starý kontinent“ sa otepľuje rýchlejšie ako ktorýkoľvek iný región na svete.

Regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge označil horúčavy za tichého zabijaka, ktorému je možné predísť, ak Európa využije nástroje, ktoré už má k dispozícii. Podľa jeho slov zomrelo v celom regióne na ich následky za posledné štyri roky viac ako 200-tisíc ľudí.

Kluge predstavil v Berlíne počas nemeckého dňa boja proti horúčavám aktualizované usmernenia týkajúce sa opatrení na ochranu pred horúčavami spolu so spolkovým ministrom životného prostredia Carstenom Schneiderom a berlínskou senátorkou pre vedu, zdravie a starostlivosť Inou Czyborrou. Zameral sa pritom na ochranu starších ľudí a iných zraniteľných skupín.

Schneider vyhlásil, že klimatické zmeny sú už citeľné na celom svete. Ochranu pred horúčavami označil za sociálny problém, pričom poznamenal, že ľudia v husto zastavaných mestských oblastiach a v prehriatych domoch majú často problém s tým, ako sa chrániť pred extrémnymi teplotami.

Zníženie emisií a rozširovanie mestských zelených plôch, ako sú stromy, parky, rieky, lesy a mokrade, by mohlo pomôcť zmierniť dopady horúčav, dodal Schneider.

Odborníci v oblasti klímy a zdravia varujú, že rastúce globálne teploty spôsobujú častejšie, intenzívnejšie a dlhšie vlny horúčav. Obzvlášť ohrození sú podľa nich starší ľudia a osoby s už existujúcimi zdravotnými problémami.

WHO zároveň upozorňuje, že extrémne horúčavy spôsobujú každoročne nárast počtu ochorení a predčasných úmrtí, ako aj ekonomické straty v hodnote miliárd dolárov. (TASR, DPA)

Prezentovalo sa iba 52 poslancov, potrebných je minimálne 76 zákonodarcov.

Po dvoch neúspešných pokusoch v stredu (10.6.) a ďalších dvoch dnes tak mimoriadne rokovanie o tomto návrhu nebude a bod sa zaradí do programu nasledujúcej riadnej schôdze so začiatkom 15. septembra.

Odvolávanie Takáča iniciovala SaS, pod návrh sa podpísali poslanci všetkých opozičných strán v parlamente.

„Správanie ministra Takáča ohrozuje stovky miliónov eur eurofondov určených slovenským poľnohospodárom, podrýva nezávislosť inštitúcií a namiesto ochrany verejného záujmu systematicky chráni záujmy subjektov zapojených do dotačných podvodov,“ zdôvodnili návrh na odvolanie predkladatelia. Neotvorenie mimoriadnej schôdze už v stredu opozícia kritizovala.

Takáč označil dôvody na jeho odvolanie za vymyslené na základe tlačových správ, a nie faktov. „Tie veci sú vymyslené, nezakladajú sa na pravde a vychádzajú na základe nejakých tlačových správ, domnienok, že si niečo myslia. To je čistá fabulácia, jednoducho hľadajú dôvody, ako prekrývať ich problémy, ktoré majú,“ uviedol minister pôdohospodárstva. (TASR)

Podľa Európskej komisie proti rasizmu a netolerancii (ECRI), ktorá je orgánom Rady Európy (RE), sú však potrebné ďalšie opatrenia.

Ide najmä o oblasti boja proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti, pri presadzovaní rovnosti a prístupu k právam, ako aj integrácie rómskych a LGBTI komunít. Informoval o tom hovorca RE Jaime Rodriguez.

ECRI vo svojej správe o Slovensku vyzdvihla pozitívny vývoj v krajine. Ocenila najmä vládou prijatú Koncepciu prevencie a boja proti radikalizácii a extrémizmu z roku 2025. Privítala tiež osvetové aktivity zamerané na upozorňovanie mladých ľudí na nebezpečenstvá nenávistných prejavov na internete a posilnenie policajného výcviku v oblasti boja proti zločinom z nenávisti.

Vyzdvihla tiež podporné opatrenia pre rómske deti v školách, najmä zamestnávanie rómskych mediátorov a budovanie partnerstiev medzi školami a občianskymi združeniami. (TASR)

Vypočujte si ranný prehľad správ v relácii Rádiožurnál.

Po dvoch pokusoch v stredu (10.6.) popoludní nebola snemovňa uznášaniaschopná ani vo štvrtok ráno.

Prezentovalo sa iba 44 poslancov, potrebných je minimálne 76 zákonodarcov.

Posledný štvrtý pokus otvoriť rokovanie o odvolaní agroministra budú mať poslanci o hodinu neskôr. Ak mimoriadnu schôdzu opäť nezačnú, tento návrh preložia do programu nasledujúcej riadnej schôdze so začiatkom 15. septembra. (TASR)

Výstrahu pred nimi s platnosťou do 9.00 h vydal SHMÚ pre okresy Snina, Sobrance, Michalovce a Trebišov.

Búrky môže sprevádzať prudký lejak s intenzitou 20 – 30 milimetrov zrážok v priebehu 30 minút, nárazy vetra s rýchlosťou 65 – 85 kilometrov za hodinu a krúpy. Meteorológovia varujú, že intenzívne zrážky môžu spôsobiť lokálne povodne, vietor i krúpy zasa škodu na majetku a vegetácii.

SHMÚ vyhlásil aj výstrahy pred povodňami, v priebehu štvrtkového predpoludnia platia v okresoch Tvrdošín a Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji a rovnako v okresoch regiónov Spiš a Šariš na východnom Slovensku. (TASR)

Úrady vyšetrujú okolnosti výbuchu po tom, čo ako príčinu vylúčili poruchu plynovodu, napísala agentúra Reuters a čínsky web China Daily.

Incident sa stal v provincii Kuang-si okolo 01.40 h miestneho času (streda 19.40 h SELČ). Sedemnásť ľudí bolo hospitalizovaných, no zranenia neohrozujú ich život.

Predbežné vyšetrovanie vylúčilo ako príčinu explózie únik plynu z potrubia a polícia pokračuje vo vyšetrovaní, aby zistila dôvod výbuchu. (ČTK)

Varoval tiež vedenie Kuby, aby nenakupovalo zbrane, ktoré by mohli ohroziť Spojené štáty.

„Nebolo by rozumné, keby sa kubánska vláda pokúšala získať alebo dostala k zbraniam, ktoré by mohli zasiahnuť túto základňu či našu vlasť,“ povedal pred americkými vojakmi.

„Vyvolávali by tým konfrontáciu, ktorú nielenže nechcú, ale by ju neboli schopní ani zvládnuť,“ dodal Hegseth s tým, že budúcnosť ostrova je v rukách prezidenta USA Donalda Trumpa a vedenia Kuby.

Portál Axios pred necelým mesiacom informoval, že Havana získala viac ako 300 vojenských dronov a nedávno začala diskutovať o plánoch použiť ich na útoky na základňu Guantánamo, americké námorné plavidlá alebo Floridu. (AFP, TASR)

Jej cieľom je predísť výrazným výkyvom cien kvót.

Informovala o tom Rada EÚ zastupujúca krajiny Únie. Dohodnutá úprava počíta s cenovým stropom 45 eur za tonu vyprodukovaného CO2, po dosiahnutí ktorého by sa automaticky uvoľňovali kvóty z rezervy trhovej stability.

Systém emisných kvót EÚ ETS má motivovať k znižovaniu emisií. Spoločnosti si musia kupovať kvóty za každú tonu oxidu uhličitého, ktorú vypustia. Čím viac emisií, tým majú vyššie náklady, a preto sa im oplatí investovať do čistejších technológií. Systém EU ETS 1 je hlavným európskym trhom s emisnými kvótami, týka sa energetiky, veľkého priemyslu a leteckej dopravy v EÚ.

Rozšírenie systému EU ETS 2 má byť zavedené po ročnom odklade v roku 2028 a má sa týkať cestnej dopravy či vykurovania budov. Súčasťou ETS 2 má byť aj sociálno-klimatický fond, ktorý má zmierniť dopady na nízkopríjmové domácnosti.

Aby mohla upravená podoba systému vstúpiť do platnosti, musia ju najprv formálne schváliť štáty aj europarlament. (ČTK)

Viac osôb sa totiž rozhodlo vrátiť domov, a to aj napriek často nebezpečným a nestabilným podmienkam, uviedla OSN.

Ku koncu roka 2025 bolo na svete 117,8 milióna ľudí násilne vysídlených zo svojich domovov, čo znamená pokles o 5,4 milióna v porovnaní s predchádzajúcim rokom, uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Zároveň však dodal, že počet ľudí, ktorí boli nútení utiecť v dôsledku vojny, násilia a prenasledovania, zostáva „neprijateľne vysoký“ a vyzval na prijatie opatrení na výrazné zníženie dlhodobého vysídlenia v nasledujúcom desaťročí.

UNHCR vo svojej výročnej správe vysvetlil, že pokles počtu týchto ľudí súvisí s „prudkým nárastom“ množstva utečencov a vnútorne vysídlených osôb, ktoré sa vracajú domov. Celkovo sa v roku 2025 takto vrátilo 14,7 milióna ľudí. Bolo medzi nimi aj 4,4 milióna utečencov, ktorí sa prišli do krajín svojho pôvodu, čo je druhý najvyšší počet od začiatku vedenia záznamov pred 60 rokmi. (AFP, TASR)

Stalo sa tak po tom, ako proti nemu vystúpili takmer dve desiatky žien s obvineniami, z ktorých niektoré siahajú až do 90. rokov.

Šesťdesiatsedemročný umelec, významná osobnosť francúzskej popkultúry s viacerými úspešnými albumami a desiatkami filmových úloh, akékoľvek pochybenie odmieta.

Sudca v parížskom Nanterre obvinil Bruela zo znásilnenia, pokusu o znásilnenie, sexuálneho napadnutia a sexuálneho obťažovania. Prokuratúra uviedla, že trestné činy sa týkajú deviatich poškodených žien a udalostí z rokov 2010 až 2019.

Ďalších 13 osôb ho obvinilo zo znásilnenia, pokusu o znásilnenie, sexuálneho napadnutia a obťažovania v období rokov 1992 až 2008. Tieto prípady sú tiež pripojené k vyšetrovaciemu spisu, aj keď podľa prokuratúry sa „v tomto období javia ako premlčané“.

Bruel bol prepustený na slobodu pod súdnym dohľadom, uviedla jeho právnička Fanny Colinová. Sudca totiž zamietol návrh prokuratúry na jeho vzatie do vyšetrovacej väzby. (AFP, TASR)

Protestujúci hádzali do bezpečnostných zložiek tehly, kamene či fľaše a zakladali malé požiare.

Násilnosti vypukli po medializácii správy o útoku nožom, po ktorom bol 30-ročný sudánsky žiadateľ o azyl obvinený z pokusu o vraždu.

Maskovaní výtržníci v stredu rozbíjali tehly na stenách domov a dlaždice na chodníkoch s veľkými kladivami, aby ich následne hádzali do ťažkoodencov. Na jednom mieste si skupina vytvorila zákryt z častí plota priamo na ceste.

Ťažkoodenci sa výtržníkov snažili zatlačiť aj s pomocou áut, no tí sa stále vracali a hádzali do nich rôzne predmety, priblížila situáciu stanica Sky News. Polícia preto použila vodné delá a plastové projektily. Do protestov sa podľa odhadov zapojilo približne 200 ľudí, medzi nimi mnohí tínedžeri.

Centrum Belfastu pritom bolo v neskorých popoludňajších hodinách takmer prázdne. Reštaurácie a obchody boli zatvorené, a verejná doprava nepremávala pre obavy z opakovania utorkových nepokojov. (AP, AFP, TASR)

Najnovšiu vlnu útokov začala v stredu pred polnocou.

Vlna útokov bola zameraná na „vojenské prieskumné kapacity, komunikačné systémy a stanovištia protivzdušnej obrany na území Iránu“. Iránske Revolučné gardy (IRGC) zase uviedli, že v reakcii na údery Spojených štátov zasiahli základne v Kuvajte a Bahrajne.

„Príslušníci námornej pechoty, letectva a námorníctva Spojených štátov použili presne navádzanú muníciu proti iránskym cieľom, ktoré predstavovali hrozbu pre americké sily a medzinárodné obchodné lode plaviace sa vo vodách regiónu (Blízky východ),“ uviedlo Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) na sieti X.

„Údery sú odpoveďou na neoprávnenú a pokračujúcu agresiu Iránu. Americké sily zostávajú ostražité, pripravené zasiahnuť a schopné spôsobovať protivníkovi straty,“ dodalo CENTCOM.

Iránske Revolučné gardy tvrdia, že v reakcii na údery Spojených štátov zasiahli takmer dve desiatky cieľov. „Počas dvoch vĺn útokov bolo zasiahnutých 18 dôležitých cieľov americkej armády na leteckých základniach,“ v Kuvajte uviedli IRGC vo vyhlásení, ktoré citovala štátna agentúra IRNA. (AFP, AP, DPA, TASR)

Agentúra Mehr uviedla, že vojenské velenie nariadilo úplné uzavretie tohto prielivu pre všetky plavidlá, vrátane ropných tankerov a obchodných lodí.

Teherán tak reagoval na najnovšie útoky zo strany Spojených štátov. Armáda USA však poprela tvrdenia Iránu o uzavretí Hormuzu.

„Akákoľvek lodná doprava cez Hormuzský prieliv bude cieľom útoku,“ uviedlo iránske centrálne velenie Chátam al-Anbijá podľa agentúry Tasním a dodalo, že prieliv je teraz „úplne uzavretý pre všetky typy plavidiel“.

Iránske Revolučné gardy, citované štátnou televíziou IRIB a agentúrou Mehr, informovali, že „dve lode, ktoré sa pokúsili nelegálne preplávať Hormuzským prielivom, boli zasiahnuté“.

Iránska armáda tiež uviedla, že uzavretie prielivu bolo vyvolané zmenenou bezpečnostnou situáciou po najnovších amerických útokoch, napísala agentúra DPA.

Armáda USA neskôr poprela tvrdenie Teheránu o tom, že Hormuz bol úplne uzavretý. „PRAVDA: Obchodné lode dnes večer naďalej prechádzajú do a z Hormuzského prielivu,“ napísalo Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) na sieti X. (AFP, Al-Džazíra, TASR)

Reagoval tak na kritiku, že výber môže súvisieť s Trumpovou politikou smerujúcou k obmedzeniu programov diverzity a inklúzie.

Isaacman v príspevku na sociálnych sieťach zdôraznil, že zloženie posádok neovplyvňujú politickí nominanti, ale rozhoduje o ňom Zbor astronautov NASA na základe odbornosti, skúseností a pripravenosti. „Posádka je zostavená tak, aby mala najväčšiu šancu splniť ciele misie,“ uviedol riaditeľ.

NASA predstavila v utorok posádku misie Artemis 3, naplánovanej na koniec roka 2027. Tvoria ju Američania Randy Bresnik, Frank Rubio a Andre Douglas a taliansky astronaut Luca Parmitano z Európskej vesmírnej agentúry (ESA).

Pôvodne mala dopraviť prvých ľudí na Mesiac od roku 1972, to sa však po zmene plánov stane až počas misie Artemis 4, ktorá je plánovaná na rok 2028. Artemis 3 sa po novom zameria na testovanie technológií na obežnej dráhe Zeme.

NASA v minulosti deklarovala, že na povrch Mesiaca vyšle ženu a osobu inej farby pleti. Vlani však z niektorých svojich webových stránok odstránila formulácie týkajúce sa tohto záväzku a diverzity v širšom zmysle.

Stalo sa tak po tom, ako Trump nariadil federálnym agentúram zrušiť programy DEI (Diversity, Equity and Inclusion – rozmanitosť, rovnosť a inklúzia). Aj keď NASA oficiálne neodstúpila od tohto záväzku, už ho explicitne nespomína, píše AFP.

Posádka predchádzajúcej misie Artemis 2, ktorá v apríli obletela Mesiac, bola zostavená ešte pred návratom Trumpa do Bieleho domu a zahŕňala Victora Glovera a Christinu Kochovú – prvého afroamerického astronauta a prvú ženu na lunárnej orbite -, ako aj Jeremyho Hansena, prvého Kanaďana na takejto misii. Veliteľom bol Američan Reid Wiseman. (TASR, AFP)

Čínski agenti ich mali využívať na získavanie utajovaných informácií od Američanov s bezpečnostnou previerkou.

Minulý týždeň spravodajská aliancia Five Eyes, ktorú tvoria Spojené štáty, Veľká Británia, Austrália, Kanada a Nový Zéland, vydala varovanie, že čínske vojenské spravodajské služby využívajú LinkedIn a ďalšie pracovné platformy na získavanie tajných informácií, informuje agentúra AFP.

Ministerstvo spravodlivosti USA vo vyhlásení oznámilo skonfiškovanie domén, ktoré mali byť používané falošnými konzultačnými webovými stránkami na oslovovanie Američanov s prístupom k utajovaným skutočnostiam.

Toto „zaistenie vysiela jasný odkaz, že akékoľvek pokusy zneužiť Američanov, ktorí dostali prístup k najcitlivejším informáciám našej krajiny, budú odhalené a zlikvidované,“ uviedla americká federálna prokurátorka pre okres Columbia Jeanine Pirrová.

Zástupca riaditeľa kontrarozviedky FBI Roman Rozhavsky povedal, že tento zásah ukazuje „do akých krajností sú spravodajské služby čínskej vlády ochotné zájsť, keď sa snažia s pomocou obsahu generovaného umelou inteligenciou oklamať, nalákať alebo prinútiť súčasných a bývalých držiteľov amerických bezpečnostných previerok k zdieľaniu citlivých informácií.“

Námestník ministra spravodlivosti pre národnú bezpečnosť John A. Eisenberg varoval Američanov, aby k ponukám rýchleho zárobku za nejasné konzultačné služby pristupovali „s mimoriadnou opatrnosťou a boli ostražití pri varovných signáloch.“

Rezort spravodlivosti vo vyhlásení tiež uviedol, že nemenovaní organizátori stojaci za týmito webovými stránkami „popreli akúkoľvek účasť zahraničnej vlády“ na ich aktivitách. (TASR, AFP)

Podľa agentúry AFP to bola pápežova nepriama narážka na administratívu Donalda Trumpa.

V kázni sa Lev XIV. zmienil aj o migrácii, keď povedal, že kresťania nemôžu „opúšťať tých, ktorí utekajú pred biedou“.

„Nemôžeme veriť v Ježiša a podporovať vojnu. Nemôžeme veriť v Ježiša a zabíjať nevinných,“ zdôraznil pápež pred tisíckami veriacich vrátane španielskeho kráľa Filipa VI. a kráľovnej Letizie. Prítomný bol aj premiér Pedro Sánchez a členovia španielskej i katalánskej vlády.

Slovné spojenie „spravodlivá vojna“, ktoré používa Washington v súvislosti s konfliktom s Iránom, označil pápež za „zastarané“.

AFP pripomenula, že Trumpova administratíva opakovane obhajuje útok na Irán ako snahu zabrániť tejto krajine vyvinúť a vyrobiť jadrové zbrane. Americký viceprezident J. D. Vance, ktorý pred časom konvertoval na katolicizmus, tento koncept „spravodlivej vojny“ podporuje. Pápeža vyzval, aby bol pri teologických vyjadreniach opatrný.

Pápež Lev XIV. sa dlhodobo stavia kriticky k vojne na Blízkom východe a vyzýva aj na dôstojné prijímanie migrantov a ich integráciu. V apríli označil Trumpove hrozby voči Iránu za „skutočne neprijateľné“ a vyzval Američanov, aby vyvinuli na svojich zákonodarcov tlak, aby „pracovali pre mier“.

Trump pápeža opakovane kritizoval ako „slabého v otázkach kriminality a hrozného v zahraničnej politike“, na čo Lev reagoval, že má „morálnu povinnosť ozvať sa“. (TASR, AFP)