V rozhovore s ČTK to povedal český veľvyslanec pri NATO David Konecký.

Rozsiahly konflikt medzi NATO a Ruskom v nasledujúcich rokoch nepredpokladá, podmienkou je podľa neho ale ďalšie posilňovanie aliančného odstrašenia. Bezpečnostné prostredie sa podľa Koneckého bezprecedentne zmenilo a rovnako úroveň hrozby. (ČTK)

Takmer 3000 ľudí je nezvestných. Informovali o tom tamojšie úrady.

Nepál v sobotu oznámil, že počet obetí dosiahol 626 ľudí, pričom ďalších 2426 ľudí vrátane stoviek cudzincov je nezvestných.

Za hranicami v Tibete, ktorý je pre zahraničných novinárov z veľkej časti nedostupný, zahynulo sedem ľudí a 554 zostáva nezvestných, informovala v sobotu ráno čínska tlačová agentúra Sinchua. Úrady tiež uviedli, že z Tibetu evakuovali 555 uviaznutých turistov a 499 čínskych obyvateľov.
Indické úrady zase informovali, že z riek tečúcich z Nepálu vytiahli sedem tiel, ktoré sú pravdepodobne obeťami povodní.

Počet nezvestných cudzincov zostáva na úrovni 517. Pátranie v sobotu sťažovali obavy z ďalších povodní v postihnutých oblastiach.

Príval ľadu a blata spôsobil vznik obrovských jazier a jedna z týchto vodných plôch sa stala priamou hrozbou pre záchranárov, ktorí prehľadávajú región v snahe nájsť zvyšných preživších.

V Tibete, kde sú čínske úrady jediným zdrojom informácií, Peking pozastavil záchrannú operáciu v najviac postihnutej oblasti Gyirong pre riziko nových záplav. Neskôr však oznámil, že hrozba pominula. (TASR, AFP, AP, DPA)

Americkí vojaci z plavidla odviedli niekoľko osôb.

Južné velenie amerických ozbrojených síl (SOUTHCOM), ktoré dohliada na vojenské operácie v regióne, uviedlo, že loď sa nachádzala v medzinárodných vodách a využíval ju gang Los Choneros (pomenovaný podľa mesta Chone). Ide o jeden z najvplyvnejších zločineckých gangov v Ekvádore, píše DPA.

Ľudí evakuovaných z lode odovzdali ekvádorským úradom, uviedlo v piatok SOUTHCOM na platforme X. Dodalo, že operácia bola vopred koordinovaná s ekvádorskou vládou.

Na rozdiel od vyhlásení po predchádzajúcich amerických útokoch na plavidlá v tejto oblasti podozrivé z pašovania drog najnovšie vyhlásenie neuvádzalo, že pri operácii niekto zahynul.

„Tento zásah odrezáva kľúčový článok v logistickom reťazci pašerákov,“ uviedlo SOUTHCOM.
Americká armáda od minuloročnej jesene na príkaz prezidenta Donalda Trumpa opakovane útočila na lode v Karibiku a vo východnom Tichom oceáne s tvrdením, že sa využívali na pašovanie drog do Spojených štátov. Americkí predstavitelia pritom často označovali ľudí zabitých pri týchto útokoch za „narkoteroristov“.

Podľa kritikov však tieto smrtiace útoky v medzinárodných vodách nie sú v súlade s medzinárodným právom. (TASR, DPA)

Ak obnovenie rokovaní podporia, krajina sa zaradí medzi popredných kandidátov na vstup do EÚ spolu s Čiernou Horou.

Hlasovanie môže znovu otvoriť otázku vstupu tejto strategicky významnej severskej krajiny do Únie a prichádza v čase, keď vojna na Ukrajine, rastúci význam Arktídy a zmeny v bezpečnostnom prostredí menia pohľad Islandu na jeho miesto v Európe.

Podľa odhadu islandského ministerstva zahraničných vecí by sa prístupové rokovania mohli začať ešte do konca roka 2026 a v prípade ochoty oboch strán by mohli trvať rok a pol, prípadne dva roky. Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová tento týždeň uviedla, že krajina by mohla byť pripravená vstúpiť do EÚ v priebehu roka či dvoch.

Island požiadal o členstvo v EÚ v júli 2009 a prístupové rokovania sa začali o rok neskôr. V roku 2013 Reykjavík rokovania pozastavil. V tom čase bolo otvorených 27 z 35 vyjednávacích kapitol, pričom 11 bolo predbežne uzavretých. V marci 2015 tamojšia vláda požiadala, aby sa Island už nepovažoval za kandidátsku krajinu EÚ. Medzi oboma stranami panovali nezhody najmä v oblasti rybolovu.

Verejnosť je v otázke obnovenia rokovaní výrazne rozdelená. Tesná väčšina Islanďanov podľa posledného prieskumu agentúry Gallup odmieta opätovné rokovania s EÚ. Prieskum uskutočnený od 24. do 27. augusta na vzorke 4583 ľudí ukázal, že proti nim je 51,6 percenta respondentov, zatiaľ čo 48,4 percenta ich podporuje.

V predchádzajúcom prieskume spoločnosti Maskína z 21. až 25. augusta podporovalo obnovenie rokovaní 51,3 percenta respondentov, zatiaľ čo 48,7 percenta bolo proti.
Island je pritom s Úniou už dnes úzko prepojený.

Je členom Európskeho hospodárskeho priestoru, a teda súčasťou jednotného trhu, ako aj schengenského priestoru. Plné členstvo by mu však umožnilo priamo sa podieľať na rozhodovaní EÚ a zároveň by znamenalo vstup do colnej únie či možnosť neskoršieho prijatia eura.

Jednou z najväčších prekážok prípadného členstva bude opäť rybolov. Ide o dôležitú súčasť islandskej ekonomiky aj národnej identity a prípadné uplatňovanie spoločnej rybárskej politiky EÚ vyvoláva obavy z rozšíreného prístupu zahraničných lodí do islandských vôd. Ryby a morské produkty predstavovali v roku 2025 takmer 40 percent vývozu krajiny, vyplýva z Islandského štatistického úradu.

Analytička Vilborg Ása Guðjónsdóttir z Islandskej univerzity v Reykjavíku v rozhovore pre TASR uviedla, že pri prípadných prístupových rokovaniach bude musieť byť EÚ v otázke rybolovu flexibilná a ochotná pristúpiť na kompromis, inak sa Island jej členom nestane.

Do debaty výraznejšie vstupuje aj bezpečnostná situácia. Island je zakladajúcim členom NATO, nemá však vlastnú stálu armádu. Rastúci význam Arktídy a strategická poloha ostrova v severnom Atlantiku opäť zvýraznili diskusiu o jeho bezpečnostných a geopolitických väzbách.

Island je v súčasnosti podľa Guðjónsdóttir v lepšej vyjednávacej pozícii než v roku 2009, keď požiadal o členstvo v EÚ. „Ekonomicky sa mu darí oveľa lepšie,“ uviedla a poukázala aj na ďalšie významné zmeny, ako odchod Británie z EÚ a politiku Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa.

Ak Islanďania obnovenie rokovaní podporia, pôjde iba o prvý krok. O prípadnom členstve by po ukončení prístupových rokovaní napokon rozhodovali v samostatnom referende. Island má približne 400.000 obyvateľov a v prípade vstupu do EÚ by sa stal jej najmenšou členskou krajinou z hľadiska počtu obyvateľov.

Navrhol to guvernér amerického štátu Tennessee Bill Lee.

Rodáčka z Tennessee zomrela v utorok vo veku 80 rokov po krátkom boji s rakovinou. Lee vo svojom vyhlásení uviedol, že premenovanie medzinárodného letiska v Nashville by bolo náležitou poctou jednej z najobľúbenejších osobností tohto štátu, pričom dodal, že návrh už prediskutoval s ľuďmi z jej tímu.

Správa letísk metropolitnej oblasti Nashville by však zrejme musela prehodnotiť svoje pravidlá, ktoré v súčasnosti umožňujú pomenovať letiskové objekty len po osobnostiach, ktoré zomreli najmenej pred dvoma rokmi. Pravidlá vrátane guvernérovho návrhu by mal úrad prerokovať na svojom zasadnutí 17. septembra, dodáva AP.

Už v januári 2025, teda dávno pred úmrtím obľúbenej speváčky, spustili fanúšikovia online petíciu, ktorou vyzvali úrady, aby na jej počesť premenovali medzinárodné letisko v Nashville. Po jej úmrtí sa záujem o petíciu výrazne zvýšil, pričom v piatok už získala viac než 155.000 podpisov. (TASR, AP)

Úrady v sobotu ráno informovali, že z oblasti museli evakuovať stovky ľudí.

Útok sa odohral v piatok krátko po 20:00 h miestneho času (19:00 h SELČ) v dedine Myla v okrese Buča. Podľa šéfa mestskej správy Tymura Tkačenka pri ňom vypukol požiar, ktorý sprevádzali výbuchy. Pri útoku sa zranilo šesť osôb a „viac než 200 ľudí vrátane detí museli z oblasti evakuovať“.

Prokuratúra uviedla, že vyšetrovanie sa zameria na kontrolu potrebných povolení a súhlasov s cieľom zistiť, či výbušné predmety a materiály boli v areáli podniku skladované zákonným spôsobom.
Rusko a Ukrajina už niekoľko mesiacov zintenzívňujú útoky na veľké vzdialenosti a čoraz častejšie zasahujú civilnú infraštruktúru vrátane logistických skladov, ako aj ropných a prístavných zariadení. V dôsledku týchto útokov však narastá aj počet obetí medzi civilistami.

Ukrajinský premiér Serhij Koreckyj vyjadril poľutovanie, že sa úrady nepoučili z júlového útoku na sklad munície v meste Vyšneve, ktoré sa nachádza západne od hlavného mesta.

Vyšetrovanie vtedy odhalilo závažné zlyhania zo strany štátneho podniku, ktorý napriek blízkosti obytných budov nedodržal bezpečnostné štandardy. Koreckyj na sieti Telegram napísal, že v piatom roku invázie možno opakovanie tých istých chýb považovať za „trestuhodnú nedbanlivosť“.

„Všetci zodpovední musia bez výnimky čeliť prísnemu trestu, aby takéto situácie už nikdy nenastali,“ dodal. (TASR, AFP)

Poľsko tak má k dispozícii už osem viacúčelových bojových lietadiel piatej generácie.

Prvé tri stíhačky F-35 od amerického zbrojárskeho koncernu Lockheed Martin dorazili na 32. taktickú leteckú základňu v Lasku koncom mája. V poľských ozbrojených silách dostali oficiálne označenie „Husarz“ (husár), ktoré odkazuje na poľské jazdectvo.

Poľsko podpísalo dohodu o kúpe 32 lietadiel F-35 s vládou Spojených štátov v januári 2020 v hodnote približne 4,6 miliardy dolárov (asi 3,91 miliardy eur). Ide druhý najväčší nákup vojenskej techniky v histórii krajiny.

Prvá zo stíhačiek určených pre poľské letectvo opustila výrobnú linku v novembri 2024, pričom Poľsko by malo mať obidve kompletné letky k dispozícii do roku 2029. Do konca tohto roka by malo prísť celkovo 14 lietadiel a ďalších 12 sa očakáva v priebehu roka 2027. (TASR, PAP)

Uviedol to americký prezident Donald Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social.

„Na môj pokyn minister zahraničných vecí Marco Rubio a minister vojny Pete Hegseth, v úzkej spolupráci s veľmi rešpektovanou dočasnou prezidentkou Venezuely Delcy Rodríguezovou a prostredníctvom partnerstva so súkromným sektorom, zabezpečili väčšinovú kontrolu USA nad viac než 65 MILIARDAMI BARELOV preukázaných zásob ropy vo Venezuele, a to bez akýchkoľvek nákladov pre amerických daňových poplatníkov,“ uviedol Trump.

„Táto historická transakcia VIAC NEŽ ZDVOJNÁSOBÍ americké ropné rezervy, výrazne zvýši naše zásoby ropy a v dlhodobom horizonte podstatne zníži ceny benzínu pre všetkých Američanov,“ pokračoval Trump s tým, že ide o najväčší obchod s ropou v dejinách sveta.

Ďalšie podrobnosti dohody neboli bezprostredne známe, pričom informáciu zatiaľ nepotvrdila ani Venezuela, uvádza agentúra DPA.

Trumpova administratíva sa usiluje využiť rozsiahle venezuelské zásoby ropy v prospech USA a výrazne zasahuje do ropného priemyslu a politického diania v krajine, ktorá disponuje najväčšími preukázanými zásobami ropy na svete. Trump zároveň čelí tlaku americkej verejnosti, pretože vojna v Iráne dvíha ceny palív v USA nahor, pripomína DPA. (TASR, DPA, CNN)

Povedal to šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Budanov.

Dohodu o ukončení štyri a pol roka trvajúceho konfliktu však v blízkej dobe nečaká, dodal. Kremeľ sa k možnému obnoveniu rozhovorov odmietol vyjadriť.

„Myslím, že všetci uvidia, že rokovania sa začnú veľmi skoro. Budú sa však týkať hlavne technickej stránky veci a príprav na niečo veľké, k čomu sa, ako dúfam, prepracujeme,“ povedal Budanov v rozhovore s ukrajinskou novinárkou Natalijou Mosejčukovou. (Reuters, ČTK)

Zišli sa na podporu pochodu za volebné právo a rasovú spravodlivosť.

Podľa organizátorov protestu, za ktorým stoja hnutia za občianske práva, odbory, študenti či černošské organizácie, sú volebné práva a ďalšie slobody v krajine ohrozené.

Akcia, nazvaná Pochod na Washington 2026, sa koná po tom, ako Najvyšší súd USA oslabil kľúčové časti zákona o volebných právach, čím v južných štátoch USA vedených republikánmi spustil sériu bitiek o prerozdelenie volebných obvodov, aby lepšie vyhovovali Republikánskej strane. (Reuters, ČTK)

Útok sa stal tento rok v marci.

Incident bol prvým zo série obdobných útokov namierených proti židovskej komunite, ktoré tento rok mesto zasiahli.

Štyri záchranné vozidlá, ktoré patrili židovskej dobrovoľníckej zdravotníckej organizácii Hatzolah, páchatelia zapálili v noci na 23. marca v blízkosti synagógy vo štvrti Golders Green na severe Londýna. (Reuters, ČTK)

Ide o pomoc pri vybavovaní prípadov migrantov v severoafrickej exkláve Ceuta.

K žiadosti pristúpilo takmer mesiac po tom, ako cez hranicu z Maroka naraz prešli desaťtisíce ľudí.

Španielsky minister vnútra Fernando Grande-Marlaska požiadal generálnu riaditeľku Európskej komisie pre migráciu a vnútorné záležitosti Beate Gminderovú o pomoc agentúry Frontex pri kontrole migrantov, ktorí sa v exkláve zdržiavajú nelegálne. Španielsko zároveň požiadalo o vyslanie ďalších desiatich príslušníkov agentúry. (Reuters, TASR)

Uviedol to v piatok ukrajinský minister poľnohospodárstva Taras Vysockyj.

Obe krajiny v uplynulých týždňoch zintenzívnili útoky na ekonomické ciele, ako sú veľké maloobchodné reťazce. Rusko podľa správy zasahovalo sklady hlavných sietí supermarketov na Ukrajine, poštovú službu a obchody s tovarom pre domácnosť.

„K dnešnému dňu bolo zničených zhruba 90 percent potravinovej logistiky prevádzkovanej maloobchodnými reťazcami, ale to neznamená, že Ukrajinci zostanú bez jedla,“ povedal Vysockyj podľa tlačovej agentúry Ukrinform. (Reuters, TASR)

Na Floride čelí obvineniu z násilného potláčania protivládnych protestov vo svojej krajine v roku 2013 a 2014, vrátane mučenia zadržaných vo väzbe.

Nie je pravdepodobné, že by Rafael Quero Silva bol teraz súdený vo Venezuele.

K žalobe, ktorú na Quera Silvu na Floride podalo päť venezuelských emigrantov, prispelo jeho účinkovanie v telenovele Má dokonalá rodina. V nej hral policajta a venezuelskí emigranti ho videli na španielsky vysielajúcej americkej stanici Telemundo. (El País, ČTK)

Oznámil to v piatok na sieti X.

Odvolanie Fedorova prezidentom Zelenským vyvolalo v júli na Ukrajine protesty.

„Vyjadril som Guidovi svoju vďaku za jeho osobnú podporu a za ponuku slúžiť ako jeho poradca pre obranné inovácie. Som hlboko vďačný za túto dôveru a strategické partnerstvo. V tejto úlohe budem pomáhať Taliansku pri zavádzaní moderných vojenských technológií, posilňovaní jeho obranného sektora a prispôsobovaní sa vznikajúcim globálnym bezpečnostným výzvam,“ napísal. (TASR)

Uviedol to v televízii OTV Jekaterinburský a Verchoturský metropolita Jevgenij.

„Ľudia sú emocionálne náchylní na paniku. Keď dôjde cukor, múka, pohánka alebo benzín, ľudia sa obávajú o svoje rodiny a budúcnosť. Preto je to normálna ľudská reakcia. Stojí za to modliť sa, aby sa to vyriešilo,“ povedal kňaz. Za súčasných okolností „môžeme len dúfať v zázrak“. „Myslím si, že je to nielen možné, ale aj nevyhnutné – modliť sa,“ odporučil Jevgenij. (The Moscow Times, TASR)

Má ísť cez rieku Morava pri obci Angern an der March, ležiacej oproti slovenskej Záhorskej Vsi.

V regióne musí existovať „priame a spoľahlivé cestné spojenie“ so Slovenskom, uviedol v piatok zástupca krajinskej hajtmanky zodpovedný za dopravu Udo Landbauer.

V súčasnosti spája Angern a Záhorskú Ves iba kompa ako jediné priame regionálne spojenie cez Moravu. Z dôvodu nízkej hladiny rieky v poslednom čase nepremávala, čo vyvolalo frustráciu ľudí dochádzajúcich za prácou. Požiadavka vybudovať most preto silnie. (ORF, APA, TASR)

Súčasne ich je zhruba 300.

Ukrajina, ktorá sa piatym rokom bráni ruskej agresii, v posledných mesiacoch zintenzívnila údery často hlboko v ruskom vnútrozemí, kde sa zameriava hlavne na rafinérie či logistické sklady s proklamovaným cieľom oslabiť schopnosť Moskvy viesť vojnu a preniesť jej dopady na Rusko. (Reuters, TASR)

„Je ich potrebných viac: Máme konkrétny cieľ a túto úlohu splníme,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom prejave s odvolaním sa na počet vypúšťaných dronov.

V Univerzitnej nemocnici v Splite v piatok na následky zranení zomrel 79-ročný muž.

Ďalší traja pacienti sú v život ohrozujúcom stave, uviedla nemocnica.

Prvou obeťou bola 34-ročná žena z Bosny a Hercegoviny, ktorá zomrela priamo na mieste požiaru. Ďalších ťažko zranených pacientov v kritickom stave ošetrujú na jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocniciach v Splite a Záhrebe. (HINA, TASR)

Popri ceste do kráľovského paláca sa zhromaždili tisíce ľudí.

S kráľom sa prišlo do ulíc Osla naposledy rozlúčiť napriek daždivému počasiu viac ako 10-tisíc ľudí, napísala NRK s odvolaním sa na miestnu políciu. Pri prejazde pohrebného auta s telom zosnulého kráľa panovalo takmer úplné ticho.

Kráľ Harald V. zomrel v piatok ráno vo veku 89 rokov. (NRK, AFP, TASR)