Vyzdvihol v ňom štedrosť svojho otca Haralda V. aj jeho vernosť hodnotám a záväzkom.

Ako silný a dojímavý zážitok opísal 53-ročný panovník okamih, keď sa pred Kráľovským palácom v Osle zhromaždili tisíce ľudí, ktorí tam od piatka (28. 8.) prinášajú kvety, zapaľujú sviečky a zanechávajú odkazy. Viditeľne dojatý Haakon VIII. pripomenul, že jeho rodičia by v sobotu oslávili 58. výročie svadby. Kráľovná Sonja (89) bola pre jeho otca veľkou oporou.

„Všetko najlepšie k výročiu, milá mama,“ povedal zadržiavajúc slzy. Harald V. mal v srdci osobitné miesto pre deti a mladých ľudí a bol dobrým poslucháčom. „Ku každému sa správal s úctou a štedrosťou a nikdy nerobil rozdiel medzi ľuďmi,“ povedal Haakon VIII.

Poďakoval otcovi za to, že jemu a jeho sestre, princeznej Marte Louise, bol „dobrým otcom“ a priznal, že ho teraz čaká „veľká úloha“. „Neustále nám v rodine pripomínal, že každý musí robiť veci vlastným spôsobom. Nájsť si svoju vlastnú formu. Byť sám sebou. Teraz je rad na mne,“ povedal Haakon VIII.

Nový kráľ prijal v sobotu predstaviteľov Nórskej cirkvi, parlamentu a najvyššieho súdu, ako aj premiéra Jonasa Gahra Störeho. Ten sa pristavil pri rakve s telom Haralda V., ktorú do Kráľovského paláca previezli v piatok večer, a následne sa pred palácom neformálne rozprával so smútiacimi ľuďmi.

Nový panovník zloží v utorok (1. 9.) o 13.00 h SELČ v nórskom parlamente ústavou predpísanú prísahu. S manželkou, kráľovnou Mette-Marit, nebudú korunovaní, keďže v Nórsku zrušili korunovácie v roku 1908. Podľa tradície však môžu požiadať o požehnanie v katedrále v Trondheime, kde nórskych kráľov korunovali v rokoch 1814 – 1906. (TASR, AFP, DPA)

Na miesto prišli jednotky izraelskej armády a pohraničnej stráže, aby osadníkov z budovy vypudili.

Útočníci sa vo vnútri domu, kde jeho obyvatelia zostali, zabarikádovali. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu incident odsúdil, čo agentúra AFP označila za z jeho strany zriedkavý krok.

Obyvatelia domu uviedli, že vojaci zasiahli proti nim samotným. Osadníci začali blokádu dediny Kusra na začiatku tohto mesiaca, pričom znemožňovali dodávky potravín a vody obyvateľom, čo vyvolalo medzinárodnú kritiku.

Izraelská armáda uviedla, že na miesto prišla po prijatí správ o vpáde izraelských výtržníkov a násilných stretoch, vrátane hádzania kameňov na Palestínčanov a ďalších civilistov. Armáda dodala, že si je vedomá správ o zraneniach medzi Palestínčanmi. Podľa serveru The Times of Israel (ToI) bola do nemocnice prevezená najmenej jedna palestínska žena.

Bezpečnostné sily podľa armády najprv začali s vyvádzaním výtržníkov z priestorov domu a ich oddeľovaním od palestínskeho obyvateľstva, neskôr tiež zabavili niekoľko vozidiel, ktorými osadníci prišli. Podľa ToI však neboli hlásené žiadne zatknutia. Server dodal, že nie je zrejmé, či v dedine alebo dokonca vo vnútri domu zostali nejakí osadníci.

Majiteľ domu Luaj Bajrútí však neskôr agentúre Reuters povedal, že izraelská armáda pri zásahu obyvateľov domu spútala a zbila. Saddám Udaj, ktorý v budove tiež bol, uviedol, že vojaci obyvateľov dočasne zadržali. Osadníkov, ktorí do domu prenikli, podľa neho naopak nezatkli a nechali odísť. Armáda na otázku agentúry ohľadom zbitia obyvateľov domu neodpovedala.

V blízkej dedine Džalúd podľa agentúry Anadolu napadli okupanti jednu palestínsku rodinu a dvoch novinárov.

„Dôrazne odsudzujem kriminálne násilné činy v dedinách Kusra a Džalúd, ktoré spáchala hŕstka výtržníkov, ktorí porušujú zákon, pôsobia značnú krivdu zákonu dbalej židovskej komunite, narúšajú misie izraelskej armády a poškodzujú postavenie Izraela vo svete,“ cituje AFP z vyhlásenia premiéra Netanjahua.

Násilie židovských osadníkov voči Palestínčanom na okupovanom Západnom brehu rastie od októbra 2023. Podľa dát Palestínskej samosprávy tam osadníci či izraelskí vojaci zabili najmenej 1 103 Palestínčanov, a to ako ozbrojencov, tak aj civilistov. Naopak, pri palestínskych útokoch či izraelských vojenských operáciách bolo podľa agentúry AFP na Západnom brehu zabitých najmenej 48 Izraelčanov. (TASR, AFP, ToI)

V dueli zdolali na domácej pôde hráčov Ružomberka 2:1. Dvoma gólmi o tom rozhodol Eynel Soares.

Rozhodujúci strelil v závere z pokutového kopu. Oba tímy začínali stretnutie bez plného bodového zápisu, a Liptáci si tak musia na ligový triumf ešte počkať. Na konte majú jeden bod a sú na dne tabuľky. Trenčania sú s piatimi bodmi a so zápasom k dobru na priebežnej 8. priečke.

Pri otváracom góle stretnutia odviedol najväčší kus práce Clement Ansah. Ghančan sa v 4. minúte prvým dotykom do prázdneho priestoru zbavil brániacich hráčov, počkal si na nábeh Soaresa a ten pridal druhý gól v sezóne.

Po nacvičenom rohovom kope pohrozil kapitán hostí Oliver Luterán, ktorý zostal osamotený na zadnej žrdi. Ansah mohol mať po prvom polčase na svojom konte okrem asistencie aj gól, keď sa nebránený dostal k zakončeniu. Jeho pokus však skončil na brvne aj zásluhou brankára Húsku.

Prvý gól Ružomberčanov z hry v tejto sezóne prišiel v 74. minúte po spolupráci dvoch striedajúcich hráčov. Matěj Koubek zakončil do prázdnej bránky po tom, čo ho prudkou prihrávkou našiel Filip Souček. Ten mohol o päť minút neskôr pridať rozhodujúci presný zásah, no zlyhal v koncovke po ďalšej situácii vyplývajúcej z rohového kopu.

V závere riadneho hracieho času potiahol hosťujúci Martin Bačík za dres Fedora Kasanu v súboji mimo loptu. Rozhodca Filip Malárik po konzultácii so systémom VAR ukázal na biely bod. Soares zostal pokojný a rozhodol. Brankár Trenčína Katič ešte po poslednej akcii zápasu zachránil domácich. (TASR)

Hostia viedli po prvom polčase 2:0, no nádejné skóre nedotiahli do trojbodového zisku.

V záverečnej štvrťhodine sa museli brániť v početnej nevýhode. Hostia mali v prvom polčase navrch herne aj gólovo. Dôležitý moment priniesla 37. minúta, v ktorej domáci brankár Trnovský odstúpil pre zranenie.

Jeho náhradník Domaniský inkasoval ešte do prestávky dva góly. V 41. minúte ho z priameho kopu prekonal Palumets a v nadstavenom čase dorazil Rehušovu strelu Kakay, 0:2. Domáci tréner poslal do druhého polčasu do hry Chimineca, ktorý už v 48. minúte strelou bez prípravy znížil na 1:2.

Druhý polčas bol v réžii Podbrezovej, ktorá vyrovnala v 64. minúte zásluhou Kováčika. Tretí gól však už nepridala a hostia sa dokázali ubrániť aj oslabeniu po druhej žltej karte Damjanoviča v 77. minúte. (TASR)

Podarilo sa im oslobodiť unesenú loď MV LUTUF. Pri zásahu zabili 14 pirátov.

Zničené boli štyri plavidlá, ktoré používali, oznámila v sobotu somálska vláda. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.

„Neustály vojenský tlak prinútil zvyšných pirátov opustiť loď,“ uvádza sa vo vyhlásení somálskej vlády. Unesenú loď sa následne podarilo zaistiť a potom pokračovala v plánovanej plavbe.

Podľa webovej stránky Marine Traffic loď plaviaca sa pod kamerunskou vlajkou vyplávala koncom júla z Turecka smerom do tanzánskeho prístavu Dar es Salaam. Niektoré médiá informovali, že prepravovala zbrane z Turecka, no somálske úrady túto informáciu pre agentúru AFP nepotvrdili.

Pirátstvo je pri pobreží Somálska, v Adenskom zálive a v Indickom oceáne už desaťročia bežným javom. Agentúra pre námorné obchodné operácie Spojeného kráľovstva (UKMTO) aktuálne varuje pred zvýšenou hrozbou pirátstva v somálskych vodách. Piráti sa zameriavajú predovšetkým na kontajnerové lode alebo ropné tankery. (TASR, AFP, DPA)

Ochranný balík, označovaný ako CPN, vláda nepredĺži. Uviedol to minister energetiky Milosz Motyka.

„Program CPN sme naplánovali do konca augusta. To je všetko, čo nám umožnili pokryť prostriedky zo štátneho rozpočtu,“ povedal Motyka počas festivalu Campus – Budúcnosť Poľska v severovýchodnom meste Olsztyn.

„Balík by pokračoval, keby prezident Karol Nawrocki podpísal zákon o mimoriadnom zdanení ziskov z pohonných látok namiesto toho, aby ho postúpil Ústavnému súdu na preskúmanie,“ dodal. Motyka označil prezidentov krok za „politický“, ktorý fakticky zabránil pokračovaniu CPN v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch.

„Vzhľadom na to a na napätú situáciu v štátnom rozpočte, teda výdavky na obranu, infraštruktúru, školstvo, zdravotníctvo či sociálne zabezpečenie, neplánujeme program predĺžiť,“ oznámil.

Motyka uviedol, že za posledné dva týždne stál program štátny rozpočet približne 500 miliónov zlotých (115 miliónov eur) a celý dotačný balík približne päť miliárd zlotých (1,15 miliardy eur).

„Boli to neplánované výdavky… zaťažujúce štátny rozpočet, ktoré sme financovali všetci,“ povedal. „Je hanbou, že prezident sa rozhodol postaviť na stranu ropných spoločností. Od 1. septembra budeme mať na čerpacích staniciach ceny Karola Nawrockého,“ uzavrel.

Prezident v júli odmietol podpísať zákon o mimoriadnom zdanení ziskov z pohonných látok a namiesto toho ho postúpil na preskúmanie Ústavnému súdu. Tvrdil, že legislatíva by porušila ústavný princíp zákazu retroaktivity. (TASR, PAP)

Pôvodne chcel, aby ho parlament schválil už v septembri.

Postavili sa proti nemeckým okupačným jednotkám a ľudáckemu režimu.

Do vážnych problémov sa dostali lode pri juhovýchodnom pobreží tohto ostrova.

Jedno z plavidiel narazilo v silnom vlnobití na skaly a potopilo sa. V oblasti mysu Greco zachraňoval vrtuľník cyperskej civilnej ochrany človeka zo rozbúreného mora, informovali cyperské médiá.

Nepriaznivé počasie spôsobilo početné problémy aj vo vnútrozemí. V rôznych častiach ostrova zaplavilo cesty a budovy, padali stromy a došlo k zosuvom pôdy i výpadkom dodávok elektriny. Hasiči prijali množstvo tiesňových volaní. Najviac zásahov zaznamenali podľa hovorcu hasičského zboru v okolí hlavného mesta Nikózia.

Cyperský rozhlas informoval, že jedného muža zasiahol blesk. Podľa lekárov utrpel zranenia, no je mimo ohrozenia života.

Búrka ovplyvnila aj leteckú dopravu na letiskách v Larnake a Pafose. Podľa spoločnosti Hermes Airports museli dopoludnia presmerovať jedenásť letov na iné letiská, žiadne však neboli zrušené.
Po tom, čo sa počasie zlepšilo, sa dočasne presmerované lietadlá vrátili späť na Cyprus. (TASR, DPA)

Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) o tom informoval na sociálnej sieti.

„Na palube sa nachádzali dve osoby, ktoré neutrpeli žiadne zranenia a nachádzali sa mimo lietadla,“ priblížili hasiči situáciu po ich príjazde na miesto. Lietadlo malo poškodený motor. (TASR)

Hviezdny člen tímu SAE Team Emirates-XRG mal po páde približne 32 kilometrov pred cieľom etapy viditeľné rany na ľavom ramene a tvári.

Slovinec spadol podľa televíznych záberov uprostred pelotónu po náhlej zmene smeru jazdy a kontakte s členom tímu Visma-Lease a Bike. Pogačar podľa všetkého narazil na ceste na kameň, ktorý ho vyviedol z rovnováhy.

Po niekoľkých minútach vyšetrení zdravotníckym personálom sa rozhodol nepokračovať v ďalšom priebehu pretekov a nastúpil do sanitky. Organizátori následne potvrdili jeho odstúpenie, rozsah zranení zatiaľ známy nie je.

„Určite netreba ukazovať na niekoho, že je vinníkom. Bola to proste len nehoda, toto sa stáva v cyklistike. Chcel pokračovať, ale ako cítil problémy s ramenom, tak sa rozhodol odstúpiť. Má niekoľko stehov na obočí. Rana nebola nejako veľká, ale dosť to krvácalo. Bol to ťažký pád, ale ide sa ďalej. Pre celý tím je to motivácia, keďže nám prinieslo množstvo víťazstiev,“ priblížil v televíznom rozhovore prvotné informácie o Pogačarovi športový manažér tímu Matxin Fernandez.

Pogačar nastúpil na Vueltu s jasným cieľom vyhrať jedinú Grand Tour, ktorá mu ešte chýba v zbierke trofejí. Od prvého dňa bol v červenom drese pre lídra celkového poradia, na konte mal tri etapové úspechy na tohtoročnej edícii podujatia.

Pred ôsmou etapou mal na čele takmer štvorminútový náskok pred Španielom Enricom Masom. Vôbec premiérovo na Grand Tour tak neabsolvuje celý etapový program a prvýkrát od podujatia Liege-Bastone-Liege v roku 2023 nepríde do cieľa.

Pogačara čaká v septembri obhajoba prvenstva na majstrovstvách sveta v kanadskom Montreale. (TASR)

Sascha Gläser pred vedením svojej strany zatajil, že v minulosti bol odsúdený za prepadnutie banky.

Gläser kandiduje do krajinského parlamentu vo Schwerine ako priamy kandidát vo volebnom obvode 7, informoval v piatok denník Bild.

Vedenie AfD v Meklenbursku-Predpomoransku uviedlo, že je šokované a tvrdí, že o jeho kriminálnej minulosti pred zostavovaním kandidátky nevedelo. Ani na oficiálnej webovej stránke AfD sa nenachádza žiadna zmienka o Gläserovom odsúdení.

Píše sa tam, že ako „vyučený technik informačných technológií, dlhoročný tímový líder a školiteľ s certifikátom Obchodnej a priemyselnej komory (IHK) som sa naučil zachovať si nadhľad aj v ťažkých situáciách, prevziať zodpovednosť a dať veci opäť do poriadku. Dvanásť rokov som zastával manažérsku pozíciu.“

Gläsera odsúdili za incident z 19. decembra 2012, keď neozbrojený a bez maskovania vošiel do pobočky Volksbank v Duisburgu a od pokladníčky požadoval hotovosť. Ako zbraň použil atrapu – podľa dostupných informácií išlo o zapaľovač v tvare pištole. Polícia ho zadržala už nasledujúci deň. Súd v Duisburgu ho 20. marca 2013 právoplatne odsúdil na dva roky a šesť mesiacov odňatia slobody.

Gläser pre denník Ostsee-Zeitung označil tento čin za „najväčšiu chybu svojho života“. Podľa neho bol výrazom osobnej krízy a pokusom uniknúť z „toxického vzťahu“ a „škodlivých štruktúr“.

Politickí oponenti reagovali na toto zistenie kritikou. Predseda krajinskej organizácie Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Daniel Peters pre Bild uviedol, že AfD sa prezentuje ako strana zákona a poriadku, no do volieb nasadila „odsúdeného bankového lupiča“. „Na tom nie je nič občianske,“ konštatoval Peters.

Podľa krajinského generálneho tajomníka sociálnych demokratov (SPD) Juliana Barlena je AfD radikálna skupina, ktorá v žiadnom prípade nesmie dostať možnosť ovplyvňovať životy ľudí v Meklenbursku-Predpomoransku.

Spolupredseda krajinskej AfD Enrico Schult pre Bild povedal, že Gläsera už nemožno vyškrtnúť z hlasovacieho lístka, no očakáva, že v prípade úspechu sa vzdá svojho mandátu, čo už sám naznačil.
„Hoci je z právneho hľadiska je považovaný za resocializovaného, na politikov jednoznačne platia iné štandardy,“ uviedol Schult.

Reagoval tak na odmietnutie žiadosti o predčasné prepustenie Ratka Mladiča.

Bývalý veliteľ bosniansko-srbskej armády Mladič zomrel vo štvrtok vo veku 84 rokov počas výkonu doživotného trestu. Mladičova rodina a srbská vláda opakovane žiadali o jeho prepustenie, pričom sa odvolávali na jeho vysoký vek a zhoršujúci sa zdravotný stav. Bývalý generál zomrel len týždeň po tom, čo OSN zamietla jeho najnovšiu žiadosť o prepustenie z humanitárnych dôvodov.

„Bolo to necivilizované správanie, bezprecedentné a neospravedlniteľné,“ vyhlásil Vučič. „Teraz jasne vidíme, že chceli, aby Mladič zomrel za mrežami,“ dodal.

Tribunál OSN pre vojnové zločiny spáchané počas vojen v bývalej Juhoslávii v 90. rokoch odsúdil Mladiča v roku 2017 na doživotie. Vo väzbe bol od roku 2011, keď ho po rokoch na úteku zadržali. Mladič bol jednou z najznámejších postáv konfliktu, ktorý si vyžiadal viac než 100-tisíc ľudských životov a vyše milióna ľudí pripravil o domov.

Predsedníčka súdu OSN, ktorý sa zaoberá agendou už uzavretých tribunálov pre vojnové zločiny, uruguajská sudkyňa Graciela Gatti Santanová, v rozhodnutí z 20. augusta odmietnutie žiadosti zdôvodnila tým, že Mladičovi bola vo väzbe poskytovaná komplexná a súcitná lekárska starostlivosť, ako aj výnimočný režim návštev umožňujúci zmysluplný kontakt s rodinou.

Bosnianski Srbi usporiadali vo štvrtok večer pietne zhromaždenia a zapaľovali sviečky za Mladiča, ktorého napriek jeho odsúdeniu považujú za hrdinu.

S bývalým generálom sa však spája masakra v bosnianskom meste Srebrenica, ktorá mala byť „bezpečnou zónou“ OSN pre Moslimov, nakoniec však padla do rúk Srbov. Tí tam pod Mladičovým velením zavraždili približne 8 000 moslimských mužov a chlapcov.

Srbi pod Mladičovým velením tiež obliehali bosniansku metropolu Sarajevo, ako aj ďalšie mestá a dediny, zriaďovali koncentračné tábory pre zadržaných nesrbských civilistov a nepriateľských vojakov a systematicky likvidovali zajatcov.

Vučič uviedol, že Belehrad zatiaľ nemá informácie o tom, kedy by mohlo byť Mladičovo telo vydané. Podľa srbského prezidenta rozhodne o mieste pohrebu Mladičova rodina. Srbské médiá priniesli informáciu, že jeho posledným želaním bolo, aby bol pochovaný vedľa svojej dcéry Any, ktorá spáchala samovraždu ešte v roku 1994 a je pochovaná na cintoríne Topčider v srbskej metropole.

„Ak rodina prejaví želanie, aby bol pochovaný na území Srbska, pomôžeme, aby sa tak stalo dôstojným spôsobom,“ povedal Vučič novinárom. Nepotvrdil predchádzajúce správy o tom, že by mal byť Mladič pochovaný so štátnymi i vojenskými poctami, čo v celom regióne vyvolalo vlnu pobúrenia. Súd medzitým podľa AP oznámil, že v prípade úmrtia Mladiča nebudú príslušné holandské orgány viesť trestné stíhanie a nebude vykonaná ani pitva. (TASR, AP)

Viac než 2 400 osôb je stále nezvestných.

Informoval o tom v sobotu (29. 8.) úrad pre riadenie katastrof v tejto himalájskej krajine. Čínske štátne médiá už predtým potvrdili sedem mŕtvych v Tibete po stredajšej katastrofe, čím celkový počet obetí stúpol na 682.

Po prudkom náraste v sobotu ráno zostal počet nezvestných v Nepále nezmenený na úrovni 2 426 osôb. Zoznam nezvestných zahŕňa 517 cudzincov, ako aj 933 robotníkov na hydroenergetických projektoch na rieke, ktorou sa prevalila prívalová vlna, uviedol spomínaný úrad.

Medzi nezvestnými je tiež 45 vojakov nepálskej armády, 40 policajtov a 19 imigračných a colných úradníkov. Úrady v Indii uviedli, že z riek pritekajúcich z Nepálu vytiahli sedem tiel, o ktorých sa predpokladá, že ide o obete záplav. Do celkovej bilancie obetí ich však zatiaľ nezapočítali, dodáva AFP. (TASR, AFP)

Poľsko aj Severoatlantická aliancia musia podľa Tuska byť pripravené na rôzne scenáre.

Šéf poľského kabinetu o tom dnes informoval na sociálnej sieti X. „Nadchádzajúcich šesť mesiacov bude rozhodujúcich a my, ako Poľsko aj NATO, musíme byť pripravení na rôzne scenáre,“ uviedol po rozhovore so šéfom Severoatlantickej aliancie Tusk.

Poľský premiér napísal, že sa s ním Rutte podelil o „svoje hodnotenie situácie v regióne a na ukrajinsko-ruskom fronte“. „Ako som varoval, zo strany Ruska dochádza k eskalácii,“ upozornil Tusk. „Ukrajina potrebuje väčšiu podporu zo vzduchu, čo je kľúčové aj pre našu vlastnú bezpečnosť. Je to úloha pre celú Európu,“ napísal šéf poľského kabinetu. „Nemôžeme vylúčiť provokáciu zo strany Ruska voči niektorému z členov NATO,“ pokračoval poľský premiér.

V piatok sa Tusk zúčastnil na akcii Campus Poland of the Future (Campus Poľsko budúcnosti), čo je veľká každoročná spoločensko-politická akcia určená mladým ľuďom, na ktorej sa diskutuje o verejnom živote, demokracii a spoločenských zmenách. Premiér tu uviedol, že sa Rusko pripravuje na vystupňovanie napätia, píše poľská tlač. Ako poznamenal, svedčí o tom množstvo signálov.

Tusk sa tiež vyjadril k utorkovej (25. 8.) návšteve riaditeľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Johna Ratcliffa v Moskve.

„Nemôžem zachádzať do prílišných podrobností, ale sme v neustálom kontakte s vedením CIA, takže nás žiadne informácie týkajúce sa krokov a iniciatív, ktoré riaditeľ CIA podniká, nezaskočia. Boli sme tiež vopred informovaní o potrebe naliehavého rokovania o tejto záležitosti na najvyššej možnej poľsko-americkej úrovni,“ dodal.

Šéf poľskej vlády pripomenul, že sám pred niekoľkými týždňami v jednom rozhovore varoval, že existuje reálne riziko, že sa Rusko rozhodne zinscenovať veľkú provokáciu alebo dokonca podniknúť obmedzený útok na niektorý zo zmluvných štátov. „A od mnohých komentátorov som počul, že sa Tusk zbláznil,“ povzdychol si poľský politik, ktorý predtým býval aj predsedom Európskej rady.

„Vedel som presne, čo hovorím. Dnes už o tom nikto nepochybuje – a nejde len o návštevu riaditeľa CIA v Moskve; tieto signály sú verejne známe už celé týždne. Je zrejmé, že sa Rusko vážne pripravuje na eskaláciu napätia – ako vo vojne s Ukrajinou, tak v celom regióne – a že nadchádzajúca jeseň a zima budú pre Rusko kľúčové,“ dodal šéf poľského kabinetu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes uviedol, že Rusko vníma Európsku úniu ako nepriateľskú a nevidí vyhliadky na zlepšenie vzťahov. Dodal, že súčasní politici EÚ zaujímajú voči Rusku konfrontačný postoj, „a to nielen slovami, ale aj činmi.“ Podľa agentúry Reuters nie je jasné, na ktoré vyhlásenia Peskov narážal. (ČTK)

Na trati Bratislava – Žilina po Púchov momentálne nie je k dispozícii žiadny iný alternatívny traťový zabezpečovač.

„Existuje riziko nehody za predpokladu, že rušňovodič nedodrží návesti na návestidlách,“ potvrdil Dopravný úrad. Ako upozornil, všetka zodpovednosť za bezpečnú jazdu vlaku je na rušňovodičovi a správnom sledovaní návestí, nakoľko chybe nedokáže zabrániť žiadne iné zariadenie.

„To však platí aj v prípade, ak systém ETCS nie je na rušni nainštalovaný, hoci by jeho traťová časť bola v plnej prevádzke,“ poukázal Dopravný úrad, ktorý monitoruje bezpečnosť železničnej prevádzky. Povinnosť bezpečnej jazdy vlakov je podľa úradu v kompetencii každého železničného podniku.

Poukázal na to, že Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) ako manažér infraštruktúry zaviedli zníženie traťovej rýchlosti (na zmodernizovanej trati zo 160 na 120 kilometrov za hodinu) pri dočasnom znížení stupňa zabezpečenia trate v súlade s legislatívou. Cieľom je minimalizovať dôsledky vzniknutej situácie na bezpečnosť železničnej dopravy.

ŽSR zatiaľ oficiálne nepožiadali Európsku agentúru železničnej dopravy (ERA) o schválenie traťových zariadení pre modernizáciu ETCS na trati Bratislava – Žilina. Ten je podmienkou zavedenia rýchlosti do 160 kilometrov za hodinu, na ktorú túto trať v minulosti zmodernizovali.

„Zodpovednosť za naštartovanie procesu povolenia do prevádzky, teda za podanie žiadosti o schválenie zabezpečovacieho zariadenia ETCS, je výhradne na strane ŽSR. Dopravný úrad je povoľovacím subjektom, ktorý koná len na základe doručenej žiadosti, ktorú však zatiaľ ŽSR na Dopravný úrad nepodali,“ dodal úrad s tým, že Ministerstvo dopravy (MD) SR v tomto procese nemá žiadne kompetencie.

Slovensko nedávno navštívila výkonná riaditeľka ERA Oana Gherghinescu. Podľa štátnej tajomníčky MD Denisy Žilákovej hovorili najmä o zvyšovaní bezpečnosti na slovenských železniciach, zavádzaní systému ETCS, odbornej príprave rušňovodičov a ďalšom posilňovaní spolupráce medzi Slovenskom a európskymi inštitúciami.

„Bezpečnosť železničnej dopravy je pre nás prioritou. Aj preto pokračujeme v konkrétnych opatreniach a investíciách, ktoré majú priniesť modernejšiu, bezpečnejšiu a spoľahlivejšiu železnicu na Slovensku,“ uviedla Žiláková na sociálnej sieti. Ako priblížila, dohodli sa, že budú podporovať pripravovanú zmenu legislatívy ERA, ktorá bude na rokovaní Rady ministrov dopravy Európskej únie.

„Zmena legislatívy bude obsahovať zrýchlenie a zjednotenie procesov povoľovania železničných vozidiel, zjednodušenie administratívy a zabezpečenie väčšej stability a konzistentnosti technických špecifikácií interoperability,“ dodala Žiláková. Podľa nej budú naďalej úzko spolupracovať s ERA a presadzovať konkrétne opatrenia k vyššej úrovni bezpečnosti na slovenských železniciach. (TASR)

Podľa KDH išlo o udalosť, keď sa naši predkovia dokázali postaviť proti zlu a obetovať svoje životy za slobodu.

„Osobitná úcta patrí žijúcim veteránom a priamym účastníkom protifašistického odboja. Ich osobné svedectvá nám pripomínajú, že sloboda a mier nie sú samozrejmosťou,“ uviedla strana na sociálnej sieti. S úctou si spomína aj na všetkých, ktorí v boji za slobodu položili svoje životy.

Opozičné KDH považuje Slovenské národné povstanie (SNP) za kľúčovú udalosť slovenských dejín. Hnutie to uviedlo v príspevku na sociálnej sieti pri príležitosti 82. výročia Povstania.

„Pred 82 rokmi sa tisíce ľudí rozhodli postaviť nacizmu, hoci tým riskovali slobodu i vlastný život. Boli medzi nimi ľudia rôzneho pôvodu, presvedčenia aj vierovyznania. Spojilo ich však to podstatné: videli zlo a odmietli pred ním ustúpiť,“ poznamenal podpredseda KDH Marián Čaučík.

Sloboda podľa KDH nie je samozrejmosťou. „Aj dnes vidíme, že veľa ľudí vo svete za ňu musí bojovať. Práve z toho dôvodu je potrebné si pripomínať dni ako SNP a 17. november. Pripomínať si našu minulosť a učiť sa z nej,“ dodali kresťanskí demokrati na sociálnej sieti. TASR

Berlínsky starosta Kai Wegner útok potvrdil s tým, že páchatelia žiadajú 30 bitcoinov, čo sú v prepočte asi dva milióny eur.

Jeden z priamych účastníkov povstania, Vladimír Strmeň, opísal, čo pociťovali počas útokov nepriateľa.

Podrobnosti v Správach :24 priniesol redaktor Alexander Ernest:

Účasť bola pred obedom vyššia ako na posledných parlamentných voľbách v roku 2024.

Informovali o tom verejnoprávny rozhlas a televízia RÚV. V severnom volebnom obvode Reykjavíku do poludnia hlasovalo 13,7 percenta voličov, zatiaľ čo v rovnakom čase počas posledných parlamentných volieb to bolo niečo vyše 10 percent.

V južnom volebnom obvode hlavného mesta pred obedom odovzdalo hlas viac ako štrnásť percent ľudí, v porovnaní s vyše jedenástimi percentami vo voľbách 2024.

V meste Akureyri, ktoré je súčasťou severovýchodného obvodu, do 11.00 h miestneho času hlasovalo takmer 1 300 ľudí, čo predstavuje 8,7-percentnú účasť. To je o 1,7 percentuálneho bodu viac ako v rovnakom čase počas parlamentných volieb.

V juhozápadnom volebnom obvode bola o 11.00 h volebná účasť 7,5 percenta. Tiež je to vyššia účasť ako v posledných voľbách, keď v tom čase odovzdalo svoj hlasovací lístok niečo vyše šesť percent voličov. V tomto obvode k schránkam prišlo viac ako 6 000 ľudí.

V južnom volebnom obvode do 11.00 h hlasovalo viac ako 4 000 ľudí, čo predstavuje 9,6-percentnú účasť. V severozápadnom volebnom obvode do 11.30 h odovzdalo hlas viac ako pätnásť percent voličov, v porovnaní s necelými jedenástimi v posledných parlamentných voľbách, informoval RÚV.

Na Islande je približne 265 000 oprávnených voličov, ktorí majú možnosť odovzdať svoj hlas do 22.00 h miestneho času (polnoc SELČ). V krajine neexistuje všeobecné kvórum účasti, teda minimálne percento zúčastnených voličov, ktoré by podmieňovalo platnosť referenda. Na schválenie rozhodnutia stačí jednoduchá väčšina hlasov zúčastnených voličov. (TASR)