Vyhlásil to poslanec hnutia Hizballáh Hasan Fadlalláh v libanonskom parlamente.

Ide o prvé oficiálne vyjadrenie šiitského hnutia k rámcovej dohode medzi Bejrútom a Tel Avivom. Informovala o tom agentúra AFP a spravodajský web L’Orient-Le Jour.

V rozhovore pre televíziu al-Majádín Fadlalláh označil podpis dohody vo Washingtone za „pokus zmariť proces z Islamabadu“, čím mal na mysli rokovania medzi Iránom a Spojenými štátmi. Dodal však, že „bez hnutia odporu (Hizballáhu) nič neprejde.“

„Nedovolíme libanonskému vedeniu zničiť Libanon,“ upozornil Fadlalláh. Podľa neho piatkový (26. 6.) vývoj „nebude mať na situáciu v teréne žiadny vplyv“.

Zároveň uviedol, že „postoj Iránu je jasný: nepodpíše žiadnu dohodu pred stiahnutím Izraela z Libanonu.“

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu medzičasom oznámil, že izraelské ozbrojené sily zostanú v južnom Libanone aj v rámci rámcovej dohody. Uviedol, že obe krajiny – Izrael a Libanon – sa dohodli na dvoch oblastiach v blízkosti takzvanej žltej línie, kde sa v rámci pilotného projektu uskutoční odzbrojenie Hizballáhu a odovzdanie kontroly libanonskej armáde.

Podľa Netanjahua výber týchto dvoch pilotných lokalít odporučila samotná izraelská armáda. Jedna oblasť sa nachádza mimo nárazníkovej zóny južne od rieky Lítání; druhá mimo pôvodnej žltej línie severne od Lítání. Vymedzenie druhej žltej línie pred dvoma týždňami zahŕňalo okrem iného oblasť Zaútar aš-Šarkíja severne od Litání a pahorok Alí Táhir.

Netanjahu zároveň zdôraznil, že izraelská armáda si zachová slobodu vojenského pôsobenia v bezpečnostnej zóne na juhu Libanonu, a to dovtedy, kým nebude Hizballáh odzbrojený a prestane pre Izrael predstavovať hrozbu.

Dosiahnutie rámcovej dohody medzi Izraelom a Libanonom, ktorej cieľom je „trvalý mier a bezpečnosť“ medzi oboma krajinami, oznámil v piatok po rokovaniach vo Washingtone americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Ako píše web stanice CNBC, Hizballáh nie je stranou piatkovej dohody a rokovania s Izraelom dlhodobo odmieta.

Medzi Izraelom a Libanonom oficiálne platí pokoj zbraní od 17. apríla. Izrael napriek tomu pokračuje v útokoch na Libanon, tvrdiac, že sa zameriava na ciele Hizballáhu. (TASR, AFP, CNBC)

Mesto sa nachádza v Dnepropetrovskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Medzi zranenými sú dve dvanásťročné dievčatá a stav piatich osôb je vážny, informoval šéf vojenskej správy regiónu Oleksandr Hanža.

V susednej Záporožskej oblasti je už 15 zranených po ruskom útoku na oblastné centrum, mesto Záporožie, oznámil šéf regionálnej správy Ivan Fedorov. Medzi zranenými je deväťročný chlapec.

Desať civilistov bolo v piatok (26. 6.) zranených pri ruských útokoch na Cherson, uviedla ukrajinská prokuratúra. Začala vyšetrovanie kvôli podozreniu, že útokmi na civilistov sa ruskí vojaci dopustili vojnových zločinov.

Ukrajina sa s pomocou Západu piatym rokom bráni ruskej invázii. Súčasťou vojny sú vzdušné údery oboch strán.

Moskva aj Kyjev popierajú, že by zámerne útočili na civilistov, ale OSN nedávno oznámila, že vo vojne prišlo o život vyše 16-tisíc civilistov vrátane žien a detí. Väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území kontrolovanom Kyjevom, na ktoré útočí ruská armáda. (ČTK)

Rokovanie prebiehalo v Putinovej rezidencii pri jazere Valdaj na západe Ruska.

Kremeľ po stretnutí oznámil, že na programe bolo zväzové sústátie, obchodná a ekonomická spolupráca, spoločné projekty a regionálna bezpečnosť. Podobné komuniké vydal Minsk.

Putinov hovorca Dmitrij Peskov vopred oznámil, že po stretnutí sa nepočíta ani s podpisom dokumentov, ani s vyhlásením pre novinárov. Putin zvyčajne vo valdajskej rezidencii zahraničných hostí neprijíma, poznamenal portál Meduza.

Schôdzka podľa agentúry Reuters pravdepodobne súvisí s rastúcim napätím medzi Bieloruskom a Ukrajinou. Jej prezident Volodymyr Zelenskyj varuje, že sa Putin snaží prinútiť Lukašenka, aby zvýšil svoju podporu Rusku vo vojne, ktorú piatym rokom vedie proti Ukrajine. Moskva a Minsk to popierajú a tvrdia, že je to Ukrajina a Západ, ktorí zvyšujú napätie.

Rusko podľa informácií denníka The Wall Street Journal (WSJ) nalieha na Bielorusko s cieľom využiť ho vo vojne proti Ukrajine. Hrozí okrem iného znížením finančnej podpory určenej pre Minsk. Kremeľ však vo štvrtok správu amerického denníka odmietol a Bielorusko označil za najbližšieho ruského spojenca.

Zelenskyj dal minulý piatok Lukašenkovi týždeň na to, aby Bielorusko odstránilo retranslačné stanice pomáhajúce navádzať ruské drony pri útokoch na ukrajinské mestá, alebo tak urobí samotná Ukrajina. Zelenskyj v stredu oznámil, že retranslátory v Bielorusku od pondelka prestali vysielať.

O deň neskôr Lukašenko vyhlásil, že sa nedávno v Minsku stretol so Zelenského predstaviteľmi a po nich Kyjevu odkázal, že bude lepšie sa dohodnúť, ako spolu bojovať. Na to dostal odpoveď, že to prezident Zelenskyj a jeho predstavitelia chápu.

Ukrajinci a Bielorusi proti sebe nechcú bojovať, uviedol Lukašenko počas stretnutia s ruským veľvyslancom Borisom Gryzlovom.

Lukašenko opakovane tvrdí, že nenechá svoju krajinu zatiahnuť do vojny, avšak na začiatku invázie vo februári 2022 poskytol ruským silám bieloruské územie pri útoku na Ukrajinu.

Zelenskyj vo štvrtok Bielorusko opätovne vyzval, aby prestalo v pohraničí budovať infraštruktúru namierenú proti Ukrajine. (ČTK, Reuters)

Požiar sa hasičom podarilo lokalizovať.

Uviedla to hovorkyňa Hasičského a záchranného zboru v Trnave Lena Košťálová.

„Hasiči aktuálne dohasínajú lokálne ohniská a postupne sa posielajú hasičské jednotky na základne,“ ozrejmila. Ďalšie okolnosti vzniku požiaru ani výška prípadných škôd zatiaľ nie sú známe.

Na situáciu reagovala aj organizácia Dobrovoľná civilná ochrana, ktorej členovia sa na základe výzvy Okresného úradu Senica, odboru krízového riadenia, pripravovali na možné nasadenie do oblasti požiaru.

Organizácia uviedla, že v rámci prípravy zabezpečila dodávku minerálnej vody pre zasahujúcich hasičov. (TASR)

Oznámilo to americké ministerstvo zahraničia, kde sa viedlo od utorka rokovania medzi izraelskými a libanonskými diplomatmi.

Americký minister zahraničia Marco Rubio uviedol, že dohoda zavádza rámec pre trvalý mier a bezpečnosť. Podľa médií počíta s čiastočným odchodom izraelskej armády z juhu Libanonu. Boje v oblasti trvajú od marca, hoci boli uzavreté prímeria.

Rubio vystúpil krátko pred podpisom dokumentu, ktorý označil za rámcovú dohodu. Podľa neho „začína vytvárať rámec pre trvajúci mier a bezpečnosť“ medzi Libanonom a Izraelom.

Minister však tiež povedal, že vo vzťahoch medzi Izraelom a Libanonom stále zostáva veľa práce. Libanonská veľvyslankyňa Nada Hamadehová uviedla, že dohoda je „prvým krokom na ceste k obnove libanonskej suverenity a územnej celistvosti“.

Izraelský veľvyslanec v USA Jechiel Leiter poznamenal, že súčasťou dohody nie je Irán ani šiitské hnutie Hizballáh, avšak vyjadril presvedčenie, že dokument môže nastaviť „cestu k mieru medzi Izraelom a Libanonom“.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa izraelských médií potvrdil zákulisné informácie o odovzdaní niektorých území, ktoré obsadila izraelská armáda na juhu Libanonu, libanonskej armáde. „Sú to dve pilotné zóny,“ uviedol Netanjahu.

Izraelská armáda však neopustí juh Libanonu a celé územie, ktoré obsadila. „Zostávame tam, kým Hizballáh nebude odzbrojený,“ uviedol premiér.

Izrael tvrdí, že okupuje časť juhu Libanonu kvôli svojej bezpečnosti, naopak Hizballáh vyhlasuje, že bráni izraelskej agresii. Konflikt medzi Hizballáhom a Izraelom sa opäť rozhorel na začiatku marca po tom, ako hnutie vyslalo rakety a drony na Izrael v reakcii na americko-izraelské údery proti Iránu.

Izrael potom začal pravidelné intenzívne vzdušné údery v Libanone, pri ktorých podľa stredajších údajov libanonského ministerstva zdravotníctva zahynulo vyše 4 200 ľudí vrátane civilistov. Izraelská armáda tiež uskutočnila pozemnú inváziu do južného Libanonu, kde teraz okupuje rozsiahle oblasti, z ktorých bolo miestne obyvateľstvo nútene vysídlené.

Od minulého piatka platí v oblasti prímerie, tento týždeň však izraelská armáda uskutočnila v Libanone množstvo útokov. Tvrdí, že udrela na príslušníkov Hizballáhu, ktorí pre ňu mohli vytvárať hrozbu. (ČTK)

Vyplýva to z povolenia, ktoré vo štvrtok večer vydalo americké ministerstvo financií.

Podľa vyhlásenia americkej vlády má toto rozhodnutie uľahčiť záchranné a humanitárne operácie v krajine.

„Všetky transakcie súvisiace s humanitárnou pomocou po zemetraseniach vo Venezuele sú povolené“ do 23. októbra, uviedlo ministerstvo.

Do Venezuely, kde žije takmer 30 miliónov ľudí a ktorej ekonomika už roky prechádza krízou, začala postupne prúdiť medzinárodná pomoc.

Podľa Úradu OSN pre humanitárne záležitosti (OCHA) už do krajiny dorazili záchranné tímy z Čile, Kolumbie, Mexika, Salvádora, Švajčiarska, Talianska a aj samotných Spojených štátov.

Svoje tímy vysielajú aj Británia, Česká republika, Ekvádor, Francúzsko, Holandsko, Jordánsko, Katar, Nemecko a Španielsko. Svoj záchranný tím do Venezuely tento víkend vyšle aj Slovensko.

Washington v minulosti uvalil na Venezuelu rozsiahle ekonomické sankcie v snahe vyvinúť tlak na ľavicovú vládu vtedajšieho prezidenta Nicolása Madura, ktorého Spojené štáty obvinili z narkoterorizmu a ďalších trestných činov.

Odvtedy, čo americké sily v januári zajali Madura, sa vzťahy s Caracasom výrazne zlepšili, konštatuje AFP.

Dve za sebou nasledujúce zemetrasenia so silou 7,2 a 7,5 magnitúdy udreli vo Venezuele v noci na štvrtok. Najväčšie škody zaznamenal severný štát La Guaira a pobrežná oblasť severne od Caracasu. Neďaleko epicentra v Moróne v štáte Carabobo sa zrútili domy a obyvatelia sú bez vody a elektriny.

Počet obetí medzičasom stúpol na 920. Zranených je približne 3360 ľudí. (TASR, AFP)

Uviedol to ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Podľa webu denníka Le Monde Sybiha v piatok (26. 6.) v Kyjeve vyhlásil, že Ukrajina je „pripravená na vytvorenie spravodlivého, úprimného a obojstranne výhodného partnerstva“ s Poľskom. Zdôraznil, že obe krajiny sa „navzájom potrebujú na ceste k členstvu v Európskej únii, ako aj v oblasti bezpečnosti“.

Podľa Sybihu účasť ukrajinskej delegácie vedenej premiérkou Julijou Svyrydenkovou na konferencii o obnove Ukrajiny v poľskom meste Gdansk svedčí o snahe pokračovať v dialógu, hoci bilaterálne vzťahy medzi Kyjevom a Varšavou sa podľa neho ocitli v „krízovej situácii“.

Vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou ochladli koncom mája po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozhodol pomenovať vojenskú jednotku po Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA).

Kým Ukrajina túto skupinu považuje za hnutie protisovietskeho odporu, Poľsko jej pripisuje zodpovednosť za Volynský masaker, deportácie židov a násilnosti, v ktorých pokračovala v juhovýchodnom Poľsku, na severovýchodnom Slovensku a na západnej Ukrajine aj po skončení vojny.

V reakcii na použitie názvu UPA poľský prezident Karol Nawrocki oznámil, že Zelenskému odoberie poľské najvyššie štátne vyznamenanie – Rad bielej orlice.

Svoje vyznamenania Poľsko na znak solidarity so Zelenským vrátili aj ukrajinskí exprezidenti Viktor Juščenko a Leonid Kučma. Sybiha zasa vrátil Rad za zásluhy Poľskej republiky, ktorý dostal v roku 2022. (TASR)

Oznámil to predseda parlamentu Jorge Rodríguez.

Predchádzajúca bilancia uvádzala 589 mŕtvych a skoro tritisíc zranených. Pátracie a záchranné akcie pokračujú do krajiny prichádza pomoc zo zahraničia. (ČTK)

Napriek okamžitej snahe o záchranu sa dieťa nepodarilo oživiť.

„Policajti sú na mieste a okolnosti tejto tragickej udalosti preverujú,“ uviedla košická krajská polícia na Facebooku. Zároveň apeluje na rodičov a dospelých, aby mali deti pri vode neustále pod dohľadom. Pripomína, že počas horúcich dní je voda pre deti veľkým lákadlom, no zároveň môže predstavovať vážne riziko. (TASR)

Nové clo by nahradilo všetky obchodné zmluvy s USA.

Americký prezident v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social tiež upozornil, že o zavedení dane rokuje viacero európskych firiem.

Daň z digitálnych služieb je zameraná na nadnárodné technologické korporácie. Cieľom je zdaniť príjmy, ktoré tieto firmy generujú v danej krajine prostredníctvom poskytovania digitálnych služieb. Spravidla sa vzťahuje na najväčších globálnych technologických gigantov, ktorých celkové ročné výnosy presahujú mnohomiliónové sumy a ktoré majú zároveň vysoké príjmy v danej krajine. (ČTK)

V rodinnej pekárni pri Žiline nás privítala vôňa čerstvo upečeného chleba.

Denne tu vyrobia približne tisíc bochníkov a stovky ďalších sladkých aj slaných výrobkov.

Kým Slovensko bojuje s extrémnymi horúčavami, niektorí ľudia pracujú v takýchto náročných podmienkach každý deň. Jedni pri rozžeravených peciach, iní zase majú v práci opačný extrém- robia v mraze hlboko pod nulou.

Ako sa s tým vedia vysporiadať, zisťovala v relácii Správy redaktorka STVR Zuzana Lechanová:

Uviedol to dnes riaditeľ Úradu OSN pre humanitárne záležitosti (OCHA) Tom Fletcher.

Otrasy z noci na štvrtok si podľa predchádzajúcich vyjadrení vlády vyžiadali najmenej 589 obetí a takmer tritisíc zranených. Počet mŕtvych podľa Fletchera pravdepodobne výrazne stúpne.

Počet 50-tisíc nezvestných osôb uvádzala predtým počas dňa aj webová stránka vytvorená s cieľom nájsť ich. „Ide o veľmi, veľmi zložitú záchrannú operáciu,“ skonštatoval Fletcher s tým, že prehľadávanie trosiek po katastrofe bude náročná úloha.

Venezuelčania vzali pátranie po svojich blízkych do vlastných rúk, pretože vraj nevideli žiadne štátne záchranné tímy, aj keď úrady vytvárali dojem dôraznej reakcie zo strany vlády.

Fletcher uviedol, že ním vedený úrad zatiaľ nemá odhad, aký vysoký môže byť počet obetí. Upozornil, že 50-tisíc ľudí je nezvestných. Je podľa neho však jasné, že úmrtia ešte pribudnú.

Dve za sebou nasledujúce zemetrasenia so silou 7,2 a 7,5 udreli vo Venezuele v noci na štvrtok (25. 6.). Najväčšie škody zaznamenal severný štát La Guaira. Neďaleko epicentra v Moróne v štáte Carabobo sa zrútili domy a obyvatelia sú bez vody a elektriny. (TASR, AFP, AP)

Pravdepodobne hovoril o štvrtkovom incidente.

Obnovenie plavby v Hormuzskom prielive je jedným z bodov júnového memoranda medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Trump napísal, že Irán zaútočil na loď štyrmi dronmi, pričom tri z nich zničili americké sily. Plavidlo, ktoré prezident označil za „veľmi nákladnú prepravnú loď“, však jeden dron zasiahol. „Samozrejme, ide o hlúpe porušenie dohody o prímerí,“ uviedol Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Irán sa k útoku priamo neprihlásil. Jeho úrad pre plavbu Hormuzským prielivom však po incidente uviedol, že nemôže zaručiť bezpečnosť lodí plaviacich sa mimo dohodnutých časov a mimo vytýčených koridorov.

Podľa britskej agentúry UKMTO, ktorá o zasiahnutí lode neznámym projektilom vo štvrtok (25. 6.) informovala, sa incident stal neďaleko ománskych brehov. Incident vyvolal obavy o bezpečnosť plavby po tejto námornej trase. To viedlo Medzinárodnú námornú organizáciu k pozastaveniu jej programu, ktorý uľahčuje odplutie lodí uviaznutých v oblasti kvôli vojne medzi Iránom, Spojenými štátmi a Izraelom.

Podľa údajov platformy Kpler prevádzka nákladných lodí v Hormuzskom prielive vo štvrtok v porovnaní so stredou klesla. Stredajší údaj bol najvyšší od začiatku vojny. Väčšina lodí na plavbu využila takzvaný ománsky koridor.

Dohoda medzi USA a Iránom počíta s obnovením plavby cez Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčový pre svetovú prepravu ropy a plynu. Faktické zastavenie prevádzky na začiatku marca kvôli vojne medzi Iránom, Spojenými štátmi a Izraelom malo silný vplyv na ceny komodít na svetových trhoch. (ČTK, AFP)

Podala preto trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

Informovala riaditeľka odboru prevencie a komunikácie ÚOO Mária Hunková. „O motívoch tohto konania nechceme špekulovať – ich objasnenie je úlohou orgánov činných v trestnom konaní. Jedno je však isté: ide o konanie, ktoré je absolútne neprijateľné. Uvoľnené kolesá na vozidle nie sú vandalizmom ani nevydareným žartom,“ skonštatovala Hunková.

Ide podľa nej o zásah, ktorý mohol mať tragické následky nielen pre Dlugošovú, ale aj pre ďalších účastníkov cestnej premávky.

„Veríme, že polícia tento prípad dôsledne vyšetrí a zodpovednosť bude vyvodená voči tomu, kto ohrozil ľudský život a bezpečnosť na cestách,“ dodala Hunková. (TASR)

Informoval o tom hovorca bratislavskej krajskej polície Michal Szeiff.

Policajtov vyslali v piatok k Draždiaku, aby vypátrali nezvestného muža. Počas pátrania prijali informáciu, že muža, ktorý zodpovedal popisu, spozorovali na vodnej ploche jazera inými návštevníkmi kúpaliska. „Na miesto boli privolaní príslušníci poriečneho oddelenia, ktorí vo vodnej ploche jazera našli v čase krátko po 17.30 h telo muža bez známok života,“ priblížil Szeiff.

Vyšetrovaním okolností tejto udalosti sa zaoberajú policajti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V. „Touto cestou apelujeme na verejnosť aby pri návšteve kúpalísk boli občania opatrní, nepreceňovali svoje sily a schopnosti a nepožívali v nadmernom množstve alkoholické nápoje,“ dodal hovorca. (TASR)

V piatkových pretekoch dosiahla čas 55,82 sekundy.

Víťazkou sa stala Jamajčanka Rushell Claytonová v rekorde mítingu 53,54 s.

Zapletalová štartovala v piatej dráhe a v priebehu celých pretekov na čelo strácala. Tento rok už triumfovala na štyroch podujatiach prestížnej Diamantovej ligy a s časom 52,30 s je držiteľkou svetového výkonu roka i národného rekordu.

 V druhom behu na 800 m štartovala ďalšia Slovenka Gabriela Gajanová, ktorá finišovala na ôsmej priečke v čase 2:03,34 min. V prvom kole sa držala vpredu, v druhom však postupne začala strácať a napokon dobehla posledná. Celkovo skončila štrnásta. Triumfovala Phoebe Gillová z Veľkej Británie, ktorá si zabehla sezónne maximum 1:59,18 min. (TASR)

Zvyšné projekty sa rozhodlo nepodporiť „v dôsledku tlaku a spochybňovania procesu“.

„Rozhodnutie nepokračovať v podpore ďalších úspešných projektov nebolo dôsledkom nedostatku financií ani nesplnenia podmienok zo strany žiadateľov. Išlo o manažérske rozhodnutie prijaté v kontexte intenzívnej verejnej a mediálnej diskusie sprevádzajúcej výzvu,“ spresnilo MIRRI, podľa ktorého ide o premárnenú príležitosť pre slovenský výskum a inovácie.

„Namiesto vecnej diskusie o podpore výskumu sme boli od začiatku vystavení intenzívnemu tlaku, ktorý túto výzvu posunul z odborného do politického priestoru a zásadne ovplyvnil jej finálnu podobu,“ komentoval šéf rezortu Samuel Migaľ.

Podľa MIRRI pritom ide o výzvu s doteraz najvyššou mierou zabezpečenia a kontroly – podpora dosahovala maximálne 60 % oprávnených výdavkov, zvýhodnené boli už realizované investície a rezort uplatnil aj nadštandardné preverovanie rizikových projektov. Rezort tvrdí, že k ich kontrole došlo ešte predtým, ako sa jednotlivé prípady stali predmetom verejnej diskusie.

Celkovo bolo predložených 162 projektov, z ktorých odborným hodnotením úspešne prešlo 80. Európska komisia vyžadovala splnenie kvantitatívneho cieľa – podporu najmenej 44 projektov. Tento cieľ bol podľa rezortu splnený.

Ministerstvo zároveň zdôraznilo, že pri všetkých podporených projektoch budú naďalej uplatňované viacúrovňové kontrolné mechanizmy a zvýšená kontrola rizikových prípadov tak, aby boli verejné prostriedky využité transparentne a účelne.

Opozičné PS v súvislosti s výzvou vo februári podalo trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR aj na Európsku prokuratúru, v polovici júna sa obrátilo i na Najvyšší kontrolný úrad SR. Hnutie malo pochybnosti o zákonnosti procesu hodnotenia, za podozrivé považuje aj niektoré firmy, ktoré dotácie dostávajú.

Výzvu kritizovala aj opozičná poslankyňa Národnej rady SR Veronika Remišová (Slovensko – Za ľudí), žiadala zverejnenie hodnotiteľov, bodové poradie a prínos projektov.

Celková alokácia výzvy bola 58 miliónov eur s financovaním z plánu obnovy, MIRRI ju vyhlásilo v auguste 2025. (TASR)

Tvoriť ho bude 15 hasičov, štyria psovodi a dva vyhľadávacie psy spolu s dvoma tonami materiálu.

Na sociálnej sieti o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). „V nedeľu ráno (28. 6.) vyrážajú pomáhať tam, kde je to najviac potrebné,“ povedal.

Dve za sebou nasledujúce zemetrasenia so silou 7,2 a 7,5 magnitúdy udreli vo Venezuele v noci na štvrtok (25. 6.). Najväčšie škody zaznamenal severný štát La Guaira a pobrežná oblasť severne od Caracasu.

Neďaleko epicentra v Moróne v štáte Carabobo sa zrútili domy a obyvatelia sú bez vody a elektriny. Zemetrasenie si vyžiadalo 589 obetí. Zranených je približne tritisíc ľudí a desiatky osôb sa podarilo zachrániť. (TASR)

Oznámila to dnes nemecká meteorologická služba DWD.

V Saarbrückene namerali 41,3 stupňa. To je o desatinu stupňa viac ako v júli 2019. Služba uvádza, že zverejnené údaje sú predbežné. (ČTK, DPA)

V Marseille zomrel 18-mesačný chlapec, ktorého jeden z rodičov zabudol v aute zaparkovanom v areáli lekárskej fakulty La Timone.

Dieťa našli v bezvedomí a so známkami prehriatia vo vozidle na parkovisku univerzitného kampusu v 10. obvode Marseille. Podľa dostupných informácií jeden z rodičov dieťa zabudol v aute pri odchode do práce. Batoľa po vyslobodení z auta previezli do nemocnice La Timone, kde ho lekári urgentne ošetrili, no napriek ich snahe zomrelo.

V čase tragédie bola v departemente Bouches-du-Rhône vydaná výstraha pred vlnou horúčav, pričom teploty v Marseille dosahovali približne 33 stupňov Celzia.

Nebývalá vlna horúčav sužujúca Európu od začiatku týždňa si vo Francúzsku vyžiadala životy už najmenej štyroch malých detí, ktoré rodičia pred odchodom za inými povinnosťami zabudli v zaparkovanom aute a ony zomreli v dôsledku tzv. syndrómu zabudnutého dieťaťa. Okrem nich úrady hlásia aj smrť najmenej 55 ľudí, ktorí sa utopili, keď sa pokúšali schladiť mimo povolených alebo strážených miest na kúpanie. (TASR, AFP)