Dohrajú ho v stredu večer, prerušili ho za stavu 2:1.

Molčan je v New Yorku jediným slovenským zástupcom v singli. (TASR)

Oznámila to eurokomisárka pre krízové riadenie Hadja Lahbibová.

Podľa eurokomisárky zostáva situácia v oblasti zdravotníctva v Pásme Gazy naďalej kritická, keďže prekážky v prístupe bránia dovozu liekov, paliva a zdravotníckeho personálu. „Európska únia pomáha ľuďom v núdzi, a to aj prostredníctvom medicínskych evakuácií. Šesť pacientov a 17 sprevádzajúcich osôb bolo evakuovaných do Belgicka a Rumunska v rámci mechanizmu civilnej ochrany EÚ s podporou Slovenska, Nórska, Jordánska a organizácií Lekári bez hraníc (MSF) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO),“ uviedla Lahbibová.

Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany bol na podporu medicínskych evakuácií pacientov z Pásma Gazy aktivovaný v apríli 2024 na žiadosť WHO. Od júla 2024 sa na evakuáciách podieľalo 13 členských štátov EÚ vrátane Slovenska a tri ďalšie zúčastnené krajiny – Albánsko, Nórsko a Turecko. Podľa údajov Európskej komisie bolo s podporou mechanizmu prevezených približne 500 pacientov a viac než 1 300 ich rodinných príslušníkov.

Slovensko sa na evakuáciách pacientov z palestínskej enklávy podieľa pravidelne, využíva pritom aj vládny špeciál. Zároveň poskytuje humanitárnu pomoc civilistom v oblasti vrátane potravín a zdravotníckeho materiálu. (TASR)

Na palube sa nachádza približne päťtisíc námorníkov a príslušníkov námornej pechoty.

Dlhé nasadenie plavidla vyvolalo obavy zo zhoršujúcich sa podmienok a duševného zdravia posádky.

Loď USS Abraham Lincoln je na mori od novembra 2025 a vytvorila počas neho rekord v počte po sebe nasledujúcich dní strávených na mori. Bežné nasadenie vojenských lodí trvá šesť až deväť mesiacov, v čase konfliktov sa však môže predĺžiť.

Lietadlová loď spolu s ďalšími americkými vojenskými plavidlami zostane v Thajsku päť dní. Podľa tamojších úradov má návšteva posádke slúžiť na oddych a zotavenie. Thajsko je jediným zmluvným spojencom Spojených štátov v pevninskej časti juhovýchodnej Ázie.

Príchod tisícov amerických vojakov do Thajska vyvolal očakávania ekonomického prínosu najmä v neďalekom letovisku Pattaya. Približne 40 autobusov bude podľa starostu mesta prepravovať vojakov medzi letoviskom a prístavom.

Americkí vojaci však budú mať v Thajsku zakázané viaceré aktivity vrátane vodných športov, jazdy na vodných skútroch či boxu. Polícia zároveň posilní hliadky v okolí hlavnej pláže a v nočných zábavných štvrtiach. (TASR, Reuters, AP)

Teherán medzitým útočí na krajiny v regióne vrátane Jordánska, Kuvajtu a Bahrajnu

„Americké sily sa zamerali na ciele Revolučných gárd vrátane objektov protivzdušnej obrany, radarových systémov, námorných prostriedkov a zariadení, ako aj kapacít na kladenie mín a komunikačných zariadení,“ oznámilo Ústredné velenie armády USA (CENTCOM) na sociálnej sieti X.

Údery boli podľa neho reakciou na nedávne pokusy Iránu útočiť na komerčnú lodnú dopravu v Hormuzskom prielive a na amerických vojakov.

Irán v odvete za americké údery pokračoval v raketových a dronových útokoch na krajiny v regióne. Jordánska armáda uviedla, že zneškodnila desať z 13 balistických rakiet, ktoré vstúpili do jordánskeho vzdušného priestoru. Zvyšné tri dopadli v odľahlých oblastiach mimo obývaných centier.

Kuvajtská armáda v stredu skoro ráno oznámila, že krajina čelí raketovým a dronovým útokom. „Kuvajtská protivzdušná obrana v súčasnosti reaguje na nepriateľské raketové a dronové útoky,“ uviedla armáda na sociálnej sieti X a vyzvala obyvateľov, aby dodržiavali bezpečnostné pokyny. Letecký poplach sa podľa agentúry AFP ozýval aj v Bahrajne.

Americký prezident Donald Trump uviedol, že americké útoky boli reakciou na pokusy Teheránu zamínovať Hormuzský prieliv, ako aj na odpálenie ôsmich rakiet na vojenskú základňu v Jordánsku. „Ak zlyhávajúci iránsky štát podnikne odvetné kroky za tento úplne oprávnený útok, bude opäť zasiahnutý, a to oveľa tvrdšie a vo väčšom rozsahu,“ uviedol v príspevku na svojej platforme Truth Social. (TASR)

Slovensko medzi signatármi výzvy nie je a dlhodobo sa stavia proti takémuto kroku.

Výzvu na zrušenie „obštrukčného“ veta podpísali Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko. List adresovali šéfke diplomacie EÚ Kaje Kallasovej a zaslali ho aj členským štátom, ktoré sa k iniciatíve nepripojili.

„Kultúra konsenzu v Únii je dôležitým zdrojom jej legitimity. Preto sa naďalej usilujeme o dosiahnutie konsenzu všade, kde je to možné,“ uviedli signatári. Zároveň však podľa nich treba zabezpečiť, aby konsenzus podporoval spoločné kroky, a nie im bránil.

Krajiny poukazujú na zmenené bezpečnostné prostredie, rastúcu strategickú konkurenciu a snahy o oslabenie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Schopnosť EÚ brániť svoje hodnoty a záujmy podľa nich závisí od toho, či dokáže rýchlo a účinne využiť svoju spoločnú politickú, ekonomickú a diplomatickú váhu.

V zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ sa v súčasnosti uplatňuje jednomyseľnosť. Každá členská krajina tak môže zablokovať rozhodnutie ostatných. Podľa signatárov tento systém v minulosti viedol k situáciám, keď jednotlivé štáty využívali veto na presadzovanie vlastných záujmov.

Tento problém sa opakovane prejavoval počas 16-ročného pôsobenia maďarského premiéra Viktora Orbána vo funkcii. Pred aprílovým odchodom z postu Orbán pravidelne vyvolával nevôľu svojich partnerov v EÚ využívaním práva veta na získanie ústupkov. Veto na presadenie svojich záujmov využil niekoľkokrát aj slovenský premiér Robert Fico.

Signatári navrhujú dodržiavať zásadu lojálnej spolupráce a vzájomnej solidarity a častejšie využívať konštruktívne zdržanie sa hlasovania ako alternatívu k vetu. Zahraničnopolitické rozhodnutia by podľa nich zároveň nemali byť podmieňované otázkami, ktoré s nimi „podstatne nesúvisia“.

Zároveň vyzývajú na preskúmanie možností, ktoré ponúkajú zmluvy EÚ na prechod od jednomyseľného rozhodovania ku kvalifikovanej väčšine. Podľa nich by členská krajina mala takýto krok zablokovať iba v prípade, že na to uvedie „opodstatnené zásadné dôvody“.

Proti obmedzeniu práva veta v zahraničnej politike sa však dlhodobo stavia viacero krajín vrátane Slovenska. Fico v minulosti odmietol zrušenie práva veta v EÚ s tým, že by išlo o ústup od demokratických princípov, ktorý by podľa neho mohol viesť k rozkladu európskeho projektu. Zároveň varoval, že zrušenie práva veta spolu s potrestaním krajín presadzujúcich suverenitu môže vytvoriť „novú železnú oponu“. (TASR, Euronews)

O prijatí zmluvy, ktorú Donald Trump označil za najväčšiu vo svetovej histórii, informoval predseda venezuelského Národného zhromaždenia Jorge Rodríguez.

„Podpora energetickej zmluvy medzi Bolívarskou republikou Venezuela a Spojenými štátmi americkými bola schválená,“ oznámil Rodríguez. (ČTK, Reuters, AFP)

Takéto formy hybridných hrozieb narúšajú bezpečnosť a podkopávajú akékoľvek snahy o mierový dialóg, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí.

„Vyjadrujeme solidaritu Nemecku, nášmu spojencovi a partnerovi. Takéto formy hybridných hrozieb, ktoré narúšajú bezpečnosť a dôveru verejnosti, sú absolútne neprijateľné a podkopávajú akékoľvek snahy o mierový dialóg,“ uviedlo MZVEZ na sociálnej sieti X.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt v utorok oznámil, že za zmarený útok na letisku Lipsko/Halle je podľa zistení nemeckej vlády zodpovedné Rusko. Záver vychádza z výsledkov vyšetrovania a poznatkov spravodajských služieb. Berlín v reakcii oznámil zatvorenie ruského konzulátu v Bonne a ruského kultúrneho centra v Berlíne. (TASR)

Informoval o tom ruský prezident Vladimir Putin.

Podľa jeho slov pôjde o odvetné opatrenie za ukrajinské údery. „Ruské ozbrojené sily dostali pokyn pripraviť a uskutočniť masívne údery na ukrajinské energetické zariadenia. Útočia na naše, dostanú odpoveď,“ povedal Putin na tlačovej konferencii po samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v kirgizskom Biškeku.

Podľa neho Ukrajina útočí na objekty palivovo-energetického komplexu, ropné rafinérie a civilné ciele v Rusku.

Pohrozil tiež pohrozil údermi na vojenské zariadenia iných štátov na Ukrajine. „Akékoľvek vojenské zariadenia na Ukrajine, či už britské alebo iné, sú našimi legitímnymi cieľmi,“ povedal Putin novinárom. (TASR, TASS)

Aj keď o tom podľa neho úrady ľudí riadne neinformujú, ruský vzdušný priestor sa v podstate pre ukrajinské útoky uzatvára.

Zároveň kritizoval európskych lídrov pre odchod na letné dovolenky, kým jeho krajina odoláva ruskej invázii.

„Prvé rakety a prvé drony prišli práve z Ruska a prekročili hranice našej krajiny z ruského vzdušného priestoru. Táto eskalácia sa nemôže a ani nebude obmedzovať len na ukrajinské územie,“ napísal Zelenskyj na sieti X.

„Dnes chceme varovať každú leteckú spoločnosť, ktorá využíva ruský vzdušný priestor, každú poisťovňu a každého, kto stále využíva kľúčové ruské letiská: ruský vzdušný priestor sa stáva nebezpečným. Ukrajina neohrozuje civilné letectvo ako také – ani jedno civilné lietadlo. Na ruskom nebi sa jednoducho budú nachádzať bezpilotné lietadlá v takom rozsahu, s ktorým treba počítať,“ upozornil. (TASR, AFP, DPA)

Predchádzala tomu prestrelka v obci Overasselt na východe krajiny, pri ktorej zahynul 51-ročný muž a dvaja policajti utrpeli zranenia.

Podľa miestnych médií môže byť incident spojený s jedným z najhľadanejších holandských drogových bossov Josom Leijdekkersom a osobami pohybujúcimi sa v jeho okolí.

Prestrelka sa odohrala približne o 04:00 h, keď sa skupina maskovaných ozbrojených mužov priblížila k domu v Overasselte neďaleko nemeckých hraníc. Zasiahnutý 51-ročný muž podľa dostupných informácií pracoval v súkromnej bezpečnostnej službe.

Keď na miesto dorazili policajti, stali sa cieľom ďalšej streľby. Dvaja z nich utrpeli zranenia, ktoré nie sú život ohrozujúce, uviedla policajná hovorkyňa Jolanda Aalbersová.

Polícia pri svojom zásahu zaistila zbrane, dátové nosiče a vozidlá. Obyvateľov Overasseltu vyzvala, aby zostali vo svojich domovoch a nechali zatvorené dvere a okná pre prípad, že by sa v obci stále pohybovali ďalší podozriví.

Miestne médiá informujú, že prestrelka môže súvisieť s okolím Josa Leijdekkersa, známeho aj pod prezývkou „Bolle Jos“. Ten patrí medzi najhľadanejších zločincov v Holandsku a bol odsúdený za účasť na medzinárodnom obchodovaní s kokaínom. Podľa médií sa v súčasnosti nachádza v africkom štáte Sierra Leone, kde má vzťah s dcérou tamojšieho prezidenta Juliusa Maadu Bia. (TASR, Le Figaro)

Vyplýva to z dôverného dokumentu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorej inšpektori v auguste navštívili niekoľko lokalít v Sýrii.

„Na základe pozorovaní, ktoré agentúra vykonala v lokalite Dajr az-Zaur, agentúra potvrdzuje, že odhalená chladiaca infraštruktúra zodpovedá infraštruktúre jadrového reaktora,“ uviedla MAAE v správe. Okrem toho agentúra v Sýrii odhalila aj zariadenie na výrobu paliva a ďalší objekt slúžiaci na jeho skladovanie.

Na základe inšpekcií MAAE usúdila, že „bývalé sýrske orgány neoznámili jadrový materiál, zariadenia a činnosti tak, ako to vyžaduje Dohoda o bezpečnostných zárukách v rámci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT).“

Sýria bola v minulosti podozrievaná z toho, že pod vedením Asada prevádzkovala tajný jadrový program, ktorého súčasťou bola aj výstavba reaktora.

O jeho existencii sa svet dozvedel až po tom, ako ho Izrael v roku 2007 zbombardoval a úplne zničil. Podľa správ amerických tajných služieb v Dajr az-Zaure vznikal Severnou Kóreou projektovaný reaktor zameraný na produkciu plutónia pre jadrové hlavice. (TASR, AFP, AP)

Ako informovala žilinská krajská policajná hovorkyňa Daniela Kocková, čelnú zrážku s kamiónom neprežil 39-ročný vodič osobného auta.

Doplnila, že vodič za volantom osobného auta jazdiaci v smere od Turčianskych Teplíc do Martina z doposiaľ nezistených príčin prešiel do protismernej časti vozovky, kde došlo k zrážke s nákladným motorovým vozidlom.

„Vodič osobného vozidla utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol. Štyridsaťšesťročný vodič nákladného motorového vozidla bol na mieste podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Pri dopravnej nehode utrpel zranenia, ktoré si vyžiadali jeho prevoz do nemocnice,“ uviedla Kocková.

Na miesto bol prizvaný znalec z odboru cestná doprava. „Cesta bola z dôvodu dokumentovania dopravnej nehody na nevyhnutne potrebný čas úplne uzatvorená. Ďalšie okolnosti a príčiny tragickej dopravnej nehody sú predmetom prebiehajúceho vyšetrovania,“ dodala Kocková. (TASR)

Po neformálnom stretnutí ministrov obrany členských krajín v Írsku to uviedla írska ministerka obrany Helen McEnteeová.

Ukrajina sa pri financovaní svojej obrany vo vojne rozpútanej Ruskom vo veľkej miere spolieha na zahraničnú pomoc. EÚ sa dohodla, že jej v rokoch 2026 a 2027 poskytne úver v celkovej hodnote 90 miliárd eur. Z tejto sumy má Kyjev budúci rok dostať 45 miliárd eur.

Nový ukrajinský minister obrany Jevhenij Chmara, ktorý v nedeľu vystúpil na stretnutí ministrov prostredníctvom videohovoru, požiadal o skoršie vyplatenie časti zo sumy určenej na budúci rok. Dôvodom je podľa neho nedostatok finančných prostriedkov na obranu.

„Myslím si, že z vystúpenia ukrajinského ministra obrany bolo úplne jasné, že existuje nedostatok (vo financovaní). Preto sa domnievam, že významný počet členských štátov túto požiadavku podporil,“ povedala McEnteeová. (TASR, Reuters)

Uviedol to Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ).

Za bezprecedentný označil počet dní, keď teploty na území ČR presiahli 40 stupňov Celzia. „Leto 2026 patrilo na území ČR k jedným z najteplejších dosiaľ zaznamenaných. Podľa priemernej sezónnej teploty na území ČR, 19,4 stupňa Celzia (odchýlka +1,8 stupňa od normálu), sa radí ako druhé najteplejšie od roku 1961,“ uviedli meteorológovia.

Dodali, že najvyššia priemerná letná teplota bola zaznamenaná v roku 2019 (19,5 stupňa) a najnižšia v roku 1978 (14,6 stupňa).

ČHMÚ podotkol, že územie ČR zasiahli počas leta dve výrazné horúce vlny, ktoré priniesli rekordne vysoké teploty. V prvej na konci júla padol teplotný rekord pre územie ČR – na meteorologickej stanici Doksany namerali 41,9 stupňa Celzia. V druhej na prelome júla a augusta bol nameraný absolútny rekord pre Moravu, keď v Strážnici dosiahla teplota 41 stupňov.

„Teploty vzduchu na našom území presiahli 40 stupňov Celzia celkovo v piatich dňoch tohtoročného leta, čo je absolútne bezprecedentné,“ zdôraznili meteorológovia. (TASR)

Teherán v dôsledku americkej námornej blokády prístavov nedokáže dovážať dostatok paliva na pokrytie domáceho dopytu.

„Samozrejme, časť zodpovednosti za túto vysokú spotrebu neleží na našich ľuďoch, ale na našom priemysle,“ uviedol Kálíbáf v televíznom prejave. Zároveň však zdôraznil, že „v každom prípade je jasné, že musíme šetriť benzínom“.

V uplynulých dňoch sa v Teheráne tvorili pri čerpacích staniciach dlhé rady vozidiel. Iránsky viceprezident Mohammad Džafar Gháempanáh minulý týždeň uviedol, že domáca produkcia benzínu je „nedostatočná a v dôsledku americkej námornej blokády ho nemôžeme dovážať“. (TASR, AFP)

Ten sa uskutoční 18. a 19. novembra v čínskom Šen-čene.

„Áno, o tejto otázke sa diskutovalo,“ odpovedal zahraničnopolitický poradca Kremľa Jurij Ušakov na otázku štátnej televízie Vesti ohľadom možnosti trojstranného stretnutia medzi Putinom, Sim a Trumpom.

Podľa Ušakova sa na summite očakáva účasť všetkých troch lídrov. „A ak sa to potvrdí, ako bolo povedané, potom sa títo traja budú môcť stretnúť,“ dodal.

Ušakov hovoril z kirgizského Biškeku, kde sa Putin a Si zúčastnili na zasadnutí Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO).

Biely dom na žiadosť agentúry Reuters o komentár k tejto záležitosti bezprostredne nereagoval. (ČTK, Reuters)

Vo vyhlásení sa neuvádza meno zadržaného. Denník The Times of Israel (TOI) napísal, že by mohlo ísť o Múína al-Arabida.

Z vyhlásenia Netanjahuovho úradu vyplýva, že cielenú operáciu vykonali spoločne príslušníci izraelskej kontrarozviedky Šin Bet a izraelskej armády. K zadržaniu „jedného z najvyššie postavených vodcov Hamasu“ došlo neďaleko jeho domu v Gaze.

Netanjahu uviedol, že zadržaný muž bol zodpovedný za ukrývanie a presun izraelských rukojemníkov, ukrývanie vysokých predstaviteľov Hamasu, ale aj za pokusy o obnovenie operačných kapacít Hamasu v Pásme Gazy. Pomáhal aj „pri vykonávaní teroristických útokov proti našim silám a civilistom,“ píše sa vo vyhlásení.

Nemenovaný zdroj z Hamasu v Gaze v rozhovore pre panarabskú televíziu al-Džazíra potvrdil zajatie dôstojníka aparátu vnútornej bezpečnosti, ale poprel, že by ním bol veliteľ tejto zložky. (TASR, TOI)

Na iniciatíve sa zúčastnia aj odborníci z Británie a členských krajín EÚ.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v utorok (1. 9.) oznámila, že vojenskí experti z Ukrajiny sa zapoja do novej iniciatívy, ktorej cieľom bude radiť európskym krajinám, ako rýchlo odstrániť nedostatky v obranných kapacitách kontinentu.

Európa sa podľa nej snaží posilniť obranu v reakcii na agresívnu politiku Ruska. „Európa investuje do obrany viac než kedykoľvek predtým, samotné výdavky však automaticky nezaručujú úspech,“ zdôraznila Kallasová pred novinármi po rokovaní ministrov obrany EÚ v Írsku.

„Neboli sme dostatočne rýchli pri odstraňovaní nedostatkov v konvenčných obranných kapacitách Európy v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO),“ dodala.

Európske krajiny, z ktorých väčšina je zároveň aj členom Aliancie, začali zvyšovať vojenské rozpočty po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Do vyšších výdavkov na obranu tlačí Európu aj americký prezident Donald Trump.

Agentúra AFP dodala, že Washington zároveň naznačuje, že chce obmedziť svoje angažovanie sa na európskom kontinente a sústrediť sa na iné výzvy vrátane Číny. Pentagón, ktorý má v Európe približne 80-tisíc vojakov, zároveň spojencov informoval, že znižuje počet prostriedkov, ktoré poskytuje pre obranné plány NATO.

Európa už dokáže nahradiť časť kapacít, ktoré Spojené štáty v obranných plánoch NATO obmedzujú, niektoré kľúčové prostriedky, napríklad rakety dlhého doletu, však bude možné nahradiť až postupne.

Kallasová uviedla, že prezentovaná iniciatíva spojí „vysokopostavených politických a vojenských predstaviteľov“ z viacerých krajín EÚ, Británie a Ukrajiny. Jej cieľom je podľa nej združiť špičkových odborníkov na bezpečnosť a obranu a hľadať netradičné riešenia.

Ukrajina bola do iniciatívy zaradená vzhľadom na svoje skúsenosti z bojiska, spresnila. Toto oznámenie prichádza v období rastúcich obáv, že Moskva sa snaží odvrátiť pozornosť od problémov na bojisku na Ukrajine zintenzívňovaním takzvaných hybridných operácií v Európe.

Nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz uviedol, že Nemecko sa čoraz viac ocitá v hľadáčiku hybridných útočníkov. Reagoval tak na prípad z augusta, nález dronu s výbušninami na letisku v Lipsku, ktoré je významným uzlom na prepravu vojenského materiálu. (TASR, AFP)

Za viac ako tri desaťročia prešla mnohými zmenami a ani túto jeseň neustanú pokusy o ďalšie novelizácie.

Reaguje na pokusy Teheránu útočiť na komerčné lode a americké jednotky.

Na sieti X o tom v utorok (1. 9.) informovalo Centrálne velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM), píše TASR. „Dnes o 12.00 h (18.00 h SELČ) začali americké ozbrojené sily útočiť na ciele Islamských revolučných gárd v Iráne. Tieto útoky sú reakciou na nedávne pokusy gárd zaútočiť na komerčné lode v Hormuzskom prielive a na amerických vojakov nasadených v tejto oblasti,“ uviedlo velenie.

Iránska štátna televízia informovala, že v meste Bandar Abbás a v okolí ostrova Kešm v blízkosti strategického Hormuzského prielivu bolo počuť niekoľko výbuchov.

V nedeľu (30. 8.) po viac ako mesiaci americká armáda zaútočila na dva iránske odpaľovacie systémy na ostrove Lárak v Hormuzskom prielive. Irán na to reagoval odpálením rakiet na americké objekty v Jordánsku, ktoré však boli zachytené, zatiaľ čo Spojené arabské emiráty uviedli, že nad svojimi vodami zadržali iránsky dron. Prezident USA Donald Trump v pondelok (31. 8.) pripustil, že ďalšie útoky na Irán budú možno potrebné. (ČTK, TASR, Reuters)