Letisko Simóna Bolívara utrpelo škody na pristávacích dráhach, riadiacej veži a budovách pre cestujúcich a náklad.

Počas pokračujúcich opráv cestujúcich odbavujú v dočasnom termináli, ktorý vybudovali na parkovisku. Objekt s rozlohou približne desaťtisíc štvorcových metrov dokáže denne odbaviť 2168 cestujúcich a ponúka klimatizované čakárne, bezplatné Wi-Fi, zdravotnícke služby či toalety. Cestujúcich medzi terminálom a lietadlami prepravujú autobusy.

„Dúfame, že v tejto úvodnej fáze prevádzky obnovíme 25 percent letov, ktoré sme mali pred zemetrasením,“ povedal v utorok minister dopravy Francisco Garcés. Doplnil, že kapacitu chcú postupne zvýšiť na 40 percent v priebehu niekoľkých mesiacov a na 60 percent do konca tohto roka alebo začiatkom budúceho roka. Podľa ministra obnovenie prevádzky schválili medzinárodné organizácie po príslušnej kontrole.

Prvé obnovené lety zahŕňajú sedem vnútroštátnych a štyri medzinárodné spiatočné spojenia. Prevádzkujú ich panamská spoločnosť Copa Airlines a španielska Air Europa. V najbližších dňoch sa majú pridať aj ďalšie aerolínie vrátane španielskej Iberie.

Letisko, ktoré sa nachádza približne 20 kilometrov severne od metropoly Caracas, zatvorili po zemetrasení s magnitúdou 7,2 a 7,5, ktoré Venezuelu zasiahlo 24. júna. Otrasy poškodili aj ďalšie časti krajiny a podľa AP si vyžiadali viac ako 6 500 obetí a približne 17 900 ľudí pripravili o domov. (TASR, AP)

Obavy z narušenia dodávok z Blízkeho východu sa zintenzívnili po tom, ako USA a Irán na seba navzájom v noci útočili, čo zmarilo nádeje na rýchle uvoľnenie napätia.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v novembri dosiahla do 7.18 h SELČ 95,38 USD (82,30 eura) za barel (159 litrov). Oproti predchádzajúcej uzávierke to predstavuje rast o 0,73 USD (0,77 percenta).

Cena americkej ľahkej ropy WTI s októbrovým kontraktom dosiahla 90,59 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to bol rast o 0,37 USD, čiže o 0,41 percenta.

USA uviedli, že cez noc podnikli sériu leteckých útokov na ciele v Iráne. Zbor islamských revolučných gárd vyhlásil, že útoky zo strany USA obmedzia dopravu cez Hormuzský prieliv, čiže po dôležitej vodnej ceste, ktorou sa pred konfliktom prepravovala približne pätina celosvetovo spotrebovanej ropy. Ide o najzávažnejšiu eskaláciu konfliktu medzi oboma krajinami za posledné týždne.

„Vývoj v ostatných dňoch opäť upriamil pozornosť na riziká pre dodávky ropy z regiónu… Napriek patovej situácii medzi USA a Iránom vidíme tok ropy cez Hormuzský prieliv, ale rastúce napätie prepravu jednoznačne ohrozuje,“ uviedli analytici banky ING. (TASR, Reuters, Bloombers)

Polícia po páchateľovi pátra.

Svedkovia počuli zvuky výstrelov neďaleko areálu a privolali políciu. Viaceré hliadky následne zamierili na miesto, kde našli dvoch mužov, ktorí podľahli zraneniam. Do pátrania po páchateľovi sa zapojilo viac ako dve desiatky policajných vozidiel.

Okolnosti incidentu neboli spočiatku jasné. Vyšetrovatelia predpokladajú, že obete a páchateľa spájal predchádzajúci vzťah a navzájom sa poznali. Obyvateľom v okolí podľa hovorcu nehrozí nebezpečenstvo. (TASR, DPA)

Za tento trestný čin mu podľa zákona o národnej bezpečnosti hrozí až doživotné väzenie.

Ide o druhé stíhanie Wonga podľa legislatívy, ktorú Peking v Hongkongu zaviedol v roku 2020 a ktorá podľa kritikov výrazne potlačila tamojšie prodemokratické hnutie.

Dvadsaťdeväťročný Wong čelí obvineniu, že spolu s ďalšími aktivistami vrátane Nathana Lawa v období od 1. júla do 23. novembra 2020 žiadal zahraničné krajiny, inštitúcie, organizácie či jednotlivcov mimo Číny o uvalenie sankcií, blokád alebo prijatie iných nepriateľských opatrení voči Hongkongu alebo Číne.

Za tento trestný čin hrozí trest odňatia slobody na tri až desať rokov, prípadne doživotné väzenie, ak bude posúdený ako „závažný“. Priznanie viny môže podľa AP viesť k miernejšiemu trestu. Wonga by mali odsúdiť neskôr.

Wong si už odpykáva trest štyri roky a osem mesiacov po tom, ako sa priznal v samostatnom prípade týkajúcom sa neoficiálnych primárok prodemokratického tábora. Pôvodne ho mali prepustiť v januári budúceho roka.

Aktivista sa do povedomia verejnosti dostal už v roku 2012 ako stredoškolák, keď viedol protesty proti zavedeniu predmetu národná výchova na hongkonských školách. Neskôr sa stal jednou z tvárí prodemokratického hnutia a v roku 2014 sa zapojil do protestov známych ako Dáždnikové hnutie. V roku 2016 spoluzaložil politickú stranu Demosisto (Siang-kang čung-č‘) spolu s ďalšími mladými aktivistami.

Počas masových protivládnych protestov v roku 2019 pomáhal získavať zahraničnú podporu pre hongkonské prodemokratické hnutie vrátane podpory zo Spojených štátov. Demosisto sa rozpustilo po zavedení zákona o národnej bezpečnosti v roku 2020.

Hongkongom v rokoch 2019 až 2020 otriasli masové prodemokratické protesty, ktoré sa v niektorých prípadoch zmenili na násilné strety. V rámci neoficiálnych prodemokratických primárok, na ktorých sa zúčastnil rekordný počet voličov, si prodemokratický tábor vyberal kandidátov do plánovaných parlamentných volieb. Úrady však voľby následne odložili a o niekoľko mesiacov neskôr zadržali desiatky opozičných predstaviteľov. Postup hongkonských úradov vyvolal medzinárodnú kritiku a obavy z ďalšieho obmedzovania politickej súťaže a občianskych slobôd. (TASR, AP, Reuters)

Dôvodom je podľa ministerstva zahraničných vecí politika Teheránu, ktorá podnecuje eskaláciu konfliktov na Blízkom východe a obmedzuje námornú dopravu v Hormuzskom prielive.

Lima zároveň vyjadrila „hlboké znepokojenie“ nad vážnymi obmedzeniami, ktoré podľa nej zaviedol iránsky režim v krajine. K rozhodnutiu došlo po tom, ako Spojené štáty v nedeľu obnovili útoky na Irán. Obe strany odvtedy pokračujú vo vzájomných úderoch.

Peruánska konzervatívna prezidentka Keiko Fujimoriová nastúpila do úradu 28. júla. Počas volebnej kampane presadzovala tvrdý prístup k bezpečnostnej politike a krátko po nástupe do funkcie podnikla kroky smerujúce k zapojeniu Peru do iniciatívy „Shield of the Americas“, ktorú vytvorila administratíva USA s cieľom posilniť bezpečnosť a presadzovanie imigračných a bezpečnostných opatrení v západnej hemisfére.

Susedné Čile pred niekoľkými dňami oznámilo zatvorenie svojho veľvyslanectva v Teheráne, diplomatické vzťahy s Iránom však neprerušilo. Ako dôvod uviedlo ekonomické a bezpečnostné záujmy. (TASR, AFP)

Žiada posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny, ďalšiu obrannú a energetickú pomoc pred zimou a pokrok v prístupových rokovaniach.

Uviedol to v noci na stredu po príchode do írskeho mesta Wicklow, kde budú šéfovia diplomacií krajín EÚ a Kanady, Islandu, Nórska a Švajčiarska rokovať o ďalšej podpore Kyjeva.

„Prichádzam sem po ďalšej vlne zintenzívnených ruských útokov na ukrajinské mestá, civilnú infraštruktúru a voľnú plavbu v Čiernom mori. Táto eskalácia si vyžaduje, aby sme diskutovali o ráznych reakciách, podpore Ukrajiny a spôsoboch, ako zbaviť Rusko zdrojov potrebných na pokračovanie vojny,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X.

Čím viac vojenských kapacít Ukrajina získa a čím menej zdrojov zostane Rusku na pokračovanie vojny, tým bližšie bude podľa Sybihu komplexný a trvalý mier.

Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie budú v stredu okrem vojny na Ukrajine rokovať aj o možnostiach posilnenia zahraničnej politiky EÚ a situácii na Blízkom východe. (TASR)

Klub z Etihad Stadium zaplatil za 25-ročného stredopoliara 125 miliónov libier (v prepočte približne 146 mil. eur), čím vyrovnal britský prestupový rekord.

Vedenie City sa usilovalo získať Fernandeza niekoľko mesiacov a tesne pred uzávierkou prestupov jeho príchod skompletizovalo. Suma za jeho prestup vyrovnala čiastku, ktorú vlani zaplatil Liverpool za švédskeho útočníka Alexandra Isaka z Newcastlu.

Tréner Enzo Maresca spolupracoval s Fernandezom už v Chelsea. Po januárovom odchode zo Stamford Bridge prevzal počas leta práve Manchester City. Maresca mal o Fernandeza veľký záujem po nedávnom predaji vplyvného kľúčového hráča Rodriho do Barcelony, ako aj po odchodoch ďalších stredopoliarov Bernarda Silvu, Nica Gonzaleza a Tijjaniho Reijndersa.

Dvadsaťpäťročný Argentínčan by mal vytvoriť novú stredovú formáciu City spolu s Angličanom Elliotom Andersonom a Maročanom Ayyoubom Bouaddim. Anderson prišiel z Nottinghamu Forest za 116 miliónov libier, zatiaľ čo Bouaddi stál 86 miliónov a stal sa najdrahším tínedžerom v histórii Premier League.

„Manchester City je za uplynulú dobu jeden z najúspešnejších klubov v Anglicku. Každý hráč chce byť súčasťou takéhoto klubu, pretože každý vie, ako dobre je City riadené. Nemôžem byť šťastnejší, že som tu a som pripravený na výzvu pomôcť City pokračovať v získavaní trofejí. Toto je klub vybudovaný pre úspech. Ak sa pozriete na celý káder, City má kvalitu na každom poste. Chcem sa učiť od svojich nových spoluhráčov a stať sa lepším hráčom,“ uviedol Fernandez pre klubový web.

Tréner Xabi Alonso ho nenominoval predchádzajúce dva zápasy „The Blues“, keďže sa množili špekulácie o jeho prestupe do City. Fernandez prišiel do Chelsea v roku 2023 z Benficy za 106 miliónov libier. V minulej sezóne rozhneval vedenie klubu, keď prejavil záujem prestúpiť do Realu Madrid a následne chýbal v zostave v dvoch stretnutiach. Fernandeza vylúčili v júlovom finále majstrovstiev sveta, v ktorom Argentína prehrala so Španielskom 0:1 po predĺžení. Anglických fanúšikov pobúril aj provokatívnou oslavou po semifinálovom triumfe Argentíny nad zverencami Thomasa Tuchela. Na MS 2022 v Katare získal s národným tímom titul a počas pôsobenia v Chelsea vyhral Konferenčnú ligu UEFA a majstrovstvá sveta klubov. (TASR)

Skúška, ktorá bola do značnej miery utajovaná.

Preukázala možnosť nasadenia systému z nemeckých vojnových lodí a dolet rakiet viac ako 500 kilometrov. Berlín chce teraz pokročiť v prípravách na obstaranie týchto striel, uviedol hovorca námorníctva.

Na skúšku boli do oblasti medzi Írskom a Islandom presunuté dve nemecké fregaty. Prípravy prebiehali prevažne v utajení, nemecké úrady však 45 dní vopred upozornili lodnú a leteckú dopravu na plánovaný test.

„Úspešným odpálením balistickej rakety v severnom Atlantiku sme napísali dejiny námorníctva. S týmto úspechom som mimoriadne spokojný,“ poznamenal veliteľ nemeckého námorníctva Jan Christian Kaack.

Nemecko chce výrazne predĺžiť dosah svojich raketových systémov. Prípadné obstaranie Lory by rozšírilo schopnosti nemeckého námorníctva o zbraň schopnú zasahovať ciele vo veľkých vzdialenostiach, uviedla DPA.

Lora je vyvinutá izraelskou spoločnosťou Israel Aerospace Industries. Systém možno nasadiť z mobilných alebo námorných platforiem. Nemecko zároveň plánuje obstarať americké strely Tomahawk s dosahom až 2 500 kilometrov a spolu s európskymi spojencami pracuje na vývoji vlastných systémov dlhého doletu.

Prípadné obstaranie systému Lora by bolo súčasťou nemeckých zbrojných programov prijatých po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Ich cieľom je okrem iného posilniť schopnosť Nemecka a jeho spojencov odradiť Rusko od prípadnej agresie. (TASR, DPA)

Dohrajú ho v stredu večer, prerušili ho za stavu 2:1.

Molčan je v New Yorku jediným slovenským zástupcom v singli. (TASR)

Oznámila to eurokomisárka pre krízové riadenie Hadja Lahbibová.

Podľa eurokomisárky zostáva situácia v oblasti zdravotníctva v Pásme Gazy naďalej kritická, keďže prekážky v prístupe bránia dovozu liekov, paliva a zdravotníckeho personálu. „Európska únia pomáha ľuďom v núdzi, a to aj prostredníctvom medicínskych evakuácií. Šesť pacientov a 17 sprevádzajúcich osôb bolo evakuovaných do Belgicka a Rumunska v rámci mechanizmu civilnej ochrany EÚ s podporou Slovenska, Nórska, Jordánska a organizácií Lekári bez hraníc (MSF) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO),“ uviedla Lahbibová.

Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany bol na podporu medicínskych evakuácií pacientov z Pásma Gazy aktivovaný v apríli 2024 na žiadosť WHO. Od júla 2024 sa na evakuáciách podieľalo 13 členských štátov EÚ vrátane Slovenska a tri ďalšie zúčastnené krajiny – Albánsko, Nórsko a Turecko. Podľa údajov Európskej komisie bolo s podporou mechanizmu prevezených približne 500 pacientov a viac než 1 300 ich rodinných príslušníkov.

Slovensko sa na evakuáciách pacientov z palestínskej enklávy podieľa pravidelne, využíva pritom aj vládny špeciál. Zároveň poskytuje humanitárnu pomoc civilistom v oblasti vrátane potravín a zdravotníckeho materiálu. (TASR)

Na palube sa nachádza približne päťtisíc námorníkov a príslušníkov námornej pechoty.

Dlhé nasadenie plavidla vyvolalo obavy zo zhoršujúcich sa podmienok a duševného zdravia posádky.

Loď USS Abraham Lincoln je na mori od novembra 2025 a vytvorila počas neho rekord v počte po sebe nasledujúcich dní strávených na mori. Bežné nasadenie vojenských lodí trvá šesť až deväť mesiacov, v čase konfliktov sa však môže predĺžiť.

Lietadlová loď spolu s ďalšími americkými vojenskými plavidlami zostane v Thajsku päť dní. Podľa tamojších úradov má návšteva posádke slúžiť na oddych a zotavenie. Thajsko je jediným zmluvným spojencom Spojených štátov v pevninskej časti juhovýchodnej Ázie.

Príchod tisícov amerických vojakov do Thajska vyvolal očakávania ekonomického prínosu najmä v neďalekom letovisku Pattaya. Približne 40 autobusov bude podľa starostu mesta prepravovať vojakov medzi letoviskom a prístavom.

Americkí vojaci však budú mať v Thajsku zakázané viaceré aktivity vrátane vodných športov, jazdy na vodných skútroch či boxu. Polícia zároveň posilní hliadky v okolí hlavnej pláže a v nočných zábavných štvrtiach. (TASR, Reuters, AP)

Teherán medzitým útočí na krajiny v regióne vrátane Jordánska, Kuvajtu a Bahrajnu

„Americké sily sa zamerali na ciele Revolučných gárd vrátane objektov protivzdušnej obrany, radarových systémov, námorných prostriedkov a zariadení, ako aj kapacít na kladenie mín a komunikačných zariadení,“ oznámilo Ústredné velenie armády USA (CENTCOM) na sociálnej sieti X.

Údery boli podľa neho reakciou na nedávne pokusy Iránu útočiť na komerčnú lodnú dopravu v Hormuzskom prielive a na amerických vojakov.

Teherán v stredu oznámil, že pri amerických útokoch na juhu krajiny zahynulo najmenej 11 ľudí a ďalšie desiatky utrpeli zranenia. Jeden z úderov podľa tamojších úradov v utorok zasiahol svadobnú hostinu, na ktorej zahynuli štyria ľudia vrátane dieťaťa a viac ako 50 ďalších utrpelo zranenia. Tvrdenia iránskych úradov o obetiach nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Irán v odvete za americké údery pokračoval v raketových a dronových útokoch na krajiny v regióne. Jordánska armáda uviedla, že zneškodnila desať z 13 balistických rakiet, ktoré vstúpili do jordánskeho vzdušného priestoru. Zvyšné tri dopadli v odľahlých oblastiach mimo obývaných centier.

Kuvajtská armáda v stredu skoro ráno oznámila, že krajina čelí raketovým a dronovým útokom. „Kuvajtská protivzdušná obrana v súčasnosti reaguje na nepriateľské raketové a dronové útoky,“ uviedla armáda na sociálnej sieti X a vyzvala obyvateľov, aby dodržiavali bezpečnostné pokyny. Letecký poplach sa podľa agentúry AFP ozýval aj v Bahrajne.

Americký prezident Donald Trump uviedol, že americké útoky boli reakciou na pokusy Teheránu zamínovať Hormuzský prieliv, ako aj na odpálenie ôsmich rakiet na vojenskú základňu v Jordánsku. „Ak zlyhávajúci iránsky štát podnikne odvetné kroky za tento úplne oprávnený útok, bude opäť zasiahnutý, a to oveľa tvrdšie a vo väčšom rozsahu,“ uviedol v príspevku na svojej platforme Truth Social. (TASR)

Udalosti sa v Ranných správach venoval redaktor Filip Jackuliak:

Aktualizované 7.15 h

Slovensko medzi signatármi výzvy nie je a dlhodobo sa stavia proti takémuto kroku.

Výzvu na zrušenie „obštrukčného“ veta podpísali Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko. List adresovali šéfke diplomacie EÚ Kaje Kallasovej a zaslali ho aj členským štátom, ktoré sa k iniciatíve nepripojili.

„Kultúra konsenzu v Únii je dôležitým zdrojom jej legitimity. Preto sa naďalej usilujeme o dosiahnutie konsenzu všade, kde je to možné,“ uviedli signatári. Zároveň však podľa nich treba zabezpečiť, aby konsenzus podporoval spoločné kroky, a nie im bránil.

Krajiny poukazujú na zmenené bezpečnostné prostredie, rastúcu strategickú konkurenciu a snahy o oslabenie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Schopnosť EÚ brániť svoje hodnoty a záujmy podľa nich závisí od toho, či dokáže rýchlo a účinne využiť svoju spoločnú politickú, ekonomickú a diplomatickú váhu.

V zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ sa v súčasnosti uplatňuje jednomyseľnosť. Každá členská krajina tak môže zablokovať rozhodnutie ostatných. Podľa signatárov tento systém v minulosti viedol k situáciám, keď jednotlivé štáty využívali veto na presadzovanie vlastných záujmov.

Tento problém sa opakovane prejavoval počas 16-ročného pôsobenia maďarského premiéra Viktora Orbána vo funkcii. Pred aprílovým odchodom z postu Orbán pravidelne vyvolával nevôľu svojich partnerov v EÚ využívaním práva veta na získanie ústupkov. Veto na presadenie svojich záujmov využil niekoľkokrát aj slovenský premiér Robert Fico.

Signatári navrhujú dodržiavať zásadu lojálnej spolupráce a vzájomnej solidarity a častejšie využívať konštruktívne zdržanie sa hlasovania ako alternatívu k vetu. Zahraničnopolitické rozhodnutia by podľa nich zároveň nemali byť podmieňované otázkami, ktoré s nimi „podstatne nesúvisia“.

Zároveň vyzývajú na preskúmanie možností, ktoré ponúkajú zmluvy EÚ na prechod od jednomyseľného rozhodovania ku kvalifikovanej väčšine. Podľa nich by členská krajina mala takýto krok zablokovať iba v prípade, že na to uvedie „opodstatnené zásadné dôvody“.

Proti obmedzeniu práva veta v zahraničnej politike sa však dlhodobo stavia viacero krajín vrátane Slovenska. Fico v minulosti odmietol zrušenie práva veta v EÚ s tým, že by išlo o ústup od demokratických princípov, ktorý by podľa neho mohol viesť k rozkladu európskeho projektu. Zároveň varoval, že zrušenie práva veta spolu s potrestaním krajín presadzujúcich suverenitu môže vytvoriť „novú železnú oponu“. (TASR, Euronews)

O prijatí zmluvy, ktorú Donald Trump označil za najväčšiu vo svetovej histórii, informoval predseda venezuelského Národného zhromaždenia Jorge Rodríguez.

„Podpora energetickej zmluvy medzi Bolívarskou republikou Venezuela a Spojenými štátmi americkými bola schválená,“ oznámil Rodríguez. (ČTK, Reuters, AFP)

Takéto formy hybridných hrozieb narúšajú bezpečnosť a podkopávajú akékoľvek snahy o mierový dialóg, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí.

„Vyjadrujeme solidaritu Nemecku, nášmu spojencovi a partnerovi. Takéto formy hybridných hrozieb, ktoré narúšajú bezpečnosť a dôveru verejnosti, sú absolútne neprijateľné a podkopávajú akékoľvek snahy o mierový dialóg,“ uviedlo MZVEZ na sociálnej sieti X.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt v utorok oznámil, že za zmarený útok na letisku Lipsko/Halle je podľa zistení nemeckej vlády zodpovedné Rusko. Záver vychádza z výsledkov vyšetrovania a poznatkov spravodajských služieb. Berlín v reakcii oznámil zatvorenie ruského konzulátu v Bonne a ruského kultúrneho centra v Berlíne. (TASR)

Informoval o tom ruský prezident Vladimir Putin.

Podľa jeho slov pôjde o odvetné opatrenie za ukrajinské údery. „Ruské ozbrojené sily dostali pokyn pripraviť a uskutočniť masívne údery na ukrajinské energetické zariadenia. Útočia na naše, dostanú odpoveď,“ povedal Putin na tlačovej konferencii po samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v kirgizskom Biškeku.

Podľa neho Ukrajina útočí na objekty palivovo-energetického komplexu, ropné rafinérie a civilné ciele v Rusku.

Pohrozil tiež pohrozil údermi na vojenské zariadenia iných štátov na Ukrajine. „Akékoľvek vojenské zariadenia na Ukrajine, či už britské alebo iné, sú našimi legitímnymi cieľmi,“ povedal Putin novinárom. (TASR, TASS)

Aj keď o tom podľa neho úrady ľudí riadne neinformujú, ruský vzdušný priestor sa v podstate pre ukrajinské útoky uzatvára.

Zároveň kritizoval európskych lídrov pre odchod na letné dovolenky, kým jeho krajina odoláva ruskej invázii.

„Prvé rakety a prvé drony prišli práve z Ruska a prekročili hranice našej krajiny z ruského vzdušného priestoru. Táto eskalácia sa nemôže a ani nebude obmedzovať len na ukrajinské územie,“ napísal Zelenskyj na sieti X.

„Dnes chceme varovať každú leteckú spoločnosť, ktorá využíva ruský vzdušný priestor, každú poisťovňu a každého, kto stále využíva kľúčové ruské letiská: ruský vzdušný priestor sa stáva nebezpečným. Ukrajina neohrozuje civilné letectvo ako také – ani jedno civilné lietadlo. Na ruskom nebi sa jednoducho budú nachádzať bezpilotné lietadlá v takom rozsahu, s ktorým treba počítať,“ upozornil. (TASR, AFP, DPA)

Predchádzala tomu prestrelka v obci Overasselt na východe krajiny, pri ktorej zahynul 51-ročný muž a dvaja policajti utrpeli zranenia.

Podľa miestnych médií môže byť incident spojený s jedným z najhľadanejších holandských drogových bossov Josom Leijdekkersom a osobami pohybujúcimi sa v jeho okolí.

Prestrelka sa odohrala približne o 04:00 h, keď sa skupina maskovaných ozbrojených mužov priblížila k domu v Overasselte neďaleko nemeckých hraníc. Zasiahnutý 51-ročný muž podľa dostupných informácií pracoval v súkromnej bezpečnostnej službe.

Keď na miesto dorazili policajti, stali sa cieľom ďalšej streľby. Dvaja z nich utrpeli zranenia, ktoré nie sú život ohrozujúce, uviedla policajná hovorkyňa Jolanda Aalbersová.

Polícia pri svojom zásahu zaistila zbrane, dátové nosiče a vozidlá. Obyvateľov Overasseltu vyzvala, aby zostali vo svojich domovoch a nechali zatvorené dvere a okná pre prípad, že by sa v obci stále pohybovali ďalší podozriví.

Miestne médiá informujú, že prestrelka môže súvisieť s okolím Josa Leijdekkersa, známeho aj pod prezývkou „Bolle Jos“. Ten patrí medzi najhľadanejších zločincov v Holandsku a bol odsúdený za účasť na medzinárodnom obchodovaní s kokaínom. Podľa médií sa v súčasnosti nachádza v africkom štáte Sierra Leone, kde má vzťah s dcérou tamojšieho prezidenta Juliusa Maadu Bia. (TASR, Le Figaro)

Vyplýva to z dôverného dokumentu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorej inšpektori v auguste navštívili niekoľko lokalít v Sýrii.

„Na základe pozorovaní, ktoré agentúra vykonala v lokalite Dajr az-Zaur, agentúra potvrdzuje, že odhalená chladiaca infraštruktúra zodpovedá infraštruktúre jadrového reaktora,“ uviedla MAAE v správe. Okrem toho agentúra v Sýrii odhalila aj zariadenie na výrobu paliva a ďalší objekt slúžiaci na jeho skladovanie.

Na základe inšpekcií MAAE usúdila, že „bývalé sýrske orgány neoznámili jadrový materiál, zariadenia a činnosti tak, ako to vyžaduje Dohoda o bezpečnostných zárukách v rámci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT).“

Sýria bola v minulosti podozrievaná z toho, že pod vedením Asada prevádzkovala tajný jadrový program, ktorého súčasťou bola aj výstavba reaktora.

O jeho existencii sa svet dozvedel až po tom, ako ho Izrael v roku 2007 zbombardoval a úplne zničil. Podľa správ amerických tajných služieb v Dajr az-Zaure vznikal Severnou Kóreou projektovaný reaktor zameraný na produkciu plutónia pre jadrové hlavice. (TASR, AFP, AP)

Ako informovala žilinská krajská policajná hovorkyňa Daniela Kocková, čelnú zrážku s kamiónom neprežil 39-ročný vodič osobného auta.

Doplnila, že vodič za volantom osobného auta jazdiaci v smere od Turčianskych Teplíc do Martina z doposiaľ nezistených príčin prešiel do protismernej časti vozovky, kde došlo k zrážke s nákladným motorovým vozidlom.

„Vodič osobného vozidla utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol. Štyridsaťšesťročný vodič nákladného motorového vozidla bol na mieste podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Pri dopravnej nehode utrpel zranenia, ktoré si vyžiadali jeho prevoz do nemocnice,“ uviedla Kocková.

Na miesto bol prizvaný znalec z odboru cestná doprava. „Cesta bola z dôvodu dokumentovania dopravnej nehody na nevyhnutne potrebný čas úplne uzatvorená. Ďalšie okolnosti a príčiny tragickej dopravnej nehody sú predmetom prebiehajúceho vyšetrovania,“ dodala Kocková. (TASR)