A to z obchodovania s maloletými, prania špinavých peňazí, sexu s maloletou osobou a ovplyvňovania svedkov.

Andrewovho brata Tristana obžalovali ako spolupáchateľa.

Bratov Tateovcov zadržali v júli v americkom Miami po tom, čo Spojené kráľovstvo požiadalo o ich vydanie kvôli obvineniam zo znásilnenia a obchodovania s ľuďmi. Bratia sa proti svojmu vydaniu bránia a všetky obvinenia odmietajú.

Tateovcov v roku 2022 v Rumunsku zadržali pre obvinenia z účasti na plánoch lákania žien a ich sexuálneho vykorisťovania, čo taktiež odmietli. Vo vyšetrovacej väzbe strávili niekoľko mesiacov a bukureštský odvolací súd im v roku 2023 väzbu zmiernil na domáce väzenie a neskôr na pravidelné hlásenie sa na polícii.

Andrew Tate a jeho brat Tristan sú bývalí profesionálni kickboxeri a majú milióny sledovateľov na sociálnych sieťach. Ich fanúšikmi sú najmä mladí muži a chlapci, ktorých si získali predvádzaním životného štýlu plného luxusu a otvorenej nenávisti voči ženám. Bratia majú dvojaké občianstvo Spojených štátov a Spojeného kráľovstva a v roku 2016 sa presťahovali do Rumunska. (TASR, Reuters)

V Moskve boli už niekoľkokrát, do Kyjeva však ešte neprišli.

Informovala o tom dnes ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na svoj zdroj. Podľa informovaného zdroja agentúry Reuters sa o návšteve amerických vyjednávačov na Ukrajine stále rokuje, pričom tímy ako možný dátum spomenuli 6. septembra.

„Počítajú s tým, že dorazia do Moskvy a potom do Kyjeva, a to 5. a 6. septembra,“ uviedol bez ďalších podrobností zdroj agentúry TASS.

O skorej návšteve zvláštnych vyslancov prezidenta Donalda Trumpa, ktorí sa snažia dojednať riešenie päť rokov trvajúcej ruskej vojny proti Ukrajine, v Moskve aj v Kyjeve hovoril vo štvrtok večer aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Witkoff s Kushnerom už boli v Moskve niekoľkokrát, s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, z ktorého rozkazu ruské vojská vo februári 2022 otvorene vstúpili na Ukrajinu, naposledy rokovali v januári. Do Kyjeva však ešte neprišli.

Rokovania v Kyjeve by sa odohrali v čase, keď Rusko výrazne zosilnelo raketové a dronové útoky na ukrajinské hlavné mesto a jeho obyvateľov teraz sužuje sústavnými náletmi dronov počas celého dňa, nielen v noci.

Americká diplomatická iniciatíva zameraná na ukončenie najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny uviazla na mŕtvom bode po tom, ako USA a Izrael koncom februára začali spoločné údery proti Iránu. Rusko si pre mierové rozhovory kladie podmienku, aby mu Ukrajina odovzdala nielen časti Donbasu, ktoré okupuje, ale aj tie, ktoré nemá pod kontrolou. S tým Kyjev nesúhlasí a v poslednom čase znejú podobne odmietavé vyjadrenia aj z Washingtonu, hoci Trump v minulosti ruské požiadavky podporoval.

Minulý týždeň Moskvu prekvapivo navštívil šéf americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Ratcliffe. Šéf ruskej civilnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin schôdzku potvrdil. O obsahu rozhovorov však nie sú k dispozícii žiadne podrobnosti. Podľa Naryškina pri rokovaní prebrali otázky v kompetencii spravodajských služieb. (ČTK)

Šéf Bieleho domu Donald Trump to napísal na sociálnej sieti.

Pri udalosti sa nikto nezranil.

Hasiči dostali oznámenie o nehode krátko pred 7.30 h. Na sociálnej sieti o tom informoval Hasičský a záchranný zbor (HaZZ). Tunel po niekoľkých hodinách sprejazdnili pred 10.00 h.

„Zasahujúci hasiči na vozidlách vykonali protipožiarne opatrenia a zároveň asistovali odťahovej službe pri odstraňovaní následkov nehody a sprejazdnení jazdných pruhov,“ uviedol zbor.

O uzávere tunela pre škodovú udalosť informovala polícia na sociálnej sieti pred 8.00 h. Miesto sprejazdnili pred 10.00 h. Udalosť spôsobila rozsiahle kolóny na vstupe do hlavného mesta. (TASR)

Vyplýva to zo stanoviska Odborového zväzu školstva.

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR vo svojom usmernení pripúšťa viac možností.

Prvou možnosťou podľa školských odborárov je, že zamestnanci budú pracovať a patrí im stopercentný príplatok.

„V prípade nadčasu, ktorý by zamestnancom vznikol nad rámec ich úväzku, im patrí navyše príplatok 60 percent (nie 30 percent). Zamestnanci sa môžu dohodnúť a mať namiesto stopercentného príplatku náhradné voľno, ale len v prípade, že sa dohodne zamestnanec a zamestnávateľ, nie je to možné nariadiť a nie je možné, aby sa niekto dohodol v ich zastúpení,“ uviedol Odborový zväz školstva.

„Ak zamestnávateľ rozhodne, že škola/školské zariadenie nebude v prevádzke, v tom prípade odporúčame uzavrieť dodatok ku kolektívnej zmluve, podľa ktorého by zamestnávateľ 15. septembra poskytol zamestnancom pracovné voľno s náhradou mzdy,“ uviedli školskí odborári ako druhú možnosť. Ako doplnili, riaditeľ školy môže dať deťom alebo žiakom riaditeľské voľno iba zo závažných dôvodov. Medzi ne patrí aj nedostatok finančných prostriedkov. (TASR)

Počíta s tým zámer spoločnosti Enery Slovakia.

Zámer bol v ostatnom období predložený na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).

Navrhovaná agro-fotovoltická elektráreň by sa mala nachádzať v katastrálnom území obce Gemer, východne od cesty I/16, na ploche viac ako 63 hektárov. Plošne najväčšiu časť územia majú zaberať fotovoltické panely.

„Navrhovaný fotovoltický systém sa bude skladať z približne 61.900 fotovoltických panelov. Vo fotovoltickej elektrárni sa predpokladá ročná výroba elektrickej energie približne 48 gigawatthodín,“ uviedla spoločnosť v zámere.

Fotovoltická elektráreň bude mať podľa investora viaceré pozitívne environmentálne a energetické dôsledky. Významným prínosom má byť predovšetkým výroba elektrickej energie z obnoviteľného zdroja bez vzniku priamych emisií znečisťujúcich ovzdušie. „V porovnaní s výrobou elektriny z fosílnych palív sa predpokladá zníženie emisií oxidu uhličitého približne o 18-tisíc až 22-tisíc ton ročne,“ vysvetlila spoločnosť s tým, že v rámci projektu uvažuje aj nad inštaláciou batériového úložiska. (TASR)

Povedal o ňom, že je „špinavší ako zemiak“ a obvinil ho z „uľahčovania nekontrolovanej imigrácie“.

Tiež ho obvinil z „pripravovania cesty pre cudzie hordy, ktoré ich nakoniec nahradia“.

Milei počas prejavu na Madridskom fóre v čilskom Santiagu označil Sáncheza za príklad európskeho ľavičiara, ktorého „zaujíma len šírenie svojej ideológie, aby znovu získal moc nad verejnými financiami a mohol ich využiť ako vojnovú korisť“.

„Pozrite sa čo robí Pedrito (španielska zdrobnenina mena Pedro, pozn. TASR) v Španielsku. Je špinavší ako zemiak a pekne sa urazil aj s celou tou háveďou, ktorou sa obklopuje, keď som im povedal, že sú vládou zlodejov, a zdá sa, že fakty to potvrdzujú,“ vyhlásil argentínsky prezident. Milei kritizoval okrem Sáncheza vo všeobecnosti ľavicových politikov v Európe. (TASR, EFE)

Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.

Informovala o tom hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková.

„Ani nie desatina z takmer 390 miliónov eur pochádzajúcich z európskej finančnej pomoci, ktoré sú určené na priamu podporu vedy, výskumu a inovácií, bola reálne vyčerpaná do konca tohto februára,“ priblížila Bolech Dobáková. Kontrolóri preto vyzvali predstaviteľov rezortu školstva na prijatie opatrení, vďaka ktorým sa zrýchli proces administrácie projektov.

Bolech Dobáková poukázala aj na ďalšie zistenia. „Kontrola NKÚ SR opakovane odhalila nedostatky napríklad pri práci odborných hodnotiteľov, pri dokumentovaní ich činnosti či aktívnom preverovaní možného konfliktu záujmov,“ uviedla s tým, že pretrvávajúce nedostatky vyvolávajú pochybnosti o tom, či sú európske zdroje využívané účinne a tiež transparentne.

NKÚ preto ministerstvu okrem iného odporúča posilniť nezávislosť a transparentnosť odborného hodnotenia a zabezpečiť preukázateľnú auditnú stopu. Kontrolované boli roky 2014 až 2025, teda obdobie prelínania projektov medzi dvoma programovými obdobiami. (TASR)

Ako informoval, stavebné práce sa začnú v pondelok 7. septembra.

Most postavený v roku 1971 nad potokom Hlavinka sa nachádza na okraji obce, v smere na Čermany. „Podľa diagnostiky je v VI. stupni stavebno-technického stavu, je teda vo veľmi zlom stave. Z toho dôvodu bude most kompletne odstránený,“ uviedol Úrad NSK.

Nová konštrukcia bude založená na pilótach, ktoré zabezpečia stabilitu premostenia. Upravená bude aj priľahlá komunikácia, koryto potoka a svahy v okolí mosta. Modernizácia potrvá do februára 2027 v závislosti od zimnej stavebnej uzávery. Kraj za rekonštrukciu zaplatí takmer 615-tisíc eur.

„V Malých Ripňanoch začíname v krátkom čase s modernizáciou už druhého mosta. Naším cieľom je postupne modernizovať infraštruktúru v celom kraji,“ doplnil predseda NSK Branislav Becík.

Stavebné práce ovplyvnia aj dopravu v okolí. Motoristi budú od 7. septembra od 6.00 h odklonení na obchádzkovú trasu.

„Z cesty III/1734, na ktorej bude vykonaná úplná uzávera, sa odbočí na cestu III/1678 smerom na Veľké Ripňany. Následne sa z cesty II/514 odbočí na cestu III/1706 v smere na Horné Obdokovce. V obci Horné Obdokovce sa z cesty III/1706 pokračuje po ceste III/1681 smerom na Čermany, kde sa v príslušnej križovatke pokračuje na cestu III/1734. V opačnom smere je obchádzková trasa vedená totožne,“ upozornil Úrad NSK. (TASR)

Medzinárodná agentúra pre tenisovú integritu vyhodnotila, že išlo o mimosúťažné užitie, a opäť sa môže zúčastňovať súťažných zápasov.

Tridsaťjedenročný Austrálčan odovzdal v júni počas turnaja na španielskej Malorke vzorku, v ktorej laboratórium akreditované Svetovou antidopingovou agentúrou (WADA) potvrdilo prítomnosť benzoylecgonínu, metabolitu kokaínu. Pri vyšetrovaní ITIA vyhodnotila, že Kyrgiosove užitie kokaínu bolo mimosúťažné a vzťahuje sa na to teda nižšia sadzba trestu.

Provizórna suspendácia Kyrgiosa sa skončila k 3. septembru, samotný tenista musel absolvovať liečbu. Podľa agentúry DPA prišiel o odmenu a nazbierané body z turnaja na Malorke. „Urobil som veľkú robotu a beriem za to plnú zodpovednosť. Chcem sa ospravedlniť mojim fanúšikom, rodine, sponzorom a blízkym ľuďom. Tiež deťom, pre ktorých som vzorom. Som veľmi zo seba sklamaný, no vrátim sa lepší,“ vyjadril sa Kyrgios po prepuknutí kauzy na sociálnej sieti Instagram. (TASR)

Pôjde o migrantov bez legálneho pobytu.

Dánsky minister pre prisťahovalectvo a integráciu Morten Bodskov sa v piatok v Kodani stretne so svojimi rezortnými partnermi z Nemecka, Rakúska, Holandska a Grécka. Takzvaná „Skupina piatich“ bude rokovať o konkrétnych krokoch smerom k prvej partnerskej dohode o návratových centrách medzi EÚ a treťou krajinou.

„Prešli sme dlhú cestu v práci na vytvorení návratového centra mimo EÚ a teraz sme k tomu bližšie ako kedykoľvek predtým,“ uviedol Bodskov. „To znamená, že z dánskej strany očakávame, že budeme pripravení poslať prvých cudzincov do partnerskej krajiny do konca budúceho roka,“ dodal. Dánsky minister neuviedol, ktorá krajina by mohla byť partnerskou pre návratové centrá.

Európsky parlament v júni schválil prísnejšie pravidlá, ktoré úradom v členských štátoch EÚ dávajú širšie právomoci pri zadržiavaní nelegálnych migrantov a umožnia zriaďovanie deportačných centier mimo Únie.

Rada Európy, ľudskoprávna organizácia mimo štruktúry Európskej únie, v reakcii uviedla, že návratové centrá môžu predstavovať „značné riziká pre ľudské práva“ vrátane zlého zaobchádzania s migrantami a svojvoľného zadržiavania. (TASR, Reuters)

Nákladná loď sa po zrážke potopila, desať členov jej posádky zostáva stále nezvestných.

Zatykač na dvojicu vydal vo štvrtok súd v meste Silivri v Istanbulskej provincii, neďaleko miesta zrážky. Podrobnosti o obvineniach neboli bezprostredne známe – štyri ďalšie podozrivé osoby podmienečne prepustili, informovala turecká agentúra DHA.

Nehoda sa stala v stredu pred úsvitom v Marmarskom mori neďaleko Istanbulu. Prázdny ropný tanker Alsu narazil do nákladnej lode Tugberk Imamoglu, ktorá prevážala valcovanú oceľ.

Podľa tureckých úradov sa nákladná loď potopila „veľmi rýchlo“ vo vodách hlbokých asi 900 metrov, približne 18 námorných míľ od pobrežia mesta Silivri. Všetkých desať členov jej posádky zostáva nezvestných, pričom pátracie a záchranné operácie pokračujú aj v piatok.

Hoci sa záchranárom zatiaľ nepodarilo získať záznamník plavebných údajov lode Tugberk Imamoglu – jej „čiernu skrinku“ –, odborná správa vypracovaná pre prokuratúru v Silivri uvádza, že na palube tankera došlo k viacerým porušeniam bezpečnostných postupov.

„Základnou príčinou… vedúcou ku katastrofe boli nedostatky a zlyhania na kapitánskom mostíku lode M/T ALSU,“ uvádza sa v správe, do kópie ktorej vo štvrtok nahliadla agentúra AFP. Správa zároveň poukazovala aj na nedostatky zo strany nákladnej lode.

Turecká agentúra Anadolu informovala, že polícia zadržala a vypočúvala deväť členov posádky lode Alsu, okrem kuchára. Šiesti z nich predstúpili vo štvrtok pred súd. (TASR, AFP)

na podujatí 4. kola Svetového pohára na olympijskom kanáli vo francúzskom stredisku Vaires-sur-Marne.

Z trojice Sloveniek neuspela v kvalifikácii iba Emanuela Luknárová.

Stanovská dosiahla v kvalifikačných jazdách piaty najlepší čas s mankom 2,88 sekundy na najrýchlejšiu Evu Alinu Hočevarovú zo Slovinska. Hneď za ňou na šiestej pozícii skončila Paňková (+4,29). Obe postupujúce Slovenky si pripísali po dve trestné sekundy. Luknárová síce prešla trať bez dotyku s bránkou, no patrila jej až 16. priečka so stratou 7,85 s. Na prienik medzi elitnú dvanástku jej chýbali necelé dve sekundy. Finále bolo na programe ešte v piatok od 13.06 h.

Podujatie vo Francúzsku je druhým z deviatich v rámci olympijskej kvalifikácie do Los Angeles v roku 2028. Redukovaný rebríček sa uzavrie v októbri 2027, športovcom sa započíta päť najlepších výsledkov a miestenku získajú pre svoju krajinu, nie pre seba. (TASR)

Informovali o tom zdroje oboch znepriatelených strán.

Vo štvrtok sa začali silné boje po tom, čo proiránski Húsíovci začali pomocou raketovej paľby a dronov pozemnú ofenzívu blízko pobrežia Červeného mora a v provincii Taizz.

Boje vypukli na viacerých frontoch západne od provincie Taizz, napísala stanica Al-Džazíra. Podľa jemenského denníka Aden al-Ghad sa Húsíovci snažia odrezať cestu spájajúcu Taizz s prístavným mestom Muchá.

Vojenské zdroje predtým obvinili rebelov zo začiatku ofenzívy s cieľom zmocniť sa oblastí lemujúcich strategický prieliv Báb al-Mandab, ktorý spája Červené more s Adenským zálivom a je kľúčovou trasou pre medzinárodnú námornú dopravu.

Podľa predbežných údajov bolo zabitých celkovo 81 ľudí. Vládne sily hlásia 39 mŕtvych vojakov, zatiaľ čo na strane povstalcov si boje podľa lekárskych zdrojov vyžiadali 42 mŕtvych.

Novo zosilnené útoky proiránskych Húsíovcov by mohli po prímerí z roku 2022 znamenať novú fázu jemenskej občianskej vojny a mohli by zároveň otvoriť nový front regionálneho konfliktu, ktorý sa začal vo februári americko-izraelskými vzdušnými údermi na Irán.

Jemenskí šiitskí Húsíovci ovládajú severozápadný Jemen vrátane metropoly Saná a väčšiny jemenského pobrežia Červeného mora. Podporuje a financuje ich Irán a v posledných rokoch sa stali významnou vojenskou silou v regióne. V jemenskej občianskej vojne bojujú s podporou Teheránu proti medzinárodne uznávanej (prevažne sunnitskej) vláde, sídliacej v Adene, ktorú podporuje koalícia vedená Saudskou Arábiou.

Povstalci koncom júla vyhlásili blokádu Saudskej Arábie ako odplatu za útok na letisko v Saná aj za blokádu jemenských prístavov a letísk, ktorú podľa povstalcov uplatňuje saudskoarabský Rijád. Ten takéto tvrdenia poprel. (ČTK, AFP)

Oznámilo to ukrajinské ministerstvo energetiky a varovalo pred možnými výpadkami v rozvodnej sieti.

Moskva potvrdila, že v regióne útočila okrem iného na rozvodnú stanicu. Podľa miestnych úradov pri úderoch zahynul jeden človek a najmenej päť utrpelo zranenia. Rusko v posledných týždňoch opakovane útočí na prístavnú a energetickú infraštruktúru v Odeskej oblasti.

Veliteľ regionálnej vojenskej správy Oleh Kiper na Telegrame uviedol, že ruské údery poškodili byty v dvoch viacpodlažných obytných domoch a ruské drony zničili tiež dva rodinné domy. Poškodená bola podľa neho aj dvojpodlažná nebytová budova a niekoľko vozidiel. Jeden človek zahynul, medzi zranenými je aj dieťa.

Ruské ministerstvo obrany ráno oznámilo, že ruské sily v noci útočili na logistické centrum v Kyjeve a tiež dva prístavy v Odeskom regióne, kde sa terčom úderov podľa neho stali dve ukrajinské lode prepravujúce zbrane. Tieto informácie nemožno nezávisle overiť. Terčom úderov sa stala aj elektrická rozvodňa v regióne, dodal rezort.

Ukrajina sa piatym rokom bráni ruskej invázii začatej na rozkaz prezidenta Vladimira Putina vo februári 2022. Súčasťou bojov sú aj každodenné vzájomné vzdušné údery, ktoré v poslednom čase zosilneli na oboch stranách. Moskva a Kyjev tvrdia, že sa zameriavajú iba na vojenské ciele či na ciele súvisiace s armádou a vedením vojny, pri útokoch však zomierajú aj civilisti. Drvivú väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území kontrolovanom Kyjevom, na ktoré útočí ruská armáda.

Ruské drony v noci na dnes útočili aj na Záporožie, informovala tamojšia záchranná služba. Spôsobili požiar vo viacpodlažnom obytnom dome, kde horeli dva byty na siedmom poschodí a jedna žena utrpela zranenia. (ČTK, Reuters)

Vodiči však musia počítať s rozsiahlymi kolónami.

Zelená vlna STVR vo vysielaní Slovenského rozhlasu poukázala, že pri prejazde daným úsekom diaľnice D2 v smere z Českej republiky musia vodiči počítať s hodinovým zdržaním.

Ako dopravný servis doplnil, na obchádzke cez Dúbravku a Karlovu Ves stratia vodiči 50 minút, cez Lamač potrebujú polhodinu navyše a pri obchádzaní miesta po Devínskej ceste 20 minút.

Polícia v piatok ráno informovala, že tunel uzavreli pre viaceré škodové udalosti. Dopravu policajti odkláňali na zjazd Patrónka. (TASR)

Jeho výška je viac ako 2,27 milióna eur.

Zmluvu o poskytnutí príspevku so samosprávou uzatvorilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, účinnosť nadobudla koncom augusta. Vyplýva to z údajov zverejnených v Centrálnom registri zmlúv.

Nový mostný objekt bude kraj financovať z Programu Slovensko. Celkové oprávnené výdavky projektu podľa zverejnenej zmluvy predstavujú 2 470 114,90 eura, NFP je vo výške 2 272 505,71 eura.

Krajská samospráva už zrealizovala i verejnú súťaž na dodávateľa prác. „Aktuálne bola predložená dokumentácia z procesu verejného obstarávania na posúdenie na MIRRI SR a následne bude vykonaná kontrola zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. Až po ukončení tejto kontroly nadobudne zmluva o dielo účinnosť a TSK pristúpi k odovzdaniu staveniska,“ informovala hovorkyňa TSK Lenka Kukučková.

Dodávateľom stavebných prác bude bratislavská spoločnosť Skanska SK, práce by mala zabezpečiť za takmer 1,5 milióna eur a zrealizovať by ich mala najneskôr do uplynutia deviatich mesiacov odo dňa odovzdania staveniska.

Výstavba mostného objektu si vyžiada i obmedzenia dopravy. Kukučková priblížila, že krajská samospráva bude zároveň riešiť obchádzkové trasy, ich návrh bol súčasťou stavebného konania. „Dočasné premostenie bude vybudované len pre peších. Doprava bude z mosta úplne odklonená,“ upozornila. (TASR)

Usiluje sa o posilnenie väzieb s arktickým regiónom po tom, čo islandskí voliči minulý týždeň odmietli užšie vzťahy s EÚ.

Finančné prostriedky budú vo výške 200 miliónov eur.

Šéfka komisie by mala podľa úradníkov oznámiť balík finančných prostriedkov na roky 2026 a 2027 v nedeľu. Tieto prostriedky budú investované do sektora kritických surovín, obnoviteľných zdrojov energie, podmorských káblov, satelitných spojení a dátových centier. Časť z nich bude tiež určená grónskej vláde na zlepšenie verejnej správy, uviedol jeden zo zdrojov.

Týchto 200 miliónov eur je navyše k už prideleným 225 miliónom eur z aktuálneho spoločného rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 a predstavuje sumu, ktorú von der Leyenová plánuje v ďalšom prideľovaní, ktoré bude vyplatené v rokoch 2028 až 2034, zdvojnásobiť. V závislosti od výsledkov rokovaní o budúcom spoločnom rozpočte EÚ sa podľa FT očakáva, že táto tranža dosiahne 530 miliónov eur.

Von der Leyenová tiež podpíše vyhlásenie zamerané na posilnenie ekonomických vzťahov medzi EÚ a Grónskom. Brusel tým chce zosilniť svoju politickú podporu arktického ostrova s 57 000 obyvateľmi, ktorý je autonómnou súčasťou Dánska a ktorému americký prezident Donald Trump v minulosti niekoľkokrát pohrozil anexiou. Dánsko aj USA sú členmi NATO.

EÚ sa snaží prezentovať ako spoľahlivejší dlhodobý partner, ktorého investície na ostrove predchádzajú Trumpovým hrozbám. „Prichádzame, aby sme posilnili schopnosť arktických komunít rozhodovať samy za seba a aby sme tieto rozhodnutia podporili investíciami,“ uviedol tento týždeň eurokomisár pre medzinárodné partnerstvo Jozef Síkela.

Síkela tiež v nepriamej narážke na Trumpovo skoršie vyhlásenie, že chce Grónsko „kúpiť“, odpovedal, že budúcnosť Arktídy patrí jej obyvateľom, a nie tomu, kto ju chce kúpiť.

Nová arktická politika EÚ, ktorá bude oznámená ešte tento rok, bude podľa hovorcu Európskej komisie nadväzovať na oznámenie o financovaní a bude okrem iného úzko prepájať ekonomické investície s investíciami do bezpečnosti a obrany.

Cesta von der Leyenovej sa koná po referende, v ktorom Islanďania 29. augusta odmietli obnovenie rokovaní o členstve v EÚ. Ostrov v roku 2010 uprostred finančnej krízy síce prístupové rokovania začal, v roku 2013 ale po rýchlom zotavení ekonomiky rozhovory pozastavil pre ostrý spor s EÚ ohľadom rybolovných práv. Island je v oblasti bezpečnosti silne závislý od USA, Trumpove vyhrážky voči Grónsku a jeho nepredvídateľná podpora NATO však znovu rozprúdili dlhodobú debatu o tom, či by sa krajina mala priblížiť Bruselu. (ČTK, Financial Times)

Obvinil ich z pokračovacieho zločinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

Podľa predbežného vyčíslenia mali legalizovať príjmy vo výške minimálne 2,9 milióna eur. Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.

„Prípad súvisí s rozsiahlym vyšetrovaním daňovej trestnej činnosti s medzinárodným presahom, pri ktorej bola predbežne vyčíslená škoda na viac ako 26 miliónov eur. Podľa doterajších zistení mali obvinené osoby finančné prostriedky pochádzajúce z daňovej trestnej činnosti prevádzať medzi viacerými účtami a subjektmi a následne ich investovať do cenných papierov, nehnuteľností a ďalšieho majetku. Cieľom malo byť zakrytie ich skutočného pôvodu,“ priblížil Hájek.

V rámci vyšetrovania bol už na základe rozhodnutí európskeho prokurátora zaistený majetok v hodnote približne 16 miliónov eur. Vyšetrovanie podľa polície pokračuje pod dozorom Európskej prokuratúry. „Ďalšie informácie poskytneme, keď to procesná situácia umožní,“ uzavrel hovorca. (TASR)

Aktualizované 9.42 h

Ľudia si na nej môžu zahrať päť videohier s retro dizajnom a propagujúce politiku prezidenta Donalda Trumpa.

Používatelia môžu napríklad chrániť hranicu stavaním múra alebo chytať migrantov pri rieke Rio Grande.

Hra „Build the Wall“ (Postav múr) je inšpirovaná tetrisom a hráči sa v nej majú pokúsiť postaviť múr „na ochránu hranice pred blížiacou sa hordou“. „Rio Run“ je založená na tradičnej hre „Snake“ (Had) a hráči v nej môžu hliadkovať pozdĺž rieky Rio Grande a zatýkať ľudí, ktorí sa ju pokúsia prekročiť. Tieto osoby sú po dokončení hry „deportované“.

Arcade ponúka aj hry „Supply Line“ (Výrobná linka), „Flappy Bill“ a „Trump Savings Tycoon“ založené na tradičných arkádových hrách. Biely dom iniciatívu predstavil na sociálnych sieťach s animáciami, ktoré parodovali populárne herné konzoly ako PlayStation alebo Nintendo.

Pri jednej z nich Biely dom využil logo zaniknutej japonskej konzoly Sega a premenil ho na MAGA podľa Trumpovho hnutia Make America Great Again (Urobme Ameriku znovu skvelou). (TASR, EFE)