Uviedol to v piatok dánsky minister pre prisťahovalectvo a integráciu Morten Bodskov s tým, že jeho spustenie plánujú na 1. januára 2027.

Dánsko, Grécko, Holandsko, Nemecko a Rakúsko sa na tejto iniciatíve dohodli počas rokovaní v Kodani o vytvorení zadržiavacích centier pre migrantov mimo územia Európy.

„Okolo Nového roku očakávame, že dospejeme k spoločnej dohode s partnerskou krajinou mimo Európskej únie,“ povedal Bodskov. Bližšie informácie o partnerskej krajine alebo krajinách neboli zverejnené, agentúra AFP však ako možných kandidátov uviedla Ugandu a Rwandu.

Po príchode na stretnutie grécky minister pre migráciu Thanos Plevris povedal, že cieľom je, aby bolo „návratové centrum v prevádzke v krajine mimo Európskej únie do roku 2027“.

Dánsko však v piatok predtým uviedlo, že je pripravené začať posielať zamietnutých žiadateľov o azyl do takýchto centier do konca roka 2027, nie už na jeho začiatku.     

V júni Európsky parlament schválil prísnejšie migračné pravidlá, ktoré úradom členských štátov poskytujú výrazne širšie právomoci na zadržiavanie migrantov a umožňujú vytváranie návratových centier.

Tento zámer ostro kritizovali organizácie na ochranu ľudských práv. (TASR, AFP)

Po výbuchu z miesta stúpal hustý dym, uviedli očití svedkovia.

Na miesto zásahu prichádzajú sanitky. Starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko na sociálnej sieti informoval, že v jednej zo štvrtí hlavného mesta vypukol požiar v dôsledku dopadu dronu na strechu budovy, ktorá neslúži bytovým účelom, a že na ceste sú záchranári. (ČTK, Reuters)

Predstavitelia hnutia tvrdia, že sa chystá rozpredaj lukratívneho majetku štátu.

Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Veronika Remišová (Slovensko – Za ľudí) vyčíta ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas-SD), že sa pri svojom postupe schováva za analytikov Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP).

„Ak štát predá majetok za 65 miliónov eur a tieto peniaze následne minie, neznamená to, že projekt stojí ľudí nula eur. Štátny majetok patrí občanom a 65 miliónov eur sú stále peniaze ľudí,“ upozornil exminister vnútra a poslanec NR SR Roman Mikulec (Slovensko – Za ľudí).

Hnutie Slovensko nespochybňuje potrebu rekonštrukcie budov MV, ktoré sú v havarijnom stave, no padajúci plafón podľa Mikulca nemôže byť „ospravedlnením na rozpredaj lukratívneho štátneho majetku“. Hnutie Slovensko vyzvalo ministra, aby ešte pred prvým predajom budovy MV zverejnil kompletný zoznam nehnuteľností, ich aktuálne hodnoty a presnú finančnú bilanciu celého projektu. (TASR)

Pravidelným servisom pred zimou prejdú všetky tunely v prevádzke, s výnimkou tunelov Svrčinovec a Poľana, ktoré už prešli rozsiahlou údržbou v lete.

Diaľničiari vyzvali motoristov, aby mimoriadne dôsledne sledovali premenné dopravné značenie na diaľniciach, najmä na križovatkách pred tunelmi aj pred samotnými tunelmi. Informovali v piatok z oddelenia mediálnej komunikácie NDS.

Ročne eviduje NDS desiatky kolíznych či potenciálne kolíznych situácií počas vopred avizovanej údržby tunelov a dôvodom býva práve nepozornosť motoristov. Pravidelná údržba všetkých 13 diaľničných tunelov sa vykonáva dvakrát ročne – po zimnom období a pred zimou. Aktuálne štartuje jesenná údržba tunelov s prvou uzáverou už 4. septembra, kedy začína pravidelný servis v najdlhšom slovenskom diaľničnom tuneli Višňové. (TASR)

Personál nebol postihnutý.

„Prístup na miesto zostáva obmedzený z dôvodu silného dymu a obáv o bezpečnosť, pričom prebieha posudzovanie možných škôd a strát tovaru. Personál WHO nebol postihnutý,“ uviedol hovorca WHO Christian Lindmeier.

V auguste útok zasiahol humanitárny sklad WHO v juhoukrajinskom meste Dnipro. Zničená bola polovica tamojších zdravotníckych zásob a vybavenia na pomoc približne 225.000 ľuďom žijúcim v okolí frontovej línie.

Ďalší útok na sklad využívaný WHO bol počas vlny útokov na Kyjev a priľahlé oblasti hlásený v júli, priblížil Lindmeier. „Útoky sú súčasťou širšieho vzorca ovplyvňujúceho humanitárne operácie v krajine. Najmenej 20 útokov v roku 2026 zasiahlo sklady s humanitárnymi zásobami vrátane 15 útokov na sklady so zásobami zdravotníckej humanitárnej pomoci,“ dodal. (TASR, Reuters)

Na olympijskom kanáli vo francúzskom Vaires-sur-Marne sa tešila z víťazstva napriek dvom trestným sekundám.

S náskokom 1,74 s zvíťazila pred Evou Alinou Hočevarovou zo Slovinska. Druhá slovenská finalistka Soňa Stanovská obsadila 10. priečku (+16,88). (TASR)

Fico vidí potenciál prehlbovania spolupráce medzi oboma krajinami najmä v jadrovej energetike a obrane, ale aj ďalších oblastiach vrátane dodávok plynu.

Premiéra Radeva pozval na návštevu SR a ponúkol mu aj spoluprácu s Vyšehradskou štvorkou (V4), ktorej SR aktuálne predsedá.

Predsedovia vlád sa zhodli, že vyradenie jadrových elektrární v niektorých členských štátov EÚ bolo chybou. Obe krajiny spája zámer vybudovať nové jadrové zdroje a plánujú partnerstvo s americkou spoločnosťou Westinghouse. Spoluprácu v tejto oblasti chcú rozvíjať najmä pri výmene skúseností a expertných znalostí. Na tento účel obe krajiny zriadia spoločnú komisiu, ktorá bude mať podľa slovenského premiéra veľký význam pre obe krajiny.

Radev uviedol, že Bulharsko chce prispieť k energetickej bezpečnosti a SR a diverzifikácii dodávok plynu, a pripomenul, že Bulharsko má prístup k terminálom skvapalneného plynu.

Fico očakáva, že rezort hospodárstva SR využije všetky výhody, ktoré Bulharsko má pri dovoze plynu do strednej Európy. „Výhody, ktoré poskytujú bulharské spoločnosti pri dodávkach plynu z iných zdrojov, sú pre Slovensko životne dôležité a naši operátori v tomto regióne a v tejto oblasti musia podstatne intenzívnejšie spolupracovať,“ uviedol Fico.

Premiér ocenil, že Bulharsko podporilo kandidatúru SR na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028/2029. SR zároveň bude presadzovať, aby sa Bulharsko stalo členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Ohľadom spolupráce v EÚ majú SR a Bulharsko podľa Fica rovnaký názor na význam kohézie a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Kohézia podľa premiéra neobmedzuje konkurencieschopnosť. „Kohéziu môžeme nastaviť tak, aby sa podporovala konkurencieschopnosť. To je iba otázka nastavenia projektov a kritérií,“ vyhlásil Fico. Šéfovia oboch vlád majú podľa Radeva spoločnú víziu o „mierovej, prosperujúcej a jednotnej“ Európe.

Partneri sa zhodli, že vojna, ktorú rozpútalo Rusko na Ukrajine, nemá vojenské riešenie. „Sme presvedčení, že vojenské riešenie nepripadá do úvahy. Vyzývame na zastavenie bojov a aby sa rokovalo a vyriešili konflikt diplomatickou cestou,“ deklaroval Radev. (TASR)

Pri udalosti prišla o život jedna osoba.

Na sociálnej sieti o tom informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach.

K dopravnej nehode došlo na ceste I/16 pri Hrhove, ďalšie osoby podľa doterajších zistení neutrpeli zranenia. Polícia premávku na mieste riadi striedavo v jednom jazdnom pruhu, vodičov žiada o zvýšenú opatrnosť. „Okolnosti a presné príčiny dopravnej nehody sú predmetom objasňovania,“ uviedla polícia. (TASR)

Od pondelka nadobudne účinnosť vo Viedni, Dolnom Rakúsku a Burgenlande, o týždeň neskôr vo zvyšných spolkových krajinách.

Rakúska organizácia mladých socialistov (SJÖ) označila zákaz za rasistický a sexistický a mieni 9. októbra usporiadať vo Viedni protest. Rakúsky minister školstva Christoph Wiederkehr však očakáva, že zákaz bude väčšina dievčat dodržiavať.

Ak si dievča mladšie ako 14 rokov bude v rakúskej škole v súlade s islamskými tradíciami zakrývať hlavu, triedny učiteľ by ju mal najskôr požiadať, aby si šatku zložila. Ak tak neurobí, vedenie školy informuje rodičov a bude žiadať dodržiavanie zákona. Ten prijal parlament vlani v decembri a vláda ho zdôvodnila ochranou dievčat pred sociálnym či náboženským nátlakom. Za porušovanie zákazu hrozia pokuty do osemsto eur.

Minister Wiederkehr dúfa, že islamská náboženská obec (IGGÖ) dodržiavanie zákona podporí. Jej šéf Ümit Vural však nedávno v rozhovore pre televíziu ORF vyjadril pochopenie pre odpor proti tomuto zákazu. Na internetovej stránke IGGÖ sa tiež uvádza, že školy nesmú s dievčatami hovoriť o šatkách bez prítomnosti rodičov.

V súčasnosti nie je podľa APA jasné, koľko dievčat v tomto veku šatky nosí, podľa starších štúdií ministerstva školstva je ich niekoľko tisíc.

Už v roku 2019 schválil rakúsky parlament zavedenie zákazu nosenia šatiek na školách. V roku 2020 však Ústavný súd rozhodol, že zákon je namierený proti konkrétnemu náboženstvu – islamu – a porušuje tak náboženskú neutralitu štátu. Aj teraz sa očakáva, že nový zákon niektorí jeho kritici napadnú na ústavnom súde, napísala APA. Už v júli súd dostal takéto sťažnosti, ale zamietol ich s tým, že zákon ešte nenadobudol účinnosť.

IGGÖ už podľa miestnych médií kontaktovala rodičov, ktorí sa proti zákazu chcú brániť súdne. Islamská obec uviedla, že týchto rodičov podporí. (ČTK, APA)

Ide o reakciu na sériu incidentov v členských krajinách EÚ.

Inflácia v eurozóne je najvyššia od roku 2023. NBS očakáva výraznejší rast cien aj na Slovensku. O zrušení voľby riaditeľa FPU zatiaľ nie je rozhodnuté. Odporúčala to šéfka rezortu kultúry.

Vypočujte si celý prehľad správ v podcaste relácie Rádiožurnál o 12:00:

Deklaruje to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Prostriedky chce získať predajom nevyužitých budov rezortu. Informoval o tom na piatkovej tlačovej konferencii.

„Bez toho, aby sme mali finančné krytie, ktoré získame odpredajom prebytočného majetku, ktorý je vo vlastníctve ministerstva vnútra, sa nepodpíše žiadna faktúra. Tak vám to viem garantovať,“ zdôraznil minister a dodal, že celý projekt nastavili tak, aby bol rozpočtovo neutrálny. „Zo štátneho rozpočtu si nepýtame ani euro navyše, všetko bude v réžii ministerstva vnútra,“ dodal.

Rezort vnútra plánuje predať budovy, ktoré už nevyužíva. Podľa znaleckého posudku by tak mohol získať 65 miliónov eur. Deklaruje, že suma za celý projekt v hodnote približne 85 miliónov eur je zatiaľ predbežný odhad za celý nový areál. „Z tejto sumy pripadá zhruba 30 miliónov eur na rekonštrukciu tejto historickej budovy a zhruba 40 miliónov eur na novú budovu s podzemnými garážami pre takmer 200 áut aj krytom civilnej ochrany,“ vysvetlil Šutaj Eštok.

V súčasnosti sa pripravuje projektová dokumentácia v súvislosti s hlavnou budovou na Pribinovej ulici v Bratislave, takisto sa pripravuje dokumentácia na predaj nehnuteľností prostredníctvom verejnej súťaže. Stavba sa podľa ministra začne najskôr od roku 2028. (TASR)

A to z obchodovania s maloletými, prania špinavých peňazí, sexu s maloletou osobou a ovplyvňovania svedkov.

Andrewovho brata Tristana obžalovali ako spolupáchateľa.

Bratov Tateovcov zadržali v júli v americkom Miami po tom, čo Spojené kráľovstvo požiadalo o ich vydanie kvôli obvineniam zo znásilnenia a obchodovania s ľuďmi. Bratia sa proti svojmu vydaniu bránia a všetky obvinenia odmietajú.

Tateovcov v roku 2022 v Rumunsku zadržali pre obvinenia z účasti na plánoch lákania žien a ich sexuálneho vykorisťovania, čo taktiež odmietli. Vo vyšetrovacej väzbe strávili niekoľko mesiacov a bukureštský odvolací súd im v roku 2023 väzbu zmiernil na domáce väzenie a neskôr na pravidelné hlásenie sa na polícii.

Andrew Tate a jeho brat Tristan sú bývalí profesionálni kickboxeri a majú milióny sledovateľov na sociálnych sieťach. Ich fanúšikmi sú najmä mladí muži a chlapci, ktorých si získali predvádzaním životného štýlu plného luxusu a otvorenej nenávisti voči ženám. Bratia majú dvojaké občianstvo Spojených štátov a Spojeného kráľovstva a v roku 2016 sa presťahovali do Rumunska. (TASR, Reuters)

V Moskve boli už niekoľkokrát, do Kyjeva však ešte neprišli.

Informovala o tom dnes ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na svoj zdroj. Podľa informovaného zdroja agentúry Reuters sa o návšteve amerických vyjednávačov na Ukrajine stále rokuje, pričom tímy ako možný dátum spomenuli 6. septembra.

„Počítajú s tým, že dorazia do Moskvy a potom do Kyjeva, a to 5. a 6. septembra,“ uviedol bez ďalších podrobností zdroj agentúry TASS.

O skorej návšteve zvláštnych vyslancov prezidenta Donalda Trumpa, ktorí sa snažia dojednať riešenie päť rokov trvajúcej ruskej vojny proti Ukrajine, v Moskve aj v Kyjeve hovoril vo štvrtok večer aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Witkoff s Kushnerom už boli v Moskve niekoľkokrát, s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, z ktorého rozkazu ruské vojská vo februári 2022 otvorene vstúpili na Ukrajinu, naposledy rokovali v januári. Do Kyjeva však ešte neprišli.

Rokovania v Kyjeve by sa odohrali v čase, keď Rusko výrazne zosilnelo raketové a dronové útoky na ukrajinské hlavné mesto a jeho obyvateľov teraz sužuje sústavnými náletmi dronov počas celého dňa, nielen v noci.

Americká diplomatická iniciatíva zameraná na ukončenie najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny uviazla na mŕtvom bode po tom, ako USA a Izrael koncom februára začali spoločné údery proti Iránu. Rusko si pre mierové rozhovory kladie podmienku, aby mu Ukrajina odovzdala nielen časti Donbasu, ktoré okupuje, ale aj tie, ktoré nemá pod kontrolou. S tým Kyjev nesúhlasí a v poslednom čase znejú podobne odmietavé vyjadrenia aj z Washingtonu, hoci Trump v minulosti ruské požiadavky podporoval.

Minulý týždeň Moskvu prekvapivo navštívil šéf americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Ratcliffe. Šéf ruskej civilnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin schôdzku potvrdil. O obsahu rozhovorov však nie sú k dispozícii žiadne podrobnosti. Podľa Naryškina pri rokovaní prebrali otázky v kompetencii spravodajských služieb. (ČTK)

Šéf Bieleho domu Donald Trump to napísal na sociálnej sieti.

Pri udalosti sa nikto nezranil.

Hasiči dostali oznámenie o nehode krátko pred 7.30 h. Na sociálnej sieti o tom informoval Hasičský a záchranný zbor (HaZZ). Tunel po niekoľkých hodinách sprejazdnili pred 10.00 h.

„Zasahujúci hasiči na vozidlách vykonali protipožiarne opatrenia a zároveň asistovali odťahovej službe pri odstraňovaní následkov nehody a sprejazdnení jazdných pruhov,“ uviedol zbor.

O uzávere tunela pre škodovú udalosť informovala polícia na sociálnej sieti pred 8.00 h. Miesto sprejazdnili pred 10.00 h. Udalosť spôsobila rozsiahle kolóny na vstupe do hlavného mesta. (TASR)

Vyplýva to zo stanoviska Odborového zväzu školstva.

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR vo svojom usmernení pripúšťa viac možností.

Prvou možnosťou podľa školských odborárov je, že zamestnanci budú pracovať a patrí im stopercentný príplatok.

„V prípade nadčasu, ktorý by zamestnancom vznikol nad rámec ich úväzku, im patrí navyše príplatok 60 percent (nie 30 percent). Zamestnanci sa môžu dohodnúť a mať namiesto stopercentného príplatku náhradné voľno, ale len v prípade, že sa dohodne zamestnanec a zamestnávateľ, nie je to možné nariadiť a nie je možné, aby sa niekto dohodol v ich zastúpení,“ uviedol Odborový zväz školstva.

„Ak zamestnávateľ rozhodne, že škola/školské zariadenie nebude v prevádzke, v tom prípade odporúčame uzavrieť dodatok ku kolektívnej zmluve, podľa ktorého by zamestnávateľ 15. septembra poskytol zamestnancom pracovné voľno s náhradou mzdy,“ uviedli školskí odborári ako druhú možnosť. Ako doplnili, riaditeľ školy môže dať deťom alebo žiakom riaditeľské voľno iba zo závažných dôvodov. Medzi ne patrí aj nedostatok finančných prostriedkov. (TASR)

Počíta s tým zámer spoločnosti Enery Slovakia.

Zámer bol v ostatnom období predložený na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).

Navrhovaná agro-fotovoltická elektráreň by sa mala nachádzať v katastrálnom území obce Gemer, východne od cesty I/16, na ploche viac ako 63 hektárov. Plošne najväčšiu časť územia majú zaberať fotovoltické panely.

„Navrhovaný fotovoltický systém sa bude skladať z približne 61.900 fotovoltických panelov. Vo fotovoltickej elektrárni sa predpokladá ročná výroba elektrickej energie približne 48 gigawatthodín,“ uviedla spoločnosť v zámere.

Fotovoltická elektráreň bude mať podľa investora viaceré pozitívne environmentálne a energetické dôsledky. Významným prínosom má byť predovšetkým výroba elektrickej energie z obnoviteľného zdroja bez vzniku priamych emisií znečisťujúcich ovzdušie. „V porovnaní s výrobou elektriny z fosílnych palív sa predpokladá zníženie emisií oxidu uhličitého približne o 18-tisíc až 22-tisíc ton ročne,“ vysvetlila spoločnosť s tým, že v rámci projektu uvažuje aj nad inštaláciou batériového úložiska. (TASR)

Povedal o ňom, že je „špinavší ako zemiak“ a obvinil ho z „uľahčovania nekontrolovanej imigrácie“.

Tiež ho obvinil z „pripravovania cesty pre cudzie hordy, ktoré ich nakoniec nahradia“.

Milei počas prejavu na Madridskom fóre v čilskom Santiagu označil Sáncheza za príklad európskeho ľavičiara, ktorého „zaujíma len šírenie svojej ideológie, aby znovu získal moc nad verejnými financiami a mohol ich využiť ako vojnovú korisť“.

„Pozrite sa čo robí Pedrito (španielska zdrobnenina mena Pedro, pozn. TASR) v Španielsku. Je špinavší ako zemiak a pekne sa urazil aj s celou tou háveďou, ktorou sa obklopuje, keď som im povedal, že sú vládou zlodejov, a zdá sa, že fakty to potvrdzujú,“ vyhlásil argentínsky prezident. Milei kritizoval okrem Sáncheza vo všeobecnosti ľavicových politikov v Európe. (TASR, EFE)

Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.

Informovala o tom hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková.

„Ani nie desatina z takmer 390 miliónov eur pochádzajúcich z európskej finančnej pomoci, ktoré sú určené na priamu podporu vedy, výskumu a inovácií, bola reálne vyčerpaná do konca tohto februára,“ priblížila Bolech Dobáková. Kontrolóri preto vyzvali predstaviteľov rezortu školstva na prijatie opatrení, vďaka ktorým sa zrýchli proces administrácie projektov.

Bolech Dobáková poukázala aj na ďalšie zistenia. „Kontrola NKÚ SR opakovane odhalila nedostatky napríklad pri práci odborných hodnotiteľov, pri dokumentovaní ich činnosti či aktívnom preverovaní možného konfliktu záujmov,“ uviedla s tým, že pretrvávajúce nedostatky vyvolávajú pochybnosti o tom, či sú európske zdroje využívané účinne a tiež transparentne.

NKÚ preto ministerstvu okrem iného odporúča posilniť nezávislosť a transparentnosť odborného hodnotenia a zabezpečiť preukázateľnú auditnú stopu. Kontrolované boli roky 2014 až 2025, teda obdobie prelínania projektov medzi dvoma programovými obdobiami. (TASR)

Ako informoval, stavebné práce sa začnú v pondelok 7. septembra.

Most postavený v roku 1971 nad potokom Hlavinka sa nachádza na okraji obce, v smere na Čermany. „Podľa diagnostiky je v VI. stupni stavebno-technického stavu, je teda vo veľmi zlom stave. Z toho dôvodu bude most kompletne odstránený,“ uviedol Úrad NSK.

Nová konštrukcia bude založená na pilótach, ktoré zabezpečia stabilitu premostenia. Upravená bude aj priľahlá komunikácia, koryto potoka a svahy v okolí mosta. Modernizácia potrvá do februára 2027 v závislosti od zimnej stavebnej uzávery. Kraj za rekonštrukciu zaplatí takmer 615-tisíc eur.

„V Malých Ripňanoch začíname v krátkom čase s modernizáciou už druhého mosta. Naším cieľom je postupne modernizovať infraštruktúru v celom kraji,“ doplnil predseda NSK Branislav Becík.

Stavebné práce ovplyvnia aj dopravu v okolí. Motoristi budú od 7. septembra od 6.00 h odklonení na obchádzkovú trasu.

„Z cesty III/1734, na ktorej bude vykonaná úplná uzávera, sa odbočí na cestu III/1678 smerom na Veľké Ripňany. Následne sa z cesty II/514 odbočí na cestu III/1706 v smere na Horné Obdokovce. V obci Horné Obdokovce sa z cesty III/1706 pokračuje po ceste III/1681 smerom na Čermany, kde sa v príslušnej križovatke pokračuje na cestu III/1734. V opačnom smere je obchádzková trasa vedená totožne,“ upozornil Úrad NSK. (TASR)