V oficiálnom vestníku dnes bolo vydané novelizované znenie zákona o zahraničných investíciách.

Ten nanovo umožňuje zahraničným firmám priamo zamestnávať Kubáncov. Od investícií na Kube však firmy odrádzajú americké sankcie na tamojší komunistický režim.

Kubánska vláda v uplynulých mesiacoch prijala viacero opatrení, ktorými pod ťarchou kolabujúcej ekonomiky otvorila ostrov zahraničným subjektom.

Na Kube tak môžu vznikať firmy s čisto zahraničným kapitálom, ktoré môžu pôsobiť v skoro všetkých odvetviach hospodárstva. Predtým museli firmy vytvoriť spoločné podniky so štátom. Kuba tiež v zákone tvrdí, že zahraničné investície chráni.

Posledná, dnes vydaná novela zákona umožňuje firmám so zahraničným kapitálom priamo zamestnávať ľudí na Kube. Predtým tak spoločnosti mohli robiť len za sprostredkovanie štátnych pracovných agentúr.

Pre zahraničné firmy, ktoré majú obchodné vzťahy aj mimo Kuby, bude nanovo ľahšie otvoriť bankové účty, pretože odpadne potreba požiadať úrady o povolenie. (ČTK)

Najbližším súperom Nitry bude v nedeľu na domácom ľade ďalší švédsky klub Växjô Lakers.

Súpermi slovenského šampióna budú ešte vonku fínske kluby KooKoo, SaiPa a švajčiarsky Fribourg Gotteron. Zverenci trénera Erika Čaládiho uzavrú základnú časť LM na svojom ľade proti BK Rögle. (TASR)

Uviedla to maďarská ministerka školstva Judit Lannertová.

Kontroverzné zmeny vo vlastníckom modeli univerzít za bývalej vlády Viktora Orbána vyvolali spor s Európskou úniou. Zatiaľ čo premiér trval na tom, že reformy mali pomôcť modernizačným snahám škôl, kritici ho obvinili z pokusu upevniť vplyv svojej strany vo vzdelávaní aj v prípade, že by prišla o moc.

Niekoľko politikov spriaznených s Orbánom pôsobilo v správnych radách nadácií, ktoré riadia univerzity, čo viedlo Brusel k pozastaveniu financovania programu Erasmus+ s odôvodnením, že ide o konflikt záujmov a existujú obavy týkajúce sa právneho štátu a transparentnosti.

Takmer dve desiatky maďarských vysokých škôl vrátane niektorých popredných univerzít, boli v roku 2022 vylúčené z programu po tom, ako prešli pod správu spomínaných nadácií.

Premiér Péter Magyar, ktorý v aprílových voľbách Orbána porazil, prisľúbil vyriešenie tejto otázky v rámci snahy o uvoľnenie všetkých finančných prostriedkov EÚ zmrazených pre obavy o dodržiavanie princípov právneho štátu. (TASR, AFP)

V dnešných pretekoch v Bruseli finišovala v čase 53,10 sekundy a o deväť stotín ju zdolala iba Američanka Anna Cockrellová. (TASR)

Nahradiť ju má zobrazenie sveta, ktoré vernejšie odráža skutočnú rozlohu kontinentov.

Návrh predložilo Togo spolu s ďalšími africkými krajinami v rámci kampane Africkej únie zameranej na odstránenie skresleného zobrazenia Afriky na mapách.

Za návrh rezolúcie hlasovalo 164 krajín. Spojené štáty boli proti a ďalších šesť štátov: Estónsko, Gruzínsko, Litva, Moldavsko, Srbsko a Ukrajina sa hlasovania zdržalo.

Mercatorova projekcia zväčšuje pevniny bližšie k pólom, takže napríklad Grónsko na nej pôsobí približne rovnako veľké ako Afrika, aj keď africký kontinent je v skutočnosti asi 14-krát väčší.

„Spravodlivý svet sa začína spravodlivou mapou,“ vyhlásil pred hlasovaním minister zahraničných vecí Toga Robert Dussey.

Rezolúcia podporuje používanie projekcie Equal Earth, ktorá zachováva pomernú rozlohu kontinentov presnejšie. Nie je právne záväzná a nijako nespochybňuje využívanie Mercatorovej projekcie pri námornej a leteckej navigácii, na ktoré je podľa Toga naďalej vhodná. (TASR, AFP, Reuters)

Najviac ich lákali Taliansko a Španielsko, pričom lídrom odletov bola Bratislava.

Diaľničiari začali s jesennou údržbou.

Údržba je rozdelená na viac termínov. Obchádzky povedú popod Strečno.

Pohľady na oblohu budú priťahovať prelety stíhačiek, zahraničné aj slovenské dopravné lietadlá.

Organizátori Medzinárodných leteckých dní sľubujú letové ukážky na hranici možností.

Clancyová čelí obvineniu z vraždy svojich troch malých detí v roku 2023.

Jej obhajoba, ktorá nepopiera, že deti uškrtila, tvrdí, že ju k činu viedla popôrodná psychóza.

Prokuratúra tak zrejme bude musieť rozhodnúť, či Clancyovú pred súd postaví znovu, stiahne obžalobu alebo sa pokúsi s jej právnikom dohodnúť na priznaní viny.

Sudca William Sullivan uviedol, že s formálnym vyhlásením o neplatnosti procesu počká ešte jednu hodinu, aby dal obhajcovi Clancyovej Kevinovi Reddingtonovi možnosť podať mimoriadne odvolanie a porotcovia tak mohli pokračovať v rokovaní.

Tento takmer šesťtýždňový súdny proces, ktorý bol vysielaný v televízii, znovu rozvíril dlhotrvajúce debaty o tom, ako sa v USA pristupuje k duševnému zdraviu žien po pôrode a ako sa právny systém USA vyrovnáva s prípadmi, keď matky zabijú svoje deti.

Bývalá pôrodná sestra Clancyová 24. januára 2023 uškrtila svoje tri deti posilňovacími gumami v pivnici rodinného domu a potom skočila z okna spálne na poschodí, v dôsledku čoho ochrnula od pasu dole.

Podľa svojich právnikov počula hlas, ktorý ju vyzýval na zabitie detí, aby následne mohla ukončiť svoj život. Prokurátori tvrdia, že žena úmyselne poslala manžela na vybavovať veci, aby ho dostala z domu. Rovnako spochybňujú závažnosť jej pokusu spáchať samovraždu.

Príbuzní, teraz už exmanžel Patrick Clancy a lekári ženy na súde vypovedali o tom, ako sa duševný stav Clancyovej po pôrode tretieho dieťaťa prudko zhoršoval, v dôsledku čoho jej lekári predpísali množstvo liekov. Žena bola tiež krátko v psychiatrickej nemocnici. Lekárski znalci predvolaní obžalobou i obhajobou však dospeli k výrazne odlišným záverom o jej psychickom stave v čase činu.

Proces bol porovnávaný s prípadom Andrey Yatesovej z Texasu, ktorá v roku 2001 utopila svojich päť detí vo vani. Po tom, čo odvolací súd zrušil jej pôvodný rozsudok za vraždu, bola v roku 2006 uznaná za nevinnú z dôvodu nepríčetnosti. Jej právnici tvrdili, že trpela ťažkou popôrodnou psychózou. (ČTK, Reuters)

Povedal to dnes spolkový minister vnútra Alexander Dobrindt.

Polícia v Severnom Porýní-Vestfálsku vzala útokom vozidlo podozrivého 48-ročného muža z Gevelsbergu v tejto spolkovej krajine, uviedol regionálny minister vnútra Herbert Reul. Podozrivý napísal list, v ktorom sa k útokom prihlásil.

Dobrindt útoky na elektrické rozvodne na viacerých miestach Nemecka z posledných dní označil za prejav „klimatického extrémizmu“.

Policajné komando na vozidlo podozrivého zaútočilo v oblasti povrchovej bane Hombacher Forst. Podľa Reula sa teraz muž zrejme pohybuje pešo a ďaleko sa nedostane.

Polícia podnikla domovú prehliadku v byte, kde našla predmety podobné výbušninám, uviedol tiež Reul. Písmo v liste o zodpovednosti za útoky sa podľa Reula zhoduje s rukopisom podozrivého muža.

V čase Dobrindtovej a Reulovej tlačovej konferencie denník Bild na svojich internetových stránkach informoval, že v Sasku boli objavené dôkazy o ďalšom chystanom útoku na energetickú infraštruktúru.

V utorok (1. 9.) sa cieľom sabotáže stala rozvodňa blízko elektrárne Jänschwalde v Brandenbursku, na ktorú páchateľ či páchatelia zaútočili objektami domácej výroby, ktoré sa podobali silvestrovským raketám.

V ten istý deň sa stala terčom tiež rozvodňa v Bergheime neďaleko Kolína nad Rýnom, kde polícia našla možné odpaľovacie zariadenie a pyrotechniku. Vo štvrtok polícia našla možné odpaľovacie zariadenie pri elektrickej stanici v Dormagene medzi Kolínom nad Rýnom a Düsseldorfom. (ČTK, DPA)

Aktualizované 18.19 h.

Po spoločnom rokovaní vyzvali Európsku komisiu na hľadanie okamžitého riešenia.

V opačnom prípade dosahy pocítia nielen poľnohospodári, ale aj spotrebitelia – a to zvýšením dovozu potravín aj cien.

Rokovaniu agropotravinárov V4 sa v Správach z regiónov venovala redaktorka Jana Obrancová:

Nepáči sa mu varovanie Ukrajiny, že pre aerolinky je prítomnosť jej dronov v ruskom vzdušnom priestore príliš ohrozujúca.

Tieto kroky „nemajú žiadnu právnu silu, skresľujú skutočnú situáciu a uvádzajú do omylu užívateľov ruského vzdušného priestoru,“ uviedlo dnes ruské ministerstvo zahraničia.

Ukrajina v sebaobrane pred ruskou agresiou v posledných mesiacoch podniká prakticky denne vzdušné údery na ciele v Rusku pomocou stoviek útočných dronov. Kyjev Medzinárodnej agentúre pre letectvo oficiálne oznámil, že ruský vzdušný priestor nie je bezpečný, uviedol v stredu ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Všetky aerolinky zároveň vyzval, aby sa mu vyhýbali.

Ruský minister obrany Andrej Nikitin reagoval vyhlásením, že Rusko nedovolí Ukrajine vážne narušiť civilné lety. Vo štvrtok Moskva oznámila, že lety do Ruska zatiaľ žiadne zahraničné aerolínie nerušia. (ĆTK, Reuters)

Upozorňuje na to SHMÚ vo vydanej výstrahe 1. stupňa.

Platí od 21.00 h až do nedeľného (6. 9.) predpoludnia. „Nad pásmom lesa očakávame výskyt vetra, ktorý dosiahne v nárazoch rýchlosť 110 – 135 km/h a priemernú rýchlosť 70 – 85 km/h,“ konkretizovali meteorológovia v rámci výstrahy, vydanej pre okresy Námestovo, Tvrdošín, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Banská Bystrica a Brezno.

Upozornili, že predpokladaná rýchlosť vetra predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre aktivity, ako je horolezectvo či pešia turistika. (TASR)

Podľa bruselského portálu bolo proti Slovensko.

Podľa informácií ČTK chce Bratislava aj naďalej sankcie predlžovať každých šesť mesiacov, a nie len raz ročne. Slovensko tiež žiada vyškrtnutie dvoch mien zo zoznamu.

Platnosť týchto sankcií, ktoré sa v minulosti opakovane predlžovali vždy o šesť mesiacov, sa končí 15. septembra. EÚ tentoraz chcela dosiahnuť dlhšie predĺženie a vyhnúť sa častému opakovanému vyjednávaniu o predlžovaní. Akákoľvek zmena totiž vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov bloku.

Šesťmesačný cyklus predlžovania sankcií bol kompromisom, ktorého cieľom bolo vyjsť v ústrety niekdajšiemu maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, poznamenalo Politico.

Budapešť opakovane využívala blížiace sa termíny vypršania sankcií na to, aby na ostatné európske vlády tlačila a získala od nich ústupky. K Maďarsku sa pritom v minulosti často pripojilo so svojimi špeciálnymi požiadavkami práve Slovensko.

Súhlas Budapešti a Bratislavy riešili diplomati do poslednej chvíle už pri predlžovaní týchto sankcií vlani v marci aj v septembri a rovnako aj tento rok v marci.

Na sankčnom zozname Európskej únie je teraz okolo 2600 ľudí a subjektov so zmrazeným majetkom a zákazom cestovania. Dôvodom pre uloženie sankcií bol podľa EÚ podiel týchto fyzických a právnických osôb na narúšaní územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny. (ČTK, Politico)

Dôvodom je „glorifikácia“ vojnového zločinca Ratka Mladiča.

„Ratko Mladič bol odsúdený za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny. Návrat jeho pozostatkov do Belehradu pripomína Európe najtemnejšie stránky našej nedávnej histórie. Glorifikácia okolo jeho smrti je nezlučiteľná s hodnotami, na ktorých je postavená cesta do EÚ,“ napísala Kosová.

Bývalý veliteľ bosnianskosrbskej armády s prezývkou „Mäsiar z Bosny“ zomrel koncom augusta vo veku 84 rokov v nemocnici v holandskom Haagu, kde si vo väzení odpykával doživotie za vojnové zločiny.

Lietadlo srbskej vlády jeho telo vo štvrtok (3. 9.) dopravilo do Belehradu, kde ho privítali s vojenskými poctami. Rakvu zahalenú do srbskej vlajky vynieslo z lietadla šesť vojakov. Kolóna s policajným sprievodom ju previezla do vojenskej nemocnice v Belehrade, kde prebehne pitva.

Mladičov syn Darko v piatok potvrdil, že pohreb bude v pondelok (7. 9.)na cintoríne Topčider v Belehrade. Rakva bude od 07.00 h do 12.00 h vystavená v pravoslávnom Kostole svätého Lukáša v štvrti Košutnjak.

Darko tvrdí, že jeho otec zomrel v dôsledku bezohľadného zaobchádzania v nemocnici a účelového podávania nadmerne silných opiátov. „Môj otec dostával v Haagskom tribunáli dobrú starostlivosť, ale starostlivosť nie je to isté ako liečba. Môžete dať človeka do sedemhviezdičkového hotela a dať mu to najlepšie jedlo a najlepšiu starostlivosť, ale ak sa s ním zaobchádzate nesprávne, nemôžete ho zachrániť,“ vyhlásil.

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) odsúdil Mladiča v roku 2017 na doživotie za genocídu a vojnové zločiny počas vojny v Bosne v 90. rokoch. Po 16 rokoch strávených na úteku ho zadržali v Srbsku v roku 2011.

Mladič bol zodpovedný za obliehanie Sarajeva a masakre v Srebrenici z roku 1995, kde bolo zavraždených osemtisíc bosnianskych mužov a chlapcov. Medzinárodná justícia to označila za genocídu.

Srbsko minulý rok pochovalo s vojenskými poctami odsúdeného vojnového zločinca Nebojša Pavkoviča. Ten bol v roku 2009 odsúdený na 22 rokov za zločiny proti etnickým Albáncom počas vojny v Kosove v rokoch 1998–99. (TASR, AFP, AP, TANJUG)

Uviedol to v piatok dánsky minister pre prisťahovalectvo a integráciu Morten Bodskov s tým, že jeho spustenie plánujú na 1. januára 2027.

Dánsko, Grécko, Holandsko, Nemecko a Rakúsko sa na tejto iniciatíve dohodli počas rokovaní v Kodani o vytvorení zadržiavacích centier pre migrantov mimo územia Európy.

„Okolo Nového roku očakávame, že dospejeme k spoločnej dohode s partnerskou krajinou mimo Európskej únie,“ povedal Bodskov. Bližšie informácie o partnerskej krajine alebo krajinách neboli zverejnené, agentúra AFP však ako možných kandidátov uviedla Ugandu a Rwandu.

Po príchode na stretnutie grécky minister pre migráciu Thanos Plevris povedal, že cieľom je, aby bolo „návratové centrum v prevádzke v krajine mimo Európskej únie do roku 2027“.

Dánsko však v piatok predtým uviedlo, že je pripravené začať posielať zamietnutých žiadateľov o azyl do takýchto centier do konca roka 2027, nie už na jeho začiatku.     

V júni Európsky parlament schválil prísnejšie migračné pravidlá, ktoré úradom členských štátov poskytujú výrazne širšie právomoci na zadržiavanie migrantov a umožňujú vytváranie návratových centier.

Tento zámer ostro kritizovali organizácie na ochranu ľudských práv. (TASR, AFP)

Po výbuchu z miesta stúpal hustý dym, uviedli očití svedkovia.

Na miesto zásahu prichádzajú sanitky. Starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko na sociálnej sieti informoval, že v jednej zo štvrtí hlavného mesta vypukol požiar v dôsledku dopadu dronu na strechu budovy, ktorá neslúži bytovým účelom, a že na ceste sú záchranári. (ČTK, Reuters)

Predstavitelia hnutia tvrdia, že sa chystá rozpredaj lukratívneho majetku štátu.

Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Veronika Remišová (Slovensko – Za ľudí) vyčíta ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas-SD), že sa pri svojom postupe schováva za analytikov Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP).

„Ak štát predá majetok za 65 miliónov eur a tieto peniaze následne minie, neznamená to, že projekt stojí ľudí nula eur. Štátny majetok patrí občanom a 65 miliónov eur sú stále peniaze ľudí,“ upozornil exminister vnútra a poslanec NR SR Roman Mikulec (Slovensko – Za ľudí).

Hnutie Slovensko nespochybňuje potrebu rekonštrukcie budov MV, ktoré sú v havarijnom stave, no padajúci plafón podľa Mikulca nemôže byť „ospravedlnením na rozpredaj lukratívneho štátneho majetku“. Hnutie Slovensko vyzvalo ministra, aby ešte pred prvým predajom budovy MV zverejnil kompletný zoznam nehnuteľností, ich aktuálne hodnoty a presnú finančnú bilanciu celého projektu. (TASR)

Pravidelným servisom pred zimou prejdú všetky tunely v prevádzke, s výnimkou tunelov Svrčinovec a Poľana, ktoré už prešli rozsiahlou údržbou v lete.

Diaľničiari vyzvali motoristov, aby mimoriadne dôsledne sledovali premenné dopravné značenie na diaľniciach, najmä na križovatkách pred tunelmi aj pred samotnými tunelmi. Informovali v piatok z oddelenia mediálnej komunikácie NDS.

Ročne eviduje NDS desiatky kolíznych či potenciálne kolíznych situácií počas vopred avizovanej údržby tunelov a dôvodom býva práve nepozornosť motoristov. Pravidelná údržba všetkých 13 diaľničných tunelov sa vykonáva dvakrát ročne – po zimnom období a pred zimou. Aktuálne štartuje jesenná údržba tunelov s prvou uzáverou už 4. septembra, kedy začína pravidelný servis v najdlhšom slovenskom diaľničnom tuneli Višňové. (TASR)

Personál nebol postihnutý.

„Prístup na miesto zostáva obmedzený z dôvodu silného dymu a obáv o bezpečnosť, pričom prebieha posudzovanie možných škôd a strát tovaru. Personál WHO nebol postihnutý,“ uviedol hovorca WHO Christian Lindmeier.

V auguste útok zasiahol humanitárny sklad WHO v juhoukrajinskom meste Dnipro. Zničená bola polovica tamojších zdravotníckych zásob a vybavenia na pomoc približne 225.000 ľuďom žijúcim v okolí frontovej línie.

Ďalší útok na sklad využívaný WHO bol počas vlny útokov na Kyjev a priľahlé oblasti hlásený v júli, priblížil Lindmeier. „Útoky sú súčasťou širšieho vzorca ovplyvňujúceho humanitárne operácie v krajine. Najmenej 20 útokov v roku 2026 zasiahlo sklady s humanitárnymi zásobami vrátane 15 útokov na sklady so zásobami zdravotníckej humanitárnej pomoci,“ dodal. (TASR, Reuters)