Stalo sa tak v súvislosti s masakrom desiatok členov rodiny zakladateľa a veliteľa Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) Adema Jashariho, ku ktorému došlo počas vojny v Kosove.

Masakru predchádzalo trojdňové obliehanie rodinného sídla Jashariovcov v obci Prekaz na severozápade Kosova srbskými špeciálnymi policajnými a armádnymi jednotkami. Srbské jednotky podporované obrnenými vozidlami a delostrelectvom areál obkľúčili a následne ho dobyli v dňoch od 5. do 7. marca 1998.

Okrem Jashariho pri obliehaní zahynulo približne 60 ľudí. Medzi obeťami bolo 20 Jashariho blízkych príbuzných, jeho susedia, ženy i deti.        

Hlavný špeciálny prokurátor Blerim Isufaj pri oznamovaní obžaloby uviedol, že ide o „prvú obžalobu súvisiacu so zabíjaním civilistov v jashariovskej štvrti v Prekaze“. „Teraz je na súde, aby posúdil obžalobu a dôkazy, ktoré obsahuje,“ povedal Isufaj na tlačovej konferencii.

Prokuratúra uviedla, že má dôkazy o tom, že obžalovaní zastávali vysoké veliteľské funkcie v špeciálnych jednotkách srbskej polície. Konanie sa uskutoční v neprítomnosti obžalovaných, keďže kosovské úrady k nim nemajú prístup. (TASR, AFP)

V tomto štáte na severozápade krajiny pôsobí jeden z najväčších kartelov.

 Minister bezpečnosti Omar García Harfuch uviedol, že operácia predstavuje „jednu z najväčších rán pre výrobu syntetických drog“ v Mexiku odvtedy, čo sa prezidentka Claudia Sheinbaumová ujala funkcie v októbri 2024.

Úrady odhalili v horských oblastiach štátu Sinaloa tri laboratóriá na výrobu drog, z ktorých jedno malo rozlohu 5 700 štvorcových metrov, uviedol minister vo vyhlásení.

Sheinbaumovej ľavicová vláda je pod tlakom zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby prísnejšie zakročila proti drogovým kartelom. Úrady preto zintenzívnili razie zamerané na výrobu a predaj drog pričom vydali desiatky podozrivých členov kartelov do Spojených štátov. (TASR, AFP)

Šéf Bieleho domu zároveň potvrdil, že americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner poletia do Ruska a na Ukrajinu s návrhom na ukončenie vojny.

O chystanej ceste Witkoffa a Trumpovho zaťa Kushnera do metropol bojujúcich krajín predtým informovali ruská štátna tlačová agentúra TASS či americký spravodajský server Axios s odvolaním sa na svoje zdroje.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj následne uviedol, že americkí vyjednávači do Kyjeva prídu v nedeľu po predchádzajúcej návšteve Moskvy. Kremeľ vec nekomentoval.

Witkoff a Kushner už niekoľkokrát navštívili Moskvu a o ich ceste do ukrajinskej metropoly sa rokovalo niekoľko mesiacov, uviedla agentúra AFP. Podľa ukrajinských médií a zdrojov agentúry Reuters sa ruská strana snažila Američanov od návštevy Kyjeva odradiť. (ČTK, Reuters, TASS)

Budova sa nachádza neďaleko konzulárneho úseku slovenského veľvyslanectva.

V súvislosti s útokom uviedol, že dal pokyn na predvolanie ruského veľvyslanca v Bratislave.

„Z bezpečnostných dôvodov je (úsek) využívaný v obmedzenej miere a nikto sa tam nenachádzal. Vyzývame Rusko, aby sa zdržalo krokov, ktoré môžu ohroziť životy a bezpečnosť nevinných civilistov. Zároveň apelujeme na obe strany, aby sa vyvarovali ďalšej eskalácii, ktorá zvyšuje napätie a neprispieva k mierovému riešeniu konfliktu,“ uviedol minister. (TASR)

Patrilo mužovi podozrivému zo spáchania série sabotážnych útokov na energetickú infraštruktúru v Nemecku.

Podozrivý sa v ňom však nenachádzal a polícia po ňom ďalej pátra. O zásahu informoval minister vnútra Severného Porýnia-Vestfálska Herbert Reul na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým ministrom vnútra Alexandrom Dobrindtom.

Podľa neho sa muž po opustení vozidla pravdepodobne pohybuje pešo a nemal by sa dostať ďaleko. Polícia auto prehľadáva a zaisťuje v ňom možné stopy.

 Podozrivým je podľa Reula 48-ročný obyvateľ mesta Gevelsberg. Polícia ho spája s dvoma sabotážnymi útokmi na elektrickú infraštruktúru v Brandenbursku a Severnom Porýní-Vestfálsku. Muž napísal dva listy, v ktorých sa k útokom prihlásil.

V jednom z nich, zaslanom redakcii novín Die Tageszeitung, kritizoval využívanie fosílnych palív na výrobu elektrickej energie. Pri prehliadke jeho bytu v Gevelsbergu polícia našla látky používané pri výrobe výbušnín, okrem iného dusičnan draselný a chloristan draselný. (TASR, DPA, Bild)

V oficiálnom vestníku dnes bolo vydané novelizované znenie zákona o zahraničných investíciách.

Ten nanovo umožňuje zahraničným firmám priamo zamestnávať Kubáncov. Od investícií na Kube však firmy odrádzajú americké sankcie na tamojší komunistický režim.

Kubánska vláda v uplynulých mesiacoch prijala viacero opatrení, ktorými pod ťarchou kolabujúcej ekonomiky otvorila ostrov zahraničným subjektom.

Na Kube tak môžu vznikať firmy s čisto zahraničným kapitálom, ktoré môžu pôsobiť v skoro všetkých odvetviach hospodárstva. Predtým museli firmy vytvoriť spoločné podniky so štátom. Kuba tiež v zákone tvrdí, že zahraničné investície chráni.

Posledná, dnes vydaná novela zákona umožňuje firmám so zahraničným kapitálom priamo zamestnávať ľudí na Kube. Predtým tak spoločnosti mohli robiť len za sprostredkovanie štátnych pracovných agentúr.

Pre zahraničné firmy, ktoré majú obchodné vzťahy aj mimo Kuby, bude nanovo ľahšie otvoriť bankové účty, pretože odpadne potreba požiadať úrady o povolenie. (ČTK)

Najbližším súperom Nitry bude v nedeľu na domácom ľade ďalší švédsky klub Växjô Lakers.

Súpermi slovenského šampióna budú ešte vonku fínske kluby KooKoo, SaiPa a švajčiarsky Fribourg Gotteron. Zverenci trénera Erika Čaládiho uzavrú základnú časť LM na svojom ľade proti BK Rögle. (TASR)

Uviedla to maďarská ministerka školstva Judit Lannertová.

Kontroverzné zmeny vo vlastníckom modeli univerzít za bývalej vlády Viktora Orbána vyvolali spor s Európskou úniou. Zatiaľ čo premiér trval na tom, že reformy mali pomôcť modernizačným snahám škôl, kritici ho obvinili z pokusu upevniť vplyv svojej strany vo vzdelávaní aj v prípade, že by prišla o moc.

Niekoľko politikov spriaznených s Orbánom pôsobilo v správnych radách nadácií, ktoré riadia univerzity, čo viedlo Brusel k pozastaveniu financovania programu Erasmus+ s odôvodnením, že ide o konflikt záujmov a existujú obavy týkajúce sa právneho štátu a transparentnosti.

Takmer dve desiatky maďarských vysokých škôl vrátane niektorých popredných univerzít, boli v roku 2022 vylúčené z programu po tom, ako prešli pod správu spomínaných nadácií.

Premiér Péter Magyar, ktorý v aprílových voľbách Orbána porazil, prisľúbil vyriešenie tejto otázky v rámci snahy o uvoľnenie všetkých finančných prostriedkov EÚ zmrazených pre obavy o dodržiavanie princípov právneho štátu. (TASR, AFP)

V dnešných pretekoch v Bruseli finišovala v čase 53,10 sekundy a o deväť stotín ju zdolala iba Američanka Anna Cockrellová. (TASR)

Nahradiť ju má zobrazenie sveta, ktoré vernejšie odráža skutočnú rozlohu kontinentov.

Návrh predložilo Togo spolu s ďalšími africkými krajinami v rámci kampane Africkej únie zameranej na odstránenie skresleného zobrazenia Afriky na mapách.

Za návrh rezolúcie hlasovalo 164 krajín. Spojené štáty boli proti a ďalších šesť štátov: Estónsko, Gruzínsko, Litva, Moldavsko, Srbsko a Ukrajina sa hlasovania zdržalo.

Mercatorova projekcia zväčšuje pevniny bližšie k pólom, takže napríklad Grónsko na nej pôsobí približne rovnako veľké ako Afrika, aj keď africký kontinent je v skutočnosti asi 14-krát väčší.

„Spravodlivý svet sa začína spravodlivou mapou,“ vyhlásil pred hlasovaním minister zahraničných vecí Toga Robert Dussey.

Rezolúcia podporuje používanie projekcie Equal Earth, ktorá zachováva pomernú rozlohu kontinentov presnejšie. Nie je právne záväzná a nijako nespochybňuje využívanie Mercatorovej projekcie pri námornej a leteckej navigácii, na ktoré je podľa Toga naďalej vhodná. (TASR, AFP, Reuters)

Najviac ich lákali Taliansko a Španielsko, pričom lídrom odletov bola Bratislava.

Diaľničiari začali s jesennou údržbou.

Údržba je rozdelená na viac termínov. Obchádzky povedú popod Strečno.

Pohľady na oblohu budú priťahovať prelety stíhačiek, zahraničné aj slovenské dopravné lietadlá.

Organizátori Medzinárodných leteckých dní sľubujú letové ukážky na hranici možností.

Clancyová čelí obvineniu z vraždy svojich troch malých detí v roku 2023.

Jej obhajoba, ktorá nepopiera, že deti uškrtila, tvrdí, že ju k činu viedla popôrodná psychóza.

Prokuratúra tak zrejme bude musieť rozhodnúť, či Clancyovú pred súd postaví znovu, stiahne obžalobu alebo sa pokúsi s jej právnikom dohodnúť na priznaní viny.

Sudca William Sullivan uviedol, že s formálnym vyhlásením o neplatnosti procesu počká ešte jednu hodinu, aby dal obhajcovi Clancyovej Kevinovi Reddingtonovi možnosť podať mimoriadne odvolanie a porotcovia tak mohli pokračovať v rokovaní.

Tento takmer šesťtýždňový súdny proces, ktorý bol vysielaný v televízii, znovu rozvíril dlhotrvajúce debaty o tom, ako sa v USA pristupuje k duševnému zdraviu žien po pôrode a ako sa právny systém USA vyrovnáva s prípadmi, keď matky zabijú svoje deti.

Bývalá pôrodná sestra Clancyová 24. januára 2023 uškrtila svoje tri deti posilňovacími gumami v pivnici rodinného domu a potom skočila z okna spálne na poschodí, v dôsledku čoho ochrnula od pasu dole.

Podľa svojich právnikov počula hlas, ktorý ju vyzýval na zabitie detí, aby následne mohla ukončiť svoj život. Prokurátori tvrdia, že žena úmyselne poslala manžela na vybavovať veci, aby ho dostala z domu. Rovnako spochybňujú závažnosť jej pokusu spáchať samovraždu.

Príbuzní, teraz už exmanžel Patrick Clancy a lekári ženy na súde vypovedali o tom, ako sa duševný stav Clancyovej po pôrode tretieho dieťaťa prudko zhoršoval, v dôsledku čoho jej lekári predpísali množstvo liekov. Žena bola tiež krátko v psychiatrickej nemocnici. Lekárski znalci predvolaní obžalobou i obhajobou však dospeli k výrazne odlišným záverom o jej psychickom stave v čase činu.

Proces bol porovnávaný s prípadom Andrey Yatesovej z Texasu, ktorá v roku 2001 utopila svojich päť detí vo vani. Po tom, čo odvolací súd zrušil jej pôvodný rozsudok za vraždu, bola v roku 2006 uznaná za nevinnú z dôvodu nepríčetnosti. Jej právnici tvrdili, že trpela ťažkou popôrodnou psychózou. (ČTK, Reuters)

Povedal to dnes spolkový minister vnútra Alexander Dobrindt.

Polícia v Severnom Porýní-Vestfálsku vzala útokom vozidlo podozrivého 48-ročného muža z Gevelsbergu v tejto spolkovej krajine, uviedol regionálny minister vnútra Herbert Reul. Podozrivý napísal list, v ktorom sa k útokom prihlásil.

Dobrindt útoky na elektrické rozvodne na viacerých miestach Nemecka z posledných dní označil za prejav „klimatického extrémizmu“.

Policajné komando na vozidlo podozrivého zaútočilo v oblasti povrchovej bane Hombacher Forst. Podľa Reula sa teraz muž zrejme pohybuje pešo a ďaleko sa nedostane.

Polícia podnikla domovú prehliadku v byte, kde našla predmety podobné výbušninám, uviedol tiež Reul. Písmo v liste o zodpovednosti za útoky sa podľa Reula zhoduje s rukopisom podozrivého muža.

V čase Dobrindtovej a Reulovej tlačovej konferencie denník Bild na svojich internetových stránkach informoval, že v Sasku boli objavené dôkazy o ďalšom chystanom útoku na energetickú infraštruktúru.

V utorok (1. 9.) sa cieľom sabotáže stala rozvodňa blízko elektrárne Jänschwalde v Brandenbursku, na ktorú páchateľ či páchatelia zaútočili objektami domácej výroby, ktoré sa podobali silvestrovským raketám.

V ten istý deň sa stala terčom tiež rozvodňa v Bergheime neďaleko Kolína nad Rýnom, kde polícia našla možné odpaľovacie zariadenie a pyrotechniku. Vo štvrtok polícia našla možné odpaľovacie zariadenie pri elektrickej stanici v Dormagene medzi Kolínom nad Rýnom a Düsseldorfom. (ČTK, DPA)

Aktualizované 18.19 h.

Po spoločnom rokovaní vyzvali Európsku komisiu na hľadanie okamžitého riešenia.

V opačnom prípade dosahy pocítia nielen poľnohospodári, ale aj spotrebitelia – a to zvýšením dovozu potravín aj cien.

Rokovaniu agropotravinárov V4 sa v Správach z regiónov venovala redaktorka Jana Obrancová:

Nepáči sa mu varovanie Ukrajiny, že pre aerolinky je prítomnosť jej dronov v ruskom vzdušnom priestore príliš ohrozujúca.

Tieto kroky „nemajú žiadnu právnu silu, skresľujú skutočnú situáciu a uvádzajú do omylu užívateľov ruského vzdušného priestoru,“ uviedlo dnes ruské ministerstvo zahraničia.

Ukrajina v sebaobrane pred ruskou agresiou v posledných mesiacoch podniká prakticky denne vzdušné údery na ciele v Rusku pomocou stoviek útočných dronov. Kyjev Medzinárodnej agentúre pre letectvo oficiálne oznámil, že ruský vzdušný priestor nie je bezpečný, uviedol v stredu ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Všetky aerolinky zároveň vyzval, aby sa mu vyhýbali.

Ruský minister obrany Andrej Nikitin reagoval vyhlásením, že Rusko nedovolí Ukrajine vážne narušiť civilné lety. Vo štvrtok Moskva oznámila, že lety do Ruska zatiaľ žiadne zahraničné aerolínie nerušia. (ĆTK, Reuters)

Upozorňuje na to SHMÚ vo vydanej výstrahe 1. stupňa.

Platí od 21.00 h až do nedeľného (6. 9.) predpoludnia. „Nad pásmom lesa očakávame výskyt vetra, ktorý dosiahne v nárazoch rýchlosť 110 – 135 km/h a priemernú rýchlosť 70 – 85 km/h,“ konkretizovali meteorológovia v rámci výstrahy, vydanej pre okresy Námestovo, Tvrdošín, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Banská Bystrica a Brezno.

Upozornili, že predpokladaná rýchlosť vetra predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre aktivity, ako je horolezectvo či pešia turistika. (TASR)

Podľa bruselského portálu bolo proti Slovensko.

Podľa informácií ČTK chce Bratislava aj naďalej sankcie predlžovať každých šesť mesiacov, a nie len raz ročne. Slovensko tiež žiada vyškrtnutie dvoch mien zo zoznamu.

Platnosť týchto sankcií, ktoré sa v minulosti opakovane predlžovali vždy o šesť mesiacov, sa končí 15. septembra. EÚ tentoraz chcela dosiahnuť dlhšie predĺženie a vyhnúť sa častému opakovanému vyjednávaniu o predlžovaní. Akákoľvek zmena totiž vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov bloku.

Šesťmesačný cyklus predlžovania sankcií bol kompromisom, ktorého cieľom bolo vyjsť v ústrety niekdajšiemu maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, poznamenalo Politico.

Budapešť opakovane využívala blížiace sa termíny vypršania sankcií na to, aby na ostatné európske vlády tlačila a získala od nich ústupky. K Maďarsku sa pritom v minulosti často pripojilo so svojimi špeciálnymi požiadavkami práve Slovensko.

Súhlas Budapešti a Bratislavy riešili diplomati do poslednej chvíle už pri predlžovaní týchto sankcií vlani v marci aj v septembri a rovnako aj tento rok v marci.

Na sankčnom zozname Európskej únie je teraz okolo 2600 ľudí a subjektov so zmrazeným majetkom a zákazom cestovania. Dôvodom pre uloženie sankcií bol podľa EÚ podiel týchto fyzických a právnických osôb na narúšaní územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny. (ČTK, Politico)

Dôvodom je „glorifikácia“ vojnového zločinca Ratka Mladiča.

„Ratko Mladič bol odsúdený za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny. Návrat jeho pozostatkov do Belehradu pripomína Európe najtemnejšie stránky našej nedávnej histórie. Glorifikácia okolo jeho smrti je nezlučiteľná s hodnotami, na ktorých je postavená cesta do EÚ,“ napísala Kosová.

Bývalý veliteľ bosnianskosrbskej armády s prezývkou „Mäsiar z Bosny“ zomrel koncom augusta vo veku 84 rokov v nemocnici v holandskom Haagu, kde si vo väzení odpykával doživotie za vojnové zločiny.

Lietadlo srbskej vlády jeho telo vo štvrtok (3. 9.) dopravilo do Belehradu, kde ho privítali s vojenskými poctami. Rakvu zahalenú do srbskej vlajky vynieslo z lietadla šesť vojakov. Kolóna s policajným sprievodom ju previezla do vojenskej nemocnice v Belehrade, kde prebehne pitva.

Mladičov syn Darko v piatok potvrdil, že pohreb bude v pondelok (7. 9.)na cintoríne Topčider v Belehrade. Rakva bude od 07.00 h do 12.00 h vystavená v pravoslávnom Kostole svätého Lukáša v štvrti Košutnjak.

Darko tvrdí, že jeho otec zomrel v dôsledku bezohľadného zaobchádzania v nemocnici a účelového podávania nadmerne silných opiátov. „Môj otec dostával v Haagskom tribunáli dobrú starostlivosť, ale starostlivosť nie je to isté ako liečba. Môžete dať človeka do sedemhviezdičkového hotela a dať mu to najlepšie jedlo a najlepšiu starostlivosť, ale ak sa s ním zaobchádzate nesprávne, nemôžete ho zachrániť,“ vyhlásil.

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) odsúdil Mladiča v roku 2017 na doživotie za genocídu a vojnové zločiny počas vojny v Bosne v 90. rokoch. Po 16 rokoch strávených na úteku ho zadržali v Srbsku v roku 2011.

Mladič bol zodpovedný za obliehanie Sarajeva a masakre v Srebrenici z roku 1995, kde bolo zavraždených osemtisíc bosnianskych mužov a chlapcov. Medzinárodná justícia to označila za genocídu.

Srbsko minulý rok pochovalo s vojenskými poctami odsúdeného vojnového zločinca Nebojša Pavkoviča. Ten bol v roku 2009 odsúdený na 22 rokov za zločiny proti etnickým Albáncom počas vojny v Kosove v rokoch 1998–99. (TASR, AFP, AP, TANJUG)