Vyslanci Donalda Trumpa sa chystajú do Moskvy, mali by navštíviť aj Kyjev.
Vypočujte si prehľad správ v podcaste relácie Rádiožurnál.
Vypočujte si prehľad správ v podcaste relácie Rádiožurnál.
Ďalších päť bolo zranených, vrátane 30-ročnej ženy, ktorá je v intenzívnej starostlivosti.
Uviedol to šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Oleksandr Hanža.
Ukrajina a Rusko pokračujú vo vzájomných úderoch pomocou rakiet a dronov dlhého doletu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom navrhol prímerie na dobu očakávanej víkendovej návštevy amerických vyjednávačov Steva Witkoffa a Jareda Kushnera.
Witkoff a Kushner sú hlavnými vyjednávačmi amerického prezidenta Donalda Trumpa pre ukončenie vojny. Trump uviedol, že dvojica má návrh, ktorý by mohol prelomiť diplomatickú patovú situáciu v konflikte. (ČTK, AFP)
Zosuv poškodil 12 domov.
V dôsledku silných dažďov, ktoré priniesol tajfún Saudel, došlo v sobotu okolo 4.00 h miestneho času (piatok 22.00 h SELČ) v meste Kao-pching k zosuvu pôdy, ktorý poškodil 12 domov, uviedol vo vyhlásení tamojší okresný úrad.
Čínska televízia CCTV informovala, že po zosuve pôdy v tomto meste zostalo uväznených viac než desať ľudí.
Tajfún Saudel tento týždeň zasiahol Čínu a do provincie Fu-ťien priniesol výdatné zrážky, v dôsledku čoho úrady vo štvrtok zatvorili školy, turistické atrakcie a zastavili premávku trajektov. Ešte predtým tajfún dvakrát zasiahol susednú provinciu Če-ťiang.
Extrémne počasie v uplynulých mesiacoch zaznamenali vo viacerých častiach Číny. V júli zahynulo najmenej 159 ľudí v juhočínskej autonómnej oblasti Kuang-si, kde tajfún Maysak spôsobil rozsiahle záplavy. Minulý týždeň zasiahli ničivé povodne aj pohraničnú oblasť medzi Nepálom a čínskym Tibetom. Vyžiadali si viac ako 1 320 obetí a podľa údajov z piatka zostáva nezvestných viac ako 5 500 ľudí nezvestných. (TASR, Reuters)
Porota súdu v americkom štáte Massachusetts nedokázala v piatok dospieť k jednomyseľnému verdiktu v prípade Lindsay Clancyovej.
Svoje tri malé deti umrtila v roku 2023. Sudca následne ukončil proces bez verdiktu.
Tridsaťšesťročná Clancyová priznala, že uškrtila päťročnú Coru, trojročného Dawsona a osemmesačného Callana. Žiadala však oslobodenie od trestnej zodpovednosti s odôvodnením, že v čase činu trpela popôrodnou psychózou.
Po siedmich dňoch rozhodovania porota zložená z deviatich žien a troch mužov nedokázala dospieť k jednomyseľnému záveru, ktorý vyžadujú trestné konania v USA. Jedenásť porotcov bolo za uznanie Clancyovej za nevinnú z dôvodu nepríčetnosti, proti sa však postavil jediný z nich.
„V tejto chvíli konštatujem, že porota uviazla na mŕtvom bode, a vyhlasujem konanie za zmätočné,“ uviedol sudca William Sullivan. Prokuratúra sa teraz musí rozhodnúť, či prípad predloží novej porote. „Toto rozhodnutie urobím v najbližšom čase,“ povedal novinárom Tim Cruz, okresný prokurátor pre okres Plymouth v štáte Massachusetts.
Obhajca Clancyovej Kevin Reddington vyhlásil, že jeho klientku aj ostatných členov poroty sklamal jediný muž, ktorý odmietol hlasovať za oslobodenie. „Jeden človek ich okradol o verdikt pre Boh vie aké vlastné zámery. Dúfam, že sa tomu chlapovi bude v noci dobre spať,“ reagoval Reddington. Clancyová zostáva v psychiatrickej liečebni, kde bude čakať na prípadný nový proces.
Súdny proces, v ktorom vypovedalo viac než 80 svedkov, vyvolal v USA celonárodnú debatu o duševnom zdraví matiek. V piatok naň reagoval aj prezident Donald Trump. „Je to hrozná tragédia. Predpokladám, že dôjde k novému procesu,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome.
Clancyová trvala na svojej nevine z dôvodu nepríčetnosti. Tvrdila, že počula hlas, ktorý jej prikázal deti zabiť. Podľa obhajoby išlo o popôrodnú psychózu – stav, ktorý podľa lekárskych expertov postihuje približne jednu až dve ženy z tisícky rodičiek. Prokuratúra však tento argument odmietla s tým, že obžalovaná vraždy detí starostlivo naplánovala a bola schopná pochopiť následky svojho konania.
O jej krehkom psychickom stave svedčili psychiatri, blízki a aj jej bývalý manžel. Pred súdom v Plymouthe sa zhromaždili desiatky žien oblečených v ružovej farbe, aby Clancyovej vyjadrili podporu a poukázali na širší problém zdravia žien.
Obhajca Reddington v záverečnej reči zdôraznil, že jeho klientka pred tragédiou opakovane žiadala o pomoc, no od lekárov sa jej dostalo len „úbohej zdravotnej starostlivosti“.
Po tragédii z januára 2023 v rodinnom dome v meste Duxbury sa Clancyová pokúsila o samovraždu – podrezala si krk aj zápästia a vyskočila z okna na druhom poschodí. Po páde zostala od pása nadol ochrnutá a je pripútaná na invalidný vozík.
Bývalej zdravotnej sestre hrozilo v prípade uznania viny z vraždy prvého stupňa doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Porota mala na výber aj verdikt vraždy druhého stupňa, zabitia alebo oslobodenia pre nedostatok trestnej zodpovednosti, čo by znamenalo jej trvalé umiestnenie v psychiatrickom ústave. (TASR, AFP)
Úrad pre správu Panamského prieplavu uviedol, že ho k tomu prinútila nízka hladina vody v dvoch umelých jazerách, ktoré vodnú trasu zásobujú.
Počet plavidiel s povolením na preplávanie touto kľúčovou trasou spájajúcou Atlantický a Tichý oceán sa postupne zníži zo súčasných 36 na 32 lodí denne, pričom k tomuto obmedzeniu dôjde do polovice septembra.
Panama už vyhlásila pre fenomén El Niño celoštátny stav núdze. Ide o klimatický jav vznikajúci nad Tichým oceánom, ktorý spúšťa celosvetové zmeny v prúdení vetra, atmosférickom tlaku i zrážkach a zvyšuje globálne teploty. Očakáva sa, že tohtoročné El Niño bude najsilnejšie od začiatku porovnateľných meraní pred štyrmi desaťročiami.
Hoci tento meteorologický jav ešte nedosiahol svoj vrchol, Stredná Amerika už teraz čelí krutému suchu, čo prinútilo vyhlásiť stav núdze aj Honduras a Salvádor.
Cez Panamský prieplav prechádza približne päť percent svetového námorného obchodu a zhruba 40 percent kontajnerovej dopravy Spojených štátov. Úrady už predtým zaviedli iné opatrenia na úsporu vody, ako napríklad zníženie maximálneho ponoru – teda hĺbky, do ktorej môže byť loď ponorená – pre tie najväčšie plavidlá. V roku 2023 prinútil El Niño správu prieplavu obmedziť počet denných preplávaní až na 22 lodí. (TASR, AFP)
Urobí tak po zadržaní lode, ktorá na ostrovy prepravovala cestujúcich a zásoby.
V piatok to oznámilo nórske ministerstvo zahraničných vecí. Nórsky súd tento týždeň nariadil na Špicbergoch zadržať výletnú loď Profesor Molčanov v mene ukrajinskej spoločnosti, ktorá je účastníkom právneho sporu. To viedlo k uviaznutiu cestujúcich aj posádky a Moskva následne obvinila Nórsko z „pirátstva“.
„Nórske orgány robia všetko, čo je v ich silách, aby ochránili ruských občanov, ktorí sa teraz na Špicbergoch ocitli v ťažkej situácii,“ uviedlo nórske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení pre agentúru Reuters a dodalo, že krajina si tým plní svoje medzinárodné záväzky.
Mestečko Barentsburg, kde loď zadržiavajú, je jednou z dvoch ruských osád na Špicbergoch. Podľa nórskeho štatistického úradu v nich žije celkovo 392 obyvateľov z celkovej populácie súostrovia, ktorá predstavuje 2 914 ľudí.
Ruské spoločnosti pravidelne dostávajú výnimky zo sankcií, aby sa zabezpečil dovoz potravín a iného potrebného tovaru na ostrovy, doplnil nórsky rezort diplomacie. (TASR, Reuters)
Urobil tak pred nedeľňajšími krajinskými voľbami v Sasku-Anhaltsku.
Tie by mohli k moci priviesť stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), označovanú za krajne pravicovú.„Etnicky motivované myslenie a nacionalistický izolacionizmus jednoducho nie sú odpoveďou na výzvy 21. storočia,“ vyhlásil Steinmeier na komunitnom festivale za účasti dvetisíc dobrovoľníkov vo svojom druhom sídle v Bonne.
Steinmeier, ktorý po desiatich rokoch vo funkcii odchádza v marci z úradu, označil liberálnu demokraciu za „výdobytok“ a „požehnanie pre nás všetkých“. Podľa jeho slov pomáha uvedomiť si, že tí, ktorí chcú demokraciu chrániť a zachovať, predstavujú väčšinu.
Tieto vyjadrenia prišli dva dni pred voľbami vo východonemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko, v ktorých sa očakáva, že AfD získa dostatok hlasov na prevzatie moci. Strana, založená v roku 2013, presadzuje tvrdú euroskeptickú a protiimigračnú agendu spojenú s krajne pravicovou rétorikou.
AfD zároveň odmieta časté výzvy na jej zákaz v nemeckom politickom živote pre jej vyslovene extrémistický charakter, dodáva nemecká agentúra.
Hnev a pobúrenie neponúkajú cestu vpred, pokračoval Steinmeier, ktorý vo svojom prejave konkrétnu stranu ani voľby priamo nespomenul. „Na nenávisti a podnecovaní nemôžete budovať budúcnosť,“ dodal.
Pri príhovore k dobrovoľníkom zhromaždeným v historickej Ville Hammerschmidt 70-ročný prezident vyhlásil: „Práve teraz potrebujeme ľudí ako vy a vy všetci potrebujete podporu mnohých v našej krajine – tej veľkej, často až príliš tichej väčšiny.“ (TASR, DPA)
Reagoval tak deň po tom, ako viceprezident USA JD Vance uviedol, že by tento konflikt neoznačil za vojnu.
„Nie je to nič veľké. Zvládli sme Venezuelu a zvládli sme aj toto,“ povedal Trump novinárom, keď sa ho pýtali na Vanceove vyjadrenia.
„Dokážem pochopiť, čo tým myslí. Je to vojenský konflikt, ale je to veľmi komorné,“ uviedol Trump na margo Vanceovho hodnotenia. „A viem si predstaviť, že to niekto nenazýva vojnou,“ dodal.
Spojené štáty pokračujú v bombardovaní Iránu, pričom táto vojna trvá už šiesty mesiac, pripomína AP. Trump napriek tomu o intenzite bojov vyhlásil: „Povedal by som, že je to prerušované,“ a dodal: „Práve teraz nebojujeme. Žiadne boje neprebiehajú.“
Prezident USA kedysi naznačil, že vojnu v Iráne ukončí v priebehu niekoľkých týždňov. Na otázku, kedy by sa boje mohli reálne skončiť teraz, odpovedal: „Chcem odísť tak, aby sa tým nasledujúci prezident už nemusel zaoberať,“ cituje americká agentúra.
Trump zároveň v piatok oznámil, že 24. septembra usporiada štátnu večeru pre čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý koncom tohto mesiaca plánuje navštíviť Biely dom.
Trump v tejto súvislosti potvrdil, že na jeho počesť usporiada štátnu večeru. „Tešíme sa na to. Je to skvelý džentlmen. Vychádzame spolu výborne,“ povedal na adresu Si Ťin-pchinga. „Máme veľmi dobré obchodné vzťahy. A viete, sú konkurentom a všetko okolo toho. S prezidentom Sim máme však veľmi dobrý vzťah,“ uzavrel. (TASR, AFP, AP)
Držiteľky voľnej karty podľahli taiwansko-austrálskej dvojici Čan Chao-čching, Maya Jointová 3:6, 7:6 (6) a 6:7 (7), hoci v rozhodujúcom tajbrejku viedli už 5:0.
Sestry Williamsové sa predstavili vo štvorhre vo Flushing Meadows prvýkrát od roku 2022. Štyridsaťšesťročná Venus a o dva roky mladšia Serena si proti výrazne mladším súperkám vynútili rozhodujúci tretí set. Po prehre opustili kurt s úsmevom a za búrlivého potlesku divákov.
„Bol to úžasný zápas. Hrali veľmi dobre a atmosféru, aká bola na kurte, zrejme ani jedna z nás ešte nezažila. Nastúpiť proti dvom legendám je výnimočný moment, ktorý sa už nemusí zopakovať,“ uviedla Jointová.
Legendárna sesterská dvojica získala vo štvorhre 14 grandslamových titulov, z toho dva na US Open v rokoch 1999 a 2009. Serena navyše triumfovala v New Yorku šesťkrát vo dvojhre, Venus dvakrát. (TASR, AP)
Dvanástky „pavúka“ prehrali v nočnom zápase 1. kola.
Nezvládli stret s nenasadenou japonsko-taiwanskou dvojicou Miju Katová, Wu Fang-sien po troch setoch 6:3, 3:6 a 3:6. (TASR)
v nadchádzajúcich novembrových voľbách do Kongresu, ktoré sa uskutočnia v polovici jeho prezidentského obdobia.
Pre Trumpovu administratívu to znamená ďalšiu veľkú prekážku v čase, keď prvé štáty začínajú rozposielať hlasovacie lístky.
Rozhodnutie sudkyne federálneho okresného súdu Indiry Talwaniovej v Bostone o vydaní predbežného opatrenia nahrádza dočasné nariadenie, ktorým plán Poštovej službe zablokovala do 10. septembra.
Trumpova administratíva sa proti predchádzajúcemu obmedzujúcemu nariadeniu sudkyne Talwaniovej už odvolala a je pravdepodobné, že sa odvolá aj proti tomuto najnovšiemu rozhodnutiu.
Administratíve sa kráti čas na vykonanie zásadných zmien vo volebných postupoch, pripomína AP. Severná Karolína začala v piatok rozposielať svoje prvé korešpondenčné hlasovacie lístky a ďalšie štáty ju budú rýchlo nasledovať.
Trump podpísal nariadenie v ešte marci so zámerom obmedziť hlasovanie poštou pred blížiacimi sa voľbami, no tento jeho krok okamžite čelil viacerým žalobám.
Štáty vedené demokratmi zažalovali administratívu s argumentom, že podľa ústavy USA širokú kontrolu nad organizáciou volieb majú samotné štáty, a nie federálna vláda.
Trumpov dekrét by vyžadoval zostavenie zoznamov oprávnených voličov a ukladal Poštovej službe USA (USPS) povinnosť doručovať hlasovacie lístky len voličom, ktorí sa na týchto zoznamoch nachádzajú.
Trump je dlhodobým kritikom hlasovania poštou, hoci ho sám často využíva, konštatuje DPA. Prezident USA už roky bez predloženia dôkazov tvrdí, že korešpondenčné hlasovanie je vysoko náchylné na podvody, pričom ho opakovane spája so svojím nepravdivým tvrdením, že prezidentské voľby v roku 2020 mu „ukradol“ demokrat Joe Biden, pripomína nemecká agentúra.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Trumpova Republikánska strana čelí v novembrových voľbách v polovici jeho funkčného obdobia vážnej hrozbe straty tesnej kontroly nad Kongresom, najmä v Snemovni reprezentantov. Demokrati už naznačili, že ak zvíťazia zablokujú Trumpovu agendu a mohli by pristúpiť k jeho v poradí už tretiemu impeachmentu (ústavnej žalobe). (TASR, AP)
Zrútila sa zo zhruba 150-metrovej výšky.
a túre bola so svojím otcom, píše denník Kleine Zeitung. Dcéra s otcom boli na chodníku medzi horami Grosser Bösenstein a Sonntagskarspitz vo východnom Štajersku. Okolo 11.00 h sa vlastnou vinou zrútila a utrpela smrteľné zranenia.
Telo následne vyslobodila posádka policajného vrtuľníka. Jej otca sa ujal tím pre zvládanie krízových situácií, uviedla polícia dnes večer. (ČTK)
Stalo sa tak v súvislosti s masakrom desiatok členov rodiny zakladateľa a veliteľa Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) Adema Jashariho, ku ktorému došlo počas vojny v Kosove.
Masakru predchádzalo trojdňové obliehanie rodinného sídla Jashariovcov v obci Prekaz na severozápade Kosova srbskými špeciálnymi policajnými a armádnymi jednotkami. Srbské jednotky podporované obrnenými vozidlami a delostrelectvom areál obkľúčili a následne ho dobyli v dňoch od 5. do 7. marca 1998.
Okrem Jashariho pri obliehaní zahynulo približne 60 ľudí. Medzi obeťami bolo 20 Jashariho blízkych príbuzných, jeho susedia, ženy i deti.
Hlavný špeciálny prokurátor Blerim Isufaj pri oznamovaní obžaloby uviedol, že ide o „prvú obžalobu súvisiacu so zabíjaním civilistov v jashariovskej štvrti v Prekaze“. „Teraz je na súde, aby posúdil obžalobu a dôkazy, ktoré obsahuje,“ povedal Isufaj na tlačovej konferencii.
Prokuratúra uviedla, že má dôkazy o tom, že obžalovaní zastávali vysoké veliteľské funkcie v špeciálnych jednotkách srbskej polície. Konanie sa uskutoční v neprítomnosti obžalovaných, keďže kosovské úrady k nim nemajú prístup. (TASR, AFP)
V tomto štáte na severozápade krajiny pôsobí jeden z najväčších kartelov.
Minister bezpečnosti Omar García Harfuch uviedol, že operácia predstavuje „jednu z najväčších rán pre výrobu syntetických drog“ v Mexiku odvtedy, čo sa prezidentka Claudia Sheinbaumová ujala funkcie v októbri 2024.
Úrady odhalili v horských oblastiach štátu Sinaloa tri laboratóriá na výrobu drog, z ktorých jedno malo rozlohu 5 700 štvorcových metrov, uviedol minister vo vyhlásení.
Sheinbaumovej ľavicová vláda je pod tlakom zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby prísnejšie zakročila proti drogovým kartelom. Úrady preto zintenzívnili razie zamerané na výrobu a predaj drog pričom vydali desiatky podozrivých členov kartelov do Spojených štátov. (TASR, AFP)
Šéf Bieleho domu zároveň potvrdil, že americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner poletia do Ruska a na Ukrajinu s návrhom na ukončenie vojny.
O chystanej ceste Witkoffa a Trumpovho zaťa Kushnera do metropol bojujúcich krajín predtým informovali ruská štátna tlačová agentúra TASS či americký spravodajský server Axios s odvolaním sa na svoje zdroje.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj následne uviedol, že americkí vyjednávači do Kyjeva prídu v nedeľu po predchádzajúcej návšteve Moskvy. Kremeľ vec nekomentoval.
Witkoff a Kushner už niekoľkokrát navštívili Moskvu a o ich ceste do ukrajinskej metropoly sa rokovalo niekoľko mesiacov, uviedla agentúra AFP. Podľa ukrajinských médií a zdrojov agentúry Reuters sa ruská strana snažila Američanov od návštevy Kyjeva odradiť. (ČTK, Reuters, TASS)
Budova sa nachádza neďaleko konzulárneho úseku slovenského veľvyslanectva.
V súvislosti s útokom uviedol, že dal pokyn na predvolanie ruského veľvyslanca v Bratislave.
„Z bezpečnostných dôvodov je (úsek) využívaný v obmedzenej miere a nikto sa tam nenachádzal. Vyzývame Rusko, aby sa zdržalo krokov, ktoré môžu ohroziť životy a bezpečnosť nevinných civilistov. Zároveň apelujeme na obe strany, aby sa vyvarovali ďalšej eskalácii, ktorá zvyšuje napätie a neprispieva k mierovému riešeniu konfliktu,“ uviedol minister. (TASR)
Patrilo mužovi podozrivému zo spáchania série sabotážnych útokov na energetickú infraštruktúru v Nemecku.
Podozrivý sa v ňom však nenachádzal a polícia po ňom ďalej pátra. O zásahu informoval minister vnútra Severného Porýnia-Vestfálska Herbert Reul na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým ministrom vnútra Alexandrom Dobrindtom.
Podľa neho sa muž po opustení vozidla pravdepodobne pohybuje pešo a nemal by sa dostať ďaleko. Polícia auto prehľadáva a zaisťuje v ňom možné stopy.
Podozrivým je podľa Reula 48-ročný obyvateľ mesta Gevelsberg. Polícia ho spája s dvoma sabotážnymi útokmi na elektrickú infraštruktúru v Brandenbursku a Severnom Porýní-Vestfálsku. Muž napísal dva listy, v ktorých sa k útokom prihlásil.
V jednom z nich, zaslanom redakcii novín Die Tageszeitung, kritizoval využívanie fosílnych palív na výrobu elektrickej energie. Pri prehliadke jeho bytu v Gevelsbergu polícia našla látky používané pri výrobe výbušnín, okrem iného dusičnan draselný a chloristan draselný. (TASR, DPA, Bild)
V oficiálnom vestníku dnes bolo vydané novelizované znenie zákona o zahraničných investíciách.
Ten nanovo umožňuje zahraničným firmám priamo zamestnávať Kubáncov. Od investícií na Kube však firmy odrádzajú americké sankcie na tamojší komunistický režim.
Kubánska vláda v uplynulých mesiacoch prijala viacero opatrení, ktorými pod ťarchou kolabujúcej ekonomiky otvorila ostrov zahraničným subjektom.
Na Kube tak môžu vznikať firmy s čisto zahraničným kapitálom, ktoré môžu pôsobiť v skoro všetkých odvetviach hospodárstva. Predtým museli firmy vytvoriť spoločné podniky so štátom. Kuba tiež v zákone tvrdí, že zahraničné investície chráni.
Posledná, dnes vydaná novela zákona umožňuje firmám so zahraničným kapitálom priamo zamestnávať ľudí na Kube. Predtým tak spoločnosti mohli robiť len za sprostredkovanie štátnych pracovných agentúr.
Pre zahraničné firmy, ktoré majú obchodné vzťahy aj mimo Kuby, bude nanovo ľahšie otvoriť bankové účty, pretože odpadne potreba požiadať úrady o povolenie. (ČTK)
Najbližším súperom Nitry bude v nedeľu na domácom ľade ďalší švédsky klub Växjô Lakers.
Súpermi slovenského šampióna budú ešte vonku fínske kluby KooKoo, SaiPa a švajčiarsky Fribourg Gotteron. Zverenci trénera Erika Čaládiho uzavrú základnú časť LM na svojom ľade proti BK Rögle. (TASR)
Uviedla to maďarská ministerka školstva Judit Lannertová.
Kontroverzné zmeny vo vlastníckom modeli univerzít za bývalej vlády Viktora Orbána vyvolali spor s Európskou úniou. Zatiaľ čo premiér trval na tom, že reformy mali pomôcť modernizačným snahám škôl, kritici ho obvinili z pokusu upevniť vplyv svojej strany vo vzdelávaní aj v prípade, že by prišla o moc.
Niekoľko politikov spriaznených s Orbánom pôsobilo v správnych radách nadácií, ktoré riadia univerzity, čo viedlo Brusel k pozastaveniu financovania programu Erasmus+ s odôvodnením, že ide o konflikt záujmov a existujú obavy týkajúce sa právneho štátu a transparentnosti.
Takmer dve desiatky maďarských vysokých škôl vrátane niektorých popredných univerzít, boli v roku 2022 vylúčené z programu po tom, ako prešli pod správu spomínaných nadácií.
Premiér Péter Magyar, ktorý v aprílových voľbách Orbána porazil, prisľúbil vyriešenie tejto otázky v rámci snahy o uvoľnenie všetkých finančných prostriedkov EÚ zmrazených pre obavy o dodržiavanie princípov právneho štátu. (TASR, AFP)
Chcem zapnúť upozornenia na dôležité správy?