V Izraeli sa po parlamentných voľbách črtá možnosť konca vlády Benjamina Netanjahua. Vypočujte si prehľad správ v Rádiožurnále.

Podľa súdu z doposiaľ vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že skutok sa stal a mal ho spáchať obvinený.

Informovala o tom hovorkyňa Krajského súdu v Košiciach Anna Pančurová. Sudkyňa Mestského súdu Košice pre prípravné konanie nevyhovela návrhu prokurátora vziať policajta Jozefa H. obvineného zo zločinov sexuálneho násilia a znásilnenia do väzby a obvineného prepustila zo zadržania na slobodu. (TASR)

Terčom takejto hrozby sa stal napríklad let spoločnosti Ryanair, ktorý mal ráno odletieť z Lisabonu do Ríma. Polícia uviedla, že išlo o planý poplach.

Hlásené boli tiež štyri varovania pred bombami na palube lietadiel letiacich nad francúzskym územím. Dánska polícia dnes oznámila, že vyšetruje hrozby namierené proti leteckej prevádzke na kodanskom letisku, ale podľa prvotných zistení cestujúcim nehrozilo žiadne nebezpečenstvo, píše agentúra Reuters. Zatiaľ sa všetky predchádzajúce poplachy ukázali ako plané. Podľa hovorkyne Letiska Praha sa hrozby dnes týkali tiež deviatich letov smerujúcich do Prahy alebo odlietajúcich z českej metropoly.

Talianska tlačová agentúra ANSA informovala, že dnes sa terčom bombových vyhrážok stali ďalšie dva lety smerujúce do Talianska a z Talianska. Let spoločnosti Wizz Air z Prahy do Ríma bol odklonený do Benátok po tom, ako riadiaca veža rímskeho letiska Fiumicino dostala anonymné oznámenie o bombe na palube.

Medzitým sa na letisku v Lisabone začala rozsiahla bezpečnostná operácia v reakcii na bombovú hrozbu týkajúcu sa letu spoločnosti Ryanair z Ríma, ktorý v portugalskom hlavnom meste pristál dnes ráno. Portugalská polícia neskôr podľa agentúry Reuters uviedla, že v lietadle sa žiadna bomba nenašla.

Úrad francúzskeho premiéra informoval, že dnes boli prijaté štyri nové varovania pred bombami na palube lietadiel lietajúcich nad francúzskym územím. Všetky stroje bezpečne pristáli a pyrotechnické tímy ich kontrolujú. Zároveň prebieha vyšetrovanie, ktorého cieľom je zistiť pôvod týchto hrozieb, ktoré sa týkajú celej Európy, dodal úrad.

„Dnes sme znovu na kodanskom letisku v súvislosti s hrozbami namierenými proti leteckej prevádzke,“ uviedla dnes polícia v dánskej metropole. „Incident teraz vyšetrujeme a na letisku máme viditeľnú prítomnosť,“ oznámila bez ďalších podrobností.

„Dnes sa opäť opakuje vyhrážka o uloženie nástražného výbušného systému na palube väčšieho počtu lietadiel smerujúcich aj odlietajúcich z pražského letiska. V spolupráci s pražským letiskom sme prijali potrebné bezpečnostné opatrenia s minimálnym dopadom na bežný chod letiska. Prípadom sa naďalej zaoberáme,“ oznámila dopoludnia česká polícia. Ďalšie informácie zatiaľ neposkytla.

Od začiatku týždňa narušili leteckú dopravu naprieč Európou desiatky falošných bombových hrozieb. Úrady boli kvôli nim nútené odkláňať niektoré lety a vysielať stíhačky, aby sprevádzali niektoré civilné lietadlá. Mnoho lietadiel, proti ktorým boli vyhrážky namierené, však bezpečne pristálo v cieľových destináciách. (ČTK, AFP)

Návrh na jeho väzobné stíhanie už doručila príslušnej prokuratúre. Druhého, 26-ročného muža, policajti prepustili. (TASR)

Zároveň im hovoril o zozname ľudí, ktorých chce postupne pripraviť o život.

Na prípad upozornili televízie Joj a Markíza. Hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Tomáš Havetta potvrdil, že polícia v Leviciach začala trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania voči 15-ročnému mladistvému, ktorý sa mal v priestoroch Strednej priemyselnej školy v Leviciach vyhrážať jednému zo žiakov školy.

Následne si prípad do svojej pôsobnosti prevzali príslušníci krajskej kriminálnej polície, ktorí sa ním v súčasnosti intenzívne zaoberajú a vykonávajú potrebné procesné úkony.

Pätnásťročný študent Strednej priemyselnej školy strojníckej a elektrotechnickej v Leviciach navštevuje prvý ročník elektrotechniky. Minulý týždeň sa počas odbornej praxe vyhrážal spolužiakom, že ich zabije. Vyhrážky najskôr smerovali k jednému chlapcovi, postupne okruh rozširoval. Podľa spolužiakov si mal na telefóne vyhľadávať fotografie zbraní.

Študenti oznámili vyhrážky triednej učiteľke. Školská psychologička oznámila prípad polícii. Policajti umiestnili chlapca do cely policajného zaistenia, na druhý deň ho prepustili. Rodičia študentov sa obávajú o bezpečnosť detí a trvajú na vylúčení žiaka zo školy.

Vedenie školy tvrdí, že urobilo všetky potrebné kroky a bezpečnosť žiakov nepodceňuje. Žiak momentálne do školy nechodí, škola je zabezpečená a žiakom i pedagógom je k dispozícii školský podporný tím. (TASR)

Bol režisérom prvého prenosu vtedajšieho Televízneho štúdia Bratislava z bratislavského Parku kultúry a oddychu.

Tým sa 3. novembra 1956 začalo televízne vysielanie na Slovensku. Odvtedy uplynulo 70 rokov.

a bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.

Uviedol, že trojstranné rokovania medzi USA, Ruskom a Ukrajinou by sa mohli v prípade pokroku rozšíriť do formátu zahŕňajúceho Európu.

Trump vo štvrtok po stretnutí s osobitným vyslancom Kremľa Kirillom Dmitrijevom v Bielom dome vyhlásil, že USA pripravujú „veľkú dohodu“, ktorá by sa netýkala len vojny na Ukrajine, ale potenciálne aj celej Európy. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa k tomuto výroku podľa agentúry TASS v piatok odmietol vyjadriť s tým, že nepozná podrobnosti.

Kushner v nadväznosti na Trumpove slová a štvrtkové rokovania v Bruseli oznámil na sieti X, že prezident USA vo štvrtok diskutoval s viacerými európskymi lídrami o potrebe nastolenia širšieho bezpečnostného usporiadania Európy, ktoré by mohlo prispieť k vytvoreniu podmienok pre trvalý mier.

Podľa Kushnera sa Európa a Rusko už viac než 30 rokov snažia o udržateľný bezpečnostný rámec, no je to mimoriadne náročné, lebo si dlhodobo vzájomne nedôverujú, majú protichodné bezpečnostné záujmy a do procesu teraz vstupujú aj ničivé dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu.

Zámerom USA podľa neho je vypracovať takú dohodu, ktorá by riešila obavy všetkých strán, znížila riziko budúceho konfliktu a vytvorila stabilnejšie a predvídateľnejšie bezpečnostné prostredie.

„Zaoberáme sa piatimi hlavnými cieľmi: trvalými bezpečnostnými konzultáciami, spoľahlivou krízovou komunikáciou, väčšou vojenskou transparentnosťou, recipročnými opatreniami na zníženie rizika eskalácie a udržateľným rámcom pre dlhodobú bezpečnosť a stabilitu Európy,“ objasnil.

Prípadná dohoda by však podľa neho musela v plnej miere „rešpektovať suverenitu, územnú celistvosť a nezávislosť rozhodovania jednotlivých štátov“.

„Žiadna krajina nebude môcť vetovať suverénne rozhodnutia inej krajiny,“ zdôraznil ďalej Kushner s tým, že každý štát si ponechá právo rozhodovať o svojej vlastnej bezpečnosti a spojenectvách. „NATO zostane kľúčovým prvkom európskej kolektívnej obrany a táto iniciatíva bude vychádzať z existujúcich inštitúcií a záväzkov,“ podotkol.

USA podľa neho plánujú pokračovať v rokovaniach vo formáte, ktorého súčasťou sú predstavitelia Ukrajiny, NATO, EÚ a „európski partneri“. Do mierových rozhovorov by malo byť zapojené aj Rusko. Spoluprácu chce Kushner rozšíriť tak, aby sa zohľadnili všetky relevantné názory a návrhy.

V súvislosti s americko-rusko-ukrajinskými rokovaniami na budúci týždeň v Abú Zabí uviedol, že USA sa budú na ich okraj viesť „úzke konzultácie“ s európskymi predstaviteľmi. „A v prípade dosiahnutia pokroku sa budeme snažiť prejsť k širšiemu multilaterálnemu formátu s ich priamou účasťou,“ napísal. (TASR)

Podal ju v pondelok pre nezhody vo vládnej koalícii v otázke budúcoročného štátneho rozpočtu.

Monarcha dal predsedovi vlády čas do 16. novembra, aby sa dovtedy pokúsil situáciu vyriešiť s koaličnými partnermi. Oznámil to v piatok kráľovský palác. (TASR, AFP)

Uviedla to Európska komisia a upozornila, že spoločnosti hrozí finančná pokuta. (TASR, DPA)

V piatok na MS v katarskej Dauhe obsadila 4. priečku v disciplíne skeer.

Zdolali ju iba tri reprezentantky Číny. (TASR)

Bezpečnostné opatrenia prijaté v spolupráci s letiskom majú minimálny vplyv na bežný chod letiska.

„Dnes sa opäť opakuje vyhrážka o uloženie nástražného výbušného systému na palube väčšieho počtu lietadiel smerujúcich aj odlietajúcich z pražského letiska. V spolupráci s pražským letiskom sme prijali potrebné bezpečnostné opatrenia s minimálnym dopadom na bežný chod letiska. Prípadom sa naďalej zaoberáme,“ oznámila polícia. Ďalšie informácie zatiaľ neuviedla.

Hovorkyňa Letiska Praha Denisa Hejtmánková na otázku ČTK okolo 11.15 h uviedla, že hrozby sa týkali deviatich letov – štyroch príletov a piatich odletov. Stroje sú teraz na ploche a polícia ich kontroluje.

Podľa zahraničných agentúr bol dnes let spoločnosti Wizz Air z Prahy do Ríma kvôli bombovej hrozbe odklonený do Benátok, kde pristál.

Vo štvrtok sa hrozba týkala štyroch lietadiel smerujúcich do Prahy z Dublinu, Glasgowa, Atén a Newcastlu, ako aj priestorov Letiska Václava Havla. Situáciu riešil krízový štáb letiska. Následná pyrotechnická prehliadka žiadne výbušniny ani iné nebezpečné predmety nepotvrdila. Vyšetrovanie prípadu si prevzala Národná centrála proti terorizmu, extrémizmu a kybernetickej kriminalite (NCTEKK).

Anonymné bombové hrozby ovplyvnili v uplynulých dňoch viac letov v rôznych častiach Európy. Vyžiadali si mimoriadne bezpečnostné kontroly, odklony letov, ako aj krátkodobé uzavretia letísk. Podľa úradov v príslušných krajinách kontroly v žiadnom z prípadov neodhalili žiadne podozrivé predmety. Zatiaľ nie je jasné, či spolu incidenty súvisia, ani to, kto za hrozbami stojí. (ČTK)

V noci zo štvrtka na piatok klesla teplota v obci Zabar v Novohradskej župe na –8,3 stupňa Celzia, čím bol prekonaný doterajší rekord z predchádzajúceho dňa.

Na rovnakom mieste meteorológovia namerali dovtedajšie jesenné minimum –7,1 stupňa Celzia. Nový rekord je tak o 1,2 stupňa Celzia nižší.

Podľa maďarskej meteorologickej služby HungaroMet bolo piatkové ráno v celoštátnom priemere o 4,7 stupňa Celzia chladnejšie, než je v tomto období bežné. Teploty nad bodom mrazu sa udržali len vo vyššie položených oblastiach na západe krajiny, kde bolo viac oblačnosti.

Historicky najnižšia teplota nameraná v Maďarsku 6. novembra má hodnotu –12,2 stupňa Celzia. Tento denný rekord padol v roku 1988 v obci Putnok. (TASR, telex.hu)

Urobí tak v reakcii na vlnu hackerských útokov.

Premiérka Sanae Takaičiová vyhlásila, že pripraví balík mimoriadnych opatrení po tom, čo desiatky firiem v uplynulých týždňoch nahlásili neoprávnený prístup do svojich systémov a potenciálny únik osobných údajov o klientoch.

Počet hackerských útokov a únikov dát po celom svete prudko stúpol, pričom v centre celosvetovej pozornosti je schopnosť umelej inteligencie nachádzať doteraz neznáme spôsoby, ako sa dostať do chránených počítačových systémov.

Úrad premiérky potvrdil, že jej kabinet v piatok usporiada ministerské zasadnutie venované kyberbezpečnosti.

Súbor opatrení bude zahŕňať vytvorenie tímu pre riešenie kybernetických incidentov zloženého z odborníkov z vládneho aj súkromného sektora, informovali denník Jomiuri Šimbun, agentúra Džidži a ďalšie médiá.

Vláda v priebehu tohto fiškálneho roka zriadi sekretariát, ktorý bude koordinovať nasadenie spomínaného tímu v prípadoch, keď bude potreba podpory obzvlášť naliehavá, uvádzajú správy.

Ako informovala agentúra Džidži, tento mesiac bude nasadený aj „Top Gun Talent Team“, elitný tím špecialistov, ktorí budú simulovať útoky s cieľom posilniť bezpečnosť.

Tieto opatrenia budú „prvým krokom na ceste k spoločnosti, ktorá spĺňa najvyššie svetové štandardy kybernetickej odolnosti“, povedal vo štvrtok novinárom hovorca vlády Minoru Kihara. (TASR, AFP)

Môže preto požiadať o úplné či čiastočné vyňatie z mechanizmu solidarity.

Európska komisia to dnes uviedla vo svojej druhej výročnej správe o migrácii. Komisia tento rok Česko novo zaradila tiež medzi krajiny ohrozené migračným tlakom, ktoré budú mať prednostný prístup k únijným nástrojom na podporu zvládania migrácie. (ČTK)

V dôsledku migračného tlaku budú mať v roku 2027 opäť nárok na podporu z fondu solidarity EÚ Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko.

Vyplýva to z druhej výročnej správy o stave migrácie, ktorú v piatok zverejnila Európska komisia (EK).

Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko budú môcť na nadchádzajúci rok požiadať o úplné alebo čiastočné vyňatie z prispievania do fondu. Dôvodom je závažná migračná situácia, ktorej čelili za posledných päť rokov. Slovensko výnimku opäť nedostalo a s iniciatívou nesúhlasí. (TASR)

Argumentuje, že ak sa s tým raz začne, tak potom môže mať požiadavky každý poslanec.

Uviedol to novinárom v parlamente na margo situácie v koalícii a zmien v koaličných kluboch.

„Je to výsledok toho, že premiér Robert Fico (Smer-SD) si neváži politické strany SNS a Hlas-SD, s ktorými vládne. Všelijakí Tarabovci, Huliakovci a Migaľovci nadobudli pocit, že sú partnerom Fica. Pozrite si môj list dva roky dozadu. Ja som to tam presne písal, že toto je cesta do pekla, ak sa začne ustupovať individuálnym požiadavkám, lebo takých požiadaviek potom môže mať každý poslanec,“ poznamenal.

Označil za drzosť to, že dvaja vtedajší nezaradení poslanci Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš dostali pre upokojenie situácie v koalícii do správy jedno ministerstvo. „Načo je potom koaličná dohoda Smeru, Hlasu a SNS, keď tu toto môžu Migaľovci, Tarabovci, Malatinovci a neviem kto? Potom by Ficovi pri tejto matematike nestačilo ani 35 ministerstiev, nie? To by potom každí dvaja poslanci mohli mať ministerstvo,“ skonštatoval.

Doplnil, že sa pozerá so zdesením na to, ako to premiér mohol dovoliť. Danko sa opakovane ohradil voči slovám Fica, ktorý situáciu v koalícii v súvislosti s parlamentnou väčšinou vyčítal SNS a Hlasu. „Ten problém je v tom, že egotripy ľudí, ktorí nevedia byť členmi politických strán, si dnes myslia, že si budú zakladať strany,“ dodal.

Premiér tento týždeň vyhlásil, že povinnosťou vlády a NR SR je spraviť všetko pre dokončenie aktuálneho volebného obdobia. Bude podľa neho potrebné venovať viac pozornosti individuálnym poslancom v parlamente pri rozhovoroch o tom, ktoré zákony sa budú alebo nebudú schvaľovať.

Deklaroval, že Smer-SD je stabilným poslaneckým klubom. Aktuálny stav v súvislosti s parlamentnou väčšinou je podľa neho zodpovednosťou koaličných strán SNS a Hlas-SD, ktoré nezvládli proces tvorby kandidátok a rozpadli sa im poslanecké kluby.

V parlamente aktuálne pôsobí viacero nezaradených poslancov, ktorí však podporujú vládnu koalíciu. Prvou skupinou sú Ivan Ševčík a Pavel Ľupták. Tí na jeseň 2024 odišli z klubu SNS spolu so súčasným ministrom cestovného ruchu a športu a vtedajším poslancom Rudolfom Huliakom.

Pôsobia v mimoparlamentnej Strane vidieka, Huliak jej predsedá. Ďalšia skupina sa vytvorila okolo exministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke SNS. Keď sa vrátil do poslaneckých lavíc po tom, ako mu NR SR vyslovila nedôveru a odvolal ho prezident, začal s ním spolupracovať Peter Slyško. Ten opustil klub a stranu Hlas.

K Tarabovmu politickému projektu sa pridal aj Roman Malatinec. Ten predtým pôsobil v Hlase a potom v Strane vidieka. Skupina okolo Tarabu deklarovala, že na koalíciu nemá žiadne požiadavky, bude podporovať dobré návrhy, no k viacerým koaličným úpravám tlmočila výhrady. Ako nezaradení poslanci v NR SR pôsobili aj Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš.

Predtým boli v Hlase, strana ich však zo svojich radov vylúčila. V súčasnosti je Migaľ ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a Šalitroš štátnym tajomníkom. Dohodu o Migaľovom pôsobení na rezorte odôvodňoval premiér tým, že sa tak zabezpečí stabilná väčšina v parlamente. (TASR)

Priemerná teplota, rovnako ako v doteraz najteplejšom roku 2024, prekoná hodnotu predindustriálneho obdobia o viac ako 1,5 stupňa Celzia.

Uviedla to európska klimatická služba Copernicus, podľa ktorej bol uplynulý mesiac vôbec najteplejším októbrom od začiatku merania.

Priemerná teplota vzduchu pri zemskom povrchu dosiahla v tohtoročnom desiatom mesiaci 15,35 stupňa, čo je o 0,9 stupňa viac ako priemer z obdobia 1991–2020 a o 1,75 stupňa nad priemerom z predpriemyselnej éry 1850–1900. Október bol tiež tretím mesiacom v rade, keď tento rok teploty presiahli predindustriálny priemer o viac ako 1,5 stupňa.

V Európe bol tohtoročný október druhým najteplejším v histórii. Výnimočne silný klimatický jav El Niño prispel k tomu, že rekordných hodnôt dosahovala povrchová teplota oceánu mimo polárnych oblastí, teda medzi 60. rovnobežkou severnej a južnej šírky, kde predstavovala 20,95 stupňa.

Podľa tohtoročného vývoja a štatistického odhadu bude celosvetový priemer za celý rok 2026 tiež nad touto hodnotou a stane sa s 80-percentnou pravdepodobnosťou po predvlaňajšku druhým najteplejším. Copernicus pritom upozorňuje, že existuje 20-percentná pravdepodobnosť, že by tento rok prevýšil rok 2024 a stal sa najteplejším rokom histórie. (ČTK)

Poruchy v rozvodniach Praha Západ a Praha Červený vrch sa dotkli predovšetkým mestskej časti Praha 5 a Praha 6 a tiež časti Prahy 1.

Mimoriadna situácia obmedzila dopravu a výpadok sa dotkol tiež rokovania Poslaneckej snemovne, ktoré museli zákonodarcovia prerušiť.

„Dnes okolo 9.30 h došlo k poruche v rozvodni Praha Západ. V tejto súvislosti došlo k výpadku prúdu v Prahe 5 a Prahe 6. Hasiči zasahovali pri piatich mimoriadnych udalostiach týkajúcich sa vyslobodenia osôb z výťahov. Pre tento výpadok došlo k obmedzeniu premávky električiek,“ uviedli pražskí hasiči na sociálnej sieti X.

Spoločnosť Pražská energetika (PRE) na svojom webe uviedla, že predpokladá obnovenie dodávok prúdu do 12.00 h. Hovorca spoločnosti Karel Hanzelka vo vysielaní stanice ČT24 okolo 10.30 h doplnil, že výpadok spôsobili poruchy aj na rozvodni Praha Červený vrch a dotkol sa asi 70.000 odberných miest na ľavom brehu Vltavy. Zároveň oznámil, že porucha na rozvodni Červený vrch už je odstránená.

Mimoriadna udalosť sa dotkla aj dopravy vrátane MHD. Podľa pražského dopravného podniku boli prerušené linky električiek 1 a 2. Polícia na sieti X upozornila na opatrnosť aj vodičov. „V súvislosti s výpadkom elektrického prúdu v Prahe 5 a 6 došlo k výpadku zariadení slúžiacich na riadenie dopravy a z tohto dôvodu prosíme všetkých vodičov, aby v križovatkách dbali na zvýšenú opatrnosť a riadili sa pokynmi policajtov,“ zdôraznila.

Výpadok prúdu sa dotkol aj poslancov, ktorí mali práve schôdzu. Reportéri zo snemovne uviedli, že tam fungovalo len núdzové osvetlenie a rokovanie bolo preto prerušené. Podľa redaktorky ČT24 nefungovali ani vstupné karty, niektorí poslanci sa preto nemohli dostať do svojich kancelárií. Okolo 10.30 stanica ČT24 uviedla, že sa v Poslaneckej snemovni už svieti. (TASR)

Majú hodnotu vyše 2,2 milióna eur. (TASR)

Upozorňuje na to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vo vydanej výstrahe 1. stupňa.

Slovenská správa ciest (SSC) na svojom webe zjazdnost.sk zasa varuje pred hmlou s dohľadnosťou do 100 metrov v oblasti Liptovského Mikuláša. (TASR)