Ruský prezident Vladimir Putin podľa nej nemá právo veta v otázkach európskej bezpečnosti.
Doplnila, že budúca mierová dohoda tiež „bude vyžadovať“ účasť EÚ. „Európska bezpečnostná architektúra už existuje. NATO aj EÚ majú svoje príslušné úlohy. Musíme zaistiť, aby bola Ukrajina začlenená do tejto architektúry,“ vyhlásila Kallasová v piatok (6. 11.) vo Varšave počas spoločného vystúpenia s poľským ministrom zahraničných vecí Radoslawom Sikorským a šéfom ukrajinskej diplomacie Andrijom Sybihom.
„Problémom naďalej zostáva, že Rusko neustále porušuje zmluvy, na ktorých je usporiadanie založené. NATO nepredstavovalo pre Rusko žiadnu hrozbu v roku 2021 a nepredstavuje ju ani v súčasnosti. Putin nemá právo veta v otázkach európskej bezpečnosti,“ deklarovala.
Kallasová zdôraznila, že EÚ musí zohrávať úlohu pri vyjednávaní akejkoľvek mierovej dohody a uviedla, že ruské sabotážne aktivity namierené proti Európe sa musia skončiť. Sikorski vyhlásil, že na Ukrajine musí nastať prímerie ešte pred začiatkom mierových rokovaní a Kyjevu nemôže byť nanútená žiadna dohoda, s ktorou by nesúhlasil.
„Najprv prímerie, potom rokovania o trvalom mieri a až potom prípadné diskusie o tom, ako obnoviť fungovanie európskej bezpečnostnej architektúry – a možno aj o tom, ako obnoviť režimy kontroly zbraní,“ deklaroval podľa stanice Sky News. Podľa Sybihu nemôže byť Moskva garantom bezpečnosti európskeho kontinentu.
„Musíme hovoriť o tom, ako sa brániť proti Rusku, a nie s Rusmi diskutovať o sférach vplyvu v Európe,“ uviedol.
Osobitný vyslanec a zať amerického prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner v noci na piatok na sieti X načrtol návrh do diskusie o bezpečnostnom usporiadaní Európy a bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Uviedol tiež, že v súčasnosti trojstranné rokovania medzi USA, Ruskom a Ukrajinou by sa mohli v prípade pokroku rozšíriť do formátu zahŕňajúceho Európu.
Nadviazal tým na vyhlásenie Trumpa, ktorý vo štvrtok po stretnutí s osobitným vyslancom Kremľa Kirillom Dmitrijevom v Bielom dome vyhlásil, že USA pripravujú „veľkú dohodu“, ktorá by sa netýkala len vojny na Ukrajine, ale potenciálne aj celej Európy.
„Zaoberáme sa piatimi hlavnými cieľmi: trvalými bezpečnostnými konzultáciami, spoľahlivou krízovou komunikáciou, väčšou vojenskou transparentnosťou, recipročnými opatreniami na zníženie rizika eskalácie a udržateľným rámcom pre dlhodobú bezpečnosť a stabilitu Európy,“ objasnil.
Prípadná dohoda by však podľa neho musela v plnej miere „rešpektovať suverenitu, územnú celistvosť a nezávislosť rozhodovania jednotlivých štátov“. (TASR, AFP, Reuters)
