Informoval o tom starosta Vitalij Kličko. Poškodené boli obytné budovy, dôležitý most a energetická infraštruktúra. (TASR, AFP)

V nočnom stretnutí si pripísal asistenciu, ale jeho Calgary doma podľahlo Anaheimu 3:5.

Nemcov spoluhráč a krajan Martin Pospíšil nebodoval. Calgary v dueli prišlo o dvojgólový náskok, po prvej tretine viedlo 3:1. Víťazný zásah si pripísal minútu a 34 sekúnd pred koncom Cutter Gauthier, do prázdnej bránky ešte upravil na konečných 5:3 z pohľadu hostí Nikita Nesterenko.

Nemec asistoval pri zásahu Joela Hanleyho na 2:1, na ľade strávil 19 minút a 41 sekúnd, zaznamenal dva mínusové body, dve strely na bránku, tri bloky a jeden bodyček. Pospíšil odohral takmer 13 minút, do štatistík si zapísal „mínusku“, štyri bodyčeky a mal 30-percentnú úspešnosť na vhadzovaniach.

Buffalo zvíťazilo nad Columbusom 5:2 a uspelo vo štvrtom z uplynulých piatich duelov. Dvoma gólmi sa na tom podieľal útočník Josh Norris, obranca Owen Power mal tri asistencie.

Štvorbodový Kirill Kaprizov (1+3) režíroval triumf Minnesoty nad San Jose 4:1 a v tabuľke strelcov vedie so 16 gólmi. Wild dosiahli vo svojom 1995. zápase základnej časti NHL jubilejné 1000. víťazstvo, čo sa žiadnemu tímu profiligy nepodarilo rýchlejšie. (TASR)

Je naďalej znepokojený možným eskalovaním napätia medzi nimi v demilitarizovanej zóne.

S odvolaním sa na jeho hovorcu Stéphana Dujarric o tom informovala agentúra Jonhap. Guterres podľa neho apeluje na všetky relevantné strany, aby iniciovali obnovenie komunikačných kanálov vrátane tých medzi vojenskými zložkami, a to s cieľom predísť neúmyselným incidentom alebo nesprávnym odhadom situácie.

„Diplomatické úsilie a obnovenie dialógu zostávajú jedinou cestou k zmierneniu napätia a dosiahnutiu trvalého mieru na Kórejskom polostrove,“ zdôraznil Dujarric vo štvrtok na pravidelnom tlačovom brífingu.

Medzi oboma Kóreami prudko vzrástlo napätie, keď Južná Kórea po spoločnom vyšetrovaní za účasti Veliteľstva síl OSN (UNC) obvinila svojho severného suseda, že umiestil míny v demilitarizovanej zóne, ktoré v septembri vybuchli a zranili troch jej vojakov. KĽDR tieto tvrdenia odmieta a rovnako tak aj požiadavku na oficiálne ospravedlnenie sa.

Na ospravedlnenie sa, ako aj na odstránenie mín a prijatie opatrení, aby sa zabránilo opakovaniu podobných incidentov, vyzvala Južná Kórea v liste Bezpečnostnej rade OSN z 22. októbra.

Vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Jo-čong v októbri vyhlásila, že Pchjongjang presunul nové vojenské jednotky do „palebných pozícií“ pozdĺž spoločnej hranice a avizovala obnovenie vysielania prostredníctvom reproduktorov určených na psychologickú vojnu proti Soulu. (TASR)

Reagoval tak na smrť Mathiasa Saintila, vodcu gangu Boston.

Podľa správy haitskej ľudskoprávnej organizácie RNDDH utrpel Saintil vo štvrtok večer vážne poranenia brucha pri útoku dronom v štvrti Boston na okraji Port-au-Prince, kde viedol rovnomenný gang. Vodca gangu zomrel o deň neskôr počas liečby.

Agentúra uvádza, že Santilova smrť predstavuje jednu z najväčších strát pre vedenie haitských gangov od roku 2024. Došlo k tomu počas intenzívnej bezpečnostnej operácie, na ktorej sa podieľajú haitské orgány a jednotky zo Salvádoru.

Od októbra sa na Haiti nachádza približne 2000 salvádorských vojakov v rámci misie na záchranu štyroch vojakov slúžiacich v jednotkách podporovaných OSN, ktorí sú nezvestní od 18. októbra. Osoby zmizli, keď útočníci prepadli ich obrnené vozidlo pri návrate na základňu z trhu neďaleko hlavného mesta.

Niektorí Haiťania vyjadrili podporu nasadeniu salvádorských jednotiek a nekompromisnému prístupu salvádorského prezidenta Nayiba Bukeleho voči gangom. V piatok sa v niektorých častiach krajiny dokonca konali demonštrácie na podporu Bukeleho. (TASR, Reuters)

Nariadil mu domáce väzenie a monitorovací náramok.

Marklea, otca manželky princa Harryho Meghan Markleovej, zatkli v piatok (6. 11.). Bulvárny denník The Sun zverejnil fotografie zobrazujúce agentov Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI), ktorí Marklea pripútaného na invalidnom vozíku odvážajú z domova pre seniorov. Markle bol potom umiestnený do väzby neďaleko mesta Tampa.

„Pán Markle je vinný z držania detskej pornografie, vrátane fotografií, na ktorých je zachytený s maloletými dievčatami,“ uviedol Bill Essayli z kalifornskej prokuratúry. FBI podľa neho v dvoch skladoch v oblasti Los Angeles, ktoré si Markle prenajímal od roku 2008, našla 78 predmetov, vrátane diapozitívov, negatívov a kníh, pri ktorých bolo podozrenie, že zobrazujú sexuálne zneužívanie detí.

O niekoľko hodín neskôr bol Markle predvedený na federálny súd na Floride, ktorý rozhodol o jeho prepustení. (ČTK)

Prezident už vo štvrtok (5. 11.) podal demisiu, no kongres ju odmietol.

Milióny zákazníkov sa po bankrote nemohli dostať k svojim účtom. (TASR, AFP, Al Džazíra)

Vyplýva to z prieskumov.

Predvolebnej kampani dominovali najmä rastúce náklady na život, stagnujúca ekonomika a najvyššia nezamestnanosť za viac ako desať rokov.

Podľa prieskumov konzervatívna vládna Národná strana ani opoziční labouristi nedosiahnu väčšinu potrebnú na zostavenie jednofarebnej vlády. V 120-člennom parlamente v končiacom volebnom období pôsobilo šesť politických strán. Podľa posledného prieskumu od Infrastructure New Zealand majú labouristi podporu 30,7 percenta voličov a Národná strana 26,4 percenta.

Premiér Christopher Luxon dúfa, že sľuby o nezavádzaní nových daní pomôžu jeho pravicovej koalícii udržať sa pri moci po troch búrlivých rokoch vo funkcii, kde prežil aj dva neúspešné pokusy vlastnej strany o jeho odvolanie. V prejave na mítingu v Aucklande vyzval voličov, aby zostali verní fungujúcemu plánu. „Neriskujte vládu labouristov,“ vyhlásil.

Do premiérskeho kresla sa usiluje vrátiť opozičný líder Chris Hipkins, ktorého Labouristická strana sľubuje rozsiahly balík ekonomických opatrení. Vzhľadom na veľmi tesné rozdiely v prieskumoch sa pozornosť sústreďuje na menšie strany, najmä na novú centristickú Stranu príležitostí, ktorá by mohla prekonať hranicu päť percent potrebnú na vstup do parlamentu.

Vedie ju bývalá konzultantka spoločnosti KPMG Qiulae Wongová, ktorá je v prípade zvolenia ochotná spolupracovať s ktoroukoľvek z dvoch hlavných strán. „Myslím si, že Novozélanďania sú naozaj unavení z urážok politikov, hádok a naháňania politických bodov,“ povedala pre agentúru AFP.

Volebné miestnosti sa otvorili v sobotu o 9.00 h miestneho času (piatok 21.00 SEČ) a prvé predbežné výsledky sa očakávajú po zatvorení volebných miestností o 19.00 h (7.00 h SEČ).

Nový Zéland má zmiešaný volebný systém, v ktorom volič má na hlasovacom lístku dva hlasy. Takzvaný party vote pre politickú stranu a electorate vote pre kandidáta vo volebnom obvode, kde vyhráva kandidát s najvyšším počtom hlasov.

Parlamentných 120 mandátov sa delí na 72 poslancov z jednomandátových volebných obvodov a 48 poslancov z celoštátnych straníckych kandidátnych listín. (TASR, AFP)

Reaguje na ruské útoky na svoju energetickú infraštruktúru.

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa v piatok (6. 11.) vyjadril na platforme Telegram štyri dni pred plánovaným obnovením rozhovorov so Spojenými štátmi a Ruskom, zameranými na hľadanie riešenia, ako ukončiť viac než štvorročnú vojnu Ruska na Ukrajine. Pôjde o prvé takéto stretnutie od februára.

„Operácia proti ruskému ropnému rafinérskemu sektoru pokračuje v reakcii na ruské útoky na ukrajinské energetické objekty,“ uviedol v príspevku nadväzujúcom na diskusiu o správe o ukrajinských úderoch na ruské ciele.

Ukrajinské elektrárne, energetické siete a systémy vykurovania a zásobovania vodou sú vystavené neustálym útokom ruských dronov a rakiet.

„Rusi nezmenili charakter svojich útočných činov, odmietli kroky na deeskaláciu, o ktorých hovorili naši partneri, a počítajú s uskutočnením ďalších úderov,“ dodal. Ruskí predstavitelia počas uplynulého týždňa informovali o viacerých útokoch na ropný priemysel, ku ktorým sa Ukrajina špecificky neprihlásila, vrátane objektov v Samarskej oblasti.

Zasiahnuté boli aj objekty v Jaroslavli a priemyselné zariadenia v Riazani, priblížil Reuters. Americký prezident Donald Trump viackrát žiadal, aby Ukrajina zastavila útoky na ruské rafinérie, pretože podľa neho spôsobujú nárast cien nafty. Zelenskyj povedal, že Kyjev je ochotný tieto útoky ukončiť, ak sa skončia ruské útoky na energetické ciele na Ukrajine. (TASR, Reuters)

Povedal, že po októbrovej operácii sa cíti dobre a hovoril aj o voľbách do Kongresu.

Počas letu do Montevidea 71-ročný pápež ubezpečil, že je v „celkom dobrej kondícii“ a veľmi šťastný, že sa vracia na kontinent, kde ako misionár strávil takmer dve desaťročia.

„Viem, že niektorí ľudia mali pochybnosti o tom, či sa táto cesta uskutoční,“ povedal Lev XIV. novinárom v lietadle s tým, že on sám o tom nepochyboval. Vatikán tento týždeň oznámil, že pápež sa už úplne zotavil a návšteva prebehne podľa plánu.

Hlava katolíckej cirkvi zostane v Uruguaji do nedele (8. 11.), následne sa presunie do Argentíny a potom do Peru, kde dlhodobo pôsobil ako misionár a získal aj peruánske občianstvo. Cestu ukončí 17. novembra.

Agentúra AFP ju považuje za jednu z najintenzívnejších pápežských zahraničných návštev za posledné desaťročia. Lev XIV. počas nej prejde zhruba 31-tisíc kilometrov cez desať miest a prednesie 36 prejavov.

Stretnúť sa plánuje s politickými predstaviteľmi, väzňami, chudobnými, obeťami, ktoré sexuálne zneužívali duchovní, ako aj so starými priateľmi. Prvý pápež zo Spojených štátov v stredu vyhlásil, že sa teší na návrat do krajín, ktoré „sú mi také drahé“.

Dúfa tiež, že jeho návšteva do štátov, ktoré trápia rôzne výzvy – od rastúcej nerovnosti a násilia až po demografický pokles a úpadok katolicizmu, „posilní vieru, obnoví nádej a znovu rozdúcha oheň lásky“.

Počas piatkového letu dostal otázku, či má radu pre ľudí, ktorým diagnostikujú rakovinu. „Nebojte sa,“ odpovedal. „Včasná diagnostika je, samozrejme, najlepším riešením, a preto sú pravidelné prehliadky požehnaním. A starajte sa o seba,“ dodal. Prezradil tiež, že zatiaľ nezačal znova hrať svoj obľúbený šport tenis, ale vráti sa k nemu. (ČTK, TASR, AFP)

Aktualizované 22.14 h.

Zlacnelo bravčové, ovčie aj hovädzie mäso, pšenica i mliečne výrobky.

Uviedla to v piatok (6. 11.) Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Index cien potravín FAO, ktorý sleduje zmeny cien koša potravinových komodít, klesol o 1,2 percenta na 133,9 bodu. Informoval o tom portál Trading Economics.

Ceny obilnín klesli o 4,5 percenta, keďže pšenica zlacnela pre oslabenie dopytu a vzhľadom na zlepšujúce sa vyhliadky produkcie, najmä v Argentíne. Ceny mäsa sa znížili o 1,2 percenta. Zlacnelo bravčové, ovčie a hovädzie mäso a ceny hydiny zostali v podstate stabilné.

Mliečne výrobky zlacneli o 1,1 percenta v dôsledku poklesu cien masla a syrov, ktorý prevážil nad rastom cien sušeného mlieka. Ceny rastlinných olejov však mierne vzrástli, a to o 0,3 percenta na najvyššiu úroveň od júna 2022.

Stúpli najmä ceny sójového a slnečnicového oleja, čo prevážilo nad zlacnením repkového oleja. Ceny palmového oleja sa nezmenili. Cukor zdražel o 6,6 percenta na najvyššiu úroveň od roku 2024. Dôvodom sú dažde, ktoré narušili zber cukrovej trstiny v Brazílii. (TASR)

Vyhlásil to jeden z iránskych poslancov, informovala štátna televízia Press TV.

Takáto reakcia by mohla vyhnať ceny ropy nad hranicu 150 dolárov (približne 134,35 eura) za barel, dodal. Aktuálna cena severomorskej ropy Brent sa pohybuje okolo 97,69 dolára za barel (asi 159 litrov).

„Dosah odvetných rakiet bude zahŕňať aj Európu, čo povedie k tomu, že cena ropy prekročí hranicu 150 dolárov,“ vyhlásil poslanec Hossein Alí Hadži Deligání. Ďalej uviedol, že iránska reakcia bude „masívna, mnohonásobná a strategická“, bez geografických obmedzení.

Cena severomorskej ropy Brent tento týždeň prvýkrát od začiatku októbra klesla pod psychologicky dôležitú hranicu 100 dolárov (89,57 eura) za barel. Dôvodom boli nádeje, že víťazstvo demokratov v amerických kongresových voľbách by mohlo urýchliť koniec vojny s Iránom.

Dodávky ropy zo Saudskej Arábie aj ďalších krajín z oblasti Perzského zálivu narušil vojenský konflikt, ktorý na konci februára odštartovali americko-izraelské útoky na Irán. Osem mesiacov trvajúca vojna ochromila lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, ktorým dovtedy prechádzala asi pätina svetových dodávok ropy. (ČTK)

Prezident Zelenskyj a starosta metropoly Kličko vinia jeden druhého z nepripravenosti hlavného mesta na nové ruské údery

Písala o tom v piatok (6. 11.) agentúra Reuters. Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii piaty rok a invázna armáda po celý čas v zimných obdobiach cieli svoje údery na ukrajinskú energetiku.

Poslednú zimu teploty klesali k mínus 20 stupňom Celzia a mnoho Ukrajincov sa v tom čase bolo kvôli ruským útokom bez elektriny, tepla alebo vody. V poslednom období z Ukrajiny prichádzajú znovu správy o výpadkoch v dodávkach energií.

Krajina sa potýka s nedostatkom zbraní protivzdušnej obrany, ktorými by mohla likvidovať rýchlo letiace strely a drony. Kým sa teploty blížia nule, vrátil sa do ulíc Kyjeva hluk generátorov a obyvatelia čakajú na obnovenie centrálneho vykurovania, napísala Reuters s tým, že výpadky v dodávkach vody trvajú hodiny a sú častejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Výpadky elektriny tiež často zastavujú prevádzku metra.

Ukrajinský prezident medzitým na sociálnych sieťach informoval o rokovaní ohľadom situácie v regiónoch.

„Najhoršia situácia je v Kyjeve, kde ľudia aj firmy čelia dlhodobým výpadkom v dodávkach elektriny a vody. Situácia je veľmi vážna,“ napísal Zelenskyj. „De facto ide o dôsledky neplnenia rozhodnutia na komunálnej úrovni ohľadom prípravy na vykurovaciu sezónu a na ruskú operáciu proti ukrajinskému energetickému sektoru,“ uviedol ďalej.

Kyjevský starosta Kličko obvinil vládu z otáľania pri schvaľovaní plánu odolnosti pre metropolu a označil kritiku za manipuláciu.

„Neplnenie ktorých konkrétnych rozhodnutí ‚na mestskej úrovni‘ (ako tvrdí prezident) viedlo k nepripravenosti? „uviedol na telegrame. „Centrálna vláda vo svojich pokusoch zbaviť sa Klička akýmkoľvek spôsobom, vytváraním neustálych prekážok a nepomáhaním hlavnému mestu fakticky ničí Kyjev,“ napísal. V rozhovore so stanicou Suspilne okrem iného povedal, že mesto je závislé od centrálnej energetickej sústavy.

Reuters označila posledné vyjadrenie oboch politikov za ďalšie dejstvo v dlhotrvajúcich sporoch medzi Zelenským, ktorý stojí na čele krajiny od roku 2019, a Kličkom, ktorý je starostom Kyjeva od roku 2014. Ukrajinské zákony neumožňujú voľby v čase vojnového stavu a obaja činitelia tak zotrvávajú vo funkciách aj po uplynutí riadneho funkčného obdobia.

Zelenskyj podľa Reuters napríklad v roku 2023 kritizoval kyjevských činiteľov za stav protileteckých krytov v meste. Stalo sa tak po tom, čo traja ľudia zahynuli, keď išli do krytu, ktorý bol zatvorený. Kličko medzitým obvinil Zelenského z pokusu získať politické body útokom na neho. Obaja muži len zriedka spomínajú meno druhého, poznamenalaReuters. (ČTK, Reuters)

Vo funkcii nahradí Susie Willesovú, ktorá sa podieľala na organizácii Trumpovej predvolebnej kampane v roku 2024.

Miller doteraz pôsobil ako jej zástupca. Prezident to oznámil na svojej sociálnej sieti Truth Social. (TASR)

Tentoraz bola uznášania schopná, hoci rovnako ako pred tromi týždňami ju opustila časť delegátov.

Tej sa nepodarilo presadiť do programu štyri dodatočné body.

Pacientov nakazených ebolou útočníci donútili k úteku.

Uviedli to v piatok (6. 11.) podľa agentúry Reuters tamojšie úrady. Povstalci zo Zjednotených demokratických síl (ADF) napojení na IS napadli dedinu Cantine-Aloya v provincii Severné Kivu, ktorá je ohniskom eboly. Najhoršia epidémia v histórii Konga v krajine od mája zabila vyše 5 000 ľudí.

Útočníci zapálili niekoľko domov vrátane tamojšieho zdravotného zariadenia. Donútili tiež k úteku pacientov v neďalekej nemocnici vrátane jedného s potvrdenou infekciou eboly a piatich podozrivých prípadov s vysokým rizikom nákazy.

Podľa tamojšieho dedinského činiteľa našli po útoku 33 tiel, z ktorých väčšina mala strelné rany, zatiaľ čo iné boli spálené alebo rozsekané mačetami.

Počet prípadov eboly vzrástol najmä v provincii Severné Kivu, na ktorú teraz podľa agentúry Reuters pripadá polovica všetkých novohlásených infekcií v krajine.

Súčasnú epidémiu spôsobuje vírus kmeňa Bundibugyo, proti ktorému nie sú k dispozícii schválené lieky ani vakcíny. Vírus sa podľa Reuters rozšíril do ôsmich z 26 konžských provincií.

Východná časť Konga už viac ako 30 rokov sužuje násilie. V oblasti pôsobí viacero milícií a ozbrojených skupín. Zoskupenie ADF pochádza zo susednej Ugandy, od konca 90. rokov má však základňu vo východnom Kongu. Hlási sa k IS a podniká časté útoky, čím ešte viac destabilizuje región. (ČTK

Zákonná lehota na napadnutie výsledku volieb už uplynula.

Najvyšší správny súd zatiaľ eviduje v tejto súvislosti 77 žalôb z rôznych miest a obcí.

Jej vhodným nastavením sa začala zaoberať generálna prokuratúra, ministerstvo spravodlivosti aj parlament.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa nej nemá právo veta v otázkach európskej bezpečnosti.

Doplnila, že budúca mierová dohoda tiež „bude vyžadovať“ účasť EÚ. „Európska bezpečnostná architektúra už existuje. NATO aj EÚ majú svoje príslušné úlohy. Musíme zaistiť, aby bola Ukrajina začlenená do tejto architektúry,“ vyhlásila Kallasová v piatok (6. 11.) vo Varšave počas spoločného vystúpenia s poľským ministrom zahraničných vecí Radoslawom Sikorským a šéfom ukrajinskej diplomacie Andrijom Sybihom.

„Problémom naďalej zostáva, že Rusko neustále porušuje zmluvy, na ktorých je usporiadanie založené. NATO nepredstavovalo pre Rusko žiadnu hrozbu v roku 2021 a nepredstavuje ju ani v súčasnosti. Putin nemá právo veta v otázkach európskej bezpečnosti,“ deklarovala.

Kallasová zdôraznila, že EÚ musí zohrávať úlohu pri vyjednávaní akejkoľvek mierovej dohody a uviedla, že ruské sabotážne aktivity namierené proti Európe sa musia skončiť. Sikorski vyhlásil, že na Ukrajine musí nastať prímerie ešte pred začiatkom mierových rokovaní a Kyjevu nemôže byť nanútená žiadna dohoda, s ktorou by nesúhlasil.

„Najprv prímerie, potom rokovania o trvalom mieri a až potom prípadné diskusie o tom, ako obnoviť fungovanie európskej bezpečnostnej architektúry – a možno aj o tom, ako obnoviť režimy kontroly zbraní,“ deklaroval podľa stanice Sky News. Podľa Sybihu nemôže byť Moskva garantom bezpečnosti európskeho kontinentu.

„Musíme hovoriť o tom, ako sa brániť proti Rusku, a nie s Rusmi diskutovať o sférach vplyvu v Európe,“ uviedol.

Osobitný vyslanec a zať amerického prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner v noci na piatok na sieti X načrtol návrh do diskusie o bezpečnostnom usporiadaní Európy a bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Uviedol tiež, že v súčasnosti trojstranné rokovania medzi USA, Ruskom a Ukrajinou by sa mohli v prípade pokroku rozšíriť do formátu zahŕňajúceho Európu.

Nadviazal tým na vyhlásenie Trumpa, ktorý vo štvrtok po stretnutí s osobitným vyslancom Kremľa Kirillom Dmitrijevom v Bielom dome vyhlásil, že USA pripravujú „veľkú dohodu“, ktorá by sa netýkala len vojny na Ukrajine, ale potenciálne aj celej Európy.

„Zaoberáme sa piatimi hlavnými cieľmi: trvalými bezpečnostnými konzultáciami, spoľahlivou krízovou komunikáciou, väčšou vojenskou transparentnosťou, recipročnými opatreniami na zníženie rizika eskalácie a udržateľným rámcom pre dlhodobú bezpečnosť a stabilitu Európy,“ objasnil.

Prípadná dohoda by však podľa neho musela v plnej miere „rešpektovať suverenitu, územnú celistvosť a nezávislosť rozhodovania jednotlivých štátov“. (TASR, AFP, Reuters)

Ide o dôležitý logistický uzol, cez ktorý prúdi veľká časť západnej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Upozornila na to v piatok (6. 11.) agentúra Reuters. „Od 1. januára prevezme Francúzsko ako člen NATO zodpovednosť za protivzdušnú obranu v oblasti okolo Rzeszówa. Na tento účel bude prvýkrát použitá francúzska technika,“ povedal veľvyslanec Francúzska vo Varšave Étienne de Poncins.

Francúzske systémy protivzdušnej obrany budú nasadené spolu s americkými systémami Patriot, čo poskytne príležitosť otestovať spoločné fungovanie oboch systémov. V súčasnosti letisko Rzeszów-Jasionka chránia holandské systémy Patriot, pričom svoje systémy v decembri nasadí aj Švédsko. (TASR, Reuters)

V rovnakom období minulého roka skončila v strate v objeme 200 miliónov USD.

Pomohol tomu silný zahraničný dopyt po vakcínach proti COVID-19. Firma v piatok uviedla, že jej tržby za tretí štvrťrok boli v objeme 1,3 miliardy USD.

Prekonala tak očakávanie analytikov oslovených v prieskume spoločnosti LSEG, ktorí v priemere odhadovali, že tržby budú na úrovni 885,1 milióna USD. Americký trh vygeneroval približne 60 percent tržieb Moderny.

Výrobca liekov teraz očakáva, že jeho tržby za celý tento rok sa zvýšia o 15 až 25 percent. Predošlá predikcia Moderny rátala s rastom tohtoročných tržieb o 10 percent. Firma predpokladá, že zhruba polovica jej tržieb za rok 2026 bude pochádzať zo zahraničných trhov. (TASR, Reuters)