Zasiahol predpovede počasia pre leteckú dopravu a armádu, dočasne boli neaktuálne aj radarové informácie.

Potvrdil to hovorca SHMÚ Ivan Garčár. Výpadok IT systémov sa podarilo vyriešiť v neskorých večerných a nočných hodinách. Aktuálne už fungujú všetky verejné služby ústavu.

Oznámila to národná krasokorčuliarska federácia.

„S poľutovaním oznamujeme úmrtie Artura Valerjeviča Dmitrieva, dvojnásobného olympijského víťaza a trojnásobného majstra Európy v krasokorčuľovaní v športových dvojiciach,“ uviedla federácia vo vyhlásení, pričom neuviedla príčinu smrti.

Dmitriev sa narodil na Ukrajine, južne od Kyjeva, no vyrastal v arktickom meste Noriľsk a reprezentoval Sovietsky zväz a Rusko.

Prvé zlato na ZOH získal v roku 1992 v Albertville s Nataliou Miškutionokovou a o šesť rokov neskôr v Nagane s Oxanou Kazakovovou. Neskôr pracoval ako tréner. Informovala agentúra AFP. (TASR)

Mohla by tiež prísť o stovky tisíc pracovných miest, čo by mohlo spôsobiť krízu v oblasti rozvoja.

Uviedol to stály zástupca Rozvojového programu Organizácie Spojených národov v Konžskej demokratickej republike (KDR) Damien ‌Mama.

„Ak budeme mať zdroje a pridáme v úsilí, môžeme zvládnuť túto epidémiu a predísť ďalším stratám,“ povedal Mama. „Ak tak neurobíme, hrozí, že táto núdzová zdravotná situácia môže prerásť do oveľa väčšej a dlhodobejšej rozvojovej krízy v celom regióne a potenciálne aj na kontinente,“ dodal.

V poradí už 17. epidémia eboly v KDR bola vyhlásená 15. mája po niekoľkých nevysvetlených úmrtiach v provincii Ituri na východe krajiny. Súčasnú epidémiu spôsobuje vzácny kmeň vírusu Bundibugyo, proti ktorému neexistuje vakcína ani špecifická liečba.

Súčasné vakcíny proti ebole, vyvinuté v rokoch 2018 až 2019, sú účinné len proti kmeňu Zair, ktorý spôsobil predchádzajúce veľké epidémie.

Svetová zdravotnícka organizácia preto vyhlásila stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu a varovala, že epidémia môže trvať mesiace.

V KDR zatiaľ potvrdili 1307 prípadov eboly vrátane 377 úmrtí, informovala stanica al-Džazíra. Vírus sa rozšíril aj do susednej Ugandy. (TASR, Reuters)

Cieľom je chrániť európsky oceliarsky priemysel a zvýšiť využitie jeho výrobných kapacít na 80 percent.

Ročné bezcolné dovozné kvóty EÚ sa podľa nových pravidiel znižujú o 47 percent na 18,3 milióna ton. Zároveň sa zavádza 50-percentné clo na dovoz nad rámec kvót v prípade 26 kategórií oceliarskych výrobkov dovážaných do Únie.

Polovica dovozných kvót bola vyhradená výlučne pre partnerov, s ktorými má EÚ uzavreté dohody o voľnom obchode (FTA), zatiaľ čo druhá polovica je prístupná všetkým obchodným partnerom, vrátane partnerov s dohodami FTA.

Mnohí z týchto partnerov navyše získajú špecifické kvóty zodpovedajúce ich historickým objemom vývozu, doplnila exekutíva EÚ. Obchodní partneri EÚ s dohodami o voľnom obchode si tak zachovajú výrazne vyššiu úroveň prístupu na trh EÚ.

Nové nariadenie, ktoré chráni oceliarsky sektor EÚ pred škodlivými vplyvmi globálnej nadbytočnej kapacity, nadobudne účinnosť v stredu 1. júla.

Práve v rámci týchto nových pravidiel Komisia zverejnila vykonávacie nariadenie, ktorým sa stanovuje rozdelenie colných kvót medzi obchodných partnerov.

Podľa Komisie „značný počet“ obchodných partnerov s navrhovaným rozdelením kvót predbežne súhlasil.

Globálna nadbytočná kapacita vo výrobe ocele, ktorá je často dôsledkom netrhových politík a postupov, naďalej neustále rastie a už teraz dosahuje neudržateľnú úroveň, uviedla exekutíva EÚ.

V súčasnosti presahuje 620 miliónov ton a odhaduje sa, že vzrastie až na 721 miliónov ton, čo predstavuje viac ako päťnásobok ročnej spotreby ocele v EÚ.

Zároveň čoraz viac tretích krajín uzatvára svoje trhy pred dovozom, často prostredníctvom colných opatrení. To vytvára veľké riziko presmerovania obchodných tokov na trh EÚ, a to v situácii, keď podiel dovozov na trhu Európskej únie zostáva na historicky vysokých úrovniach.

Nové opatrenia by mali zabezpečiť pokračovanie ochrany európskeho oceliarskeho sektora po uplynutí platnosti doterajších ochranných opatrení EÚ pre oceľ. Ich platnosť končí práve dnes, 30. júna. (ČTK)

Po štyri góly zaznamenali Ousmane Dembele, Kylian Mbappe, Erling Haaland a Vinicius Junior.

Prívrženci krajnej pravice sú pritom čoraz mladší.

Vyplýva to zo správy Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV), ktorá bola dnes zverejnená a ktorá má v Nemecku právomoci vnútornej tajnej služby.

Nárast počtu pravicových extrémistov podľa správy súvisí hlavne s parlamentnou stranou Alternatíva pre Nemecko (AfD). Najväčšou hrozbou pre krajinu zo zahraničia je podľa tajnej služby naďalej Rusko.

„Správa Úradu na ochranu ústavy za rok 2025 ukazuje, že Nemecko je pod tlakom,“ povedal minister vnútra Alexander Dobrindt na tlačovej konferencii. Na nej spolu s šéfom BfV Sinanom Selenom predstavil novú správu. Krajina podľa ministra čelí tlaku zvonku aj zvnútra.

„Pravicový extrémizmus je najväčšou hrozbou pre náš slobodný demokratický systém,“ uvádza sa v správe tajnej služby. Podľa nej sa v minulom roku počet pravicových extrémistov v Nemecku zvýšil približne o osemtisíc na takmer 60-tisíc.

„Obzvlášť znepokojujúci je trend v tejto scéne, že je mladšia, lepšie prepojená a zameraná na vykonávanie akcií,“ uvádza sa v správe. Dobrindt zdôraznil, že pravicoví extrémisti sú aktívni na internete, ale nebezpečenstvo nezmizlo ani z ulíc.

Správa spomína aj parlamentnú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorej časti podľa nej „zastávajú jednoznačne proruské naratívy“. BfV vlani v máji označila AfD za preukázateľne pravicovo-extrémistickú. Strana sa kvôli tomu obrátila na súd, ktorý nariadil, aby ju BfV prestala takto označovať až do konečného súdneho verdiktu.

V minuloročných predčasných voľbách do Spolkového snemu získala AfD 20,8 percenta hlasov a stala sa najsilnejšou opozičnou stranou v Nemecku.

Podľa správy má AfD v súčasnosti 70-tisíc členov, z ktorých bolo v minulom roku možné približne 28 000 označiť za pravicových extrémistov. Predminulý rok ich bolo 20-tisíc. P

rakticky celý medziročný rozdiel v odhadovanom počte pravicových extrémistov v Nemecku tak podľa správy BfV súvisí s radikalizáciou vnútri AfD.

Podľa tajnej služby bolo v Nemecku minulý rok približne 42 200 ľavicových extrémistov, čo je o 4 200 viac ako predminulý rok.

Extrémne ľavicová scéna na seba v poslednom čase upútala pozornosť najmä útokmi na prenosovú sieť alebo na železnice. Správa uvádza, že pre agentov tajnej služby je mimoriadne zložité preniknúť do extrémne ľavicových štruktúr.

Pokiaľ ide o vonkajšie hrozby, podľa Dobrindta zostáva pre Nemecko najväčšou hrozbou naďalej Rusko.

„Rusko považuje Nemecko za hlavného protivníka v Európe,“ uviedol. Podľa neho Nemecko čoraz častejšie čelí ruským hybridným útokom, vrátane špionáže, sabotáže a dezinformačných kampaní.

Moskva pritom často využíva takzvaných agentov „nízkej úrovne“, teda osôb, ktoré nie sú spravodajsky vyškolené, ale sú tajnými službami zverbované na sabotážne alebo špionážne akcie.

Podľa správy naďalej predstavuje pre Nemecko veľké riziko aj islamistický terorizmus a rastúci antisemitizmus. V týchto oblastiach má pritom na situáciu v Nemecku veľký vplyv vývoj konfliktov na Blízkom východe, uvádza správa.

Minister vnútra na tlačovej konferencii zopakoval, že by chcel zreformovať nemecké tajné služby a poskytnúť im väčšie právomoci, predovšetkým v boji proti hrozbám v digitálnom svete.

V minulosti už niekoľkokrát hovoril o tom, že je potrebné okrem iného umožniť „aktívnu obranu“ proti kybernetickým útokom. (ČTK)

Prežila hrôzy koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.

Informoval o tom vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok. „Jej odchodom strácame vzácneho človeka a autentický hlas našej histórie. Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine. Česť jej pamiatke,“ podčiarkol.

Poukázal na to, že Edita Šalamonová bola jednou z posledných troch žien na Slovensku, ktoré na vlastnej koži prežili hrôzy koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. (TASR)

Reaguje tak na situáciu na Ústave aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied (FSEV) UK.

Najväčšia slovenská univerzita zároveň deklaruje, že v žiadnom prípade netoleruje zneužívanie mocenského postavenia voči slabšej strane, študentstvu obzvlášť.

Rektor UK Marek Števček sa v pondelok (29. 6.) spolu s prorektorkou Evou Viglašovou a prorektorom Radomírom Masarykom stretol s dekankou FSEV UK Luciou Mokrou a poverenou riaditeľkou Ústavu aplikovanej psychológie FSEV UK Lenkou Sokolovou.

„Účastníci stretnutia sa zhodli na tom, že vítajú vyšetrenie podnetu, ktorý podal študent psychológie Matúš Hradský. Etická komisia FSEV UK konala exemplárne, prípad riadne vyšetrila, a vyvodila dôsledky,“ uvádza sa na webe UK.

Postup etickej komisie fakulty vníma univerzita ako signál, že korektívne procesy na FSEV UK existujú, a v prípade správneho postupu vedú k očakávaným výsledkom. Na druhej strane, vyvodené dôsledky nepovažuje vedenie univerzity za dostatočné.

Akreditačnú radu UK požiadal šéf univerzity o zriadenie pracovnej skupiny, ktorá preverí súlad aktuálneho stavu v odbore psychológia na Ústave aplikovanej psychológie FSEV UK s vnútorným systémom zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania UK a štandardami Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. „Zároveň rektor UK zriadi nezávislú komisiu, ktorú poverí preskúmaním komplexu podnetov z prostredia Ústavu aplikovanej psychológie FSEV UK,“ píše sa na webe univerzity.

Števček požiadal dekanku FSEV UK, aby zabezpečila výmenu na pozícii hlavnej zodpovednej osoby v psychologických programoch na FSEV UK. Zároveň oceňuje, že dekanka už medzičasom podnikla príslušné kroky v tomto smere. Zároveň nariadil finančný audit ústavu aplikovanej psychológie.

„Vyzývame všetkých na univerzite, ktorí sa stretli so znevažujúcim a manipulatívnym správaním, aby situáciu aktívne riešili. Vedenie univerzity garantuje férové prešetrenie každého podnetu,“ uvádza univerzita. Žiadajú všetky katedry a ústavy, aby študentov detailne informovali o správnom postupe podávania podnetov, ktorý šancu na vyšetrenie každého incidentu podstatne zvyšuje. (TASR)

Obvinenie sa týka rozsiahleho prechovávania a distribúcie omamných a psychotropných látok.

Policajti zaistili takmer tri kilogramy kokaínu. Takéto množstvo predstavuje potenciál tisícov jednorazových dávok. Informoval hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.

„Policajti zároveň zaistili aj sušený rastlinný materiál. Časť z neho už znalci identifikovali ako rastlinu rodu Cannabis, pričom zvyšný materiál je naďalej predmetom znaleckého skúmania,“ priblížil Hájek.

Dvaja obvinení muži sú podľa neho vo veku 33 a 34 rokov sú trestne stíhaní za obzvlášť závažný zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou spáchaný formou spolupáchateľstva. „Skutok sa týka drog v mimoriadne veľkom rozsahu,“ podotkol Hájek. Tvrdí, že v prípade dokázania viny im hrozí trest odňatia slobody na desať až 25 rokov alebo doživotie.

Ďalší obvinený, 40-ročný muž, čelí obvineniu zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody na sedem až 15 rokov, priblížil hovorca. Pokračoval, že štvrtý obvinený, 46-ročný muž, je trestne stíhaný za rovnaký zločin, pričom v jeho prípade Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody na tri až desať rokov.

„Voči všetkým štyrom obvineným bol spracovaný podnet na ich vzatie do väzby, ktorý bol predložený prokurátorovi Okresnej prokuratúry Martin,“ povedal Hájek s tým, že vyšetrovanie prípadu naďalej pokračuje. (TASR)

Vyhlásil to predseda Komisie pre budúce zimné olympijské hry Karl Stoss.

„Radi by sme ich vrátili do Japonska, pretože Japonsko je veľmi dôležitý trh s vynikajúcimi snehovými podmienkami,“ povedal bývalý prezident Rakúskeho olympijského výboru v rozhovore pre Kyodo News.

Historický úspech Japonska na hrách v Miláne a Cortine d’Ampezzo začiatkom tohto roka je hlavný športový argument pre návrat zimných hier na ázijskú pôdu. Japonsko v Taliansku získalo až 24 medailí, čo je najviac v jeho histórii. Na predchádzajúcich hrách v Pekingu ich nazbierali 18.

Japonsko hostilo olympiády dokopy štyrikrát. V roku 1964 a 2021 (pôvodne 2020) letnú verziu v Tokiu a zimnú v rokoch 1972 v Sappore a 1998 v Nagane. Najbližšie zimné hry sa uskutočnia o štyri roky vo Francúzskych Alpách a organizáciu v roku 2034 preberie Utah.

Ako informuje portál insidethegames.biz, v súčasnosti prebieha „privilegovaný“ a exkluzívny dialóg so Švajčiarskom ako ďalším organizátorom. Stoss však uviedol, že ak by rokovania s európskou krajinou nedospeli k definitívnemu záveru, Japonsko by okamžite vstúpilo do hry pre rok 2038, pričom rok 2042 by bol priamou alternatívou. Dovtedy by od posledných zimných hier v krajine uplynuli štyri desaťročia. (TASR)

Berlínska polícia preto pristúpila k netradičnému riešeniu a vyslala dve vodné delá, ktoré sa bežne používajú pri demonštráciách.

Na sociálnych sieťach sa objavili viaceré zábery z Berlína z posledných dní, na ktorých polícia využíva vodné delá v meste, pričom prúd vody bol výrazne miernejší než ten, ktorý polícia využíva pri zásahoch počas protestov.

Primátor Berlína Kai Wegner sa na sociálnej sieti X poďakoval berlínskym policajtom za ich prácu aj počas horúcich dní a za „vítané ochladenie“.

Nemecko už niekoľko dní trápi vlna extrémnych horúčav. Teploty sa pohybujú okolo 40 stupňov Celzia a na mnohých miestach zostávajú vysoké aj počas noci.

Tím záchranárov dorazil do Venezuely v pondelok.

Informoval o tom Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) na sociálnej sieti. Záchranárom v utorok ráno v koordinačnom centre pridelili sektor, v ktorom následne začali s pátracími akciami po nezvestných osobách okolo 6.00 h miestneho času, uviedol HaZZ.

„Chodili sme po rôznych troskách rôznych budov, kde sme sa snažili nájsť živé osoby, o ktorých miestni tvrdili, že by sa tu mohli nachádzať. Žiaľ, doteraz, je zhruba 13.00 h miestneho času, sa nám nepodarilo nájsť žiadnu živú osobu, čiže nasleduje striedanie služieb,“ uviedol zástupca záchranárov vo videozázname na Facebooku.

Na miesto príde druhá polovica tímu, ktorá bude pokračovať v pátraní po nezvestných v inom pridelenom sektore.

Na pomoc do juhoamerickej krajiny prichádzajú záchranári z rôznych častí sveta. Do Venezuely v nedeľu 28. júna ráno odletel slovenský záchranný tím zložený z 15 príslušníkov HaZZ, piatich členov Horskej záchrannej služby a štyroch pátracích psov. (TASR)

Vyše 112-tisíc mladých ľudí môže pri referende zažiť svoju voličskú premiéru.

V súvislosti s víkendovým hlasovaním o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. „Z celkového počtu potenciálnych voličov tvoria ženy viac ako polovicu – 52 percent,“ priblížila hovorkyňa ŠÚ SR Jana Morháčová. Upozornila, že odhad celkového potenciálneho počtu nezahŕňa občanov SR žijúcich v zahraničí, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku. „Tí mohli svoje volebné právo využiť prostredníctvom hlasovania poštou,“ dodala hovorkyňa.

Priblížila zároveň, že najpočetnejšiu skupinu oprávnených voličov tvoria osoby vo veku od 31 do 64 rokov, teda časť populácie v produktívnom veku. „Podľa kvalifikovaného odhadu ich je viac ako 2,58 milióna, čo predstavuje takmer 60 percent všetkých potenciálnych voličov,“ spresnila Morháčová.

Hlasovať môže prísť vyše milióna seniorov vo veku nad 64 rokov, ktorí tvoria takmer štvrtinu (24,2 percenta všetkých potenciálnych voličov). Mladí ľudia vo veku od 18 do 30 rokov predstavujú takmer 700-tisíc potenciálnych voličov (16 percent všetkých oprávnených voličov).

Z regionálneho pohľadu má najviac potenciálnych voličov, viac ako 610-tisíc, prihlásený trvalý pobyt v Prešovskom a v Košickom kraji. Najmenej, len necelých 460-tisíc voličov, má trvalý pobyt v Trnavskom kraji.

Prvýkrát v referende môže hlasovať takmer 185-tisíc ľudí, ktorí v období od predchádzajúceho referenda (január 2023) dovŕšili 18 rokov. Vyše 112-tisíc z nich môže práve pri sobotňajšom referende voliť po prvý raz, keďže „vek dospelosti“ dovŕšili po posledných voľbách (voľby do Európskeho parlamentu boli 8. júna 2024).

Najviac prvovoličov má trvalý pobyt v Prešovskom kraji, kde ich je vyše 19-tisíc. Nasleduje Košický kraj s viac ako 18-tisíc prvovoličmi. Najmenej prvovoličov, necelých 11-tisíc, má prihlásený trvalý pobyt v Trenčianskom a Trnavskom kraji.

Referendum s dvoma otázkami sa bude konať 4. júla. Voliči budú rozhodovať o dvoch otázkach – či súhlasia so zrušením tzv. doživotnej renty, napríklad pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD), a či súhlasia s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Referendum vyhlasuje prezident SR, ak o to petíciou požiada aspoň 350-tisíc občanov. Petíciu za referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. (TASR)

Justičné orgány oznámili, že v tomto štádiu vyšetrovania túto hypotézu vylučujú.

Informovala o tom televízia BFM. Pri výbuchu utrpeli zranenia tri osoby, pričom u dvoch z nich sú veľmi vážne.

Monacká generálna prokuratúra bezprostredne po výbuchu pripustila, že by mohlo ísť o atentát. Predseda monackej vlády Christophe Mirmand však zároveň vyzval na opatrnosť pri právnej kvalifikácii daného skutku.

Podozrivý z útoku je stále na úteku a úrady pokračujú v intenzívnom pátraní. Na pomoc monackej polícii bolo nasadených približne 40 francúzskych žandárov a dva vrtuľníky.

Muž po nastražení balíka s výbušninou odišiel pešo do susednej obce Beausoleil, ktorá sa nachádza na území Francúzska, a následne jeho stopu stratili. Formálne zatiaľ nebol identifikovaný.

BFM doplnila, že v Monaku – na ploche dva kilometre štvorcové – je rozmiestnených približne 1 200 bezpečnostných kamier, pričom veľmi dobre je nimi monitorovaná aj francúzska obec Beausoleil.

Polícia pôvodne uvádzala, že v taške, ktorá explodovala, sa mohli nachádzať skrutky a kovové guľôčky (šrapnely). Neskôr však kriminalisticko-technickí experti prítomní na mieste činu túto informáciu nepotvrdili. Presné zloženie výbušniny je v súčasnosti predmetom analýzy.

Na základe medializovaných správ bol pri výbuchu zranený oligarcha Vadym Jermolajev, ktorý patrí k najbohatším ľuďom na Ukrajine, a na ktorého Kyjev uvalil v decembri 2023 sankcie pre jeho podnikanie na Ruskom okupovanom Krymskom polostrove.

Pri výbuchu bol zranený aj pár vo veku 50 až 60 rokov, ktorý je podľa lekárov v ohrození života. Poranenia utrpel aj 13-ročný chlapec. Všetkých zranených previezli do nemocníc vo francúzskom meste Nice.

Generálny prokurátor Stéphan Thibault uviedol, že výbušné zariadenie bolo v taške alebo balíku, ktorý niekto nechal vo vestibule budovy. „Pokiaľ viem, je to prvýkrát v histórii, čo sa takýto čin stal v kniežatstve,“ vyhlásil predseda monackej vlády Christophe Mirmand. (TASR)

Od začiatku júna sa utopilo už 61 osôb.

Oznámil to spravodajský server Onet s odvolaním sa na políciu. Súčasné horúčavy zvyšujú riziko utopenia, varuje polícia a nabáda k ostražitosti.

Vysoké teploty a prázdninová sezóna prajú oddychu pri vode, no voda je živel a chvíľka nepozornosti môže skončiť tragicky, napísal Onet. Vo väčšine prípadov by stačilo zachovať rozvahu a tragédii by sa dalo vyhnúť, varovala polícia.

V Poľsku meteorológovia varujú pred pokračujúcimi horúčavami v časti krajiny, kde sa teplota môže vyšplhať k 37 stupňom Celzia, a búrkami s lejakmi a prudkými poryvmi vetra s rýchlosťou až 100 kilometrov za hodinu.

V Poľsku v nedeľu padol absolútny teplotný rekord, v meste Slubice na západe krajiny bolo nameraných 40,5 stupňa. Podľa agentúry AFP to uviedla poľská meteorologická agentúra IMGW. Slubice ležia na hranici s Nemeckom približne 40 kilometrov severne od Neissemünde, kde v nedeľu namerali 41,7 stupňa, čo je zrejme nový nemecký rekord. (ČTK)

Stal sa najzárobkovejším životopisným filmom všetkých čias.

Celosvetovo zaznamenal tržby 977,4 milióna dolárov. Snímka Michael, ktorú režíroval Antoine Fuqua, sa už predtým stala najúspešnejším hudobným životopisným filmom, keď prekonal Bohemian Rhapsody o frontmanovi britskej kapely Queen Freddiem Mercurym. Informujú o tom stanice BBC a denník The Independent.

Michael, uvedený do kín tento rok v apríli, zachytáva životný príbeh zosnulého amerického speváka od prvých úspechov ako detské hviezdy v rodinnej hudobnej skupine The Jackson 5, až po jeho vzostup na vrchol slávy a premenu na sólového kráľa popu.

Hlavnú úlohu vo filme stvárnil Jacksonov synovec Jaafar Jackson. Colman Domingo a Nia Longová si zahrali spevákových rodičov.

Rekord v tržbách predtým držala snímka Oppenheimer (2023) z dielne Christophera Nolana. Ide o trojhodinovú drámu o vedcovi Robertovi Oppenheimerovi a morálnych dôsledkoch vývoja jadrovej bomby.

Film, v hlavnej úlohe s Cillianom Murphym, celosvetovo zaznamenal tržby 975,8 milióna dolárov. V roku 2024 opanoval udeľovanie Oscarov, zlatú sošku získal za najlepšiu snímku roka, réžiu i herca aj hlavnú úlohu. (ČTK)

Oznámil to v utorok s tým, že pre kandidatúru spúšťa zber podpisov.

Ako uviedol, pracovne pôsobí ako registrovaný konzultant a lobista na úrovni Európskej únie. „Ponúkam Košiciam profesionalitu, znalosť európskeho práva, odvahu robiť správne manažérske rozhodnutia. Kandidujem ako nezávislý kandidát, ktorý chce namiesto politického marketingu priniesť fungujúce, lacnejšie a otvorené mesto pre ľudí,“ skonštatoval Sabol.

Košice podľa neho nepotrebujú ďalšie politické spory, ale krízový manažment založený na tvrdých dátach. „Moje zistenia z analýz, ktoré som postúpil slovenským kontrolným orgánom aj európskym inštitúciám, jasne ukazujú, že mesto má obrovské finančné rezervy. Kandidujem preto, aby som tieto peniaze vrátil späť do rozvoja Košíc a služieb pre obyvateľov,“ vyhlásil Sabol.

Za kľúčový bod svojho programu označuje reformu riadenia a prechod na jednoúrovňovú samosprávu, čo má priniesť úsporu miliónov eur. Presadzuje kompletné zrušenie 22 košických mestských častí, stopnutie duplicitných kompetencií a neprimerane vysokých platov lokálnych funkcionárov.

Plánuje tiež zásadne zmeniť prístup k európskym zdrojom a obstarávaniam, kde doterajšie postupy podľa neho viedli k finančnej izolácii mesta. „Ako primátor zavediem prísny, nezávislý protikorupčný audit pre každú mestskú investíciu,“ oznámil.

V rámci mesta je v jeho programe transparentné obstarávania, nezávislý audit, európska ochrana whistleblowerov s využitím lobistických výsad na anonymné nahlasovanie korupcie priamo orgánom EÚ, ako aj vyšší štandard zodpovednosti s okamžitým vyvodzovaním politických dôsledkov pri vyšetrovaní či obžalobe predstaviteľov mesta.

Kandidatúru na primátora Košíc už ohlásili súčasný starosta mestskej časti Sídlisko KVP Ladislav Lörinc za Košickú stranu, Martin Mudrák ako kandidát hnutia PS a súčasný primátor mesta Jaroslav Polaček za koalíciu KDH, SaS, Nova, Maďarská aliancia, Strana rómskej koalície a DS-ODS.

Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych krajov sa budú konať 24. októbra. (TASR)

Vyplýva to z údajov na webovej stránke, na ktorej zverejnili fotografie a informácie o nezvestných.

Agentúra AP informuje, že prežitie tých, ktorí sú uväznení pod troskami, závisí od mnohých faktorov vrátane počasia a prístupu k vode a vzduchu.

Počet nezvestných osôb oproti pondelku klesol z približne 46-tisíc. Zemetrasenie s dvoma silnými otrasmi s magnitúdou 7,2 a 7,5, ku ktorému došlo v noci na štvrtok, si podľa oficiálnych údajov doteraz vyžiadalo viac ako 1 700 mŕtvych.

Na základe predbežného vyhodnotenia satelitných snímok zverejnených americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA) zemetrasenie poškodilo alebo zničilo vyše 58 870 budov.

Predseda venezuelského parlamentu Jorge Rodríguez v pondelok upozornil, že čas na záchranu preživších spod trosiek sa kráti. AP s odvolaním sa na odborníkov pripomenula, že ak zranenia týchto osôb nie sú príliš vážne, dokážu prežiť týždeň alebo aj dlhší čas, a to za predpokladu, že nie je príliš teplo alebo zima.

Väčšinu ľudí zachránia v prvých 24 hodinách po katastrofe. Následne podľa odborníkov každým dňom klesajú šance na prežitie. Väčšina obetí je ťažko zranená alebo zavalená pod kameňmi alebo inými troskami.

Uväznené osoby majú väčšiu šancu prežiť, ak sú v priestore bez trosiek, ktoré by im mohli spôsobiť vážnejšie poranenia, kým čakajú na záchranu, ako napríklad pod robustným stolom, povedal geofyzik Victor Tsai z Brownovej univerzity.

Ak v dôsledku zrútenia budovy došlo k požiaru alebo k úniku dymu či nebezpečných chemikálií, znižuje to šance na prežitie, uviedol odborník na reakcie na mimoriadne situácie Joseph Barbera z Univerzity Georga Washingtona.

S pribúdajúcimi dňami je kľúčové mať vodu a vzduch. Barbera poznamenal, že istý čas možno prežiť aj bez jedla, ale šanca na prežitie sa bez vody znižuje.

Prežitie uväznených osôb môže ovplyvniť tiež teplota vzduchu, pričom dodal, že pre preživších môže byť rovnako dôležité, aby dostali nevyhnutnú lekársku starostlivosť ešte predtým, ako ich vyslobodia spod trosiek.

Na záchranných operáciách sa vo Venezuele podieľa viac ako 2 600 záchranárov z celého sveta spolu s pátracími psami.

AP pripomenula, že po zemetrasení a cunami v Japonsku v roku 2011 sa podarilo zachrániť tínedžera a jeho 80-ročnú starú mamu po deviatich dňoch. Rok predtým zachránili na Haiti 16-ročné dievča po 15 dňoch. (TASR, AP)

Tomáš Drucker pripustil, že táto reforma, ktorá sa začína vždy v prvom ročníku základnej školy, zapája viac detí.

„Reforma je naozaj zameraná na lepšie a väčšie zapájanie detí, práce v skupine, rozvíjanie zručností, pretože sme presvedčení, že kniha je dôležitá, tam sú mnohé tie poznatky spísané. Ale nie je úplne dôležité, aby tie deti vedeli odrecitovať, čo je v tej knihe napísané, ak tomu nerozumejú,“ vysvetlil šéf rezortu s tým, že ide aj o spôsob, ako zmeniť vyučovanie.

Podľa jeho slov sú deti oveľa lepšie pripravené na prácu v skupine, na prezentáciu, neboja sa, nehanbia sa prejaviť. „Lepšie sa dá podchytiť v takom prípade aj dieťa, keď mu niečo nejde, akým spôsobom sa zamerať na tie konkrétne oblasti, ktoré potrebuje podporiť, rozvíjať,“ dodal minister

Učiteľ prvákov Jakub Kubala zo Základnej školy na Černyševského ulici v Bratislave povedal, že aj pre neho bol tento školský rok veľkou výzvou, keďže učil práve najmenšie deti. „Učil som ich v podstate tie základy najväčšie a zároveň som sa aj ja musel učiť, ako učiť novú generáciu detí,“ vysvetlil. Ako dodal, veľa sa musel učiť spolupracovať a vychádzať práve zo skúseností detí a prinášať im zážitkové vzdelávanie z terénu. Zároveň zhodnotil, že žiaci sa naučili počas prvého roka písmenká, základy čítania a počítania a teraz už na tom môžu stavať v druhom ročníku a zdokonaľovať to.

Do kurikulárnej reformy bola v tomto roku zapojená zhruba polovica základných škôl. V novom systéme vzdelávania budú od septembra zaradené všetky školy.

Školský rok 2025/2026 je oficiálne na konci, žiaci si v utorok prevezmú z rúk svojich učiteľov koncoročné vysvedčenia. Tento rok je špecifický, pretože nie všetky školy končia školské vyučovanie v utorok, niektoré tak už urobili v piatok (26. 6.) či v pondelok (29. 6.).

Odlišný dátum odovzdania vysvedčenia spočíva v tom, že niektoré školy vzhľadom na čerpanie náhradného voľna v súvislosti s 8. májom, ktorý bol štátnym sviatkom, no nie dňom pracovného pokoja, alebo pre iné organizačné či prevádzkové dôvody ukončili vyučovanie pre žiakov skôr.

Koncoročné vysvedčenie dostane celkovo 749 091 žiakov základných a stredných škôl vrátane špeciálnych škôl. Na základných školách si svoje koncoročné hodnotenie podľa údajov z rezortu školstva preberie 522 022 žiakov a na stredných školách to bude 227 069 žiakov. „Prvýkrát si koncoročné vysvedčenie prevezme 61 757 prváčikov základných škôl,“ uviedli z ministerstva školstva. (TASR)

Skonštatoval to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom príhovore.

Podľa agentúry Zelenskyj vymenoval 15 termínov, ktoré podľa neho Kremeľ stanovil – a neskôr v priebehu štyroch rokov posunul – na dobytie štyroch regiónov: Doneckej a Luhanskej oblasti na Donbase a Záporožskej a Chersonskej oblasti na juhu a juhovýchode krajiny.

Tento Zelenského komentár, pripomína Reuters, je reakciou na to, ako ruský prezident Vladimir Putin odmietol najnovší návrh Kyjeva, aby sa obe strany vzdali útokov hlboko vo vnútrozemí nepriateľa a obmedzili boje na štyri oblasti Ukrajiny, ktoré si Moskva nárokuje.

Zelenskyj poukázal na to, že ruské vedenie je „posadnuté Donbasom“ a ako termín jeho dobytia si tento rok stanovilo najprv 31. marec, potom 1. september a teraz 31. december. Ak Rusko neukončí vojnu, potom bude potrebné odložiť aj tento termín, pripomenul ukrajinský prezident.

„Ak chce Putin poslať na smrť ďalší milión svojich vojakov, aby sa aj naďalej márne pokúšali preraziť túto (ukrajinskú) obranu, potom by sa mal ten milión Rusov, ktorí zatiaľ neboli zmobilizovaní do ruskej armády a stoja v radoch na benzín, zamyslieť nad tým, čo ich čaká. Predložili sme všetky návrhy na ukončenie tejto vojny a Rusko ich zakaždým odmietlo,“ vyhlásil Zelenskyj.

Uviedol tiež, že z ruskej strany v pondelok „jasne zaznela vôľa pokračovať vo vojne“. „Preto treba vytvoriť čo najviac prekážok, ktoré odradia Rusko od pokračovania vo vojne,“ uzavrel ukrajinský prezident.

Podľa Reuters tým pravdepodobne narážal na vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina v rozhovore s propagandistom Pavlom Zarubinom. Putin v ňom uviedol, že Ukrajina predložila nový mierový návrh. Podľa neho počíta s tým, že obe strany prestanú útočiť hlboko vo vnútrozemí protivníka. Kremeľ tento návrh odmietol.

V nedeľňajšom televíznom rozhovore Putin povedal, že ruské jednotky budú pokračovať v boji a že cieľom je dobytie štyroch ukrajinských regiónov. Nový ukrajinský návrh na obmedzenie bojov označil za trik, ktorý má za cieľ zmierniť tlak na kyjevskú armádu. Putin zároveň uznal, že Rusi momentálne trpia nedostatkom pohonných látok.

Zelenskyj, ktorý v júni napísal Putinovi otvorený list, v ktorom ho vyzval na osobné stretnutie, sa k Putinovým výrokom nevyjadril.

Uviedol však, že nedostatok pohonných látok v štáte, ktorý patrí k významným producentom ropy, je priamym dôsledkom vojny, „jedným z mnohých (jej) dôsledkov.

Je to tiež príklad toho, ako Ukrajina reaguje – presne, nie terorizmom,“ čím narážal na cielené útoky ukrajinskej armády na ropné rafinérie v Rusku. (TASR, Reuters)