Získal ju za satirický dystopický román The End of Everything. (ČTK, AP)

Teraz Spojené štáty udržiavajú súčasný stav.

Trump to vyhlásil pri vopred neohlásenej návšteve tlačovej miestnosti Bieleho domu po stretnutí s katarským premiérom Muhammadom bin Abdarom Rahmánom Sáním. Katar hrá úlohu sprostredkovateľa medzi Washingtonom a Teheránom.

„Z vojenského hľadiska je Irán fakticky pri konci,“ povedal Trump. „Jednoducho len udržujeme status quo,“ dodal s tým, že Iránu bola sťatá hlava, ale že sa USA stále snažia zabezpečiť dlhodobé riešenie v podobe toho, že iránsky jadrový program nebude predstavovať hrozbu.

Katarský premiér Sání medzitým na sieti X uviedol, že mal pozitívne rokovania s Trumpom a viceprezidentom J.D. Vanceom. „Som vďačný za konštruktívne rozhovory o dosiahnutí dohody a nastolení mieru v regióne,“ uviedol.

(ČTK)

Prisľúbil, že katolícka cirkev posilní opatrenia na ich ochranu.

Pápež sa s každým z nich rozprával osobitne. Vypočul si ich svedectvá, bolestivé skúsenosti, ktorými si prešli, aj návrhy na posilnenie možností uzdravenia a nápravy v rámci cirkvi, uviedol Vatikán.

Stretnutie trvalo viac ako hodinu a uskutočnilo sa v čase kritiky zo strany argentínskej siete obetí zneužívania duchovnými, ktorá cirkev obviňuje z nedodržiavania záväzku nulovej tolerancie voči sexuálnemu zneužívaniu.

Prípady sexuálneho zneužívania zo strany kňazov a ich utajovania v minulosti otriasli katolíckou cirkvou po celom svete. Obete, ktoré sa stretli s pápežom, zažili zneužívanie zo strany duchovných alebo v cirkevných zariadeniach v Argentíne. Vatikán však neuviedol, kedy a kde k nim došlo.

„Pápež im – a prostredníctvom nich aj ďalším obetiam, s ktorými sa nemohol stretnúť – vyjadril svoju blízkosť a odhodlanie posilniť opatrenia na ochranu, podporu ich blaha, prijatie a sprevádzanie v rámci cirkvi,“ uviedol Vatikán. (TASR, AFP)

Pokračovať budú do 15. novembra 2028.

Na jej činnosť počas tohto obdobia vyčlenila takmer 300 miliónov eur. Vyplýva to z vyhlásenia Rady EÚ zverejneného na jej oficiálnej stránke.

Rozhodnutie bolo prijaté po nedávnom strategickom preskúmaní činnosti misie. Rada EÚ zároveň rozhodla o zriadení zastúpenia EUMAM priamo na Ukrajine.

Jeho úlohou bude zabezpečovať priamu a efektívnu koordináciu s ukrajinskými vojenskými orgánmi, ozbrojenými silami Ukrajiny a medzinárodnými partnermi. EÚ tak bude môcť lepšie prispôsobovať výcvikové programy potrebám ukrajinskej armády.

Mandát misie bol doplnený aj o ustanovenia týkajúce sa zapracovania poznatkov získaných na bojisku a posilnenia vojenského výcviku v súlade s potrebami Ukrajiny v oblasti obrany. (TASR)

Urobil tak v súvislosti s vojnou v Iráne.

Šéfa Pentagónu v celkovo ôsmich bodoch obvinil napríklad aj z nezákonného vedenia vojny bez súhlasu Kongresu či zo zneužitia právomocí. O návrhu by Snemovňa reprezentantov ovládaná republikánmi mohla hlasovať už v stredu.

Massie, otvorený kritik republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa, využil osobitný legislatívny postup. Vedenie Snemovne musí zabezpečiť jeho prerokovanie do dvoch rokovacích dní. Republikáni však môžu zablokovať jeho prerokovanie procedurálnym hlasovaním.

Návrh na impeachment prišiel necelý týždeň po tom, ako republikáni utrpeli výraznú porážku vo voľbách do Kongresu. Podľa predložených obvinení Hegseth porušil zákon o vojnových právomociach z roku 1973 (War Powers Resolution), ktorý obmedzuje možnosť prezidenta nasadiť americké ozbrojené sily do ozbrojených konfliktov bez súhlasu Kongresu.

Ďalšie body sa týkajú pochybení v súvislosti s civilnými obeťami a vojenskými operáciami v Jemene a Venezuele. Pentagón tieto obvinenia odmieta. (TASR, AFP)

Na zhromaždení sa zúčastnil poľský prezident Karol Nawrocki, premiér Donald Tusk či starosta mesta Lukasz Gibal, ako aj obyvatelia mesta a turisti.

Účastníci sa zhromaždili na rohu Hlavného námestia. Cieľom podujatia je uctiť si pamiatku zabitých a vyjadriť solidaritu so zranenými a ich rodinami.

K útoku došlo v sobotu 7. novembra približne o 15.00 h na Hlavnom námestí v historickom centre Krakova. Útočník strieľal na ľudí z idúceho auta a následne pokračoval v jazde. Pri útoku prišlo o život šesť ľudí a 16 ďalších vrátane dvoch policajtov utrpelo zranenia. Polícia neskôr našla mŕtve telá rodičov a sestry útočníka. (TASR, PAP)

Jej kritici ju obviňujú z propagácie krajne pravicových názorov.

Iniciatíva namierená proti stanici mediálneho impéria miliardára Vincenta Bollorého sa teraz dostáva do parlamentu.

O ďalšom osude petície budú v utorok 10. novembra rozhodovať poslanci parlamentného výboru pre kultúrne záležitosti. Zvážia, či iniciatívu odložia bez ďalšieho prerokovania, alebo navrhnú parlamentnú diskusiu.

Petíciu s názvom Vyradiť CNews z francúzskeho audiovizuálneho priestoru spustil v júni na webovej stránke Národného zhromaždenia jednotlivec Lucas Massoni. CNews v nej označuje za propagandistický stroj a prirovnáva ju k americkej stanici Fox News.

Počet podpisov začal výrazne rásť po rasistickom útoku v meste Trappes z 23. októbra. Kým na konci septembra petícia ešte stagnovala, v pondelok 2. novembra už mala 600-tisíc podpisov. V nasledujúcich dňoch ich počet ďalej prudko rástol a v nedeľu presiahol milión.

Stala sa tak druhou najpodporovanejšou iniciatívou na stránke Národného zhromaždenia. Viac podpisov získala len petícia proti zákonu Duplomb, ktorú podpísali vyše dva milióny obyvateľov Francúzska.

CNews je opakovane kritizovaná za presadzovanie názorov a tém spájaných s krajnou pravicou. Televízia tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že obhajuje slobodu prejavu. Regulačný orgán pre audiovizuálne médiá (Arcom) jej však v minulosti opakovane udelil rozličné tresty a sankcie.

Iniciátor petície Lucas Massoni kritizuje aj – podľa neho – nedostatočný postup regulačného úradu Arcom. Okrem iného požaduje okamžité odňatie povolenia na vysielanie prostredníctvom digitálnej pozemnej televízie TNT a následné ukončenie vysielania CNews. (TASR, Le Monde)

Urobí tak, ak sa všetky členské štáty nezaviažu pokračovať vo finančnej pomoci Ukrajine v roku 2027 a v nasledujúcom období.

Vyplýva to z listu, ktorý Merz adresoval predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi a má ho k dispozícii denník Financial Times (FT).

Merz v liste zdôraznil, že spoločný záväzok všetkých členských krajín spravodlivo prispieť na pokrytie finančného deficitu Ukrajiny je nevyhnutným predpokladom na vyriešenie tejto otázky, ako aj na diskusiu o ďalších záležitostiach, najmä tých, ktoré majú finančné dôsledky.

Lídri členských štátov EÚ sa vo štvrtok a v piatok stretnú v Dubline na neformálnom summite a jednou z tém rokovania bude aj deficit vo financovaní ukrajinského rozpočtu, ktorý budúci rok dosiahne približne 70 miliárd eur. EÚ chce pokryť dve tretiny tejto sumy, teda 45 miliárd eur. Štyri členské štáty – Maďarsko, Slovensko, Bulharsko a Česká republika – odmietajú prispieť na plánovanú dodatočnú pomoc.

Kancelár v liste v tejto súvislosti píše, že v takomto prípade je potrebné „nájsť riešenie, ktoré podporia všetky členské štáty a ktoré Ukrajine od roku 2028 zabezpečí stabilnú, viacročnú finančnú perspektívu“.

Nezhody týkajúce sa rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2028 – 2034 pretrvávajú už mesiace, pričom predmetom sporov je najmä jeho celková výška. Návrh predložený Írskom, ktoré v súčasnosti predsedá EÚ, počíta so znížením o 159 miliárd eur oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie, čím by sa jeho celková výška v bežných cenách dostala na úroveň zhruba 1,826 bilióna eur.

Merz tento návrh odmietol ako neprijateľný s odôvodnením, že škrty sú nedostatočné; navyše je podľa neho znižovanie výdavkov nesprávne nastavené. Konkrétne by tento návrh – v porovnaní s pôvodným plánom EK – priniesol výrazné škrty v rozpočtových položkách, ktoré mali zabezpečiť financovanie konkurencieschopnosti, výskumu, obrany, ako aj zahraničnej a rozvojovej politiky. (TASR, Focus)

Sú podozriví, že v psychiatrickej liečebni v Záhrebe spôsobili smrť pacienta použitím neprimeranej sily.

Informoval o tom vo vyjadrení súd. Tridsaťdvaročného muža prijali do nemocnice 21. októbra v psychotickom stave, povedal novinárom hovorca župného súdu v Záhrebe Krešimir Devčić. Štvorica je podľa neho podozrivá z toho, že „použila neprimeranú silu v rozpore so zdravotníckymi štandardmi, čo viedlo k úmrtiu pacienta“.

Všetci štyria boli zatknutí v nedeľu (8. 11.) pre podozrenie z vraždy za obzvlášť priťažujúcich okolností. Podľa polície sa pacient, ktorý ležal na lôžku čiastočne pripútaný popruhmi, pokúšal uvoľniť. Štvorica spoločne zasiahla, aby mu v tom zabránila, a zadržiavala ho za použitia fyzickej sily, čo viedlo k zraneniam, na následky ktorých pacient zomrel.

Ministerka zdravotníctva Irena Hrstičová vyjadrila rodine pacienta sústrasť a prípad označila za „mimoriadne znepokojivý“.

Odborový zväz chorvátskych zdravotných sestier súčasne vyzval, aby sa v prípade „nerobili predčasné závery“.

Desiatky zamestnancov liečebne sa zhromaždili pred jej areálom a požadovali, aby boli najprv dôkladne objasnené okolnosti pacientovho úmrtia a až potom sa vyvodili závery o zodpovednosti ich kolegov. Podľa nich nie je zdravotnícky personál dostatočne chránený a v psychiatrických liečebniach čelí každodennému nebezpečenstvu. (ČTK, AFP)

Dvaja zranení sú v kritickom stave.

Po zasadnutí tureckej vlády o tom v televíznom prejave informoval turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. K výbuchu v závode Habas v meste Aliaga v provincii Izmir došlo v pondelok okolo poludnia miestneho času (10:00 h SEČ).

Podľa doterajších zistení incident spôsobilo zlomenie mostového žeriavu a jeho pád do oblúkovej pece počas odlievania ocele. Potvrdil to aj guvernér provincie Süleyman Elban, ktorý dodal, že v okolí sa v tom čase nachádzalo približne 200 pracovníkov, zatiaľ čo za bežných okolností ich tam býva 300. Výrobu totiž pre výmenu kotla dočasne zastavili.

Súkromná tlačová agentúra Demirören informovala, že v súvislosti s výbuchom zadržali päť ľudí. Erdogan doplnil, že sa začalo súdne aj administratívne vyšetrovanie. Dodal, že vyšetrovatelia objasnia príčiny a okolnosti tragédie, ako aj to, či došlo k pochybeniam a kto za ne nesie zodpovednosť.

Turecký minister vnútra Mustafa Čiftči uviedol, že záchranné zložky zasahovali pri požiari a zároveň pátrali po prípadných ďalších obetiach. „Naši zranení spoluobčania boli prevezení do nemocníc a ich zdravotný stav pozorne sledujú,“ napísal na sociálnej sieti.

Mesto Aliaga má významný prístav a je známe aj rozoberaním lodí. Kritici upozorňujú, že to spôsobuje značné škody na životnom prostredí. Žiadajú preto, aby Európska únia vyradila miestnu lodenicu zo zoznamu schválených zariadení na recykláciu lodí. (TASR)

Nemenovaný americký činiteľ hovoril s novinármi pred trojstranným rokovaním v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch.

Rozhovory v Abú Zabí budú prvé od tohtoročného februára, keď USA upreli svoju pozornosť na vojnu s Iránom. Americký prezident Donald Trump v poslednom čase naznačuje, že sa USA teraz chcú viac venovať Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadli ruské vojská, čím v Európe vypukol najväčší ozbrojený konflikt od konca druhej svetovej vojny.

Podľa zdroja Reuters obe strany, teda tak ruská, ako aj ukrajinská, prejavili v otázkach týkajúcich sa územia určitú mieru pružnosti. Zdroj, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, však uviedol, že tieto záležitosti nie je možné vyriešiť, kým nebude jasné povojnové bezpečnostné usporiadanie.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Kyrylo Budanov dnes na telegrame cestou do Abú Zabí poznamenal, že je dôležité zachovať na trojstrannom rokovaní diplomatický proces. „Plánujeme sa veľa venovať humanitárnej otázke. Musíme urýchliť výmeny zajatcov, „uviedol. (ČTK, Reuters)

Ten s novinármi hovoril pred trojstranným rokovaním v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch.

Rozhovory v Abú Zabí budú prvé od tohtoročného februára, keď USA upreli svoju pozornosť na vojnu s Iránom. Americký prezident Donald Trump v poslednom čase naznačuje, že sa USA teraz chcú viac venovať Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadli ruské vojská, čím v Európe vypukol najväčší ozbrojený konflikt od konca druhej svetovej vojny.

Podľa zdroja Reuters obe strany, teda tak ruská, ako aj ukrajinská, prejavili v otázkach týkajúcich sa územia určitú mieru pružnosti. Zdroj, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, však uviedol, že tieto záležitosti nie je možné vyriešiť, kým nebude jasné povojnové bezpečnostné usporiadanie.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Kyrylo Budanov dnes na Telegrame cestou do Abú Zabí poznamenal, že je dôležité zachovať na trojstrannom rokovaní diplomatický proces. „Plánujeme sa veľa venovať humanitárnej otázke. Musíme urýchliť výmeny zajatcov,“ uviedol.

Ukrajinskú delegáciu na Spojenými štátmi sprostredkované rokovania vedie šéf rozviedky Rustom Umerov. V delegácii je tiež šéf prezidentskej kancelárie Budanov, jeho prvý zástupca Serhij Kyselycia a zástupca náčelníka vojenskej rozviedky Vadym Skibickyj.

Za USA rozhovory povedú prezidentov splnomocnenec Steve Witkoff a zať amerického prezidenta Trumpa Jared Kushner. V ruskej delegácii bude okrem iného poradca prezidenta Vladimira Putina Vladimir Medinskij, námestníci ruského ministra zahraničia Sergej Rjabkov a Michail Galuzin a šéf vojenskej rozviedky GRU Igor Kosťukov. (ČTK, Reuters)

Ústredným podujatím je Pochod nezávislosti, stretáva sa na ňom konzervatívnejšia časť spoločnosti, ale aj podporovatelia krajnej pravice.

V Poľsku sa ozývajú hlasy, ktoré vyzývajú na obmedzenie podujatí v tento deň. Obávajú sa o bezpečnosť.

Viac v Správach priblížila redaktorka STVR Alexandra Zetková:

ktorý spolu s kolegom z hliadky Jakubom Kulikom postrelil ozbrojeného útočníka v Krakove.

Kosiniak-Kamysz sa poďakoval policajtom a povedal, že ich rozhodné konanie zabránilo ešte väčšej tragédii. Krakovský starosta Lukasz Gibala pre oboch navrhol udelenie titulu čestných občanov mesta.

Moraňski pochádza z dediny Powrožnik na hraniciach so Slovenskom. Podľa starostu neďalekej obce Muszyna Jana Golbu sa po prebudení najprv pýtal na zdravotný stav svojho kolegu.

„Všetci o ňom hovoria, že je to nesmierne spoľahlivý človek. Všetko, do čoho sa pustil, robil s veľkým nasadením a nadšením, či už išlo o futbal alebo cirkevné aktivity,“ opísal policajta Golba. Moraňski nastúpil k polícii v roku 2024.

Jeho 24-ročný kolega Kulik zase v minulosti slúžil v 6. výsadkovej brigáde a 18. bielskom výsadkovom prápore. Angažoval sa tiež ako člen Dobrovoľného hasičského zboru v Leszczynách, časti mesta Bielsko-Biala. Obaja policajti sú ženatí a Kulik má malé dieťa.

Moraňski podľa portálu Onet ako prvý zasiahol útočníka tak, že ho zrazil k zemi. Sám však utrpel ťažké zranenia a pri ďalšej prestrelke ležal pri aute. Jeho zranený kolega Kulik sa dokázal ešte postaviť a vystreliť rany, ktoré strelca zneškodnili. (TASR, PAP, Onet, Infosecurity24)

V ideálnej zostave FIFPRO sú štyri španielski majstri sveta vrátane 19-ročného Yamala.

FIFPRO vyhlasuje najlepšiu jedenástku (FIFPRO World 11) už 21 rokov. V mužskej ankete hlasovalo tento rok takmer 20-tisíc hráčov. V Jedenástke roka FIFPRO nechýba Lionel Messi z Interu Miami, ktorý sa dostal do ideálneho tímu už 18-krát. Tridsaťdeväťročnému Argentínčanovi robia v útoku spoločnosť okrem Yamala aj Francúz Kylian Mbappe a nórsky kanonier Erling Haaland.

Do najlepšej jedenástky sa zmestili len dvaja neeurópski hráči – okrem Messiho ešte marocký obranca Achraf Hakimi z Paríža St. Germain. Messi je jediný hráč pôsobiaci mimo „starého kontinentu“.

V najlepšej ženskej jedenástke je päť Angličaniek a päť Španielok vrátane víťazky Zlatej lopty 2026 Alexie Putellasovej. V ankete hlasovalo 6 500 hráčok zo 64 krajín. (TASR, AP)

Súd má zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia 90 dní odo dňa doručenia žaloby.

V mestách Sliač, Kežmarok, Michalovce, Nesvady, Veľké Kapušany a Revúca sa žaloba týka výsledku volieb primátora. Zvyšné žaloby sa týkajú výsledkov volieb starostu, a tiež výsledkov volieb do mestského alebo obecného zastupiteľstva. Súd eviduje aj žalobu, ktorá sa týka volieb do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja a Prešovského samosprávneho kraja.

„O žalobách vo volebných veciach rozhodujú štyri päťčlenné senáty zložené zo sudcov NSS SR. Môžem potvrdiť, že doručené žaloby boli náhodným výberom pridelené jednotlivým sudcom spravodajcom z jednotlivých volebných senátov,“ doplnila hovorkyňa NSS SR Janka Zvončeková.

Desaťdňová lehota na podanie žaloby v súvislosti s komunálnymi voľbami začala plynúť dňom vyhlásenia oficiálnych výsledkov. NSS SR má na vydanie rozhodnutia 90 dní odo dňa doručenia žaloby na súd. Rozhodnutie súdu je konečné a právoplatné.

Žalobcom mohol byť podľa Správneho súdneho poriadku neúspešný kandidát na funkciu v orgáne územnej samosprávy, ktorý nebol zvolený a získal aspoň desať percent platných hlasov, neúspešná politická strana alebo politické hnutie (prípadne ich koalícia), ktorá podala platnú kandidátnu listinu alebo desať percent oprávnených voličov príslušného obvodu.

Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov sa uskutočnili 24. októbra. (TASR)

Uviedol to Vatikán.

Miestne úrady predtým odhadli počet prítomných na dva milióny ľudí, píšu médiá. Pápež je druhým dňom v Argentíne, kde predtým navštívil tiež stredisko starostlivosti o postihnutých, ktorého fungovanie ohrozujú vládne škrty.

Pápež na obrad do štvrti Palermo prišiel v špeciálnom vozidle, známom papamobile, a zdravil ľudí pozdĺž cesty. Na miesto omše prúdili davy veriacich už niekoľko hodín pred jej začiatkom dnes popoludní SEČ. V prvom rade sedeli prezident Javier Milei, s ktorým sa pápež stretol v nedeľu (8. 11.), a ďalší členovia vlády.

Na začiatku omše Lev pripomenul ťažkosti, ktorým podľa neho v súčasnosti čelia rodiny. Spomenul sociálne ťažkosti, domáce násilie, nestabilné zamestnanie či problematiku závislostí. Podľa neho nie je kresťanská rodina prekonaná, ale „predstavuje pilier medzi mnohými neistotami našej doby“.

S viac ako dvojmiliónovou účasťou je dnešná omša zrejme najväčšou akciou, ktorej sa pápež zúčastnil od začiatku svojej vlády v minulom roku, poukázal Vatikán.

Ešte pred omšou Lev zavítal do charitatívneho centra Cottolengo Don Orione na okraji Buenos Aires. Podľa agentúr sa stredisko stará o približne 400 vážne postihnutých ľudí. V posledných mesiacoch však čelí finančným problémom pre vládne škrty, ktoré presadzuje prezident Milei, a vysokú infláciu.

„To, aká rozvinutá je nejaká krajina, sa meria prijatím, ktoré je schopná poskytnúť ľuďom s postihnutím a špeciálnymi potrebami,“ povedal pápež pri návšteve. Súčasne kritizoval spoločnosti, ktoré sa riadia len „ekonomickým úspechom a kultom fyzického vzhľadu“. Už v nedeľu pápež pripomenul v prejave k prezidentovi, zástupcom štátov a diplomatického zboru, že „ekonomika musí byť v službách človeka, a nie človek v službách ekonomiky“.

Hlava katolíckej cirkvi navštívila Argentínu prvýkrát od roku 1987. Na verejných podujatiach Lev spomína svojho predchodcu pápeža Františka, ktorý sa narodil práve v tejto krajine. František, ktorý bol mnoho rokov arcibiskupom v Buenos Aires, však v čase, keď viedol katolícku cirkev, svoju rodnú krajinu nenavštívil.

Pápež je v Argentíne v rámci svojej cesty po Latinskej Amerike od nedele. Zostane tam do stredy (11. 11.), keď sa presunie do Peru, ktoré bude poslednou etapou jeho cesty. Do Vatikánu by sa mal vrátiť v 17. novembra. (ČTK)

Francúzsky minister zahraničia Jean-Noël Barrot dnes vyhlásil, že za útokmi stoja iránske revolučné gardy a že Irán za ne ponesie následky.

Francúzsko chce presadiť sankcie na európskej úrovni. Irán sa k obvineniu zatiaľ nevyjadril. (TASR, AFP)

Jeden z nich pracoval v Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES), ktorú okupujú ruské jednotky, druhý bol zamestnaný v neďalekej tepelnej elektrárni.

Aj toto zariadenie sa nachádza na území okupovanom Ruskom. Oznámila to Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

„MAAE dostala informáciu, že pri dnešnom útoku dronom zahynul jeden zamestnanec elektrárne. Ide o ďalší incident, ktorý ohrozuje pracovníkov a zvyšuje riziko pre jadrovú bezpečnosť počas vojenského konfliktu,“ uviedla MAAE na sociálnej sieti X.

Generálny riaditeľ agentúry Rafael Grossi útoky dôrazne odsúdil. Podľa MAAE ide o neprijateľné konanie, ktoré porušuje základné zásady jadrovej bezpečnosti. Preto vyzvala na okamžité zastavenie útokov na pracovníkov jadrových zariadení a zdôraznila, že musia mať možnosť vykonávať svoju prácu bez strachu a neprimeraného stresu.

Ruské jednotky obsadili Záporožskú jadrovú elektráreň v marci 2022, krátko po začiatku invázie na Ukrajinu. Táto najväčšia jadrová elektráreň v Európe odvtedy opakovane vyvoláva obavy o bezpečnosť. Rusko a Ukrajina sa pravidelne vzájomne obviňujú z útokov na jej areál, ktorý leží na brehu rieky Dneper neďaleko frontovej línie.

MAAE má v elektrárni svoj stály tím od septembra 2022. Všetkých šesť reaktorov ZAES je od roku 2022 odstavených.

Naposledy MAAE informovala o úmrtí zamestnanca pri útoku dronom koncom októbra. Podľa dostupných informácií išlo o zvárača v opravárenskej dielni. (TASR, AFP)

Dôvodom bude plánované spoločné zasadnutie vlád Slovenskej a Českej republiky.

Dopravné obmedzenia sa dotknú aj premávky električiek. Informovala o tom hovorkyňa bratislavskej krajskej polície Martina Šemetková.

Uzávera sa bude týkať úseku pred budovou Slovenskej národnej galérie (SNG) medzi Šafárikovým námestím a Mostom SNP. Dopravu obmedzia dvakrát, o 10.00 h a 15.00 h, pričom každá uzávera potrvá približne 30 minút.

Polícia vyzýva vodičov aj cestujúcich mestskou hromadnou dopravou, aby s obmedzeniami počítali a podľa možností sa dotknutému úseku v uvedených časoch vyhli. Zároveň ich žiada, aby rešpektovali pokyny policajtov. (TASR)