Jeho krajina by mala najbližšie stretnutie na najvyššej úrovni hostiť.

Hovorca NATO potvrdil, že ďalší samit bude v Tirane, ale zatiaľ sa nerozhodlo kedy. „Zatiaľ sme sa nedohodli na tom, kedy sa samit uskutoční. Isté je, že to nebude v roku 2027,“ povedal Rama vo štvrtok pri príchode na stretnutie Európskeho politického spoločenstva v Dubline. Ak by sa samit NATO v roku 2028 konal, bude ho hostiť Tirana, dodal premiér.

Nemenovaní diplomati ale uviedli, že členské štáty NATO by sa ešte mohli rozhodnúť usporiadať samit na budúci rok na poslednú chvíľu, avšak niekde inde než v Albánsku.

Agentúra Reuters v apríli informovala, že NATO zvažuje ukončenie organizovania každoročných zasadnutí hláv štátov a vlád, ktoré sa od roku 2021 stretávajú každé leto. Tento rok sa zišli 7. a 8. júla v tureckej Ankare.

Jedným z dôvodov možnej zmeny frekvencie je podľa Reuters snaha vyhnúť sa americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý opakovane kritizoval mnohé z členských štátov Aliancie za nedostatočné obranné výdavky či za to, že sa nezapojili do vojny s Iránom.

Z minuloročného zasadnutia lídrov NATO v Haagu vzišlo vyhlásenie, v ktorom sa uvádzalo, že sa opäť stretnú v Turecku v roku 2026 a následne v Albánsku. V záveroch samitu v Ankare už však deklarovali iba to, že sa tešia „na naše ďalšie stretnutie“. Jeho termín ani miesto konania pritom nespresnili.

V júni agentúra Reuters napísala, že plán usporiadať na budúci rok samit NATO v Albánsku je ohrozený pre odpor Trumpovej administratívy a nespokojnosť krajín NATO s tým, že Tirana málo investuje do obrany. (TASR, Reuters, Bloomberg)

Ocenenie získala za zbierku poviedok Iné myšlienky (vydavateľstvo Marenčin PT).

„S odstupom aj humorom v nej skúma inakosť tela, mysle či národnosti a hľadá miesto neštandardného jednotlivca vo svete podporujúcom excesy“. Čitatelia v internetovej ankete dali najviac hlasov Susanne Gregor za román Položivoty (Literárna bašta).

Laureátku vybrala spomedzi 140 hodnotených pôvodných slovenských prozaických kníh päťčlenná odborná porota, ktorú tento rok tvorili Eva Urbanová Šimková, Martin Makara, Petr Minařík, Ľubica Schmarcová a Viliam Nádaskay.

Podľa poroty Dobrakovová v ocenenej knihe tematizuje inakosť a rôzne jej zdroje, ako sú telo, myseľ, národnosť.

„Opakujú sa leitmotívy celej jej tvorby: dezintegrácia osobnosti, komplikované až dysfunkčné vzťahy, od dôslednej diagnostiky sa autorka posúva k odstupu, nadhľadu, dokonca k humoru,“ zhodnotila porota zbierku poviedok, v ktorej autorka „využíva v súčasnosti veľmi exponovanú tému jedla a zdravého života na diagnostiku postáv a prepojenie statusu, životného štýlu a identity“.

Ivana Dobrakovová je slovenská spisovateľka a prekladateľka, ktorá od roku 2005 žije v talianskom Turíne. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä témam, ktoré sa jej osobne dotýkajú. Je autorkou románov Bellevue (2010) a Pod slnkom Turína (2021), štyroch zbierok poviedok – Prvá smrť v rodine (2009), Toxo (2013), Matky a kamionisti (2018) a Iné myšlienky (2025).

Za zbierku Matky a kamionisti získala Cenu Európskej únie za literatúru. Všetky jej prozaické knihy sa dostali do desiatky ceny Anasoft litera. Popri vlastnej tvorbe pracuje ako prekladateľka na voľnej nohe. Z francúzštiny a taliančiny preložila viacero diel. Jej knihy vyšli v prekladoch do 12 jazykov.

Okrem hlavného ocenenia opäť udelili aj Cenu čitateľov, ktorú tento rok získala Susanne Gregor za román Položivoty z vydavateľstva Literárna bašta. Román rozpráva príbeh úspešnej rakúskej architektky Klary a slovenskej opatrovateľky Paulíny, životy dvoch žien sa pretnú v jednej domácnosti.

„Prostredníctvom ich vzťahu autorka otvára otázky sociálnych nerovností, neviditeľnej práce a hraníc medzi osobnou blízkosťou a pracovnou závislosťou,“ uvádza k ocenenej publikácii Anasoft litera.

Susanne Gregor sa ako deväťročná v roku 1990 presťahovala zo Slovenska do Rakúska. Vyštudovala germanistiku a komunikačné vedy na Salzburskej univerzite a od roku 2005 žije vo Viedni. Literárne debutovala v roku 2011 knihou Kein eigener Ort.

Jej román Wir werden fliegen, ktorý vyšiel v slovenskom preklade pod názvom Voľným pádom (Literárna bašta, 2024), bol nominovaný na Rakúsku knižnú cenu 2023. Podľa románu Položivoty (2025) vznikla divadelná adaptácia, ktorú v roku 2025 uviedlo viedenské divadlo Volkstheater. (TASR)

Zdôraznili potrebu užšej spolupráce v boji proti hybridným hrozbám, posilnenia technologických inovácií a zabezpečenia dostupnej a čistej energie.

Oznámil to írsky premiér Micheál Martin po skončení samitu. (TASR)

Tento rok je spomienkou na svätého Františka z Assisi.

Ako vyzerá tohtoročný Tatranský ľadový dóm priblížil v Správach redaktor STVR Milan Velecký:

Úradujúca majsterka Európy do 19 rokov podľahla vo štvrtkovom finále váhovej kategórie do 60 kg reprezentantke Uzbekistanu Rušanabonu Isojevovej 1:4 na body.

Výšková prevaha bola v súboji o zlato na strane slovenskej reprezentantky, avšak v prvom kole ju nedokázala využiť. Na stranu uzbeckej reprezentantky sa priklonili v prvom dejstve pri hodnotení všetci rozhodcovia.

V druhom kole uštedrila Kollárová súperke dva silné pravé háky, čo Isojevovou otriaslo a Slovenka si uchmatla druhú časť. Rozhodcovia však nerozhodli v prospech Kollárovej jednohlasne.

Mladej Slovenke to na zlato nestačilo, keďže v treťom kole sa na stranu ázijskej zástupkyne priklonili traja z piatich arbitrov. Rovnakej súperke podľahla druhýkrát v tomto roku, v marci na turnaji v Bangkoku prehrala Kollárová tesnejšie 2:3 na body.

Kollárová najprv v predkole turnaja OH mládeže triumfovala nad domácou Sodou Fayeovou po tom, ako rozhodca v 2. kole predčasne ukončil zápas.

Vo štvrťfinále potom zdolala Ukrajinku Polinu Koverovú už v 1. kole, keď pri jej jasnej prevahe rozhodkyňa predčasne ukončila duel. V stredu zvládla aj semifinále s Japonkou Ajano Močijovou, keď jej prisúdili víťazstvo štyria z piatich rozhodcov.

Kollárová zaznamenala druhý významný úspech v tomto kalendárnom roku. V auguste slovenská tínedžerka získala zlato na európskom šampionáte do 19 rokov, kde uspela takisto v hmotnostnej kategórii do 60 rokov. (TASR)

Lídri sa spoločne zúčastnili aj na Digitálnom fóre Iniciatívy Trojmoria.

Viac o stretnutí prezidentov Slovenska a Poľska sme priblížili v Správach:

S premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) sa dohodol, že envirorezort bude do prijatia rozhodnutia naďalej riadiť premiér.

„Túto situáciu by sme veľmi rýchlo vyriešili, ak by mi pán premiér po dohode s koaličnými partnermi priniesol do Prezidentského paláca iné meno na ministra životného prostredia. V tom prípade by som bol pripravený ho vymenovať obratom,“ vyjadril sa Pellegrini.

Ruský prezident to povedal na rokovaní s americkými vyslancami Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom.

Po stretnutí v moskovskom Kremli to uviedol Putinov poradca Jurij Ušakov. Dodal, že súčasný systém európskej bezpečnosti nefunguje a Moskva dúfa, že európske krajiny podporia rokovania o novej dlhodobej „architektúre nejadrovej bezpečnosti a mierového usporiadania.“

„Putinov poradca tiež uviedol, že Rusko zostáva v kontakte s Witkoffom a Kushnerom a ešte pred stretnutím Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Číne s nimi plánuje prerokovať aktuálnu situáciu. Rusko je podľa Ušakova pripravené okamžite začať so Spojenými štátmi rokovať o návrhoch týkajúcich sa európskej bezpečnosti. Moskva chce pritom predložiť aj „nové podnety“.

Ušakov informoval, že americkí vyjednávači aktívne podporili Putinov návrh uskutočniť humanitárnu operáciu v meste Kosťantynivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Zároveň sa podľa neho rokuje o podmienkach „najväčšej“ výmeny vojnových zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou.

Kremeľ podľa Ušakova očakáva, že Witkoff a Kushner odovzdajú ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému „odkazy“ z rokovania s Putinom. Americkí vyslanci sa so Zelenským majú stretnúť v írskom Dubline.

Ušakov podľa agentúry Interfax označil rokovanie Putina s Witkoffom a Kushnerom za „vecné, konštruktívne, otvorené a užitočné, rovnako ako všetky predchádzajúce rozhovory“. (TASR, BBC, Interfax)

Ako svedok vypovedal aj bývalý šéf zrušenej NAKA Ľubomír Daňko.

Kauza sa týka údajného zneužívania moci v polícii. Viac v Správach priblížila redaktorka STVR Melánia Ďuríková:

Informoval o tom tamojší Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Náš štáb na mieste zisťoval bližšie informácie.

Situáciu v Pavliciach priblížila v Správach redaktorka STVR Izabela Kajzerová:

Do piatkového (13. 11.) rána majú spadnúť desiatky milimetrov zrážok.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje vo vydanej výstrahe. „Od 20.00 h sa očakáva intenzívny dážď, pri ktorom môže spadnúť od 30 do 45 milimetrov zrážok,“ uvádzajú meteorológovia vo výstrahe platnej do piatkového skorého rána (6.00 h).

Týka sa celého Slovenska s výnimkou krajného západu a severných častí stredného a východného Slovenska. Zvýšenú výstrahu pred intenzívnym dažďom vydal SHMÚ pre celý Banskobystrický kraj, južné časti Nitrianskeho kraja a oblasť Zemplína na východe, v týchto regiónoch očakáva až 45 milimetrov zrážok.

V Bratislave, na Pohroní i na Orave, na Liptove a na Spiši môže v najbližších hodinách potrápiť aj hmla s dohľadnosťou od 50 do 200 metrov. Výstraha platí až do piatkového rána.

V severných okresoch očakávajú meteorológovia tiež sneženie, od nočných hodín do piatkového popoludnia môže na severe spadnúť od dvoch do 12 centimetrov snehu. V regiónoch Kysúc, Oravy, Liptova a Spiša očakávajú v súvislosti so snežením v uvedenom čase aj hrozbu tvorby snehových jazykov a závejov.

Na juhozápade i južnej časti východného Slovenska je potrebné počas piatka rátať so silným vetrom, ktorý predpoludním a na východe ešte aj popoludní môže mať rýchlosť 65 až 85 kilometrov za hodinu.

Na horách stredného a severného Slovenska sa môže nad pásmom lesa počas piatka objaviť i víchrica. (TASR, SHMÚ)

Osobné motorové vozidlo z doposiaľ nezistených príčin narazilo do stromu.

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove o tom informuje na sociálnej sieti. Ako uvádza, k tragickej dopravnej nehode došlo na ceste III/3533 v presne nezistenom čase.

„Vozidlo z doposiaľ nezistených príčin narazilo do stromu. Žiaľ, 73-ročný vodič utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol,“ informuje polícia s tým, že presná príčina a okolnosti nehody sú predmetom vyšetrovania. (TASR)

Povedal to po rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Na ďalšom stretnutí sa majú zúčastniť aj zástupcovia európskych krajín. (TASR, BBC, CNN)

Lev XIV. zdôraznil, že cirkev musí obetiam pomôcť a chrániť ďalších ľudí.

pred podobnými činmi. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
„Musíme reagovať tak, ako by reagoval Ježiš – pravdou, spravodlivosťou, odpustením, nápravou spôsobených krívd a čoraz rozhodnejším úsilím o vytváranie kultúry prevencie a ochrany najzraniteľnejších pred takýmito zločinmi,“ povedal.

Podľa databázy organizácie BishopAccountability bolo v Peru verejne obvinených zo sexuálneho zneužívania maloletých 77 kňazov, rehoľníkov, seminaristov a ďalších osôb zasväteného života.

Organizácia však upozornila, že vzhľadom na skúsenosti z iných krajín môže ísť len o malú časť skutočného počtu prípadov. Mnohí poškodení podľa nej dosiaľ nevystúpili verejne, doplnila agentúra AP.

Pápež Lev XIV., vlastným menom Robert Prevost, pôsobil v Peru približne dve desaťročia ako misionársky kňaz a biskup. V minulosti bol v diecéze Chiclayo kontaktnou osobou pre obete zneužívania.

Očakáva sa, že sa s niektorými z nich stretne aj počas svojej prebiehajúcej návštevy v Peru. Vo štvrtok by sa mala konať aj protestná akcia združenia obetí. (TASR, AP, AFP)

V Manile ho za účasti za účasti šéfky filipínskej diplomacie Theresy Lazarovej slávnostne otvoril minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

Vedúcim nového slovenského zastúpenia v Manile je Miloš Koterec, ako informoval komunikačný odbor MZVEZ SR.

Nový úrad rozširuje sieť slovenských veľvyslanectiev v členských štátoch Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) už na päť z celkovo 11 štátov tohto zoskupenia.

„Je to historicky po prvý raz, čo má Slovenská republika vlastné veľvyslanectvo na Filipínach, a myslím si, že prichádza v pravý čas. Filipíny sú pre nás veľmi dôležitým partnerom a jedným z najvýznamnejších štátov zoskupenia ASEAN. Dnes môžeme povedať, že Slovensko je v tomto regióne čoraz viditeľnejšie,“ uviedol vo vyhlásení Blanár.

Doteraz diplomatické zastúpenie SR na Filipínach zabezpečovalo na základe súbežnej akreditácie veľvyslanectvo SR v indonézskej Jakarte. Podľa Blanára bude odteraz celú agendu pokrývať priamo nová ambasáda v Manile, ktorá je zároveň akreditovaná pre Palauskú republiku.

„Napĺňame svoje predsavzatia a úlohy. Nové veľvyslanectvo bude poskytovať plnohodnotné služby vrátane konzulárnej pomoci pre slovenských občanov, ktorí sa budú z rôznych dôvodov nachádzať na Filipínach,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.

Nový úrad vedie slovenský diplomat Miloš Koterec. V minulosti pôsobil ako stály predstaviteľ pri OSN v New Yorku a tiež na Stálej misii SR pri NATO v Bruseli.

Veľvyslanectvo v Manile bude popri konzulárnych službách podporovať tiež rozvoj obchodu, investícií, medziľudských kontaktov a pracovnej mobility. Cieľom podľa Blanára je rozšíriť spoluprácu, predovšetkým však hľadať možnosti v hospodárskej oblasti. (TASR)

Do nehody bolo zapojených 18 osobných a päť nákladných vozidiel.

K nehode došlo v stredu o polnoci miestneho času na ceste pri vstupe do emirátu Fudžajra.

Ministerstvo v štvrtkovom vyhlásení uviedlo, že vodič nákladného vozidla stratil počas jazdy kontrolu a narazil do iného vozidla. Nákladiak sa následne prevrátil, zasiahol viaceré vozidlá, ktoré pre pomalý pohyb premávky stáli na ulici, a začal horieť. Plamene sa potom rozšírili na niekoľko ďalších vozidiel.

Na mieste nehody zasahovala policajné a záchranné zložky a civilná obrana. Príslušné úrady jej okolnosti vyšetrujú. Polícia tiež vyzvala verejnosť, aby nešírila nepotvrdené zvesti alebo neoverené informácie, predovšetkým o počte obetí a zranených a ich národnosti.

Zranených po incident previezli do nemocnice. Polovicu z nich odtiaľ už medzičasom prepustili, zatiaľ čo ostatní sú stále v lekárskej starostlivosti. Na identifikáciu obetí využívajú úrady testy DNA, uviedlo ministerstvo vnútra. (TASR, AFP)

Uviedol to pri príchode na samit európskych lídrov v írskom Dubline.

Ukrajina a Rusko v utorok po niekoľkomesačnej prestávke obnovili svoje priame rokovania sprostredkované USA. Toto dvojdňové stretnutie sa konalo v Abú Zabí. Osobitní vyslanci amerického prezidenta Steve Witkoff a Jared Kushner následne odcestovali do Moskvy, kde vo štvrtok rokovali s Putinom a vyzvali ho, aby do ďalších mierových rozhovorov zapojil aj Európu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na summite Európskeho politického spoločenstva v Dubline zdôraznil, že Európa musí byť pravidelnou súčasťou rokovaní. Upozornil, že diskusie medzi Američanmi a Rusmi sa netýkajú iba bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ale aj možného nového bezpečnostného usporiadania medzi Európou a Ruskom.

Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron zároveň spochybnili naliehavosť výberu osobitného európskeho vyjednávača. Podľa Merza je najskôr potrebné dostať Putina k rokovaciemu stolu.

Za hlavné európske krajiny zapojené do diplomatického úsilia Merz označil Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a spolu s nimi aj Taliansko. Merz podporil pokračovanie v tomto formáte s prípadným zapojením Poľska.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zdôraznil, že najdôležitejšie je, aby Európa mala jasnú a jednotnú predstavu o tom, čo chce dosiahnuť v záujme Ukrajiny aj vlastnej bezpečnosti. „Obsah určuje formát,“ uviedol.

Merz zároveň vyhlásil, že pred rozhodnutím o potrebe osobitného európskeho vyslanca treba najskôr dostať Putina k rokovaciemu stolu. Podľa neho nejde o konkrétne osoby, ale o to, či je ruský prezident pripravený rokovať. Za pozitívny signál označil rastúcu ochotu Ruska uznať, že o Európe nemožno rokovať bez jej účasti.

AFP doplnila, že talianska premiérka Giorgia Meloniová v uplynulých dňoch opätovne otvorila diskusiu o potrebe určiť európskeho vyjednávača.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová pripomenula, že podľa dohôd z júna 2024 by mali Úniu zastupovať predseda Európskej rady António Costa, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a ona sama. Lídri však môžu rozhodnúť aj inak.

V súvislosti so zastupovaním Európy sa v minulosti spomínalo aj meno fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a nórskeho premiéra Jonasa Gahra Störeho. (TASR, AFP)

U muža, ktorý zároveň prejavoval známky užitia omamných látok, test preukázal ich prítomnosť.

Obmedzili ho na osobnej slobode a zadržali mu vodičský preukaz. Informoval o tom bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.

Podľa jeho slov vozidlo stiahli z diaľnice na parkovisko pri Bernolákove. Zistili, že prívesný vozík s daným evidenčným číslom je vyradený z evidencie a je na ňom exekútorská blokácia. Ukázalo sa, že na vozík boli takisto pridelené iné evidenčné čísla.

„Vodič osobného motorového vozidla pri komunikácii s hliadkou javil známky požitia omamných a psychotropných látok a z uvedeného dôvodu sa podrobil odberu biologického materiálu v zdravotníckom zariadení,“ spresnil Szeiff s tým, že test neskôr preukázal prítomnosť amfetamínu, metamfetamínu a fentanylu v jeho organizme.

„Objasňovaním ďalších okolností sa zaoberá príslušný útvar Policajného zboru,“ uzavrel. (TASR)

Podozrivých vo veku 25, 28, 30 a 41 rokov zadržala policajná hliadka priamo v areáli.

Polícia na sociálnej sieti informovala, že k udalosti došlo 10. októbra vo večerných hodinách. Štvorica podľa polície odcudzila medené a hliníkové káble rôznych typov, ktoré už mala naložené v motorovom vozidle. „Všetky štyri osoby sa už v minulosti opakovane dopustili majetkovej trestnej činnosti,“ uviedla polícia.

V súvislosti s prípadom polícia upozornila aj na nebezpečenstvo vstupu do bývalého priemyselného areálu. Nachádzajú sa v ňom nebezpečné látky a ďalšie potenciálne rizikové materiály.

Neoprávnený pohyb, manipulácia s neznámymi látkami či poškodzovanie technologických zariadení môžu podľa polície viesť k vážnemu poškodeniu zdravia alebo ohrozeniu života. Polícia preto vyzýva verejnosť, aby rešpektovala zákaz vstupu do areálu, a v prípade spozorovania podozrivého pohybu osôb alebo protiprávneho konania odporúča kontaktovať políciu na čísle 158. (TASR)

Wimbledonský šampión musel pre zdravotné problémy vynechať US Open a napokon predčasne ukončil sezónu.

Talian prišiel o prvé miesto vo svetovom rebríčku ATP, na čele ho vystriedal Nemec Alexander Zverev.

Do turnajového kolotoča sa vráti koncom decembra na podujatí „Six Kings Slam“ v Saudskej Arábii. „Počas nútenej prestávky boli dni, keď som necítil žiadnu bolesť. Boli však aj také dni, keď som sa nemohol takmer vôbec hýbať. Najhoršie na mojom zranení bolo to, že som nemohol hrať turnaje a konfrontovať sa s najlepšími hráčmi sveta,“ citovala agentúra AFP slová Sinnera, ktoré odzneli vo videopríspevku na YouTube.

Zranenie neovplyvnilo iba jeho športovú kariéru. „Aj môj mimotenisový život bol obmedzený. Nemohol som robiť veci, ktoré mám rád, musel som chrániť moje koleno,“ dodal Sinner, ktorý v tomto roku vyhral päť turnajov Masters 1000 za sebou. Postupne triumfoval v Indian Wells, Miami, Monte Carle, Madride a Ríme. (TASR)