Čínska vesmírna sonda Tchien-wen 2 dosiahla po 400 dňoch asteroid 2016 HO3 a začala vedecký prieskum.
Jej úlohou je priniesť na Zem vzorky na vedecké účely.
Čínska vesmírna sonda Tchien-wen 2, ktorej úlohou je priniesť na Zem vzorky z asteroidu na vedecké účely, dosiahla v pondelok po 400 dňoch asteroid „2016 HO3“ a začala vedecký prieskum.
Cesta jej trvala viac ako rok a za toto obdobie prekonala vzdialenosť viac ako jednej miliardy kilometrov, oznámila v pondelok Čínska národná vesmírna agentúra (CNSA). Informovali agentúra AFP a portál Tech Times.
Asteroid „2016 HO3“, prezývaný aj Kamoʻoalewa, má priemer 40 až 100 metrov, je teda menší ako futbalové ihrisko, a okolo svojej osi sa otočí raz za 28 minút. Ide o najrýchlejšie rotujúci asteroid, ktorý doteraz navštívila vesmírna sonda.
V roku 2021 tím pod vedením astronóma Bena Sharkeyho na základe svojich pozorovaní usúdil, že Kamoʻoalewa je s najväčšou pravdepodobnosťou lunárna ejekta, kúsok Mesiaca, ktorý bol odtrhnutý nárazom a zostal sa vznášať na obežnej dráhe Slnka v blízkosti Zeme. Čínska misia preto môže potvrdiť, či je táto hypotéza správna.
„Sonda bude postupne vykonávať podrobnejší vedecký prieskum s cieľom získať údaje o morfológii asteroidu, zložení jeho materiálu a vnútornej štruktúre, čím pripraví pôdu pre následný odber vzoriek,“ uviedla CNSA. Po zozbieraní vzoriek Tchien-wen 2 vypustí modul, ktorý ich dopraví späť na Zem.
Misia sondy Tchien-wen 2, ktorú vypustili v máji 2025, je prvým pokusom Číny o odobratie vzoriek z asteroidu. Doteraz sa to podarilo iba americkej a japonskej vesmírnej agentúre. Podľa AFP ide o dôležitý míľnik v čínskom vesmírnom programe, do ktorého Peking v uplynulých rokoch investoval miliardy dolárov.
Misia sondy Tchien-wen 2 sa však po odobratí vzoriek z asteroidu neskončí. Po vypustení kapsuly so vzorkami v novembri 2027 sonda využije gravitáciu Zeme a začne šesťročný let smerom k Pásmu asteroidov. Jej cieľom bude kométa hlavného pásu 311P/PanSTARRS, teleso, ktoré sa správa čiastočne ako asteroid a čiastočne ako kométa a vytvára prachové chvosty viditeľné na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu. Očakáva sa, že k nemu dorazí v januári 2035. (TASR, AFP, Tech Times)


