Dokument, ktorého hlavným autorom bol Štefan Marko Daxner, stanovil konkrétne štátoprávne, kultúrne a jazykové požiadavky Slovákov vo vtedajšom Uhorsku.

Uviedol to dnes ruský prezident Vladimir Putin pri stretnutí s účastníkmi bojov.

Pripustil, že nálety ukrajinských dronov sú čoraz častejšie a poškodzujú ruskú ekonomiku, ale všetky škody sa podľa neho rýchlo naprávajú a nepriateľovi sa nepodarí vniesť rozkol do ruskej spoločnosti. Rusko podľa Putina zareaguje zvýšením počtu útokov proti Ukrajine.

„Sledujeme, že nepriateľ rozširuje používanie tejto vojenskej techniky, a to predovšetkým preto, aby dosiahol jeden cieľ: vniesť rozkol do ruskej spoločnosti, spôsobiť morálne a mravné škody, zasiať zmätok medzi ruskými občanmi a spôsobiť ekonomické škody. Nič z toho sa mu nepodarí,“ vyhlásil Putin.

Putin, ktorý vo februári 2022 svojím rozkazom k vpádu ruských vojsk do susednej krajiny rozpútal najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, obvinil Severoatlantickú alianciu, že práve ona rozpútala vojnu na Ukrajine zvrhnutím proruského režimu v Kyjeve na začiatku roka 2014.

„Všetky krajiny NATO – všetky bez výnimky – stupňujú svoje úsilie, robia všetko možné, aby organizovali nepriateľské akcie proti Rusku a doviedli, ako sa domnievajú, túto vojnu rozpútanú proti Rusku do víťazného konca. Práve oni rozpútali vojnu. My sme nezačali bojové akcie začatím špeciálnej vojenskej operácie, to nie. To oni uskutočnili štátny prevrat na Ukrajine, čo nás potom prinútilo zobrať pod ochranu obyvateľov Krymu,“ vyhlásil ruský vodca v narážke na ruskú anexiu ukrajinského polostrova na jar 2014.

„Snaží sa nám spôsobiť strategickú porážku. Snažili sa o to, ale teraz si uvedomujú, že je to nemožné. Je to nemožná úloha,“ zdôraznil. (ČTK, TASS)

Tá je podľa Fica príznačná pre orgány EÚ vrátane Európskeho parlamentu.

„Pridal som sa k vyjadreniu amerického viceprezidenta, že najväčším problémom EÚ je to, že si nectí základné hodnoty, na ktorých stojí, najmä hodnotu práva na odlišný názor,“ uviedol predseda vlády SR. Európsky parlament v rezolúcii z mája tohto roka vyčíta Slovensku viacero vecí, podľa Fica je mnoho z nich nepravdivých.

„Vyčíta nám však aj novelizáciu Ústavy SR, v ktorej sme jasne deklarovali, že v otázkach národnej identity, súkromného života či manželstva má slovenské právo prednosť pred právom európskym, na čo máme nepochybne právo. Veľmi otvorene som sa spýtal, prečo je v Bruseli tento suverénny slovenský postoj vnímaný ako porušenie princípov právneho štátu,“ povedal Fico.

Okrem toho si podľa jeho slov treba uvedomiť skutočnosť, že súčasná vládna koalícia nedisponuje ústavnou väčšinou a na túto ústavnú zmenu bolo potrebné spojiť vládnu koalíciu s opozíciou.

„A ešte otvorenejšie som sa spýtal, kde bol Európsky parlament, keď sa v rokoch 2020 až 2023 diali na Slovensku protiprávne zverstvá a hrubé zneužívanie trestného práva na politické účely,“ uviedol Fico.

Doplnil, že Metsolovej povedal, že ak chcú niekedy v Európskom parlamente hovoriť o porušovaní princípov právneho štátu, tak treba hovoriť o Slovensku v rokoch 2020 až 2023 a nie o schválenej zmene Ústavy SR. „Ide o dvojaký meter, dvojaký štandard ako hrom,“ dodal premiér.

Po stretnutí s predsedníčkou Európskeho parlamentu Fico telefonoval s predsedom Európskej rady Antóniom Costom o pripravovanej Európskej rade. „Opätovne som žiadal, aby sme sa vo štvrtok (18. 6.) a v piatok (19. 6.) budúci týždeň dôslednejšie zaoberali otázkou hospodárskeho rastu v EÚ a vysokých cien energií, ktoré nám deklasujú konkurencieschopnosť,“ priblížil Fico. Poukázal na to, že bude otvárať aj otázku refundácií za zbrane darované Ukrajine. (TASR)

Po začatí organizačných zmien má aktuálne celkovo 5 097 zamestnancov, pričom ich počet klesol od začiatku tohto roka z približne 5 200.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) potvrdila, že zároveň zamestnáva 1 232 rušňovodičov, ktorí denne zabezpečujú prevádzku v priemere 1 800 vlakov po celom Slovensku. V súčasnosti neeviduje zvýšené odchody rušňovodičov nad mieru bežnej fluktuácie, pričom dôvody odchodov sú rôzne.

„V roku 2026 spoločnosť pristúpila k organizačným zmenám, ktoré súvisia najmä s rozvojom digitálnych predajných kanálov, zmenami v predaji cestovných dokladov a potrebou prispôsobovať organizáciu práce aktuálnym potrebám spoločnosti,“ uviedol hovorca ZSSK Ján Baček.

Počet zrušených pracovných miest podľa neho predstavuje nízke jednotky percent z celkového počtu zamestnancov ZSSK a týka sa najmä vybraných administratívnych, podporných a predajných pozícií.

„Súčasťou prirodzeného vývoja počtu zamestnancov sú aj odchody do dôchodku, ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnancov či bežná fluktuácia. ZSSK zároveň poskytuje dotknutým zamestnancom podporu prostredníctvom programu Outplacement, ktorý pomáha pri uplatnení sa na trhu práce,“ vysvetlil hovorca.ň

Tieto zmeny podľa dopravcu nemajú vplyv na rozsah vlakovej dopravy ani na zabezpečenie prevádzkových profesií. Naďalej pokračujú v nábore zamestnancov na pozície nevyhnutné pre zabezpečenie prevádzky, hlavne rušňovodičov.

„Cieľom prijímaných opatrení je udržať finančnú stabilitu a dlhodobú udržateľnosť fungovania spoločnosti v prostredí konsolidácie verejných financií a postupnej liberalizácie osobnej železničnej dopravy, kde bude rozhodujúca efektívnosť, nákladová disciplína a kvalita služieb,“ priblížil Baček.

Profesia rušňovodiča patrí medzi najnáročnejšie a najzodpovednejšie v doprave. Podobne ako v celej Európe aj na Slovensku čelí výzvam spojeným s generačnou obmenou, konkurenciou na trhu práce a rastúcimi nárokmi na bezpečnosť a prevádzku. (TASR)

Informácie podľa neho nemajú „NIČ spoločné s podmienkami,“ na ktorých sa USA a Irán písomne dohodli.

„To, čo povedali vrátane ich slabého a úbohého vyhlásenia o tom, že existuje dohoda, nemá nič spoločné s pravdou. Sú to veľmi nečestní ľudia na rokovania. Pri nich neexistuje nič také, ako rokovania v dobrej viere. NEUVERITEĽNÉ!“ napísal Trump.

Šéf Bieleho domu vo štvrtok (11. 6.) na brífingu v Oválnej pracovni ohlásil dosiahnutie dohody s Iránom, ktorou by sa skončila vojna na Blízkom východe a obnovila lodná doprava v strategickom Hormuzskom prielive. Zároveň avizoval, že po dokončení potrebných dokumentov by k jej podpísaniu mohlo dôjsť už počas víkendu, a to niekde v Európe.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí následne uviedol, že Teherán „zatiaľ nedospel k definitívnemu záveru ohľadom tejto dohody“.

Iránska tlačová agentúra Mehr v piatok zverejnila údajný návrh memoranda o porozumení medzi USA a Iránom, ktorý zahŕňa záväzok Washingtonu zrušiť sankcie proti Teheránu a ukončiť vojnu na všetkých frontoch vrátane Libanonu.

V návrhu sa píše o stiahnutí amerických síl z oblasti okolo Iránu, zrušení námornej blokády islamskej republiky, opätovnom otvorení Hormuzského prielivu a tiež o uvoľnení zmrazených financií Iránu vo výške 24 miliárd dolárov do 60 dní, uviedla Mehr.

Trump vo svojom piatkovom príspevku zároveň obvinil Irán z „neprijateľného“ útoku na indické lode v Hormuzskom prielive. „Mali by sa spamätať, a to RÝCHLO!“ dodal. Vyjadril sa tak po tom, ako indický minister pre lodnú dopravu Sarbánanda Sonovál vo štvrtok oznámil, že traja indickí námorníci zahynuli pri útoku Spojených štátov na komerčné plavidlo pri pobreží Ománu.

Americká armáda v stredu oznámila, že jej lietadlo vystrelilo v Ománskom zálive raketu na strojovňu tankera MT Settebello plaviaceho sa pod vlajkou Palau, ktorý sa podľa nej pokúšal prepraviť ropu z Iránu a ktorého posádka nerešpektovala pokyny amerických síl.

Indické ministerstvo zahraničných vecí si po stredajšom útoku na tanker predvolalo amerického diplomata v Naí Dillí, aby mu vyjadrilo dôrazný protest. (TASR)

Nesúhlasí s povinnou solidaritou, povinnými kvótami ani s platbami za nelegálnych migrantov.

„Pri tomto migračnom pakte máme problém najmä s formou akejsi falošnej povinnej solidarity a nesúhlasíme s tým, aby tu boli kvóty, ktoré nám dávajú nejakú povinnosť, aby Slovensko zakotvilo v zákone počet nelegálnych migrantov, ktorí na Slovensku majú byť,“ vyhlásil v piatok (12. 6.) minister vnútra Šutaj Eštok (Hlas-SD). Pakt vstúpil do platnosti v piatok.

Minister nechce, aby sa na Slovensku diali tragédie spôsobené migrantmi. „Toto na Slovensku nechceme, a práve preto sme sa voči tomuto jasne postavili. Nie sme ani ochotní platiť za týchto nelegálnych migrantov,“ povedal minister s tým, že je zvedavý na to, ako k tejto problematike pristúpi Írsko, ktoré od júla preberá predsedníctvo v Rade EÚ.

„Volal som už s írskym ministrom vnútra, ktorý považuje výkon tohto migračného paktu za jednu zo svojich priorít počas írskeho predsedníctva, ktoré sa začne v budúcom mesiaci. Ale Slovensko má jasnú pozíciu, kým tu bude táto vláda, náš postoj proti nelegálnej migrácii platí,“ skonštatoval.

Migračný pakt EÚ je súbor povinných predpisov na riadenie migrácie v rámci EÚ a vytvára jej spoločný azylový systém. Prijatý bol v roku 2024 a proti boli Poľsko, Slovensko a Maďarsko.

Súčasťou paktu je mechanizmus povinnej solidarity, ktorý nariaďuje buď presídľovanie migrantov, pokutu vo výške 20-tisíc eur za každého neprijatého migranta alebo poskytnutie operatívnej a technickej podpory pre štáty, ktoré sú najviac vystavené migračnému tlaku. (TASR)

Tá v piatok vstúpila na burzu.

V primárnej verejnej ponuke akcií (IPO) podnik získal 75 miliárd dolárov (viac než 64,89 miliardy eur), ide tak o najväčšiu IPO všetkých čias. Predbežné prepočty ukazujú, že akcie by mohli v úvode obchodovania spevniť aspoň o 28 percent na 174 dolárov za kus, uviedla agentúra Reuters.

Firma sa zameriava na raketovú techniku pre výskum vesmíru a na vývoj umelej inteligencie (AI), okrem toho prevádzkuje aj satelitnú sieť Starlink.

SpaceX teraz patrí k najhodnotnejším firmám na svete, jej trhová kapitalizácia tesne pred vstupom na burzu dosahovala približne 1,77 bilióna USD (viac než 1,53 milióna eur). Akcie vstúpili na burzu s cenou 135 dolárov (116,71 eura) za kus. (ČTK, Reuters)

Problémy hlásia aj ďalšie platformy spoločnosti Meta.

Výpadok zaznamenávajú používatelia z viacerých krajín sveta vrátane Slovenska. Týka sa to aj služieb Instagram, Whatsapp, Messenger či Threads.

Príčina výpadku nateraz nie je známa. Spoločnosť Meta zatiaľ nevydala oficiálne stanovisko a nie je jasné ani to, ako dlho budú problémy pretrvávať. (touchit.sk)

Návrh Smeru-SD predpokladá zrušenie hlasovania poštou zo zahraničia v parlamentných voľbách.

Tiež má zaviesť hlasovanie na ambasádach a vybraných miestach. V rozprave vystupovali s kritikou najmä opoziční poslanci. Šéf poslaneckého klubu SNS Roman Michelko predstavil pozmeňujúci návrh, ktorým chce jeho strana zvýšiť kvórum na prekrúžkovanie sa v parlamentných voľbách.

V súčasnosti dostane poslanecký mandát ten kandidát, ktorý získa aspoň tri percentá prednostných hlasov. SNS chce, aby to bolo osem. Novela je v druhom čítaní. Po novom sa má voliť na zastupiteľských úradoch, nie poštou, ako to bolo doteraz. Zároveň sa má rozšíriť možnosť hlasovania zo zahraničia aj na prezidentské voľby.

Poslanci NR SR budú pokračovať v schôdzi už od pondelka (15. 6.), keď ich ráno čaká takzvaná zlúčená rozprava k návrhom Hlasu-SD a SNS k novelizácii Ústavy SR. Obe strany chcú predĺžiť volebné obdobie samosprávam, pričom SNS žiada aj predĺženie volebného obdobia pre NR SR.

Popoludní majú poslanci na programe dve mimoriadne schôdze k opozičným návrhom na odvolanie ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) a ministra investícií Samuela Migaľa (nezávislý). Počas pondelka poslanci nebudú hlasovať. (TASR)

Vo videu na sociálnej sieti to uviedol minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer-SD).

Skonštatoval tiež, že aktuálne nie je ľahké povedať presný termín dokončenia výstavby celého predmetného úseku.

Na stavbe pokračovania R1 po Slovenskú Ľupču podľa ministra panuje čulý ruch, práce sa majú aktuálne zameriavať najmä na prekládku cesty I/66 a výstavbu mostov. Ráž tiež pripomenul, že v rámci budovania trojkilometrového úseku rýchlostnej cesty sa od začiatku prác objavilo už niekoľko problémov.

„Viem, že mali problémy s pretláčaním prípojky plynu pri prekládke plynového potrubia. Teraz musia ísť cez miestne futbalové ihrisko,“ skonštatoval minister.

Doplnil tiež, že na stavbe boli objavené tri čierne skládky a jedna environmentálna záťaž. „Všetky sa odstraňujú v zmysle platnej legislatívy. Nie je to, samozrejme, úplne jednoduché, vždy musí prebehnúť aj konanie na okresnom úrade, rôzne analýzy, odbery vzoriek a podobne,“ poznamenal Ráž.

Prvotné práce na výstavbe rýchlostnej cesty medzi Banskou Bystrickou a Slovenskou Ľupčou odštartovali na jar 2024. Prvým míľnikom v zverejnenej zmluve je uvedenie preložky cesty I/66 do premávky, a to do 380 dní. Podľa slov ministra dopravy by preložka cesty mala byť hotová až začiatkom budúceho roka.

Úsek R1 medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou bude zahŕňať 12 mostov či mimoúrovňovú križovatku Šalková. Minulosťou sa po dokončení stavby stane aj most pri Šálkovej, ktorý je jedinou spojnicou medzi Banskou Bystrickou a Horehroním a je dlhodobo v havarijnom stave.

„Momentálne ho Slovenská správa ciest pravidelne monitoruje. V podstate nonstop je napojený na snímače. Stavebná činnosť sa v okolí obmedzila tak, aby sa čo najmenej riskovalo jeho poškodenie,“ uviedol Ráž.

Výstavbu R1 medzi Banskou Bystricou a Slovensku Ľupčou realizuje združenie spoločností Doprastav a Metrostav DS. Pôvodná zmluvná hodnota diela predstavovala približne 104 miliónov eur s DPH, podľa doposiaľ zverejnených informácií v Centrálnom registri zmlúv sa zatiaľ zvýšila o vyše 3,8 milióna eur.

Pôvodne avizovaný termín dokončenia pri poklepaní základného kameňa v apríli 2024 bol koniec roka 2026. Presný termín dokončenia podľa ministra aktuálne nie je ľahké povedať.

„Pracuje sa dostatočne intenzívne a pracujeme svižne na tom, aby to bolo čo najkratšie. Len si držme palce, aby nás už neprekvapili žiadne skládky, žiadne archeologické nálezy a žiadne komplikácie s prekladaním sietí,“ povedal Ráž. (TASR)

Humanitárni pracovníci varujú, že v preplnených táboroch hrozí rýchle šírenie nákazy.

Úmrtia v piatok (12. 6.) potvrdil Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktorý nahlásil tábor pre vysídlené osoby na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR).

Obe obete boli vnútorne vysídlené osoby žijúce v tábore Kpangba, kde je ubytovaných približne 30-tisíc ľudí. Humanitárny pracovník, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, uviedol, že išlo o matku a dcéru. Zomreli 31. mája a 1. júna. Testy vykonané po ich smrti potvrdili nákazu vírusom ebola.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 17. mája súčasné šírenie eboly za stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu. Z ohniska sa odvtedy nákaza rozšírila do troch provincií: Ituri, Južné a Severné Kivu. Tieto regióny sú už desaťročia sužované konfliktmi a nachádza sa v nich viac ako päť miliónov vysídlených osôb.

„Je to veľmi husto obývaná oblasť, takže riziko prenosu je prirodzene vyššie a znepokojujúce,“ uviedol citovaný zdroj. Upozornil, že obyvatelia táborov žijú v stanoch s plachtovými stenami, čo výrazne sťažuje izoláciu ľudí s príznakmi ochorenia.

Humanitárni pracovníci uvádzajú, že tábory sú preplnené a hygienicky nevyhovujúce. Na jednu toaletu podľa nich niekedy pripadajú stovky ľudí. Bežné je aj vykonávanie tejto fyziologickej potreby na voľnom priestranstve.

Do piatka KDR evidovala 676 potvrdených prípadov nákazy a 136 úmrtí. Ohnisko sa rozšírilo aj do susednej Ugandy, kde zaznamenali 19 prípadov.

Súčasnú epidémiu spôsobuje zriedkavý kmeň eboly, Bundibugyo, proti ktorému zatiaľ neexistuje schválená vakcína ani liečba. Podľa záchranárov zostalo šírenie nákazy niekoľko týždňov nepovšimnuté. Tímy zdravotníkov teraz pracujú na dodatočnej identifikácii ľudí, s ktorými prišli nakazení do kontaktu, a na zvládnutí epidémie. (TASR, Reuters)

Peter Pellegrini v Prezidentskom paláci prijal predsedníčku europarlamentu Robertu Metsolovú.

Informoval o tom odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR. „Občania Slovenska vnímajú prínosy Európskej únie veľmi konkrétne, prostredníctvom voľného pohybu osôb, programu Erasmus+, schengenu či podpory regiónov. Práve takéto výsledky posilňujú dôveru v Európsku úniu,“ povedal prezident.

Predmetom rokovania boli otázky európskej bezpečnosti a obrany. Pellegrini zdôraznil, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a posilňovať svoje obranné kapacity v spolupráci s NATO.

„Únia nemôže byť iba ekonomickým projektom. Musí byť schopná chrániť svojich občanov a reagovať na nové bezpečnostné výzvy,“ podotkol.

V súvislosti so situáciou na Ukrajine hlava štátu poznamenala, že Slovensko podporuje budúcnosť Ukrajiny v európskom priestore, pričom proces rozširovania musí zostať založený na jasných pravidlách a zásluhovosti.

Zároveň pripomenula konkrétnu pomoc, ktorú Slovensko Ukrajine poskytuje v humanitárnej, rozvojovej aj energetickej oblasti.

„Bezpečná a stabilná Ukrajina je dôležitá pre bezpečnosť celej Európy. Európska únia preto musí byť aktívnou súčasťou úsilia o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru,“ upozornil prezident.

S Metsolovou diskutovali aj o budúcnosti rozširovania EÚ. Hlava štátu vyzdvihla reformné úsilie krajín západného Balkánu a zdôraznila, že dôveryhodnosť Únie závisí aj od schopnosti plniť záväzky voči partnerom, ktorí napredujú v integračnom procese.

„Ak chce Európa zostať dôveryhodná, musí byť férová. Krajiny, ktoré plnia podmienky a uskutočňujú reformy, musia vidieť reálnu perspektívu svojho členstva v Európskej únii,“ dodal prezident.

Pellegrini ocenil aj úlohu EP ako jedinej priamo volenej inštitúcie Únie a význam otvoreného dialógu medzi európskymi a národnými predstaviteľmi. „Aj pri rozdielnych názoroch musíme zachovávať priestor na vecnú a rešpektujúcu diskusiu. Len tak môžeme posilňovať jednotu Európy a hľadať riešenia, ktoré budú prospešné pre občanov všetkých členských štátov,“ povedal.

Spoločný čas venovali aj téme prípravy budúceho viacročného rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2028 až 2034, konkurencieschopnosti EÚ, podpore automobilového sektora či energetickej politike.
Predsedníčka EP sa v Bratislave stretla so šéfom parlamentu Richardom Rašim (Hlas-SD) aj premiérom Robertom Ficom (Smer-SD). (TASR)

Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre JOJ 24.

Zber dát pre prieskum sa realizoval od 14. do 21. mája na vzorke tisíc ľudí. Spolu 45,5 percenta respondentov odmietlo účasť na tomto referende. Rozhodnutých ešte nie je 13,6 percenta ľudí. Odpovedať nechcelo 0,4 percenta opýtaných.

Účasť na referende deklarovali nadpriemerne ženy, ľudia vo veku 34 až 49 rokov a vysokoškolsky vzdelaní. Častejšie by sa ho zúčastnili aj opýtaní z Trnavského, Banskobystrického a Košického kraja. Výrazne častejšie by išlo o voličov opozičných strán a mierne nadpriemerne aj o voličov Hlasu-SD.

Referendum sa bude konať 4. júla. Voliči budú rozhodovať o dvoch otázkach – či súhlasia so zrušením tzv. doživotnej renty, napríklad pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD), a či súhlasia s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. (TASR)

Vo štvrťfinále vyradili najvyššie nasadený pár Anna Danilinová, Aleksandra Kruničová 6:4, 6:4.

V dueli o postup do finále nastúpia v sobotu proti štvrtému nasadenému čínsko-francúzskemu tandemu Chan-jü kuo, Kristina Mladenovičová. Pre Mihalíkovú s Nichollsovou je podujatie súčasťou prípravy na grandslamový Wimbledon, ktorý odštartuje na tráve All England Clubu koncom júna. (TASR)

Dôvodom je nárast počtu nehôd aj zneužívanie. Prevádzkovatelia s rozhodnutím nesúhlasia.

Belgická metropola sa tak zaradí medzi mestá, ktoré v posledných rokoch pristúpili k obmedzeniu alebo zákazu kolobežiek prenajímaných prostredníctvom mobilných aplikácií. Podobné opatrenia už prijali napríklad Paríž, Madrid či Praha.

Predseda regionálnej vlády Bruselu Boris Dillies objasnil, že k rozhodnutiu zakázať zdieľané kolobežky viedlo úrady priveľa nehôd, priveľa problémov, priveľa zneužívania.

Regionálna vláda oznámila, že licencie súčasných prevádzkovateľov služieb, spoločností Bolt a Dott, vypršia na konci tohto roku a nebudú obnovené. Obyvatelia a návštevníci mesta budú môcť naďalej využívať zdieľané elektrické bicykle.

Rozhodnutie bruselských úradov už medzičasom kritizovali spoločnosti Bolt a Dott, ako aj odborový zväz ACV-CSC. Ten ho označil za brutálne a upozornil, že ohrozuje desiatky pracovných miest, najmä nízkokvalifikovaných pracovníkov.

Zástancovia elektrických kolobežiek ich považujú za ekologický spôsob dopravy, ktorý pomáha zmierňovať dopravné zápchy. Kritici naopak tvrdia, že kolobežky spôsobujú zranenia, prekážajú chodcom a často bývajú odstavené na nevhodných miestach.

Bruselská regionálna vláda uviedla, že zákaz nasleduje po alarmujúcom náraste počtu nehôd. V roku 2025 utrpelo pri nehodách s elektrickými kolobežkami zranenia 666 ľudí, čo predstavovalo medziročný nárast o 26 percent.

Úrady zároveň upozornili, že kolobežky bývajú často nesprávne zaparkované, blokujú verejné priestranstvá a niekedy sa využívajú aj na trestnú činnosť vrátane obchodovania s drogami. (TASR, AFP)

Súd sa zaoberal aj ďalšími listinnými dôkazmi.

Pojednávanie bolo odročené na 16. júl a 18. august. Informoval o tom hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak.

Polícia prijala oznámenie o nezvestnosti študentky v septembri 2023. Našli ju v bezvedomí a intoxikovanú pri nemocnici v bratislavskej Petržalke.

Vyšetrovateľ bratislavskej krajskej kriminálky obvinil Iva Petráša z Bratislavy zo zločinu znásilnenia a z prečinu obmedzovania osobnej slobody. Súd následne vzal obvineného do väzby.

V apríli 2024 zastavila prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry voči Ivovi Petrášovi trestné stíhanie pre jeho údajnú duševnú chorobu a z toho plynúcu nepríčetnosť v čase spáchania skutku. Súd vtedy vydal predbežný príkaz na jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia.

Prokurátor Generálnej prokuratúry SR zrušil vo februári 2025 rozhodnutie o zastavení trestného stíhania v prípade únosu a intoxikácie študentky Sone. Rovnako uložil prokurátorke krajskej prokuratúry, aby vo veci znovu konala a rozhodla.

Urobil tak v nadväznosti na nález Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý v januári minulého roka konštatoval porušenie práv študentky Sone.

ÚS vyhovel sťažnosti poškodenej voči zastaveniu trestného stíhania údajného páchateľa pre nepríčetnosť. Generálnej prokuratúre nariadil, aby vo veci znova konala. Mestský súd Bratislava I následne vzal obvineného do väzby.

Proces s Ivom Petrášom, obžalovaným zo znásilnenia a z obmedzovania osobnej slobody študentky Sone, sa začal v októbri 2025. (TASR)

O jeho úmrtí informovala na sociálnej sieti Sigma Olomouc.

Okrem nej pôsobil ako tréner aj v Plzni, Ostrave, Brne či Zlíne. Ružomberok bol jeho prvé zahraničné pôsobisko, mužstvo z Liptova viedol pol roka. So Sigmou Olomouc triumfoval v roku 2012 v českom pohári a následne ukončil trénerskú kariéru.

„Petr Uličný patrí k najvýznamnejším osobnostiam vo viac ako storočnej klubovej histórii. Dosiahol so Sigmou výnimočné úspechy ako hráč a neskôr aj ako tréner. Aj po konci aktívnej kariéry zostal súčasťou klubu. Všetkým nám bude chýbať jeho nezameniteľný humor a dobrá nálada. Úprimnú sústrasť blízkym,“ uviedol pre web Sigmy predseda predstavenstva Ondřej Navrátil. (TASR)

Kanadský rodák sa dohodol na spolupráci s HK 32 Liptovský Mikuláš.

Tridsaťpäťročný zadák odohral v minulosti 358 zápasov v nižšej zámorskej súťaži AHL. Potom nastupoval v nemeckej DEL za Straubing Tigers a Iserlohn Roosters a následne sa presunul do slovenskej extraligy, kde počas sezóny 2023/24 obliekal dres Michaloviec.

V roku 2024 zamieril do Slovana, počas dvoch sezón odohral v jeho drese 111 stretnutí vrátane play off a nazbieral 63 bodov (22+41). Na začiatku júna sa dohodol s bratislavským klubom na rozviazaní zmluvy. (TASR)

Dieťa sa údajne deväť minút držalo na okennej rímse, zatiaľ čo muži pribehli na pomoc.

Incident sa stal v utorok (9. 6.). Písal o tom portál The Evening Standard. Dievča viselo z okna nad obchodom a záložňou vo štvrti Ilford na východe Londýna. Okolo obchodu sa zhromaždilo viacero ľudí, ktorí sa bezmocne prizerali.

Zdalo sa, že dievča sa pokúšalo vytiahnuť sa do bezpečia. Z okna umiestneného nižšie sa vyklonila žena, ktorá načahovala ruku smerom k dieťaťu.

Vtedy k oknám vyliezli policajt a ďalší muž s obnaženou vrchnou časťou tela. Dievča sa už neudržalo a spadlo, muži ho však zachytili. Pod nimi sa ozval aplauz okolostojacich.

A girl was saved after falling from a window ledge in London. Video shows a restaurant manager joining a police officer as they both caught the girl after she lost her grip. pic.twitter.com/ABaGrCsr48

— CBS News (@CBSNews) June 11, 2026

Kancelária prezidenta SR v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR zorganizovala šiesty ročník Prezidentskej kvapky krvi.

Informovali o tom z Kancelárie prezidenta SR. Na mobilný odber v Prezidentskom paláci prišli aj piati prvodarcovia.

Zamestnanci Kancelárie prezidenta SR, príslušníci Čestnej stráže prezidenta SR aj široká verejnosť spoločne počas Prezidentskej kvapky krvi darovali viac ako 25 litrov krvi. Vďaka tomu bude možné pripraviť až 171 transfúznych prípravkov.

Podujatím sa zároveň začali oslavy Svetového dňa darcov krvi, ktorý si pripomíname 14. júna. Mottom tohtoročných osláv svetového dňa je „Jedna kvapka ľudskosti. Daruj krv. Zachrániš životy.“

Tento deň je zároveň príležitosťou poďakovať sa všetkým dobrovoľným darcom krvi za ich nezištnú pomoc pri záchrane životov, zvyšovať povedomie o potrebe darovania krvi a budovať komunitu ľudí, ktorí dávajú druhým ďalšiu šancu na život.

V tradícii mobilných odberov v sídle hlavy štátu má Kancelária prezidenta SR v úmysle pokračovať aj nasledujúci rok. (TASR)