V úvodnej časti dnešných pretekov obsadila 13. miesto so stratou 1,44 sekundy na líderku Emmu Aichnerovú z Nemecka.

Druhá bola Lara Colturiová z Albánska so stratou 36 stotín a tretia Zrinka Ljutičová z Chorvátska s mankom 0,88 s.

Pre tridsaťjedenročnú slovenskú lyžiarku to bol prvý slalom po návrate do kolotoča Svetového pohára, ktorý si odkrútila pred troma týždňami v rakúskom Söldene. Tam absolvovala obrák.

V Levi sa postavila na štart svojej tradične silnejšej disciplíny, ktorú vo fínskom stredisku ovládla až šesťkrát. Tento raz neútočila na najlepšie umiestnenia, i keď odštartovala s nádejným prvým sektorom a v druhom bola dokonca priebežne najlepšia. V spodnej časti trate však začala naberať manko a nevyhla sa komplikáciám, ktoré ju stáli takmer sekundu. Do cieľa nakoniec prišla s mankom 1,44 sekundy na najlepšiu v prvom kole Aichnerovú.

Vlhová sa vrátila do seriálu Svetového pohára 24. októbra tohto roku v Söldene po presne 1008 dňoch po páde na domácej pôde v Jasnej. Ten spôsobil zranenie predného skríženého väzu a rekonvalescenciu dlhú vyše dva roky. Súťažne sa už predstavila vo februári na olympiáde v Cortina d’Ampezzo, vo „sveťáku“ obsadila po návrate 23. miesto v obrovskom slalome. (TASR)

uviedol podľa tlačových agentúr ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ak by Ukrajina získala dostatočne silné bezpečnostné záruky, predložil by túto otázku na referendum. (ČTK)

Lom koľaje v úseku Spišská Nová Ves – Markušovce a nehoda nákladného vlaku s cestným motorovým vozidlom na železničnom priecestí.

Informovali o tom z odboru komunikácie Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) s tým, že ani jednu z týchto udalostí nespôsobila ZSSK.

V dôsledku obmedzenej priechodnosti trate vznikajú zdržania vlakov diaľkovej aj regionálnej dopravy. Ich dosah sa môže prejaviť aj na ďalších spojoch vrátane vlakov, ktoré priamo neprechádzajú dotknutým úsekom.

„ZSSK prijíma operatívne opatrenia na zabezpečenie pokračovania dopravy. Pri expresoch Ex 505 a Ex 610 upravuje jazdu tak, aby ich súpravy mohli zabezpečovať spojenia v prejazdných úsekoch trate. Súpravy sa preto obracajú v staniciach Spišská Nová Ves a Spišské Vlachy. V úseku Spišská Nová Ves – Spišské Vlachy ZSSK zabezpečuje náhradnú autobusovú dopravu,“ uviedli z odboru komunikácie ZSSK.

Doplnili, že prioritou je dostať cestujúcich do cieľových staníc a čo najviac zmierniť dosahy mimoriadnych udalostí. Organizáciu dopravy priebežne prispôsobuje aktuálnej situácii a možnostiam prevádzky na trati.

„Cestujúcim odporúčame počítať s možným zdržaním aj pri nadväzujúcich spojeniach, pred cestou si overiť informácie o svojom vlaku a riadiť sa pokynmi vlakového personálu. Informácie poskytuje aj kontaktné centrum ZSSK na čísle 18 188,“ uvádza odbor komunikácie ZSSK. (TASR)

Kritici podľa agentúry DPA tvrdia, že Bach mal počas svojho pôsobenia blízko k ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi.

Na čele MOV bol od septembra 2013 do júna 2025. Sedemdesiatdvaročný Bach zdôvodnil svoj postoj tým, že je potrebné zachovať „autonómiu a neutralitu športu.“ Podľa neho rozhodujú športové kvality, nie politické postoje.

„Môj názor je jasný a vždy bol jasný. Štáty a vlády nemôžu rozhodovať o tom, kto, kedy, ako, kde a prečo môže byť súčasťou športových súťaží,“ vyjadril sa olympijský šampión v šerme z roku 1976.

Od rozhodnutia Športového arbitrážneho súdu z konca októbra o opätovnom prijatí ruských hokejových tímov vypukla o ich návrate búrlivá debata. Viaceré krajiny, vrátane úradujúcich majstrov sveta z Fínska, pohrozili bojkotom zápasov proti Rusku. Nemecký hokejový zväz, ktorý je organizátorom májového svetového šampionátu, si neželá účasť Ruska a nalieha na rýchle riešenie zo strany Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF).

Ruské reprezentácie sú vylúčené zo súťaží IIHF od februára 2022 po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Rusko chýbalo aj na tohtoročnom olympijskom turnaji v Miláne a Cortine d’Ampezzo. Rada IIHF v januári rozhodla o pokračovaní zákazu aj v sezóne 2026/2027. (TASR, DPA)

Tento záver zverejnila nezávislá komisia odborníkov, na ktorú sa odvolala stanica CNN.

Rozhodnutie odborníkov sa po rokoch klesajúcej miery zaočkovanosti a prudkého nárastu prípadov infekčného ochorenie očakávalo. Podľa americkej televíznej stanice napriek tomu predstavuje čiernu škvrnu na reputácii USA v oblasti verejného zdravotníctva.

Medzinárodný výbor, ktorý rozhoduje o štatúte krajín v súvislosti s elimináciou osýpok, považuje nákazu za endemickú (pravidelne sa vyskytujúcu), ak sa infekcia spôsobená rovnakým kmeňom vírusu prenáša z človeka na človeka v rámci jednej krajiny najmenej počas jedného roka. Zisťuje sa to na základe genetického kódu vírusov získaných zo vzoriek od pacientov.

Vedci z laboratória verejného zdravia v štáte Utah v auguste zverejnili predbežnú štúdiu, podľa ktorej sa tomto štáte viac než rok šíri ten istý kmeň vírusu a spôsobil viac ako 95 percent tamojších prípadov ochorenia.

Ohniská nákazy zaznamenali okrem ďalších štátov aj v Južnej Karolíne, Pensylvánii, Wisconsine a New Yorku.

V USA za uplynulé dva roky zaznamenali rekordný počet prípadov osýpok, hospitalizácií a úmrtí na osýpky. Tento rok hlásia viac než 5400 prípadov, čo je najvyšší počet od roku 1991. Takmer všetky sa vyskytli u neočkovaných alebo u ľudí, kde nie je známy stav očkovania. CNN pripomína, že niektorí členovia vlády vrátane prezidenta Donalda Trumpa spochybnili bezpečnosť a účinnosť vakcín proti osýpkam.

Kombinovaná vakcína proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) je pritom vysoko účinná – dve jej dávky znižujú o 97 percent riziko ochorenia v porovnaní s nezaočkovanou osobou.

Osýpky v USA boli vyhlásené za eliminované v roku 2000, odvtedy sa v krajine napriek tomu každý rok vyskytlo niekoľko ohnísk nákazy. Spôsobili ich ľudia, ktorí prirodzene priniesli vírus do krajiny. Kolektívna imunita obyvateľstva zabezpečovaná vysokou zaočkovanosťou však verejnosť ochránila – ohniská boli zväčša malé a ochorenie sa tam rýchlo podarilo dostať pod kontrolu.

V rokoch 2025 a 2026 však vírus zasiahol viac nezaočkovaných rodín a komunít a ľudia v nich sú preto náchylnejší na nakazenie sa osýpkami. (TASR, CNN)

Závory na priecestí sa mali zdvihnúť. Presné okolnosti nehody budú predmetom ďalšieho preverovania.

„Vo vozidle sa nachádzal vodič, ktorý bol po nehode pri vedomí a komunikoval s okolím. Sťažoval sa na bolesti ruky a hlavy,“ uviedla košická polícia na Facebooku s tým, že ho previezli do nemocnice.

Cesta je aktuálne neprejazdná a železničná doprava v danom úseku je zastavená. (FB/Polícia SR – Košický kraj)

Nehoda sa stala krátko po 22.00 h v smere z Košíc do Čečejoviec.

Žena napriek oživovaniu podľahla zraneniam na mieste. Polícia v tejto súvislosti začala trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia. Informovala o tom košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová.

„Vodič viedol osobné motorové vozidlo po ceste I/16 v smere od mesta Košice na obec Čečejovce, avšak za odbočkou do priemyselného parku Veľká Ida sa pravdepodobne dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke a narazil do chodkyne, ktorá kráčala rovnakým smerom, pravdepodobne po strede jazdného pruhu. Po náraze chodkyňu odhodil na kraj cesty. Aj napriek snahe sa chodkyňu už oživiť nepodarilo a svojim zraneniam na mieste dopravnej nehody podľahla,“ uviedla Ivanová.

Vodiča posádka RZP previezla na ošetrenie do nemocnice a podľa predbežnej lekárskej správy utrpel zranenia s predpokladanou dĺžkou liečenia do siedmich dní. „Zároveň ho podrobili dychovej skúške aj orientačnému testu na zistenie prítomnosti drog v jeho organizme, oba boli s negatívnym výsledkom. To, či bola pod vplyvom alkoholu, prípadne iných návykových látok nebohá chodkyňa, bude zisťované pri pitve,“ doplnila Ivanová.

Počas dokumentovania dopravnej nehody bol na mieste prítomný aj znalec z odboru cestnej dopravy. Začaté bolo trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia.

„To, či nebohá chodkyňa mala na sebe reflexný prvok a či ju vodič mohol včas zaregistrovať, prípadné iné okolnosti, ktoré viedli k vzniku dopravnej nehody, bude predmetom ďalšieho vyšetrovania,“ povedala Ivanová.

Polícia v rámci preventívnej kampane Nebuď tieň opakovane upozorňuje na dôležitosť viditeľnosti chodcov. „Za tmy môže aj malý reflexný prvok zachrániť život,“ dodala krajská policajná hovorkyňa. (TASR)

ktoré vyvolala frustrácia verejnosti z ekonomickej situácie, rastúcu infláciu aj odpor voči novému zákonu o polícii.

Demonštrovať sa bude už piatu sobotu po sebe, pričom hlavné zhromaždenie je naplánované v Paríži od 13.00 h a desiatky ďalších zhromaždení budú po celej krajine.

V hlavnom meste sa hnutie Žltých viest pripojí k stredoškolákom, odborom a ďalším aktivistom bojujúcim za práva detí alebo proti zákonu, ktorý by polícii poskytol väčšiu ochranu pri používaní zbraní.

Druhá najväčšia ekonomika Európskej únie je už viac ako mesiac zmietaná blokádami stredných škôl a demonštráciami proti zvyšovaniu životných nákladov. Francúzsko na budúci rok čakajú prezidentské voľby, ktoré podľa predvolebných prieskumov radikálna pravica považuje za najlepšiu šancu presadiť sa.

„Spoločnosť je v zlom stave,“ povedala Claire Bourdilleová z organizácie bojujúcej proti násiliu páchanom na deťoch a tínedžeroch. „Nemôžeme sa sústrediť na jednu vec viac ako na druhú,“ dodala.

Iní budú protestovať proti novému návrhu zákona, ktorý by zaručil policajtom prezumpciu legitímnej sebaobrany pri použití zbrane. Podľa jeho podporovateľov, vrátane strany Národné zhromaždenie prezidentskej kandidátky Marine Le Penovej, je potrebné zabrániť automatickému podozrievaniu polície z použitia neprimeranej sily.

Kritici tvrdia, že návrh zákona, ktorý schválila dolná komora a smeruje do Senátu, sa rovná „povoleniu zabíjať“, pretože údajná policajná brutalita sa už teraz len zriedka dostane pred trestný súd.

Podľa úradov sa minulú sobotu na demonštráciách po celom Francúzsku zúčastnilo približne 146-tisíc ľudí, čo bolo oveľa menej ako počas predchádzajúcich víkendov. Najväčšie protesty súviseli so štrajkom odborárov, keď vo štvrtok minulý týždeň podľa oficiálnych údajov vyšlo do ulíc viac ako pol milióna ľudí.

Odbory vyzvali na nový štrajk v utorok po tom, čo odmietli ako „omrvinky“ vládny sľub o zvýšení minimálnej mzdy o 0,6 percenta. (TASR, AFP)

Vyjadril sa tak deň potom, čo Donald Trump uviedol, že otázku Kuby by chcel uzavrieť ešte pred svojím odchodom z úradu prezidenta, pričom nevylúčil krátku vojenskú kampaň na ostrove.

„Sme odhodlaní odraziť každý pokus o zahraničnú vojenskú agresiu proti našej krajine,“ povedal Díaz-Canel. Zároveň poznamenal, že Kuba je mierumilovná krajina a nepredstavuje žiadnu hrozbu pre národnú bezpečnosť USA.

Trump opakovane pohrozil zvrhnutím vlády na Kube. V relácii moderátora Hugha Hewitta vo štvrtok (12. 11.) uviedol, že chce otázku tohto ostrova vyriešiť do konca svojho funkčného obdobia. Kube sa podľa jeho slov nedarí a je to „v podstate zlyhávajúce miesto“.

Prezident Kuby v piatok odsúdil opakované vyhlásenia amerických politikov o možnej vojenskej akcii proti Kube, pričom priamo nemenoval Trumpa. (TASR, DPA)

včera prepustili z väzby na kauciu v hodnote 1,2 milióna amerických dolárov (cca 1 mil. eur).

Na záberoch zverejnených na portáli TSN.ua je zachytený generál Serhij Duka po prepustení z väzby, pričom vyhlásil svoju nevinu a poďakoval sa svojim kolegom z SBU, ktorí vyzbierali peniaze na kauciu.

Duku zadržali 4. novembra v rámci protikorupčnej operácie zameranej na zločineckú skupinu, v ktorej podľa vyšetrovateľov pôsobili príslušníci SBU, prokuratúry, polície, ako aj členovia organizovaného zločinu.

Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) uviedol, že táto skupina podplácala príslušníkov bezpečnostných zložiek, aby prehliadli činnosť call centier zapojených do podvodov, predaja drog či výroby pašovaných cigariet a falošných bankoviek

Podľa organizácie Global Initiative Against Transnational Organized Crime (GI-TOC) dosahujú príjmy nelegálnych call centier na Ukrajine až miliardu dolárov mesačne.

NABU tento mesiac oznámila, že v rámci tejto operácie orgány oficiálne označili za podozrivých ďalších päť osôb vrátane Duku. Ten v piatok po prepustení vyhlásil, že je obeťou „pomsty zo strany vedenia protikorupčných orgánov“. (TASR, AFP)

Informovali o tom dnes miestne úrady.

Dvoch mŕtvych a piatich zranených oznámila vojenská správa v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Poškodené tam boli tri výškové budovy, päť rodinných domov, pobočka pošty a sanitka, uviedol oblastný šéf Oleksandr Prokudin.

V obci Jasna Poljana vo východoukrajinskej Doneckej oblasti zahynul po ruských útokoch jeden človek, napísal na komunikačnej platforme Telegram šéf tamojšej vojenskej správy Vadym Filaškin. Dvoch zranených si vyžiadalo ruské ostreľovanie a dronové útoky v Dnepropetrovskej oblasti.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 96 dronmi rôznych typov, z ktorých 61 malo prúdový pohon. Na 81 bezpilotných prostriedkoch zneškodnila protivzdušná obrana, zásahy boli zaznamenané na ôsmich miestach.

Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii, ktorej súčasťou sú prakticky každodenné útoky dronmi, raketami či delostrelectvom. Aj Ukrajina podniká vzdušné údery na ciele v Rusku.

Kyjev aj Moskva tvrdia, že sa zameriavajú výlučne na vojenské objekty či na ciele súvisiace s armádou a vedením vojny, pri útokoch ale zomierajú aj civilisti. Väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území pod kontrolou Kyjeva, na ktoré útočí ruská armáda. (ČTK)

informuje o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) s odvolaním sa na prípravu nových sankcií.

V dokumente sa uvádza, že Kimovej spoločnosť Wildberries pomáha zásobovať ozbrojené sily a predáva vojenský tovar a tovar s dvojakým použitím. Ďalším dôvodom je spolupráca so štátnou bankou VTB, ktorá je už pod sankciami EÚ.

Wildberries je najväčšie ruské internetové trhovisko s obratom viac ako šesť biliónov rubľov (asi 66 miliárd eur). V lete 2026 sa jeho logistické centrá stali terčom útokov ukrajinských dronov. V dôsledku toho sa čistý majetok Kimovej podľa Forbesu znížil v priebehu roka zo sedem miliárd dolárov (asi 6,35 miliardy eur) na päť miliárd dolárov (asi 4,55 miliardy eur).

Sankcie majú postihnúť aj podnikateľa Alexandra Čačavu, ktorý vlastní 19,69 percent spoločnosti Yandex a aj akcie spoločnosti Ozon. Obe sa používajú aj na vojenské dodávky, uvádza návrh.

Veľvyslanci EÚ sa 11. novembra dohodli na 22. balíku sankcií voči 145 osobám a organizáciám vrátane 50 ruských bánk, informovala agentúra Reuters. Ministri zahraničných vecí členských krajín Únie by mali rozšírenie sankcií formálne schváliť na pondelkovom zasadnutí. Následne budú zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, čím nadobudnú právnu účinnosť.

Podľa RFE/RL by sa mohli dotknúť aj približne 20 ropných rafinérií a niekoľkých spoločností z Číny, Spojených arabských emirátov a Seychel.

Ďalších 31 jednotlivcov a organizácií má byť sankcionovaných za šírenie dezinformácií a účasť na hybridných operáciách. Podľa európskeho diplomata to súvisí s pokusom o útok na ukrajinské dopravné lietadlo na letisku Lipsko/Halle v Nemecku.

Sankcie sa pripravujú aj proti Agentúre pre sociálne projekty so sídlom v Moskve a jej vedúcim pracovníkom. EÚ sa domnieva, že vykonáva informačné operácie v európskych krajinách, vytvára falošné mediálne webové stránky a organizuje kampane na sociálnych sieťach.

Od začiatku vojny na Ukrajine Európska únia uvalila sankcie na viac ako 4 600 osôb, firiem a organizácií pre zapojenie sa do vojnových operácií alebo ich podporu. (TASR)

Podľa starostky mesta Heleny Morenovej sa na palube výletnej lode, do ktorej narazil tanker, nachádzalo 180 až 190 ľudí.

Morenová tvrdí, že nie sú žiadne nezvestné osoby. V nemocniciach sa nachádza 32 ľudí, ktorí utrpeli ľahké zranenia. Mesto spoločne s partnermi vrátane amerického Červeného kríža spolupracuje na zabezpečení ubytovania, dopravy či potrebných liekov pre všetkých cestujúcich.

Dôvodom piatkovej nehody bolo podľa starostky zlyhanie kontroly tankera Atlantic Asphalt, ktorý vrazil do výletného kolesového parníka American Heritage. Loď v čase nehody kotvila v prístave a po náraze tankera začala naberať vodu a čiastočne sa prevrátila.

Tento incident mal v pláne vyšetrovať Národný úrad pre bezpečnosť dopravy, avšak jeho členovia sa spočiatku nemohli dostať do New Orleans z dôvodu niekoľkohodinového pozastavenia všetkých letov v Spojených štátoch, ktoré Federálny úrad pre letectvo medzičasom zrušilo. (TASR, AP, CNN)

Voliči v tomto štáte si tak po prvýkrát od roku 1998 zvolili za guvernéra demokratického kandidáta.

Kreiss-Tomkins vo voľbách porazil troch republikánov vrátane kandidáta, ktorého podporil aj americký prezident Donald Trump. Jeho víťazstvo podľa agentúry AP znamená, že demokrati budú mať guvernérov v 30 štátoch vrátane niekoľkých, v ktorých roky vládli republikáni, napríklad v Iowe, Georgii, Ohiu a Texase.

Tridsaťsedemročný Kreiss-Tomkins bude najmladším guvernérom Aljašky a v budúcom roku bude aj najmladším úradujúcim guvernérom v celých Spojených štátoch.

Kreiss-Tomkins – často označovaný ako JKT – získal počas kampane podporu naprieč politickým spektrom. Týždeň pred voľbami, ktoré sa konali 3. novembra, ho podporila aj republikánska senátorka Lisa Murkowská. Budúci guvernér tiež tvrdil, že je ochotný spolupracovať s republikánmi, demokratmi i nezávislými.

Tento demokrat vo svojej kampani presadzoval zvýšenie financovania verejných škôl, zníženie cien energií, rozšírenie programu zdravotnej starostlivosti Medicaid a ochranu rybolovu na Aljaške.

Okrem toho vyzval na zavedenie moratória na všetky nové dátové centrá, kým štátne orgány neprijmú príslušné predpisy, a uviedol, že nedovolí priame či nepriame dotácie dátovým centrám na pokrytie nákladov na elektrickú energiu. (TASR, AP)

Lietadlá v USA tak môžu po niekoľkohodinovom pozastavení letov opäť vzlietať.

Minister dopravy Sean Duffy tvrdí, že dôvodom piatkového (13. 11.) pozastavenia letov sú zastarané technológie riadenia letovej prevádzky a preťažené zariadenia na prenos dát.

„Máme mimoriadne zastaraný systém riadenia letovej prevádzky,“ konštatoval Duffy na tlačovej konferencii. „Prezident už posledný rok žiada Kongres, aby v plnej miere financoval vybudovanie úplne nového systému riadenia letovej prevádzky,“ uviedol.

Podľa ministra boli zariadenia na prenos dát preťažené a začali poskytovať nejednotné údaje. „Preto sme systém odstavili,“ priblížil s tým, že počas jeho pôsobenia vo funkcii vymenili niektoré zariadenia, no staršie následne zlyhali.

Duffy zároveň vyzval Kongres, aby poskytol mimoriadne finančné prostriedky a schválil 50 miliárd dolárov (45 mld. eur) na modernizáciu systému riadenia letovej prevádzky. Pred piatkovou udalosťou žiadal o 30 miliárd dolárov (27 mld. eur).

Pokiaľ nebude systém modernizovaný, dôjde podľa ministra dopravy k ďalším narušeniam leteckej dopravy.

V čase, keď FAA nariadil pozastavenie letov, sa podľa Duffyho nachádzalo vo vzduchu viac než 3 500 lietadiel. Všetky podľa neho zareagovali na pokyny a podľa posledných informácií sa vo vzdušnom priestore nachádzalo menej ako 400 lietadiel, keďže postupne bezpečne pristávali.

Na kompletnú modernizáciu technologických systémov FAA vyzval aj minister pre vnútornú bezpečnosť Markwayne Mullin. Zlyhanie systému opísal ako dôsledok pripájania nových technológií k existujúcemu systému, ktorý nezvládol záťaž.

V dôsledku pozastavenia letov v krajine zrušili tisíce letov a na letiskách sa tvorili dlhé rady cestujúcich. Aj napriek zrušeniu pozastavenia letov sa letecké spoločnosti podľa AP nemôžu okamžite vrátiť k bežnej prevádzke, pretože mnohé ich lietadlá a posádky sa nachádzajú mimo svojich plánovaných stanovíšť. (TASR, AP, CNN)

V rámci 22 hodinového letu mala spoločnosť v pláne zachytiť celú raketu. Pokus o zachytenie prvej časti však zlyhal a nosný stupeň rakety sa zrútil do mora.

Starship odštartovala na plánovaný let z kozmodrómu Starbase v južnom Texase približne o 23.45 h SEČ. Niekoľko minút po vzlete malo dôjsť k zachyteniu prvej časti – Super Heavy -, ktorá sa mala vrátiť k štartovacej veži.

Keď sa však táto časť vracala k Zemi, SpaceX informovala o zrejmých problémoch s nosným stupňom a oznámila, že vykoná takzvané „odklonenie pristátia do otvoreného mora“ – nosný stupeň tak pristál na hladine mora namiesto toho, aby ho zachytili mechanické ramená štartovacej veže. Podľa záberov, ktoré zverejnila Sky News, nosný stupeň po pristáti v Mexickom zálive začal horieť.

Napriek tomu druhá časť rakety – Ship – pokračuje smerom na obežnú dráhu.

AP priblížila, že SpaceX chcela v rámci tohto testovacieho letu uskutočniť bezprecedentný dvojitý pokus o zachytenie rakety a získať všetky časti rakety, ktorá sa dostala na obežnú dráhu, s cieľom ich opätovného využitia.

Majiteľ spoločnosti Elon Musk očakával, že táto misia umožní dosiahnuť rýchlejšie a pravidelnejšie štarty, ktoré budú nevyhnutné na budovanie základní na Mesiaci a vysielanie ľudí na Mars.

BBC objasnila, že na zachytenie rakety spoločnosť využíva mechanické ramená na štartovacej veži, prezývané „paličky“.

Ako prvú mala spoločnosť zachytiť spodnú časť rakety – Super Heavy. Horná časť – Ship – medzitým pokračuje v lete do vesmíru, kde má podľa plánov vypustiť 26 satelitov. Tie sa tak majú stať súčasťou konštelácie Starlink, ktorá zabezpečuje vysokorýchlostné internetové pripojenie z vesmíru.

Horná časť rakety by mala podľa plánov uskutočniť 14 obletov okolo Zeme a po viac ako 22 hodinách po štarte sa vrátiť na Zem, kde sa uskutoční druhý pokus o zachytenie rakety. (TASR, AFP, AP, Sky News)

Potvrdil to Biely dom.

Na týchto rokovaniach bude trojica pravdepodobne diskutovať aj o jadrových arzenáloch. Vojna na Ukrajine podľa amerického predstaviteľa nemá byť témou rozhovorov.

„Prezident dal jasne najavo, že jednou z tém rokovaní bude aj znižovanie počtu jadrových zbraní vo svete. Prezident Trump sa domnieva, že ich šírenie predstavuje veľké nebezpečenstvo,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Olivia Walesová.

Stanica CNN pripomína, že začiatkom februára tohto roka sa skončila platnosť Zmluvy o strategických útočných zbraniach New START, ktorá bola poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Čína medzitým rýchlo rozširuje svoj jadrový arzenál.

Toto stretnutie sa uskutoční na okraj samitu Ázijsko-tichomorského hospodárskeho spoločenstva (APEC). Trump už v nedeľu (8. 11.) uviedol, že sa pravdepodobne stretne so Si Ťin-pchingom a Vladimirom Putinom a bude s nimi hovoriť o ukončení vojny v Iráne.

Trump údajne nemá v pláne na týchto rokovaniach diskutovať o Ukrajine. Predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity tvrdí, že Washington s Kyjevom a Moskvou vedie „úplne samostatné“ rokovania. „Čína nie je ich súčasťou, preto sa nezdá vhodné rokovať o Ukrajine,“ dodal.

Podľa americkej tlačovej agentúry pôjde o bezprecedentné stretnutie prezidentov najväčších svetových jadrových veľmocí. Hoci tieto rokovania predstavujú výnimočnú udalosť, analytici podľa AP neočakávajú, že prinesú zásadné prelomy.

Do Číny s Trumpom pocestuje aj americký miliardár a šéf spoločnosti SpaceX, Elon Musk, ktorý sa podľa predstaviteľov nezúčastní na trojstrannom stretnutí prezidentov USA, Ruska a Číny.

Okrem tohto stretnutia absolvuje Trump vo štvrtok aj bilaterálne rokovania s prezidentom Číny. Pôjde o ich štvrté stretnutie od návratu Trumpa do úradu.

Podľa AFP nie je naplánované samostatné stretnutie Trumpa s Putinom. Poradca Kremľa Dmitrij Ušakov však vo štvrtok oznámil, že ruský prezident sa v Číne plánuje stretnúť so svojím americkým náprotivkom, pričom dvojica bude podľa neho pokračovať v rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. (TASR, AFP, AP)

Podľa jeho slov tieto obmedzenia sťažujú schopnosť krajiny čeliť útokom dronov.

„Tieto obmedzenia žiaľ zostávajú v platnosti pozdĺž celej frontovej línie a na dočasne okupovanom území Ukrajiny,“ uviedol Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore.

Dodal, že ukrajinské ministerstvá zahraničných vecí a obrany dostali pokyn, aby túto otázku otvorili „so všetkými príslušnými americkými úradmi“.

Zelenskyj označil tieto obmedzenia za „veľmi zlý signál“ s tým, že oslabujú ukrajinskú obranu proti dronom. „Zároveň vysielajú Rusku signál, že Amerika by mohla byť zdanlivo ochotná pristupovať k nášmu dočasne okupovanému územiu odlišne,“ povedal. „Počítame s tým, že rýchlosť bude obnovená,“ dodal.

Deň predtým sa Zelenskyj sťažoval, že obmedzenia sa opäť objavili, a to najmä nad časťami Ukrajiny okupovanými Ruskom, pripomína DPA.

Podobné obmedzenia boli zavedené aj v polovici októbra. Americký miliardár Elon Musk, ktorého spoločnosť SpaceX prevádzkuje satelitnú sieť Starlink, vtedy obvinil Kyjev z využívania civilnej služby na útoky dronmi v rozpore s jej podmienkami používania. (TASR, DPA)

Urobil tak v dôsledku „mimoriadnych okolností a bezpečnostných dôvodov“. (TASR, AP, CNN)

Definitívu postupu spečatili v zápase v Košiciach proti Faerským ostrovom, s ktorými remizovali 2:2.

Skóre otvorili „sokoli“ zásluhou Erika Prekopa, no hostia stav otočili po zásahoch Jóanessa Davidsena a Jákupa Andreasena. Postupový gól pre Slovensko strelil v 74. minúte Lukáš Haraslín. Tím trénera Vladimíra Weissa st. zakončí svoje pôsobenie v 3. skupine C-divízie v pondelok 16. novembra o 16.00 SEČ na pôde posledného Kazachstanu. (TASR)