Cestu ohrozujú skaly.

Viac informácií má redaktor STVR Dominik Veľas:

Príslušnú deklaráciu podpísal v Manile pred začiatkom 49. samitu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD).

Slovensko sa týmto krokom v roku 50. výročia vzniku zmluvy zaviazalo dodržiavať jej základné princípy. Ide najmä o rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti štátov, nezasahovanie do vnútorných záležitostí a mierové riešenie sporov. Spolu so Slovenskom pristúpili k dokumentu aj Cyprus a Slovinsko, čím sa počet zmluvných strán spomedzi členov Európskej únie zvýšil na 14 z 27.

„Pre Slovensko je pristúpenie k zmluve viac než formálny akt. Je jasným vyjadrením našej podpory centrálnej úlohe združenia ASEAN a jeho nezastupiteľnému postaveniu pri presadzovaní mieru, stability a dialógu v Indopacifiku,“ uviedol Blanár.

Podľa jeho slov ide o naplnenie vládneho záväzku posilňovať diplomatické a ekonomické aktivity v regióne, keďže Slovensko ako menšia otvorená ekonomika sa nemôže obmedzovať len na jeden trh.

O konkrétnych možnostiach spolupráce rokoval šéf slovenskej diplomacie v Manile s generálnym tajomníkom ASEAN Kaom Kim Hournom. Vďaka novým pravidlám zoskupenia môže Slovensko už na budúci rok navrhnúť prvý spoločný projekt bez nutnosti mať formálny partnerský štatút. Najväčší potenciál vidí SR vo vodnom hospodárstve, environmentálnych technológiách, adaptácii na zmenu klímy, vzdelávaní, výskume a digitalizácii.

Partneri sa na stretnutí venovali aj vzťahom medzi EÚ a ASEAN. Slovensko podľa Blanára podporuje povýšenie vzájomného strategického partnerstva na komplexnú úroveň počas budúcoročného samitu v Singapure, ako aj uzavretie dohody o voľnom obchode medzi oboma regiónmi. Témou rozhovorov bola tiež kríza v Mjanmarsku a dialóg medzi Thajskom a Kambodžou.

Podpis zmluvy je súčasťou Blanárovej pracovnej cesty v Ázii (9. – 16. novembra), v rámci ktorej v uplynulých dňoch navštívil Čínu a na Filipínach slávnostne otvoril historicky prvé Veľvyslanectvo SR v Manile. (TASR)

Podľa lídra KDH by mali začať ministerstvom investícií.

„Eurofondy vedia rozdeliť ostatné ministerstvá alebo, ak by sme šli po vzore Poľska, župy,“ povedal v relácii Sobotné dialógy.

Andrej Danko tvrdí, že výška odmien by nemala presahovať sto percent hrubého platu zamestnanca.

„SNS príde s pozmeňovacím návrhom k zákonu Blanára. Chceme, aby výška odmeny v štátnej správe nemohla presiahnuť desať percent platu a zároveň budeme súhlasiť aj s úpravou a zmrazením platov,“ povedal.

Líder SNS tvrdí, že pre neho eurokomisár predstavuje symbol Green Dealu a neschopnosti.

„Myslím si, že ľudia ako Šefčovič neposunú Európsku úniu ďalej. Mal by sa zbaliť a odísť z EÚ,“ vyhlásil v relácii Sobotné dialógy.

Podľa predsedu KDH Milana Majerského by premiér Robert Fico (Smer-SD) nemal navrhovať vyjednávača. Tvrdí, že ide len o „zbožné prianie“ premiéra.

Ukrajina podľa neho nie je problémom Európskej únie, povedal v relácii Sobotné dialógy.

„Peniaze sa strácajú a sú tam obrovské problémy,“ vyhlásil Danko.

Milan Majerský v tejto súvislosti uviedol, že národným záujmom Slovenska sú bezpečné hranice. „Pôžička by mala byť Ukrajine zabezpečená tými, ktorí zarábajú na tejto vojne. Sú to zbrojárske firmy a energetické spoločnosti,“ tvrdí.

KDH tvrdí, že by sme Ukrajine mali pomôcť a garancie by mali dať tie firmy a spoločnosti.

Zároveň v relácii Sobotné dialógy povedal, že je to „hodnotový postoj“ hnutia, za ktorým si bude vždy stáť.

Líder KDH tvrdí, že Slovákov trápia iné problémy, napríklad ceny potravín či bývania. „Nech ho posúdi Ústavný súd SR, ale mali by sa riešiť podstatnejšie veci,“ uviedol.

SNS je podľa šéfa strany Andreja Danka principiálne proti tomu, aby na Slovensku platil Istanbulský dohovor. „Treba túto tému teraz oživiť,“ vyhlásil s tým, že sa s touto témou obráti na prezidenta Petra Pellegriniho.

Chýbať budú viaceré opory vrátane kapitána Milana Škriniara, obrancu Dávida Hancka či brankárskej jednotky tohto zrazu Dominika Greifa.

Tréner Vladimír Weiss st. už vopred avizoval, že v prípade spečatenia postupu do B-divízie v piatok (13. 11.) proti Faerským ostrovom (2:2) pošetrí hráčov, ktorí sú vyťažovaní v národnom tíme či v klube.                 

„Sokoli“ si v piatok v Košiciach vybojovali návrat do „béčka“ po šiestich rokoch. Na konte majú momentálne 11 bodov, a tak ich na čele tretej skupiny C-divízie nepredstihne už nikto. Weiss by mal preto vyskúšať v Astane menej vyťažených hráčov v rámci prípravy na kvalifikáciu na ME 2028.

Okrem spomínanej trojice budú chýbať aj stredopoliari Ondrej Duda, Matúš Bero a Albert Rusnák i obranca Martin Valjent.

„Uvažoval som aj nad Lukášom Haraslínom, ale vážim si, že sa rozhodol s nami zostať. S ostatnými som bol viac-menej dohodnutý. Maťo Valjent zostáva doma, lebo dostal druhú žltú kartu a hrať by nemohol. Verím, že chlapci, ktorí dostanú šancu v Astane, sa jej chytia. Ideme sa pobiť o dobrý výsledok,“ povedal Weiss pre webstránku futbalsfz.sk. (TASR)

Zároveň obvinil Medzinárodný trestný súd z pokusov vynucovať si pravidlá, ktoré Washington neuznáva.

Jeho slová na Národnom zjazde právnikov konzervatívnej organizácie Federalist Society odzneli približne mesiac po tom, čo Spojené štáty oznámili nové sankcie proti ICC s prísľubom ochromiť jeho činnosť.

ICC stíha jednotlivcov obvinených z najzávažnejších zločinov a koná ako posledná inštancia v prípadoch, keď jednotlivé krajiny nemajú dostatočné právne systémy na vyvodenie zodpovednosti.

Spojené štáty podpísali Rímsky štatút, ktorým bol ICC založený, zmluvu však nikdy neratifikovali, pripomína AFP. Členmi súdu nie sú ani Izrael, Rusko či Čína.

Rubiov hlavný prejav na pôde spomínaného konzervatívneho zoskupenia, kde si vyslúžil potlesk v stoji, bol jeho prvým významným vystúpením v USA od výrazných strát Republikánskej strany v nedávnych kongresových voľbách (midterms).

Šéf americkej diplomacie v piatok (13. 11.) uviedol, že medzinárodné právo bolo podľa neho použité proti „takmer každému zásadnému zahraničnopolitickému rozhodnutiu“ Trumpovej administratívy – od útokov na lode v Karibiku až po zajatie venezuelského lídra Nicolása Madura. Zároveň obvinil medzinárodné právo z toho, že nie je neutrálne, ale slúži ako „nástroj“ globálnych elít na presadzovanie ich vlastných záujmov.

Rubio už predtým vyhlásil, že Washington zakáže akékoľvek transakcie s týmto – ako ho nazval – „neposlušným súdom“, čím vyostril dlhodobú kampaň vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa proti ICC, píše francúzska agentúra. Washington vyhlásil, že tento súd rozloží po tom, čo sudcovia vydali zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua za údajné zločiny v Pásme Gazy.

Rubio v piatok obnovil kritiku na adresu ICC a označil ho za inštitúciu, ktorá sa nikomu nezodpovedá, hoci je „vyzbrojená právomocou vyšetrovať, stíhať, prenasledovať a väzniť našich občanov podľa zákonov, s ktorými nesúhlasíme a nad ktorými nemáme kontrolu“.

„Ak budú dostatočne nerozumní na to, aby sa pokúsili vynucovať si svoje papierové dekréty na Američanoch, naša odpoveď bude pravdepodobne rovnaká ako odpoveď rímskeho vojvodcu Pompeia tým, ktorí sa pokúšali odvolávať na charty svojho mesta proti jeho légiám… Povedal: ‚Prestaňte citovať zákony mužom s mečmi,‘“ vyhlásil.

Rubio je všeobecne vnímaný ako možný nástupca Donalda Trumpa, hoci doposiaľ odmietal správy, že plánuje opustiť administratívu, aby sa mohol pripraviť na prezidentskú kandidatúru v roku 2028. (TASR, AFP)

V úvodnej časti dnešných pretekov obsadila 14. miesto so stratou 1,44 sekundy na líderku Emmu Aichnerovú z Nemecka.

Druhá bola Lara Colturiová z Albánska so stratou 36 stotín a tretia Zrinka Ljutičová z Chorvátska s mankom 0,88 s.

Pre tridsaťjedenročnú slovenskú lyžiarku to bol prvý slalom po návrate do kolotoča Svetového pohára, ktorý si odkrútila pred troma týždňami v rakúskom Söldene. Tam absolvovala obrák.

V Levi sa postavila na štart svojej tradične silnejšej disciplíny, ktorú vo fínskom stredisku ovládla až šesťkrát. Tento raz neútočila na najlepšie umiestnenia, i keď odštartovala s nádejným prvým sektorom a v druhom bola dokonca priebežne najlepšia. V spodnej časti trate však začala naberať manko a nevyhla sa komplikáciám, ktoré ju stáli takmer sekundu. Do cieľa nakoniec prišla s mankom 1,44 sekundy na najlepšiu v prvom kole Aichnerovú.

Vlhová sa vrátila do seriálu Svetového pohára 24. októbra tohto roku v Söldene po presne 1008 dňoch po páde na domácej pôde v Jasnej. Ten spôsobil zranenie predného skríženého väzu a rekonvalescenciu dlhú vyše dva roky. Súťažne sa už predstavila vo februári na olympiáde v Cortina d’Ampezzo, vo „sveťáku“ obsadila po návrate 23. miesto v obrovskom slalome.

„Chutilo to veľmi dobre som, som šťastná, že som tu a že mám za sebou prvé kolo,“ povedala Vlhová v rozhovore pre JOJ Šport.

„Cítila som sa tak niečo medzi. Tá rovina celkom fajn, ale v tej strmej časti som bola trošku pasívna, trošku tuhá. Len som čakala, čo príde. Cítila som, že nejdem dobre a tam sa odrazila aj tá strata. Ale je to fajn, som rada, že som späť a v druhom kole sa budem snažiť vylepšiť tie chyby, ktoré viem, že som robila. S trénerom sme sa zhodli, že je to tam na tesno. Viem, kde som urobila chyby a pokúsim sa ísť dobre druhú jazdu a uvidíme, ako to dopadne. Veľmi sa teším z privítania divákov a snažím sa z toho brať motiváciu. Som šťastná, že môžem byť tu, tá cesta bola náročná a chcem si to užiť,“ uviedla Vlhová po svojom slalomovom návrate do SP. (TASR)

Aktualizované 11.24 h.

uviedol podľa tlačových agentúr ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ak by Ukrajina získala dostatočne silné bezpečnostné záruky, predložil by túto otázku na referendum. (ČTK)

Lom koľaje v úseku Spišská Nová Ves – Markušovce a nehoda nákladného vlaku s cestným motorovým vozidlom na železničnom priecestí.

Informovali o tom z odboru komunikácie Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) s tým, že ani jednu z týchto udalostí nespôsobila ZSSK.

V dôsledku obmedzenej priechodnosti trate vznikajú zdržania vlakov diaľkovej aj regionálnej dopravy. Ich dosah sa môže prejaviť aj na ďalších spojoch vrátane vlakov, ktoré priamo neprechádzajú dotknutým úsekom.

„ZSSK prijíma operatívne opatrenia na zabezpečenie pokračovania dopravy. Pri expresoch Ex 505 a Ex 610 upravuje jazdu tak, aby ich súpravy mohli zabezpečovať spojenia v prejazdných úsekoch trate. Súpravy sa preto obracajú v staniciach Spišská Nová Ves a Spišské Vlachy. V úseku Spišská Nová Ves – Spišské Vlachy ZSSK zabezpečuje náhradnú autobusovú dopravu,“ uviedli z odboru komunikácie ZSSK.

Doplnili, že prioritou je dostať cestujúcich do cieľových staníc a čo najviac zmierniť dosahy mimoriadnych udalostí. Organizáciu dopravy priebežne prispôsobuje aktuálnej situácii a možnostiam prevádzky na trati.

„Cestujúcim odporúčame počítať s možným zdržaním aj pri nadväzujúcich spojeniach, pred cestou si overiť informácie o svojom vlaku a riadiť sa pokynmi vlakového personálu. Informácie poskytuje aj kontaktné centrum ZSSK na čísle 18 188,“ uvádza odbor komunikácie ZSSK. (TASR)

Kritici podľa agentúry DPA tvrdia, že Bach mal počas svojho pôsobenia blízko k ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi.

Na čele MOV bol od septembra 2013 do júna 2025. Sedemdesiatdvaročný Bach zdôvodnil svoj postoj tým, že je potrebné zachovať „autonómiu a neutralitu športu.“ Podľa neho rozhodujú športové kvality, nie politické postoje.

„Môj názor je jasný a vždy bol jasný. Štáty a vlády nemôžu rozhodovať o tom, kto, kedy, ako, kde a prečo môže byť súčasťou športových súťaží,“ vyjadril sa olympijský šampión v šerme z roku 1976.

Od rozhodnutia Športového arbitrážneho súdu z konca októbra o opätovnom prijatí ruských hokejových tímov vypukla o ich návrate búrlivá debata. Viaceré krajiny, vrátane úradujúcich majstrov sveta z Fínska, pohrozili bojkotom zápasov proti Rusku. Nemecký hokejový zväz, ktorý je organizátorom májového svetového šampionátu, si neželá účasť Ruska a nalieha na rýchle riešenie zo strany Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF).

Ruské reprezentácie sú vylúčené zo súťaží IIHF od februára 2022 po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Rusko chýbalo aj na tohtoročnom olympijskom turnaji v Miláne a Cortine d’Ampezzo. Rada IIHF v januári rozhodla o pokračovaní zákazu aj v sezóne 2026/2027. (TASR, DPA)

Tento záver zverejnila nezávislá komisia odborníkov, na ktorú sa odvolala stanica CNN.

Rozhodnutie odborníkov sa po rokoch klesajúcej miery zaočkovanosti a prudkého nárastu prípadov infekčného ochorenie očakávalo. Podľa americkej televíznej stanice napriek tomu predstavuje čiernu škvrnu na reputácii USA v oblasti verejného zdravotníctva.

Medzinárodný výbor, ktorý rozhoduje o štatúte krajín v súvislosti s elimináciou osýpok, považuje nákazu za endemickú (pravidelne sa vyskytujúcu), ak sa infekcia spôsobená rovnakým kmeňom vírusu prenáša z človeka na človeka v rámci jednej krajiny najmenej počas jedného roka. Zisťuje sa to na základe genetického kódu vírusov získaných zo vzoriek od pacientov.

Vedci z laboratória verejného zdravia v štáte Utah v auguste zverejnili predbežnú štúdiu, podľa ktorej sa tomto štáte viac než rok šíri ten istý kmeň vírusu a spôsobil viac ako 95 percent tamojších prípadov ochorenia.

Ohniská nákazy zaznamenali okrem ďalších štátov aj v Južnej Karolíne, Pensylvánii, Wisconsine a New Yorku.

V USA za uplynulé dva roky zaznamenali rekordný počet prípadov osýpok, hospitalizácií a úmrtí na osýpky. Tento rok hlásia viac než 5400 prípadov, čo je najvyšší počet od roku 1991. Takmer všetky sa vyskytli u neočkovaných alebo u ľudí, kde nie je známy stav očkovania. CNN pripomína, že niektorí členovia vlády vrátane prezidenta Donalda Trumpa spochybnili bezpečnosť a účinnosť vakcín proti osýpkam.

Kombinovaná vakcína proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) je pritom vysoko účinná – dve jej dávky znižujú o 97 percent riziko ochorenia v porovnaní s nezaočkovanou osobou.

Osýpky v USA boli vyhlásené za eliminované v roku 2000, odvtedy sa v krajine napriek tomu každý rok vyskytlo niekoľko ohnísk nákazy. Spôsobili ich ľudia, ktorí prirodzene priniesli vírus do krajiny. Kolektívna imunita obyvateľstva zabezpečovaná vysokou zaočkovanosťou však verejnosť ochránila – ohniská boli zväčša malé a ochorenie sa tam rýchlo podarilo dostať pod kontrolu.

V rokoch 2025 a 2026 však vírus zasiahol viac nezaočkovaných rodín a komunít a ľudia v nich sú preto náchylnejší na nakazenie sa osýpkami. (TASR, CNN)

Závory na priecestí sa mali zdvihnúť. Presné okolnosti nehody budú predmetom ďalšieho preverovania.

„Vo vozidle sa nachádzal vodič, ktorý bol po nehode pri vedomí a komunikoval s okolím. Sťažoval sa na bolesti ruky a hlavy,“ uviedla košická polícia na Facebooku s tým, že ho previezli do nemocnice.

Cesta je aktuálne neprejazdná a železničná doprava v danom úseku je zastavená. (FB/Polícia SR – Košický kraj)

Nehoda sa stala krátko po 22.00 h v smere z Košíc do Čečejoviec.

Žena napriek oživovaniu podľahla zraneniam na mieste. Polícia v tejto súvislosti začala trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia. Informovala o tom košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová.

„Vodič viedol osobné motorové vozidlo po ceste I/16 v smere od mesta Košice na obec Čečejovce, avšak za odbočkou do priemyselného parku Veľká Ida sa pravdepodobne dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke a narazil do chodkyne, ktorá kráčala rovnakým smerom, pravdepodobne po strede jazdného pruhu. Po náraze chodkyňu odhodil na kraj cesty. Aj napriek snahe sa chodkyňu už oživiť nepodarilo a svojim zraneniam na mieste dopravnej nehody podľahla,“ uviedla Ivanová.

Vodiča posádka RZP previezla na ošetrenie do nemocnice a podľa predbežnej lekárskej správy utrpel zranenia s predpokladanou dĺžkou liečenia do siedmich dní. „Zároveň ho podrobili dychovej skúške aj orientačnému testu na zistenie prítomnosti drog v jeho organizme, oba boli s negatívnym výsledkom. To, či bola pod vplyvom alkoholu, prípadne iných návykových látok nebohá chodkyňa, bude zisťované pri pitve,“ doplnila Ivanová.

Počas dokumentovania dopravnej nehody bol na mieste prítomný aj znalec z odboru cestnej dopravy. Začaté bolo trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia.

„To, či nebohá chodkyňa mala na sebe reflexný prvok a či ju vodič mohol včas zaregistrovať, prípadné iné okolnosti, ktoré viedli k vzniku dopravnej nehody, bude predmetom ďalšieho vyšetrovania,“ povedala Ivanová.

Polícia v rámci preventívnej kampane Nebuď tieň opakovane upozorňuje na dôležitosť viditeľnosti chodcov. „Za tmy môže aj malý reflexný prvok zachrániť život,“ dodala krajská policajná hovorkyňa. (TASR)

ktoré vyvolala frustrácia verejnosti z ekonomickej situácie, rastúcu infláciu aj odpor voči novému zákonu o polícii.

Demonštrovať sa bude už piatu sobotu po sebe, pričom hlavné zhromaždenie je naplánované v Paríži od 13.00 h a desiatky ďalších zhromaždení budú po celej krajine.

V hlavnom meste sa hnutie Žltých viest pripojí k stredoškolákom, odborom a ďalším aktivistom bojujúcim za práva detí alebo proti zákonu, ktorý by polícii poskytol väčšiu ochranu pri používaní zbraní.

Druhá najväčšia ekonomika Európskej únie je už viac ako mesiac zmietaná blokádami stredných škôl a demonštráciami proti zvyšovaniu životných nákladov. Francúzsko na budúci rok čakajú prezidentské voľby, ktoré podľa predvolebných prieskumov radikálna pravica považuje za najlepšiu šancu presadiť sa.

„Spoločnosť je v zlom stave,“ povedala Claire Bourdilleová z organizácie bojujúcej proti násiliu páchanom na deťoch a tínedžeroch. „Nemôžeme sa sústrediť na jednu vec viac ako na druhú,“ dodala.

Iní budú protestovať proti novému návrhu zákona, ktorý by zaručil policajtom prezumpciu legitímnej sebaobrany pri použití zbrane. Podľa jeho podporovateľov, vrátane strany Národné zhromaždenie prezidentskej kandidátky Marine Le Penovej, je potrebné zabrániť automatickému podozrievaniu polície z použitia neprimeranej sily.

Kritici tvrdia, že návrh zákona, ktorý schválila dolná komora a smeruje do Senátu, sa rovná „povoleniu zabíjať“, pretože údajná policajná brutalita sa už teraz len zriedka dostane pred trestný súd.

Podľa úradov sa minulú sobotu na demonštráciách po celom Francúzsku zúčastnilo približne 146-tisíc ľudí, čo bolo oveľa menej ako počas predchádzajúcich víkendov. Najväčšie protesty súviseli so štrajkom odborárov, keď vo štvrtok minulý týždeň podľa oficiálnych údajov vyšlo do ulíc viac ako pol milióna ľudí.

Odbory vyzvali na nový štrajk v utorok po tom, čo odmietli ako „omrvinky“ vládny sľub o zvýšení minimálnej mzdy o 0,6 percenta. (TASR, AFP)

Vyjadril sa tak deň potom, čo Donald Trump uviedol, že otázku Kuby by chcel uzavrieť ešte pred svojím odchodom z úradu prezidenta, pričom nevylúčil krátku vojenskú kampaň na ostrove.

„Sme odhodlaní odraziť každý pokus o zahraničnú vojenskú agresiu proti našej krajine,“ povedal Díaz-Canel. Zároveň poznamenal, že Kuba je mierumilovná krajina a nepredstavuje žiadnu hrozbu pre národnú bezpečnosť USA.

Trump opakovane pohrozil zvrhnutím vlády na Kube. V relácii moderátora Hugha Hewitta vo štvrtok (12. 11.) uviedol, že chce otázku tohto ostrova vyriešiť do konca svojho funkčného obdobia. Kube sa podľa jeho slov nedarí a je to „v podstate zlyhávajúce miesto“.

Prezident Kuby v piatok odsúdil opakované vyhlásenia amerických politikov o možnej vojenskej akcii proti Kube, pričom priamo nemenoval Trumpa. (TASR, DPA)

včera prepustili z väzby na kauciu v hodnote 1,2 milióna amerických dolárov (cca 1 mil. eur).

Na záberoch zverejnených na portáli TSN.ua je zachytený generál Serhij Duka po prepustení z väzby, pričom vyhlásil svoju nevinu a poďakoval sa svojim kolegom z SBU, ktorí vyzbierali peniaze na kauciu.

Duku zadržali 4. novembra v rámci protikorupčnej operácie zameranej na zločineckú skupinu, v ktorej podľa vyšetrovateľov pôsobili príslušníci SBU, prokuratúry, polície, ako aj členovia organizovaného zločinu.

Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) uviedol, že táto skupina podplácala príslušníkov bezpečnostných zložiek, aby prehliadli činnosť call centier zapojených do podvodov, predaja drog či výroby pašovaných cigariet a falošných bankoviek

Podľa organizácie Global Initiative Against Transnational Organized Crime (GI-TOC) dosahujú príjmy nelegálnych call centier na Ukrajine až miliardu dolárov mesačne.

NABU tento mesiac oznámila, že v rámci tejto operácie orgány oficiálne označili za podozrivých ďalších päť osôb vrátane Duku. Ten v piatok po prepustení vyhlásil, že je obeťou „pomsty zo strany vedenia protikorupčných orgánov“. (TASR, AFP)

Informovali o tom dnes miestne úrady.

Dvoch mŕtvych a piatich zranených oznámila vojenská správa v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Poškodené tam boli tri výškové budovy, päť rodinných domov, pobočka pošty a sanitka, uviedol oblastný šéf Oleksandr Prokudin.

V obci Jasna Poljana vo východoukrajinskej Doneckej oblasti zahynul po ruských útokoch jeden človek, napísal na komunikačnej platforme Telegram šéf tamojšej vojenskej správy Vadym Filaškin. Dvoch zranených si vyžiadalo ruské ostreľovanie a dronové útoky v Dnepropetrovskej oblasti.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 96 dronmi rôznych typov, z ktorých 61 malo prúdový pohon. Na 81 bezpilotných prostriedkoch zneškodnila protivzdušná obrana, zásahy boli zaznamenané na ôsmich miestach.

Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii, ktorej súčasťou sú prakticky každodenné útoky dronmi, raketami či delostrelectvom. Aj Ukrajina podniká vzdušné údery na ciele v Rusku.

Kyjev aj Moskva tvrdia, že sa zameriavajú výlučne na vojenské objekty či na ciele súvisiace s armádou a vedením vojny, pri útokoch ale zomierajú aj civilisti. Väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území pod kontrolou Kyjeva, na ktoré útočí ruská armáda. (ČTK)