Dôvodom je ich článok o bezpečnostných nedostatkoch nového prezidentského špeciálu Air Force One. Ten Spojené štáty dostali darom od Kataru.

Denník označil postup ministerstva spravodlivosti za pokus zastrašiť médiá a útok na slobodu tlače.

Predvolanie dostali reportéri a editori Julian Barnes, Eric Lipton, Tyler Pager a Eric Schmitt. Federálni agenti podľa denníka niektoré z nich doručili priamo novinárom domov. Novinári budú v stredu (15. 7.)vypovedať pred federálnou veľkou porotou na Manhattane. Predvolanie podľa denníka neobsahujú bližšie informácie a iba uvádzajú, že sa týkajú údajného porušenia federálneho trestného práva.

NYT tento týždeň s odvolaním sa na anonymné zdroje napísal, že Trump po samite NATO v Turecku odletel najprv starším lietadlom Air Force One na britskú základňu Mildenhall na odporúčanie prezidentovej ochranky. Novšiemu stroju, darovaného Katarom, podľa denníka chýbajú niektoré pokročilé bezpečnostné systémy staršieho prezidentského lietadla, vrátane ochrany proti raketovým útokom.

Trump aj Biely dom bezpečnostné problémy odmietli. Prezident poprel, že by zmena lietadiel súvisela s hrozbami zo strany Iránu a hovorca Bieleho domu Steven Cheung označil nový Air Force One za špičkovo vybavený stroj s vysokou úrovňou zabezpečenia.

Právnik denníka David McCraw uviedol, že to, že federálni agenti prišli k novinárom domov, by malo znepokojiť každého Američana, ktorý verí v ústavu a v slobodu tlače, ktorú ústava chráni. Podľa neho sa vláda snaží zastrašiť novinárov a zabrániť verejnosti dozvedieť sa, ako funguje štátna správa.

Ministerstvo spravodlivosti už tento rok vydalo podobné predvolania tiež novinárom denníkov The Washington Post a The Wall Street Journal, neskôr ich však stiahlo. Vyšetrovanie únikov utajovaných skutočností sú v Spojených štátoch bežné, predvolávanie novinárov k výpovedi je však podľa obhajcov slobody médií neobvyklé a odrádza zdroje i reportérov od investigatívnej práce. (ČTK, AP, NYT)

Od štvrtka spálil približne 6 600 hektárov územia, pričom úrady naďalej pátrajú po 23 nezvestných osobách.

Podmienky na hasenie plameňov sa však zlepšili, uviedli dnes regionálne úrady.

„Situácia sa počas noci zlepšila a poveternostné podmienky nám umožňujú začať deň s lepšími vyhliadkami ako včera. Dnes je prvý deň, keď budeme môcť proti požiaru zasiahnuť priamo. Doteraz nám poveternostné podmienky a správanie sa ohňa umožňovali pracovať iba defenzívne,“ uviedol Antonio Sanz, minister pre mimoriadne situácie autonómneho regiónu Andalúzia.

Požiar vypukol vo štvrtok (9. 7.) popoludní v obci Los Gallardos neďaleko mesta Almería a rýchlo sa rozšíril do okolitej turistickej oblasti. Väčšinu obetí tvoria podľa predbežných informácií pravdepodobne cudzinci. Z ohrozených oblastí muselo byť evakuovaných približne 1405 ľudí. (TASR, AFP, RTVE)

Tofan už skôr získal podporu vládnucej Strany akcie a solidarity (PAS), ktorá má v parlamente väčšinu.

Sanduová rieši vládnu krízu po náhlej demisii na začiatku júla Alexandrua Munteanua, ktorý bol na čele vlády od novembra.

Štyridsaťštyriročný Tofan patrí k podporovateľom súčasnej prezidentky. Doteraz však pôsobil hlavne v biznise. Je vysokým manažérom investičnej spoločnosti Horizon Capital. Podľa moldavských médií mnoho rokov žil v zahraničí, v západnej Európe a na Ukrajine. Študoval univerzitu v Holandsku a diplom získal na Harvard Business School.

Sanduová musí riešiť vládnu krízu po náhlej rezignácii Munteanua na začiatku júla. Munteanu bol rovnako podnikateľom a podobne ako prezidentka pracoval v minulosti vo Svetovej banke. Tlač špekulovala, že za odchodom z vládnej funkcie bol hroziaci korupčný škandál. Proruská opozícia po demisii premiéra žiadala vyhlásenie predčasných volieb. (ČTK, Reuters)

Páchateľa zadržala špeciálna jednotka za použitia paralyzéru. Žena utrpela šok a je v starostlivosti záchranárov.

Incident sa začal krátko po 22.00 h v supermarkete Rewe v berlínskej štvrti Marienfelde. Muž tam ženu zajal a vyhrážal sa jej. Polícia s ním celý čas vyjednávala. Krátko po 9.20 h ráno špeciálna jednotka SEK zakročila, útočníka zneškodnila pomocou paralyzéru a rukojemníčku oslobodil.

Podľa policajného hovorcu Floriana Natha únoscu počas zásahu vzniesol niekoľko rôznych požiadaviek, ich obsah ani motív jeho konania však úrady nezverejnili. Polícia zatiaľ neposkytla ani bližšie informácie o totožnosti zadržaného.

Polícia okolie supermarketu na celý čas uzavrela a obyvateľom v okolí nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Na mieste zasahovali tiež záchranné zložky a hasiči.

Jedna zo zamestnankýň supermarketu médiám povedala, že rukojemníčkou bola pracovníčka obchodu. „Bola jednoducho v zlý čas na zlom mieste,“ povedala novinárom. Polícia túto informáciu zatiaľ nepotvrdila ani nevyvrátila s odvolaním sa na pokračujúce vyšetrovanie. (ČTK, DPA)

Gangy sa zameriavajú na únosy ľudí a krádeže dobytka.

Podľa predstaviteľa tamojšej vlády vojenské jednotky zasiahli proti gangom v okrese Gummi, pričom piatková (10. 7.) operácia viedla k „eliminácii viac ako 300 teroristov“.

Komunity na severe a v strednej časti Nigérie dlhodobo terorizujú džihádistické skupiny aj ozbrojené gangy, miestne označované ako „banditi“. Tieto skupiny podnikajú smrtiace útoky, unášajú ľudí za výkupné a od farmárov vyberajú poplatky za prístup na ich vlastné polia.

Bezpečnostní analytici upozorňujú na rastúcu spoluprácu medzi kriminálnymi gangmi, ktorých hlavným motívom je finančný zisk, a džihádistami vedúcimi už 17 rokov povstanie na severovýchode krajiny.

Minulý mesiac pri dvoch útokoch ozbrojených gangov zahynulo najmenej 34 farmárov. Vláda štátu Zamfara označila najnovšiu operáciu za významný prielom v boji proti násilnej kriminalite.

Nigéria, najľudnatejšia krajina Afriky, čelí viacerým bezpečnostným krízam. Na severovýchode krajiny od roku 2009 pôsobia islamistickí povstalci, najprv zo skupiny Boko Haram, neskôr aj z jej odštiepenej frakcie Islamský štát v Západnej Afrike (ISWAP).

Nigérijské úrady v posledných mesiacoch hlásia úspechy v boji proti džihádistom aj po spoločných operáciách so Spojenými štátmi. Washington medzičasom nasadil do Nigérie stovky vojakov na podporu a výcvik miestnych ozbrojených síl. (TASR, AFP)

Oznámil to šéf francúzskej civilnej obrany Julien Marion.

Podľa neho špeciálna úprava bola odskúšaná v minulom roku. Francúzsko zažíva mimoriadne silný začiatok sezóny letných požiarov.

Od začiatku roka lesné požiare vo Francúzsku zničili vyše 25-tisíc hektárov pôdy, oznámil Marion. To je viac ako dvojnásobok v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.

Francúzski hasiči majú k dispozícii na boj s požiarmi na 60 leteckých prostriedkoch vrátane známych hasiacich lietadiel Canadair. Francúzsko okrem toho využíva mechanizmy pomoci Únie. „Ak to bude potrebné, tak sa domnievame, že by sme mohli prvýkrát v lete tohto roku nasadiť o desať až 15 dní nové lietadlo (Airbus) A400M,“ uviedol Marion.

Špeciálnu úpravu vojenského prepravného lietadla francúzske úrady úspešne vyskúšali už vlani. Po inštalácii špeciálnej úpravy môže lietadlo prevážať až 20 ton vody. „To je množstvo zodpovedajúce zhruba trom Canadairom,“ uviedol Marion.

Podľa informácií výrobcu možno nádrž na vodu či hasiace prostriedky naplniť za menej ako desať minút. Minuloročné testy potvrdili presnosť zhodov vody. Lietadlo pritom letí vo výške necelých 30 metrov a rýchlosťou okolo 230 kilometrov za hodinu.

Francúzsko v týchto dňoch zažíva ďalšiu vlnu horúčav. Podľa meteorologickej služby Météo France na celom európskom území panuje pre dnešok nejaký stupeň výstrahy pred vedrom, v Paríži a v časti západného Francúzska potom ten najvyšší. (ČTK)

Tie vybuchli následkom požiaru.

Potvrdil to hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Štefan Koči s tým, že sa pri udalosti nikto nezranil. Polícia už začala v prípade trestné stíhanie.

Hasiči boli krátko po polnoci privolaní na Ivanskú cestu, kde bol ohlásený požiar časti budovy, kontajnerového stojiska a priľahlého porastu. „Ešte pred príjazdom hasičských jednotiek došlo k výbuchu propán-butánových fliaš, ktoré sa nachádzali v kontajnerovom stojisku. V dôsledku výbuchu bolo poškodených šesť vedľa zaparkovaných osobných automobilov,“ uviedol Koči.

Hasiči pri prieskume našli celkom štyri propán-butánové fľaše, z toho dve už explodované. Vykonali aj prieskum interiéru a strechy budovy a miesto monitorovali termokamerou. K udalosti prišiel aj zisťovateľ príčin vzniku požiarov.

Bratislavský krajský policajný hovorca Lukáš Pecek uviedol, že polícia prijala oznámenie o incidente krátko po polnoci. „V súvislosti s udalosťou bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu všeobecného ohrozenia. Okolnosťami prípadu sa naďalej intenzívne zaoberajú policajti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II,“ priblížil. (TASR)

Nehoda sa stala v severnej časti súostrovia Andros.

Lietadlo typu Cessna 402 miestnej leteckej spoločnosti Flamingo Air smerovalo z medzinárodného letiska v hlavnom meste Nassau na letisko San Andros.

Podľa bahamského Úradu pre vyšetrovanie leteckých nehôd lietadlo krátko pred pristátím zaznamenalo technické problémy a následne sa zrútilo do krovinatého porastu.

Letecká spoločnosť uviedla, že pri vyšetrovaní okolností nehody spolupracuje s príslušnými úradmi. Ministerstvo letectva zároveň informovalo, že iné lietadlo tej istej spoločnosti v ten istý deň nahlásilo požiar na palube. Úrady dočasne pozastavili prevádzku spoločnosti Flamingo Air.

K tragédii došlo v deň, keď karibský ostrovný štát oslavoval 53. výročie svojej nezávislosti. Premiér Philip Davis označil pôvodne slávnostný deň za „deň smútku“. Totožnosť ani štátnu príslušnosť obetí úrady zatiaľ nezverejnili. (TASR, DPA)
        

Podľa predpovedí zajtra zasiahne východočínske mesto Wen-čou s desiatimi miliónmi obyvateľov.

Už predtým Bavi priniesol výdatné dažde a silný vietor na japonské súostrovie Sakišima a minul sever Taiwanu, kde úrady tiež preventívne evakuovali tisíce ľudí.

Podľa čínskych štátnych médií úrady v provincii Če-ťiang, kde Wen-čou leží, evakuovali viac ako pol milióna obyvateľov. Ďalších viac ako 100-tisíc ľudí opustilo domovy v susednej provincii Fu-ťien. Tajfún síce pri postupe nad chladnejšími vodami slabne a spomaľuje, meteorológovia však varujú, že stále predstavuje značné nebezpečenstvo pre výdatné dažďové zrážky.

Na Taiwane bolo evakuovaných vyše 14-tisíc ľudí, predovšetkým z horských oblastí na severe a východe ostrova. Očakávalo sa totiž, že v niektorých regiónoch spadne až meter zrážok. Väčšina miest a okresov vyhlásila takzvané tajfúnové voľno a uzavrela školy i úrady.

Tajfún Taiwan priamo nezasiahol a ani Japonsko zatiaľ nehlási žiadne obete. Na Filipínach si ale výdatné dažde spojené s tajfúnom a zosilneným juhozápadným monzúnom vyžiadali najmenej 17 mŕtvych. (ČTK, Reuters)

Podľa nich Mexičan do agentov ICE nevrážal dodávkou, ako tvrdia ICE.

Uviedli to americké médiá s odvolaním sa na právnika, ktorí s mužmi hovoril v detenčnom zariadení. Trojica mužov bola so zastreleným Lorenzom Salgadom Araujom v rovnakej dodávke.

Advokát Hugo Balderas-Ibarra uviedol, že traja muži vypovedali, že Salgado svojou dodávkou agentov ICE neohrozoval, ako tvrdí úrad. „Potvrdili, že agent ICE sa v žiadnom momente nenachádzal priamo pred vozidlom,“ uviedol advokát.

Podľa svedkov príslušník úradu strieľal z boku. Advokát tiež kritizoval úrady, pretože podľa neho na svedkov tlačia, aby súhlasili s dobrovoľnou deportáciou. To by vyšetrovanie smrteľnej streľby veľmi sťažilo.

Agenti ICE zastrelil Salgada v utorok (v 7. 7.) Houstone pri pokuse o zadržanie. Muž po strelnom zranení brucha zomrel. ICE tvrdí, že príslušníci konali v sebaobrane, pretože ich Salgado ohrozoval svojím vozidlom. Agenti však nemali na sebe kamery, ktoré neboli umiestnené ani na ich vozidlách.

Päťdesiatdvaročný Salgado, ktorý pracoval v stavebníctve, žil v Spojených štátoch zhruba 35 rokov. Mal čistý trestný register. Podľa rodiny Salgado požiadal o povolenie na pobyt a celý proces sa blížil k vydarenému koncu. Rodina tiež poukázala, že vozidlá agentov ICE boli neoznačené, čo mohlo v Salgadovi vzbudiť obavy z napadnutia či pokusu o krádež.

Sebaobranou argumentoval ICE aj v ďalších dvoch prípadoch, keď jeho agenti zastrelili Američanov Alexa Prettiho a Renée Nicole Goodovú. V týchto prípadoch svedkovia a záznamy z kamier spochybnili oficiálnu verziu úradov. Salgadovo zastrelenie začali prešetrovať aj miestne úrady. (ČTK)

Ukrajinskou metropolou sa v noci ozvalo niekoľko výbuchov.

Miestne úrady hlásia zásahy nebytových budov a energetického objektu. Úrady tiež informovali po útokoch o desiatich zranených.

„Nepriateľ útočí na hlavné mesto raketami. Zostaňte prosím na bezpečných miestach!“ napísal šéf vojenskej správy v hlavnom meste Tymur Tkačenko.

Podľa starostu metropoly Vitalija Klička bola zasiahnutá nebytová budova a trojposchodový kancelársky dom. Horí tiež transformátorová stanica, uviedol na Telegrame.

Medzi desiatimi zranenými po ruských útokoch je aj 11-ročný chlapec, uviedol server Ukrajinska pravda. Podľa vyhlásenia úradov štyria ľudia boli hospitalizovaní, ďalší potom boli ošetrení na mieste.

Podľa reportérov agentúry AFP otriasli Kyjevom dnes v skorých ranných hodinách dve rady explózií, pričom sirény sa rozozneli až po prvom z piatich výbuchov prvej série.

Od júna je Kyjev terčom rozsiahlych útokov Ruska, ktoré pri nich používa čoraz väčšie množstvo striel, najmä balistických. Tie sú ťažko zachytiteľné pre ukrajinskú protivzdušnú obranu, ktorá navyše trpí nedostatkom protirakiet.

Ukrajina sa už viac ako štyri roky bráni ruskej vojenskej invázii, súčasťou bojov sú vzdušné útoky oboch strán. (ČTK, AFP)

Pchjongjang tvrdí, že Aliancia sa čoraz viac orientuje na konfrontáciu a vojnu.

Severokórejské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení zverejnenom štátnou agentúrou KCNA obvinilo lídrov NATO, že legitímne uplatňovanie suverénnych práv KĽDR vykresľujú ako hrozbu. Podľa Pchjongjangu NATO prispieva k možnej konfrontácii zvyšovaním výdavkov na obranu a prehlbovaním vojenskej spolupráce s partnermi v ázijsko-tichomorskom regióne.

Na samite NATO v tureckej Ankare predstavitelia oznámili uzavretie dohôd o vojenských nákupoch a obrannom priemysle v hodnote viac ako 50 miliárd dolárov (43,74 miliardy eur). Európski spojenci zároveň vzdorujú pokračujúcemu tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby prevzali väčší podiel na financovaní obrany Aliancie.

KĽDR kritizovala aj vyjadrenia juhokórejského prezidenta I Če-mjonga, ktorý na okraj samitu uviedol, že Soul chce rozšíriť spoluprácu s členskými štátmi NATO vo výskume a vývoji moderných technológií, ako aj pri výrobe zbraňových systémov.

Pchjongjang zároveň tvrdí, že medzinárodné úsilie o denuklearizáciu by sa malo zamerať predovšetkým na podľa neho jadrové ambície Južnej Kórey a Japonska pod ochranou Spojených štátov, ako aj na členské štáty NATO zapojené do systému zdieľania jadrových zbraní.

Štátna agentúra KCNA v piatok (10. 7.) informovala, že krajina prijala opatrenia na „kvantitatívne aj kvalitatívne“ posilnenie svojich jadrových síl v súlade s výzvou vodcu Kim Čong-una na modernizáciu armády. (TASR, Reuters)

Za posledné štyri dni ide už o druhý takýto incident.

Kubánske ministerstvo energetiky uviedlo, že aktivovalo núdzové protokoly na obnovenie dodávok elektriny. Podľa jeho vyjadrenia krajina čelí vážnej energetickej kríze spôsobenej zastaranou infraštruktúrou a dlhodobým ropným embargom zo strany Spojených štátov.

Oficiálny denník Komunistickej strany Kuby Granma na sociálnej sieti X napísal, že ku kolapsu elektrickej siete došlo uprostred vážnej energetickej krízy, ktorá krajinu už dlhší čas výrazne zasahuje. Prioritou pri obnove dodávok je podľa denníka zabezpečiť elektrinu pre nemocnice a ďalšie kľúčové zariadenia.

Štátna energetická spoločnosť UNE bezprostredne po výpadku neoznámila jeho príčinu.

Kubánska vláda pripisuje opakované výpadky elektriny americkým sankciám. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa v januári pohrozila krajinám vyvážajúcim ropu na Kubu zavedením ciel, čo podľa Havany viedlo k takmer úplnému zastaveniu zahraničných dodávok. Ostrov si pritom dokáže zabezpečiť iba časť svojej spotreby ropy z vlastných zdrojov. (TASR, DPA)

Ide o reakciu na verejné výzvy na jeho zabitie, ktoré zazneli na pohrebe iránskeho duchovného vodcu Alího Chamaneího.

„Tisíc rakiet je pripravených a namierených na Iránsku islamskú republiku. Ak iránska vláda uskutoční svoju hrozbu, o ktorej sa hovorí na mnohých miestach sveta, že zavraždí alebo sa pokúsi zavraždiť úradujúceho prezidenta Spojených štátov amerických – v tomto prípade MŇA – okamžite ich budú nasledovať ďalšie tisíce,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Dodal, že príslušné rozkazy už boli vydané a americká armáda je pripravená počas jedného roka, s možnosťou predĺženia tohto obdobia, „úplne zničiť a spustošiť všetky časti Iránu“.

Trumpov príspevok prišiel krátko po tom, čo Spojené štáty vyzvali Irán, aby do soboty (11. 7.) verejne potvrdil, že Hormuzský prieliv zostane otvorený pre lodnú dopravu a zaviazal sa zastaviť útoky na obchodné plavidlá. (TASR, ČTK, AFP, AP)

Zemetrasenia zrovnali so zemou celé štvrte v pobrežnom štáte La Guaira. Tisíce ďalších ľudí sú naďalej nezvestní.

Podľa venezuelskej vlády pri dvoch po sebe nasledujúcich otrasoch z 24. júna zahynulo najmenej 4 118 ľudí a ďalších 16 740 utrpelo zranenia. Na platforme Telegram o tom informoval predseda venezuelského parlamentu Jorge Rodríguez.
        
Príbuzní nezvestných naliehajú na úrady, aby pokračovali v pátracích a záchranných akciách, kým nebudú ich rodinní príslušníci nájdení živí alebo mŕtvi, aby mohli byť pochovaní. Dva týždne po zemetrasení sú šance na nájdenie živých ľudí extrémne nízke. (TASR, AFP)

Úlohou nového útvaru bude koordinovať útoky hlboko v ruskom vnútrozemí zamerané najmä na energetickú infraštruktúru a logistiku.

Zelenskyj o tom informoval vo svojom večernom prejave zverejnenom aj na sociálnej sieti Facebook. Podľa Kyjeva operácie tohto druhu už Moskvu prinútili obmedziť vývoz motorovej nafty i lodnú dopravu v Azovskom mori.

Kyjev tieto svoje útoky označuje za tzv. diaľkové alebo kinetické sankcie zamerané proti energetickému sektoru, ktorý je jedným z hlavných zdrojov príjmov ruskej vojnovej mašinérie.        

Zelenskyj spresnil, že nové veliteľstvo musí sústrediť 100 percent svojich dostupných zdrojov „na ďalšie výrazné zníženie ruského vojenského potenciálu.“ Dodal, že ukrajinské útoky v ruskom vnútrozemí prinášajú nové výsledky prakticky každý deň, takže napr. kríza v zásobovaní pohonnými látkami v Rusku sa prehlbuje.

Podľa Zelenského sú ukrajinské útoky na ruské rafinérie úplne opodstatnené vzhľadom na neochotu ruského prezidenta Vladimira Putina ukončiť vojnu proti Ukrajine.

Ukrajinský prezident zopakoval, že Kyjev Moskve predložil návrhy, ktoré by mohli viesť k priblíženiu mieru a ktoré majú podporu nielen medzi zahraničnými partnermi Ukrajiny, ale dokonca údajne aj v kruhu Putinových najbližších spolupracovníkov. Podľa Zelenského títo ľudia chápu, čo sa deje, a rozumejú tomu, že mier nemá alternatívu. Oficiálne však Rusko návrhy Ukrajiny odmietlo.

V posledných týždňoch sa palivová kríza v Rusku zhoršila, lebo ukrajinské ozbrojené sily zaútočili prakticky na všetky najväčšie rafinérie v Rusku. Americký prezident Donald Trump tento týždeň počas stretnutia so Zelenským na samite NATO v Ankare vyhlásil, že tieto útoky sú „eskaláciou, ale táto eskalácia by mohla viesť k ukončeniu vojny.“

Ukrajinský generálny štáb v piatok oznámil novú vlnu útokov, a to na ropnú rafinériu Iľskij v Krasnodarskom kraji a ropný spracovateľský komplex Usť-Luga v Leningradskej oblasti. Terčom bol i ropný terminál a sklad pohonných hmôt v Rostovskej oblasti.

Rusko v stredu zakázalo vývoz motorovej nafty, aby zabezpečilo dostatočné domáce zásoby počas palivovej krízy na okupovanom Krymskom polostrove a v ďalších regiónoch. Viaceré ruské rafinérie museli po ukrajinských útokoch dočasne obmedziť prevádzku. Podľa výpočtov Reuters a zdrojov z odvetvia produkcia automobilového benzínu v Rusku klesla približne na 65 percent výrobnej kapacity.

Veliteľ ukrajinských síl bezpilotných systémov Robert Brovdi v piatok uviedol, že Ukrajina zasiahla v Azovskom mori desať plavidiel ruskej tzv. tieňovej flotily. Brovdi tvrdí, že za posledných päť dní bolo poškodených takmer 50 plavidiel prevážajúcich pohonné látky a že ruská tieňová flotila sa zmenšuje.

Podľa dvoch zdrojov Rusko okrem toho dočasne zastavilo lodnú dopravu cez kanál spájajúci rieku Don s Azovským morom, čo by mohlo ovplyvniť ruský export pšenice z tejto oblasti.

Napriek úspešným ukrajinským útokom je zatiaľ predčasné hovoriť o zásadnom obrate vo vojne. Ukrajina naďalej čelí nedostatku prostriedkov protivzdušnej obrany a je zraniteľná i voči ruským útokom balistickými raketami, ktoré Zelenskyj označuje za poslednú významnú výhodu Moskvy. (TASR, Reuters)

Päťnásobní svetoví šampióni prekvapujúco prehrali v osemfinále s Nórskom 1:2.

„Viem, ako veľmi som sa pripravoval, ako veľmi som sa sústredil a ako veľmi som to chcel pre vás, pre moju rodinu. Pocit sklamania je obrovský,“ uviedol útočník Realu Madrid na sociálnej sieti Instagram.

„Mali sme dostatočne silný tím na to, aby sme dokázali viac, ale nepodarilo sa nám to. Ospravedlňujem sa a budem bojovať za náš sen vrátiť sa na svetový vrchol.“

Dvadsaťpäťročný Vinicius zaznamenal na turnaji štyri góly a jednu asistenciu. K príspevku pripojil čiernobielu fotografiu, na ktorej leží po prehre s Nórskom na trávniku. Brazília získala svoj posledný titul majstra sveta v roku 2002, pripomenula agentúra AFP. (TASR)

Uviedli to libanonské štátne médiá.

Izraelská armáda informovala o dvoch zabitých. Útok podnikla, hoci od júna platí prímerie s proiránskym hnutím Hizballáh. Obe strany sa opakovane obviňujú z porušovania prímeria, ktoré vzišlo z americko-iránskych rozhovorov.

„Dron zabil mladého muža z mesta Nabatíja, keď dnes popoludní išiel na motocykli,“ napísala libanonská tlačová agentúra NNA, ktorá informovala o ďalších úderoch v oblasti. (AFP, ČTK)

Vo štvrťfinále zdolali Belgicko tesne 2:1 a v boji o finále sa stretnú s Francúzskom.