Zároveň sa zúčastnili na pohrebe ostatkov desiatich novoidentifikovaných obetí.
Zišli sa v sobotu (11. 7.) na pamätnom cintoríne v obci Potočari na východe krajiny. Počas genocídy v roku 1995 zavraždili približne 8000 moslimských mužov a chlapcov.
Desať obetí, ktoré počas spomienkovej slávnosti pochovali pod bielymi náhrobnými kameňmi, exhumovali z masových hrobov na východe krajiny v rokoch 1997 až 2022. Medzi nimi boli aj ostatky 20-ročného a 56-ročného muža. Na pamätnom cintoríne v Potočari je pochovaných viac než 6700 obetí. Ostatky viac ako 900 obetí sa však doteraz nepodarilo nájsť.
Vojna v Bosne, ktorá sa odohrala v rokoch 1992 – 1995 medzi chorvátskou, moslimskou a srbskou komunitou, si vyžiadala približne 100-tisíc ľudských životov. Genocída v Srebrenici predstavuje najhorší masaker v Európe od konca druhej svetovej vojny.
Počas niekoľkých júlových dní v roku 1995 bolo v oblasti, ktorá bola v tom čase vyhlásená za bezpečnú zónu OSN, zavraždených viac ako osemtisíc bosniackych mužov a chlapcov. Obete tejto tragédie sa do poslednej chvíle spoliehali na ochranu medzinárodného spoločenstva.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu kvalifikovali tieto udalosti ako genocídu. Väčšinu obetí genocídy prenasledovali a popravili, keď sa pokúšali utiecť zo Srebrenice cez lesy. Ich telá bosnianski Srbi nahádzali do narýchlo vykopaných masových hrobov a neskôr exhumovali bagrami a pochovali na iných pohrebiskách, aby skryli dôkazy o spáchanom zločine.
ICTY v rokoch 2016 a 2017 uznal za vinných z genocídy a vojnových zločinov v súvislosti s masakrom v Srebrenici Radovana Karadžiča (80), vtedajšieho vodcu bosnianskych Srbov, a Ratka Mladiča (83), vtedajšieho veliteľa bosnianskosrbských ozbrojených síl.
Valné zhromaždenie OSN v máji 2024 schválilo návrh na ustanovenie medzinárodného dňa na pamiatku obetí genocídy v Srebrenici z roku 1995. Proti hlasovali napríklad Srbsko, Čína, Rusko a Maďarsko.
Zástupca primátora Srebrenice Hamdija Fejzič v sobotu uviedol, že Srebrenica musí zostať trvalým varovaním, aby sa podobné zločiny už nikdy nezopakovali. V mene združenia Matky zo Srebrenice jeho podpredsedníčka Kada Hotičová povedala, že mierové sily OSN prisľúbili civilistom ochranu ešte pred pádom enklávy, no nakoniec ich podľa jej slov podali na tanieri vrahom Ratka Mladiča.
„Tu sa píše história. Napísali sme ju bielymi náhrobnými kameňmi,“ povedala Hotičová a zdôraznila, že v Bosne a Hercegovine už nikdy nemôže dôjsť k vojne, pretože by podľa nej „ani Európa by nezostala v mieri“.
Vo svojom prejave vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu Louis Crishock povedal, že stratu, ktorú utrpeli rodiny obetí, už nikdy nebude možné napraviť, ale spomienka na zavraždených sa musí zachovať. „Sme to dlžní tým, ktorí tu boli pred nami, aj tým, ktorí prídu po nás. Zachovať pravdu a podporovať mier a zmierenie. Nech obete odpočívajú v pokoji. Nezabudneme na ne,“ povedal Crishock.
Úrad vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu bol zriadený po skončení občianskej vojny v roku 1995. Jeho úlohou je dohliadať na implementáciu takzvanej Daytonskej mierovej dohody, ktorá medzietnický konflikt v regióne ukončila. (TASR, Hina)