Priemyselným podnikom umožní investovať do zvyšovania energetickej efektívnosti a najmodernejších technológií.

Ako informovala primátorka mesta Katarína Heneková, samospráva tak reaguje na avizovaný nový grafikon vlakovej dopravy.

Presťahuje ju mimo Európy do Ázie.

Hlavným dôvodom rozhodnutia, ktoré sa dotkne 33 pracovných miest vo výrobe, je dlhodobý rast cien materiálov. Informoval o tom server novinky.cz.

Ceny ocele, plastov, hliníka aj energií sa pri európskych výrobcoch traktorov v poslednom období neustále zvyšujú. Naopak, predajná cena hotových traktorov pre pokles trhu a silnú konkurenciu zostáva na podobnej úrovni ako v minulosti. Preto sa výroba traktorov do 130 koní v Európe prestala vyplácať.

Po presune výroby do Ázie zostane v Brne centrála, obchod a distribúcia dielov. Firma, ktorá tento rok dokončí zákazky, o rozhodnutí informovala odbory aj úrad práce. Výpovedné lehoty vypršia do konca roka.

„Výroba malých a stredných traktorov v Európe za súčasných podmienok nedáva zmysel. Boli sme posledným výrobcom traktorov, ktorý sa ju tu snažil udržať, ale pre drahé energie, pracovnú silu a najmä náklady na materiál nie sme takí konkurencieschopní, ako by sme si predstavovali a musíme to začať robiť inak,“ povedal výkonný riaditeľ Zetor Tractors Róbert Harman.

Dodal, že to neznamená rezignáciu na túto kategóriu traktorov, avšak firma, rovnako ako všetci konkurenti, ju už nebude vyrábať v Európe. Podľa hovorcu Zetoru Adama Žerta je rozdiel v nákladoch výrazný, pretože materiál v Indii a Číne vychádza až o 35 percent lacnejšie, čo v konečnej cene traktora znamená úsporu najmenej 30 percent.

Zetor upozornil, že kľúčoví dodávatelia a západoeurópski výrobcovia predných náprav, prevodoviek, motorov aj hydrauliky pre malé a stredné traktory sa do Ázie presťahovali už dávno. Preto nemá z pohľadu firmy zmysel dovážať do Európy jednotlivé komponenty na kompletizáciu.

V Brne zostane centrála firmy, vývojové centrum, obchod aj servis vrátane distribúcie náhradných dielov pre celú Európu. Zetor momentálne vyvíja v danej kategórii dva modely, ktoré sa budú vyrábať v Indii.

Historicky Zetor vyrábal nielen v Brne, ale aj na Slovensku, v Indii, Iraku, Barme, Ghane, Japonsku, Grécku, Mexiku a Brazílii. Dnes sa firma sústreďuje na obchod, servis a medzinárodné projekty, najmä v Indii, kde jej tržby dlhodobo rastú. Dcérske a sesterské spoločnosti má v Indii, na Slovensku, v Poľsku a USA. (TASR)

Obvinili ruskú Federálnu bezpečnostnú službu (FSB) z nedávnych škodlivých aktivít. Cieľom útokov bolo podľa EÚ aj Slovensko.

Brusel oznámil sankcie na deväť osôb a štyri subjekty, zatiaľ čo Londýn sankcionoval 24 osôb a subjektov.

„Dnes odhaľujeme, že 16. centrum ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) riadi rôzne skupiny predstavujúce kybernetickú hrozbu vrátane skupiny TURLA,“ uviedla EÚ. FSB podľa jej vyhlásenia už roky vykonáva široké spektrum škodlivých kybernetických aktivít, ktoré sú čoraz závažnejšie a zasahujú EÚ, jej členské štáty a medzinárodných partnerov, najmä Ukrajinu.

„Tieto aktivity zahŕňajú prenikanie do vládnych sietí a sabotáž kritickej infraštruktúry. Medzi inými boli terčmi útokov Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Cyprus, Holandsko, Rakúsko, Slovensko, Rumunsko a Fínsko,“ objasnila Únia.

Kyberzločinci a spoločnosti spojené s Ruskom vrátane subjektov operujúcich podľa jeho pokynov, pod jeho vedením alebo kontrolou, taktiež vykonávali, umožňovali a pomáhali „širokému spektru škodlivých činností“.

Británia uvalila sankcie na 24 osôb a subjektov „stojacich za ničivými kybernetickými operáciami vrátane kyberzločincov zapojených do proxy sietí prepojených s ruskými spravodajskými službami“.

Sankcie sa vzťahujú aj na vysokopostavených predstaviteľov ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU Viačeslava Stafejeva, Ivana Senina a Ivana Kasianenka.

„Kybernetická divízia jednotky 29155 GRU spolupracovala so zločincami vrátane spoločnosti IMPULS, s cieľom získavať hackerov a kybernetických špecialistov z univerzít a akadémií v Rusku,“ tvrdí vláda Británie.

Okrem toho Británia spoločne s členskými štátmi EÚ „dnes pripisuje útok na poľskú energetickú sieť 16. centru ruskej FSB“. Tento „bezohľadný útok“ podľa vyhlásenia britskej vlády síce zlyhal, no mohol spôsobiť, že 500-tisíc obyvateľov by prišlo v zime o dodávky energie. „Je to ďalší príklad nezodpovedných pokusov ruského štátu vyvolávať chaos v celej Európe,“ uviedla.

Rusko má podľa britskej vlády problémy udržať svoje „slabnúce vojnové úsilie“ na Ukrajine a spravodajské služby poverili kyberzločincov, aby zozbierali spravodajské informácie na podporu ruských vojenských a zahraničnopolitických cieľov, čím ohrozujú bezpečnosť v Európe.

Británia uvalila sankcie aj na jednotlivcov stojacich za programom Lumma Stealer, ktorý podľa nej umožňuje kyberzločincom zbierať citlivé informácie z napadnutých zariadení. Rusko podľa nej využilo ukradnuté prihlasovanie údaje z tohto programu na vykonávanie kyberšpionážných operácií proti cieľom po celom svete s cieľom podporiť záujmy Moskvy.

Britská Národná kriminálna agentúra (NCA) zaznamenala v krajine za uplynulých šesť mesiacov najmenej 2 100 obetí Lumma Stealer.

Celkovo Británia dodnes uvalila sankcie na viac než 3 400 cieľov zapojených do ruského vojnového úsilia. (TASR, AFP, Reuters)

Vyžiadal si životy troch členov posádky civilného plavidla.

Kotviaca loď, ktorá prevážala minerálne hnojivá, sa vznietila v dôsledku ruského ostreľovania. Podľa predbežných správ boli pritom traja členovia posádky zabití a päť ďalších bolo zranených.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok informovalo, že jednotky ruskej armády zaútočili na infraštruktúru v juhoukrajinskom prístave Čornomorsk pri Odese, ktorý ukrajinská armáda údajne využíva na prepravu vojenského materiálu, informoval spravodajský web Le Monde, píše TASR.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení uviedlo, že terčom útokov boli prístavné zariadenia určené na vykládku vojenských nákladov, palivové nádrže a sklad munície. Moskva zároveň tvrdí, že jej sily zasiahli aj dve trajektové lode a jednu kontajnerovú loď.

Vedúci vojenskej správy Odeskej oblasti Serhij Lysak potvrdil, že „nepriateľ zaútočil na Odesu. Zasiahnutá bola dopravná infraštruktúra mesta.“ V príspevku na platforme Telegram napísal, že
boli poškodené zariadenia dopravnej spoločnosti a niekoľko autobusov začalo horieť. Poškodené boli aj štyri domy.

Pri útoku utrpeli zranenia traja muži vo veku 58, 62 a 66 rokov, ktorých previezli do nemocnice so stredne ťažkými zraneniami. Ukrajinské úrady uviedli, že rozsah škôd stále vyhodnocujú a na mieste

Ukrajinská poľnohospodárska spoločnosť Kernel Holding v pondelok oznámila, že po útokoch na svoje zariadenia pozastavila prevádzku v Čornomorsku.

Prístav Čornomorsk patrí medzi najdôležitejšie ukrajinské prístavy pre vývoz obilia a ďalších poľnohospodárskych produktov. Spolu s prístavmi Odesa a Južnyj (Pivdennyj) zohráva významnú úlohu v námornej preprave ukrajinskej produkcie na svetové trhy.

Po začiatku ruskej invázie v roku 2022 Rusko zablokovalo ukrajinské čiernomorské prístavy, čo ohrozilo globálne dodávky obilia. Vývoz sa neskôr čiastočne obnovil vďaka dohode sprostredkovanej OSN a Tureckom, ako aj neskôr vďaka ukrajinskému námornému koridoru. Jeho trasa vedie pozdĺž ukrajinského pobrežia a cez vody v blízkosti členských štátov NATO – Rumunska a Bulharska – smerom do medzinárodných vôd. (TASR, BBC)

Práce nadväzujú na dokončenie diaľničného prepojenia D4 a D1 a zahŕňať budú opravu poškodených miest aj položenie novej asfaltovej vrstvy.

Triblavinská cesta bude preto počas najbližšieho víkendu úplne uzavretá. Informovali o tom z mediálnej komunikácie NDS.

„Diaľničiari obnovia približne 1,5 kilometra dlhý úsek cesty. Práce sa začnú pri mostnom objekte nad potokom Čierna voda a skončia pri napojení Triblavinskej cesty na cestu I/61, teda starú Seneckú cestu,“ priblížili.

Ako uviedli, úplná uzávera cesty sa začne v sobotu (18. 7.) o 6.00 h a potrvá najneskôr do nedeľných (19. 7.) večerných hodín. „Počas uzávery pracovníci opravia výtlky a položia novú asfaltovú vrstvu vozovky. Po opätovnom otvorení cesty budú práce pokračovať úpravou a dokončovaním krajníc,“ doplnili z NDS.

Žiadajú motoristov, aby rešpektovali dočasné dopravné značenie a nevstupovali do uzavretého úseku. Upozornili, že predčasný prejazd vozidiel by mohol poškodiť čerstvo položené asfaltové vrstvy.

„Dokončením prepojenia diaľnic D4 a D1 sa naša práca v tomto území nekončí. Po hlavných stavebných prácach postupne dávame do poriadku aj cesty v okolí stavby, ktoré využívala stavebná doprava. Obnova Triblavinskej cesty je jedným z týchto krokov a veríme, že nový povrch prispeje ku komfortnejšej jazde pre všetkých, ktorí ju využívajú,“ povedal člen predstavenstva a investičný riaditeľ NDS Július Mihálik. (TASR)

Hlavnou príčinou je priskoré vypadnutie na MS 2026 a následné odstupné pre trénera Juliana Nagelsmanna po jeho odvolaní.

Nemci nečakane nestačili už v šestnásťfinále na Paraguaj, keď vypadli po jedenástkovom rozstrele. „Deficit odhadujeme na 9,4 milióna eur. Presné číslo bude známe v závere roka,“ uviedol pokladník Nemeckého futbalového zväzu (DFB) Stephan Grunwald podľa DPA.

Napriek nečakaným výdavkom v podobe odstupného Nagelsmannovi, ktorý mal nemeckú reprezentáciu pôvodne viesť až do ME 2028, očakáva DFB, že z dlhodobého hľadiska dosiahne vyrovnaný rozpočet. „Našou povinnosťou je teraz nepanikáriť iba pre to, že nastal zlý scenár. Budúci rok uvidíme, čo prinesie zmena na trénerskom poste. Dovtedy máme isté možnosti, ako finančne upraviť a obmedziť niektoré naše projekty,“ objasnil Grunwald. (TASR)

Talentovaní študenti môžu získať štipendium až do výšky 12-tisíc eur.

Informuje o tom Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.

„Chceme, aby talentovaní mladí ľudia mali dôvod zostať študovať na Slovensku. Preto podporujeme odbory, ktoré krajina potrebuje a v ktorých budú mať absolventi dobré uplatnenie,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).

Cieľom projektu je oceniť nadanie, úsilie a študijné výsledky mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu na Slovensku.

V akademickom roku 2026/2027 bude k dispozícii celkovo 1 206 talentových štipendií pre domácich študentov prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia. O podporu sa môžu uchádzať talentovaní študenti, vrátane študentov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia.

Ministerstvo školstva zároveň aktualizovalo zoznam podporovaných študijných programov tak, aby reflektoval strategické priority Slovenska definované v Stratégii výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3). Podpora smeruje do odborov, v ktorých Slovensko potrebuje viac odborníkov a ktoré sú dôležité pre fungovanie zdravotníctva, školstva, priemyslu, výskumu či obrany.

Výber štipendistov sa bude realizovať prostredníctvom bodového hodnotenia študijných a mimoškolských výsledkov dosiahnutých počas stredoškolského štúdia alebo počas štúdia na prvom stupni vysokej školy. Výška štipendia predstavuje štyritisíc eur za akademický rok. Študent tak môže počas troch rokov získať podporu až do výšky 12-tisíc eur.

Ministerstvo zároveň prijalo viaceré opatrenia na zjednodušenie administrácie programu a zrýchlenie vyplácania štipendií. „Naším cieľom je, aby študenti dostávali štipendiá predvídateľnejšie a bez zbytočných administratívnych prieťahov. Preto sme upravili procesy aj informačný systém programu,“ uzavrel minister školstva. (TASR)

O štipendiách hovoril v Správach :24 štátny tajomník pre vysoké školstvo a akademický výskum Róbert Zsembera:

A to ak Washington nebude plniť svoje záväzky smerujúce k ukončeniu vojny.

Na tlačovej konferencii v Teheráne to vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí.

„Zakaždým, keď druhá strana nesplnila svoje záväzky, ani my sme nedodržali tie svoje… Budeme takto postupovať aj naďalej,“ uviedol Bakájí po najnovšej vlne vzájomných útokov medzi USA a Iránom.

Podľa hovorcu sú útoky iránskej armády zamerané výlučne na základne, zariadenia a pozície, ktoré Spojené štáty využívajú na útok na Irán vrátane ich logistickej a podpornej infraštruktúry.

Pripomenul, že Irán opakovane žiadal krajiny v regióne, aby zabránili Spojeným štátom a Izraelu využívať ich územie a vojenské zariadenia na plánovanie, prípravu a vedenie agresívnych akcií proti Iránu. „Nebudeme váhať s obranou. Akýkoľvek región alebo časť krajiny, ktorá bude použitá na útok na Irán, sa nevyhnutne stretne s odpoveďou zo strany Iránu,“ dodal Bakájí na tlačovej konferencii.

Bakájí doplnil, že v snahe zabrániť ďalšej eskalácii vojny so Spojenými štátmi Irán pokračuje v rokovaniach s mediátormi z Kataru, Pakistanu a Ománu.

Zároveň uviedol, že Teherán sa snaží s Ománom vytvoriť mechanizmus spoločnej koordinácie otázok súvisiacich s plavbou cez Hormuzský prieliv. Tlak Spojených štátov na Maskat však „toto úsilie brzdí“.

Memorandum o porozumení medzi Spojenými štátmi a Iránom bolo podpísané 17. júna po rokovaniach sprostredkovaných Ománom. Tento dokument mal vytvoriť rámec na zníženie napätia medzi oboma krajinami, predĺženie prímeria a pokračovanie rokovaní o ukončení konfliktu. Teherán však odvtedy opakovane obviňuje Washington z nedodržiavania záväzkov, zatiaľ čo USA tvrdia, že dohodnuté podmienky porušuje Irán.

Najnovšie vyjadrenia iránskeho ministerstva zahraničných vecí prišli po ďalšom zhoršení vzťahov medzi oboma stranami: americké útoky z noci na pondelok boli štvrtou vlnou útokov na Irán od 8. júla, keď americký prezident Donald Trump počas tlačovej konferencie na summite NATO v Ankare nečakane oznámil koniec prímeria s Iránom. Zbor islamských revolučných gárd (IRGC) v reakcii na to podnikol útoky na americké základne v Ománe a Bahrajne. IRGC tiež tvrdia, že zaútočili dronmi na leteckú základňu princa Hasana v Jordánsku. (TASR, AFP)

Kým doteraz v ňom pôsobilo 31 poslancov, po jesenných voľbách bude 25-členné.

Na dnešnom rokovaní o tom rozhodli mestskí poslanci schválením uznesenia o určení volebných obvodov a počtu poslancov v nich pre volebné obdobie 2026 – 2030.

Zníženie počtu poslancov je v Martine vynútenou zmenou vzhľadom na prechod mesta z kategórie nad 50 001 obyvateľov o kategóriu nižšie. Ku dňu vyhlásenia volieb žilo v meste 49 693 obyvateľov, pričom zákon o obecnom zriadení umožňuje v mestách od 10 001 do 50-tisíc obyvateľov sformovať mestské zastupiteľstvo s minimálne 15 a maximálne 25 poslancami.

Martinčania doteraz svojich poslancov volili v siedmich volebných obvodoch. Pre nasledujúce volebné obdobie pripravila radnica tri varianty so štyrmi, piatimi a siedmimi volebnými obvodmi.

Mestská rada odporučila zastupiteľstvu schváliť štyri volebné obvody, čo poslanci väčšinou hlasov akceptovali. Z 28 prítomných poslancov tento variant podporilo 16, zvyšných dvanásť poslancov bolo proti.

Najväčším volebným obvodom bude obvod Ľadoveň – Jahodníky – Tomčany – Stred s ôsmimi poslancami. Obvod Záturčie – Podháj – Stráne bude mať sedem poslancov a v obvodoch Sever – Košúty a Priekopa budú obyvatelia voliť po päť poslancov.

Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať v sobotu 24. októbra tohto roka. (TASR)

Reagovala tak na článok The New York Times, podľa ktorého Rusko premenilo Japonsko na hniezdo špiónov a kľúčový zdroj komponentov zbraní.

Mnohé západné krajiny po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vyhostili stovky ruských špiónov zo svojich území a spoločnosti s väzbami na Kremeľ zaradili na sankčný zoznam. Desiatky z týchto operatívcov sa následne objavili v Japonsku.

Americký denník na základe svojich zistení v nedeľu napísal, že nedostatočné japonské zákony v oblasti špionáže umožňujú Moskve využívať Tokio ako jedno zo svojich hlavných centier na zhromažďovanie spravodajských informácií a získavanie technológií dvojakého použitia potrebných pre vojnu proti Ukrajine.

„Uvedomujeme si, že v rýchlo meniacom sa bezpečnostnom prostredí rastie potreba zasahovať proti aktivitám zahraničných tajných služieb, ako je získavanie citlivých informácií, ktoré ohrozujú bezpečnosť Japonska,“ uviedol v pondelok hovorca vlády v Tokiu.

K článku NYT sa hovorca síce priamo vyjadriť odmietol, novinárom však povedal, že Japonsko „musí túto otázku riešiť ešte dôslednejšie“, uviedla AFP.

Ruské operácie v Japonsku podľa zistení vedie agent ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU Maxim Fiľčenko, ktorý vystupuje pod falošnou identitou ako zamestnanec ruského národného dopravcu Aeroflot.

Fiľčenko je údajne súčasťou vojenskej spravodajskej jednotky známej 20. riaditeľstvo GRU. Súčasní aj bývalí predstavitelia piatich západných tajných služieb uviedli, že dôstojníci onej jednotky sa vydávajú za diplomatov alebo podnikateľov a pracujú na tom, aby nakupovali alebo kradli vojenskú technológiu a pašovali ju do Ruska.

Keďže priamy vývoz z Japonska do Ruska je obmedzený, dodávateľské siete využíva na prepravu komponentov prostredníkov a tretie krajiny, ako sú Vietnam, Uzbekistan a Srí Lanka.

Denník NYT s odvolaním sa na odhady ukrajinskej vlády taktiež napísal, že 90 percent ruských rakiet a dronov obsahuje komponenty z Japonska.

Japonsko je podľa NYT dlhodobo známe ako raj pre špiónov. Sčasti je to pre obmedzenia, ktoré voči nemu zaviedli víťazné mocnosti po druhej svetovej vojne a ktoré udržujú jeho spravodajské služby v oslabenej pozícii. Krajina nemá ani vlastnú zahraničnú rozviedku. (TASR, AFP)

Podľa FSB tieto útoky pripravovali „ukrajinské tajné služby s podporou západných krajín.“

Vo vyhlásení FSB sa uvádza, že sa ukrajinské spravodajské služby pokúsili dopraviť do Brianskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou kontajnery s dronmi za pomoci bezpilotných lietadiel a balónov. Tento náklad mal byť následne prepravený do vnútrozemia a použitý pri útokoch na vojenské letiská Ukrajinka v Amurskej oblasti na Ďalekom východe a Šagol v Čeľabinskej oblasti na Urale.

Okrem vojenských letísk mali byť terčom útoku aj popredný podnik vojensko-priemyselného komplexu a vojaci ruského ministerstva obrany.

Osoby označené za vykonávateľov a pomocníkov pripravovaných útokov boli podľa FSB zadržané.

Zaistených bolo aj 24 FPV dronov vybavených modulmi riadenia s prvkami umelej inteligencie, ktoré mali odolávať prostriedkom rádioelektronického boja. Tieto systémy boli podľa tvrdenia FSB britskej, americkej, kanadskej a švédskej výroby. Drony boli vybavené bojovými hlavicami s viac ako jedným kilogramom výbušniny, tvrdí FSB.

FSB zároveň oznámila zaistenie dvoch mobilných riadiacich staníc schopných ovládať drony prostredníctvom družicového, mobilného, Wi-Fi aj rádiového spojenia. Tieto zariadenia boli podľa FSB vybavené mechanizmami na sebazničenie a obsahovali po 250 gramov výbušniny. Vyšetrovatelia zaistili aj komunikačné prostriedky, ktoré mali podozriví používať na kontakt so svojimi „ukrajinskými koordinátormi.“

Všetku techniku podľa tvrdenia FSB prevážali osobné automobily s prívesmi s upraveným dvojitým dnom, zamaskovaným nákladom domácich spotrebičov. Drony mali kompletizovať v prenajatých garážach neďaleko oboch vojenských letísk.

Ruská bezpečnostná služba zároveň uviedla, že celú operáciu od začiatku monitorovala a dokumentovala. O začatí trestného stíhania rozhodlo vyšetrovacie oddelenie FSB.

Ruské tvrdenia nateraz nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. Ukrajina sa k nim zatiaľ nevyjadrila.

Reuters podotkol, že táto zmarená operácia pripomína útok na ruské vojenské letecké základne z roku 2025, pri ktorom bolo zničených približne desať ruských lietadiel. Jedným z terčov bola vtedy aj základňa Ukrajinka. (TASR, Reuters, TASS)

Vozidlo narazilo do betónového múru, zranenia utrpeli aj dve spolujazdkyne.

Informovala o tom košická krajská polícia. K nehode došlo pred 16.00 h. Vozidlo značky Hyundai smerovalo po štátnej ceste I/19 na obec Pozdišovce. Vodič počas jazdy plynule, bez brzdnej stopy, prešiel zo svojho jazdného pruhu do protismerného a z neho zišiel do priekopy, kde čelne narazil do betónového múru, ktorý tvoril vjazd na pole pre ťažkú poľnohospodársku techniku.

„Podľa prvotných informácií z miesta od posádky Rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) vodič počas jazdy utrpel náhlu zdravotnú indispozíciu a ostal v bezvedomí. Okamžite bol prevezený do michalovskej nemocnice, tam však aj napriek snahe zdravotníkov svoj boj o život prehral,“ uviedla košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová.

Na mieste zasahovali všetky záchranné zložky, po náraze vo vozidle ostala zakliesnená osoba. Okrem vodiča sa v aute nachádzali ešte ďalšie tri osoby. Zranenia s predpokladanou dobou liečenia a práceneschopnosti viac ako 42 dní utrpeli 56-ročná a 24-ročná spolujazdkyňa. Tretia spolujazdkyňa vo veku 24 rokov sa nezranila.

„Prítomnosť alkoholu, prípadne iných návykových látok, bude u vodiča zisťovaná pri nariadenej pitve, ktorá zároveň odhalí presnú príčinu smrti,“ uviedla Ivanová. Všetky ďalšie okolnosti ostávajú predmetom vyšetrovania.

Poverený príslušník Okresného dopravného inšpektorátu v Michalovciach začal trestné stíhanie pre prečin usmrtenia v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví.

Počas dokumentovania dopravnej nehody policajti priebežne púšťali jeden jazdný pruh, aby bolo možné zabezpečiť plynulosť cestnej premávky. (TASR)

Rusko v noci vypustilo proti Ukrajine tri letecké rakety a 134 dronov, z ktorých sa podarilo zneškodniť tri rakety a 123 dronov, tvrdí ukrajinské letectvo.

Pri delostreleckom ostreľovaní mestečka Novovoroncovka na juhovýchode Ukrajiny prišla dnes ráno o život 68-ročná žena, oznámil náčelník správy Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin. Neskôr informoval ešte o smrti 77-ročnej ženy, ktorá v sobotu v samotnom Chersone utrpela smrteľné zranenia. Podľa náčelníka mestskej vojenskej správy Jaroslava Šaňka bola do nemocnice prevezená ranená 23-ročná dievčina.

Mesto leží fakticky na frontovej línii a Rusi ho prakticky denne ostreľujú z pozícií na druhom brehu rieky Dnepr, poznamenal server BBC News.

Ruský útok na Záporožie a okolie zranil 13 ľudí, uviedol náčelník správy susednej Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. Päť zranených muselo byť hospitalizovaných, 15-ročný chlapec a 41-ročná žena sú vo vážnom stave. Ruský útok poškodil 11 domov, dodal.

Traja muži a päťročné dieťa utrpeli zranenia pri nepriateľskom útoku na Odese na juhu krajiny, uviedol dnes ráno náčelník mestskej vojenskej správy Serhij Lysak. Rusi zasiahli areál dopravného podniku, zhoreli autobusy, napísal na sociálnej sieti.

„Rusi dnes opäť ‚zvíťazili‘ nad úplne civilnými objektmi, obyčajnými autobusmi v Odese, obyčajnými obytnými domami v Záporoží a obyčajnou nemocnicou v Charkovskej oblasti. Každý deň takejto vojny Ruska proti životu len dokazuje správnosť podpory Ukrajiny zo všetkých hľadísk: Obranného, politického i jednoducho ľudského,“ okomentoval ruské útoky ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajina potrebuje posilniť protivzdušnú obranu, ďalšiu podporu a ďalšie sankcie proti Rusku, pretože „ruské vedenie sa zbláznilo a absolútne iracionálne odmieta vojnu ukončiť,“ dodal.

Ukrajina sa s pomocou Západu bráni ruskej agresii piaty rok. (ČTK)

Oznámila to pred ministerským zasadnutím v Bruseli šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

Uviedla zároveň, že na zasadnutí by mohli byť schválené dočasné sankcie voči 250 ruským fyzickým a právnickým osobám.

„Dúfame, že sa nám podarí dohodnúť na 250 subjektoch,“ povedala Kallasová pred zasadnutím Rady EÚ pre zahraničné veci. V prípade schválenia by išlo podľa nej o dosiaľ najväčší počet.

V otázke 21. balíka sankcií proti Rusku zostáva podľa Kallasovej niekoľko nejasností. Bližšie podrobnosti neuviedla, litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys ale novinárom povedal, že krajiny EÚ sa zatiaľ nedohodli na navrhovanom zákaze námorných služieb a sprísnení obmedzení pre ruský skvapalnený zemný plyn (LNG).

Portál Euractiv v piatok avizoval, že nový súbor protiruských sankcií by mohol byť výrazne zmiernený, pričom nezhody podľa neho pretrvávajú najmä ohľadom vstupu bývalých ruských vojakov do EÚ, sankcií v energetike či dovoze niektorých ruských produktov. (TASR, Reuters)

Uznal ho vinným z nezákonného prijatia služieb v oblasti prieskumov verejnej mienky bezplatne od politického sprostredkovateľa.

Podľa okresného súdu v Soule Jun porušil zákony o financovaní politických aktivít tým, že bezplatne prijal 14 sérií prieskumov verejnej mienky od politického sprostredkovateľa a následne využil svoj vplyv na zabezpečenie nominácie bývalého poslanca ako formu protislužby. Jun odmietol obvinenia a uviedol, že nežiadal prieskumy ani za to nič nesľúbil.

Tento verdikt súdu sa líši od predchádzajúcich, týkajúcich sa Junovej manželky a bývalej prvej dámy Kim Kon-hi, na základe ktorých v súvislosti s prieskumnými službami neexistovala žiadna protislužba. Proti pondelkovému rozhodnutiu je možné sa odvolať, informuje Reuters.

Bývalý prezident čelí ôsmim právnym prípadom a v súčasnosti si odpykáva doživotný trest za vzburu, pričom prokuratúra žiadala trest smrti. Prípad súvisí s vyhlásením stanného práva dňa 3. decembra 2024, ktoré parlament krátko nato zrušil a pozastavil Junovi výkon prezidentskej funkcie, čo napokon potvrdil aj ústavný súd.

Najvyšší súd Južnej Kórey minulý týždeň potvrdil predchádzajúce rozhodnutie súdu nižšej inštancie a uznal exprezidenta za vinného z marenia spravodlivosti v súvislosti s vyhlásením stanného práva v krajine. Exprezidenta definitívne odsúdil na sedem rokov väzenia. (TASR, Jonhap, Reuters)

Ako v tejto súvislosti informovala, ľudí vyzýva na obozretnosť pri pohybe v uvedenej lokalite.

Podľa ŠOP lokalitu monitoruje Zásahový tím ŠOP SR Stred. „Žiadame obyvateľov aj návštevníkov o zvýšenú opatrnosť pri pohybe v uvedenej lokalite, na lesných cestách, turistických chodníkoch a v priľahlých lesných porastoch,“ uviedli ochranári. Odporúčajú vyhýbať sa pohybu osamote, najmä v skorých ranných a večerných hodinách, a venovať zvýšenú pozornosť okoliu.

Pripomínajú, aby obyvatelia v prípade stretu s medveďom zachovali pokoj, nepribližovali sa k zvieraťu a bezodkladne kontaktovali tiesňovú linku 112 alebo zásahový tím. (TASR)

Maroš Žilinka odvolal okresného prokurátora a jeho námestníčky, informoval o tom na sociálnej sieti.

Jeho náskok pred druhým Alexandrom Zverevom z Nemecka je 4 970 bodov.

Nemec po minulotýždňovej účasti vo finále v All England Clube predbehol Španiela Carlosa Alcaraza. Ten v Londýne chýbal pre zranenie. Austrálčan Alex de Minaur sa posunul o jedno miesto a je piaty, na štvrtej pozícii zostal Felix Auger-Aliassime z Kanady.

Spomedzi Slovákov je na tom naďalej najlepšie Alex Molčan, ktorý si udržal 101. priečku. Lukáš Klein sa prepadol o 14 miest a je 185. a Norbert Gombos o šesť, patrí mu 370. pozícia.

Bieloruská tenistka Arina Sobolenková sa drží na čele rebríčka WTA. Za 28-ročnou svetovou jednotkou nasledujú naďalej Kazaška Jelena Rybakinová a Američanka Jessica Pegulová. Poľka Iga Swiateková spadla z tretieho až na ôsme miesto.

V elitnej desiatke došlo k jedinej zmene, vypadla z nej Kanaďanka Victoria Mboková. Naopak, po víťazstve vo Wimbledone sa do nej posunula Češka Linda Nosková, z dvanásteho miesta poskočila na siedme.

Najlepšou Slovenkou zostáva Rebecca Šramková, polepšila si o osem miest a na 131. priečke má 564 bodov. Viktórii Hrunčákovej patrí 226. miesto, Mia Pohánková sa posunula o jednu pozíciu a patrí jej 244. priečka. (TASR)

Dôvodom je opätovná eskalácia konfliktu na Blízkom východe a v oblasti kľúčového Hormuzského prielivu.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v septembri dosiahla do 7.26 h SELČ 79,44 USD (69,50 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 3,43 USD (4,51 percenta). Cena americkej ľahkej ropy WTI s augustovým kontraktom dosiahla 74,67 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje zvýšenie o 3,26 USD alebo 4,57 percenta.

Americká armáda v noci na pondelok oznámila, že ukončila novú vlnu úderov na Irán, ktorých cieľom bolo zabrániť Teheránu v útokoch na komerčné lode v Hormuzskom prielive. Iránske Revolučné gardy zasa uviedli, že zasiahli americké základne v Kuvajte a Bahrajne.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu (12. 7.) oznámil, že kľúčový Hormuzský prieliv je pre obchodné lode otvorený, Irán však predtým deklaroval, že ho uzatvoril po tom, ako sa jedna z lodí plavila po neschválenej trase a Revolučné gardy na ňu vystrelili. Navyše dodal, že k zatvoreniu Hormuzského prielivu došlo aj v dôsledku opakovaných amerických úderov na územie Iránu.

Podľa spoločnosti Kpler, poskytujúcej údaje o námornej doprave, sa niektorým plavidlám cez Hormuzský prieliv podarilo v nedeľu preplávať, bolo to však iba šesť lodí, čo je najnižší počet za posledných päť týždňov. Pred začatím vojny na Blízkom východe 28. februára, keď USA a Izrael zaútočili na Irán, sa touto námornou trasou prepravovalo zhruba 20 percent svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG). (TASR, Reuters, Bloomberg)