Napísal to dnes server Axios s odvolaním sa na nemenovaných amerických a izraelských činiteľov.
Netanjahuov úrad na to oznámil, že Izrael bezpečnostné zóny pozdĺž svojich hraníc potrebuje.
„Nechcú vás tam. Mali by ste sa presunúť,“ povedal o Sýrii Trump Netanjahuovi podľa amerického predstaviteľa, ktorého anonymne citoval server Axios a podľa ktorého americký prezident to isté povedal v súvislosti s izraelskými silami v Libanone.
Trump uviedol, že prítomnosť izraelskej armády na sýrskom území zvyšuje napätie a mohla by viesť k eskalácii. V posledných týždňoch sa v južnej Sýrii odohrali strety miestnych obyvateľov s izraelskými vojakmi, proti ktorých prítomnosti Sýrčania protestujú, napísal Axios.
Podľa neho sa telefonát Trumpa s Netanjahuom odohral deň po stretnutí amerického prezidenta s jeho sýrskym náprotivkom Ahmadom Šarom v Ankare na okraji samitu NATO. (ČTK, Axios)
Viac než šesť mesiacov po únose dlhoročného prezidenta Nicolása Madura Spojenými štátmi to oznámil predseda parlamentu Jorge Rodríguez.
Rodríguez ozrejmil, že v súvislosti s ničivým zemetrasením, ktoré krajinu zasiahlo minulý mesiac, a s cieľom posilniť demokraciu vznikne od 1. augusta spoločná pracovná skupina so zástupcami bývalého Národného zhromaždenia z rokov 2015 až 2020. „Iba prostredníctvom jednoty môžeme napredovať v obnove a zachovaní mieru,“ doplnil vo vyhlásení na sociálnej sieti.
Len niekoľko dní pred zemetrasením pricestovala do Caracasu exilová opozičná predstaviteľka Dinorah Figuerová. Počas cesty podporovanej Spojenými štátmi rokovala s predstaviteľmi dočasnej vlády prezidentky Delcy Rodríguezovej, ako aj s ďalšími opozičnými predstaviteľmi.
Figuerová vedie skupinu zastupujúcu parlament z rokov 2015 až 2020, ktorý v tom čase ovládala opozícia a ktorý USA uznávajú za legitímny venezuelský zákonodarný orgán.
Po oznámení o vytvorení pracovnej skupiny uviedla, že jej cieľom bude presadzovať „bilaterálnu technickú a politickú cestu“ založenú na konkrétnych krokoch a cieľoch, ktoré by mali pomôcť pri obnove demokracie vo Venezuele. (TASR, AFP)
Peniaze jej priznala porota za to, že ju prezident USA Donald Trump v roku 1996 sexuálne napadol.
Keď novinárka o incidente prehovorila verejne, začal ju Trump ohovárať. Informovali o tom tlačové agentúry s odvolaním sa na súdne záznamy a právnikov poškodených.
Platba vo výške päť miliónov dolárov (4,38 milióna eur) priznaných porotou plus úroky, odišla podľa záznamov súdu v pondelok z účtu, na ktorom boli peniaze uložené v úschove už od rozhodnutia poroty po dobu odvolacieho konania v očakávaní súdneho príkazu.
Carrollovej advokátka Roberta Kaplanová potvrdila, že peniaze dorazili na účet. „S potešením oznamujeme, že dostala odškodné, ktoré jej priznala porota,“ uviedla Kaplanová vo vyhlásení. (ČTK)
Uviedla to predstaviteľka bruselskej prokuratúry. Všetkých mŕtvych našli vo výťahu, ktorý sa zrútil.
Požiar vypukol v centre Bruselu, kde jedna z budov prechádza rekonštrukciou. Zámerom bolo premeniť ju na multifunkčnú budovu s kanceláriami, reštauráciami či bytmi. Za projektom stoja firmy Whitewood a Immobel. Immobel vo vyjadrení uviedla, že správu o obetiach požiaru na stavbe prijala s hlbokým zdesením.
Úrady spočiatku informovali o bližšie nešpecifikovanom počte mŕtvych, ktorých našli vo výťahu na stavbe, a šiestich nezvestných osobách. Bruselská prokuratúra pre DPA následne potvrdila, že úrady našli šesť tiel.
Podľa miestnych hasičov sa na stavenisku v čase vypuknutia požiaru nachádzalo približne 250 pracovníkov. Dvoch z nich previezli do nemocnice, rovnako ako jedného hasiča, potvrdil hovorca hasičského zboru.
Miesto tragédie navštívili aj belgický kráľ Filip a premiér Bart De Wever, no verejne sa k incidentu doposiaľ nevyjadrili. Zármutok na sociálnych sieťach vyjadrili minister vnútra Bernard Quintin či nemecký veľvyslanec v Belgicku Martin Kotthaus.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na televíziu VRT v pôvodných správach uviedla, že počiatočný požiar na nižších poschodiach budovy sa podarilo pomerne rýchlo dostať pod kontrolu. Plamene sa však následne podľa hasičov rozšírili cez výťahové šachty a spôsobili nový požiar v podzemí. (TASR, DPA)
Venoval mu ho kráľ Filip VI. za prínos k uzavretiu dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o ukončení hraničných kontrol medzi Španielskom a Gibraltárom.
Šéf španielskej diplomacie Manuel Albares Bueno na rezidencii španielskeho Stáleho zastúpenia pri EÚ odmenil štyri úradníčky a diplomatky, ktoré sa venovali uzavretiu dohody, a osobitne aj Šefčoviča, pri ktorom vyzdvihol, že sa od roku 2021 neúnavne venoval tomu, aby zmizol „posledný hraničný plot na kontinentálnej Európe“.
„Je to veľký moment, o ktorom sme dlho snívali,“ povedal Manuel Albares Bueno pre slovenské médiá po slávnostnom ceremoniáli. „Dávame ľuďom nielen slobodu, ale aj nové hospodárske príležitosti.“ Minister pre TASR potvrdil, že doteraz každodenne prechádzalo cez hranicu vyše 15.000 pracovníkov a tento počet sa zvýšil už po vlaňajšej júnovej dohode o zjednodušení hraničných kontrol. Teraz očakáva, že zmiznutím dlhých radov áut sa zlepší každodenný život ľudí na oboch stranách hranice, že pribudne počet pracovníkov, čo zvýši prosperitu regiónu.
Šefčovič ocenil, že sa podarilo prispieť k záveru veľmi zložitých pobrexitových rokovaní, čo v prípade Gibraltáru má veľký význam aj z dôvodu, že táto hranica bola problémom počas posledných 300 rokov. „Nebolo jednoduché preniesť sa cez všetky tie historické zložitosti a nájsť riešenia, ktoré budú najlepšie pre všetkých ľudí žijúcich v gibraltárskom regióne,“ uviedol.
V praxi to podľa neho znamená, že sa našli „kreatívne riešenia“ na to, aby sa nemuseli vykonávať colné a osobné kontroly pri prekračovaní hranice, a podarilo sa nájsť spôsob, ako odstrániť poslednú bariéru, ktorá oddeľovala občanov Gibraltáru od občanov Španielska. (TASR)
Vyšetrovatelia zároveň naďalej zisťujú motív aj rozsah prípravy činu.
„Je zrejmé, že išlo o cielený útok. Stále sa snažíme zistiť, do akej miery bol tento útok naplánovaný a aká bola motivácia, ktorá za ním stojí,“ povedal šéf britskej protiteroristickej polície Laurence Taylor.
V súvislosti s prípadom zostáva vo väzbe 28-ročný muž, ktorého polícia pôvodne zadržala pre podozrenie z vraždy. Po objavení nových dôkazov ho opätovne zadržali pre podozrenie zo spáchania, prípravy alebo podnecovania teroristických činov. Jeho totožnosť nezverejnili.
Widdecombeovej telo našli minulý štvrtok v jej dome v obci Haytor v grófstve Devon na juhozápade Anglicka. Polícia predpokladá, že k útoku došlo už v stredu popoludní, keď sa nedostavila na plánovaný televízny rozhovor. Príčinu smrti nezverejnili, polícia však uviedla, že utrpela vážne zranenia.
Prípad pôvodne vyšetrovala polícia grófstiev Devon a Cornwall, ktorá uviedla, že nič nenasvedčovalo teroristickému ani politicky motivovanému útoku. V pondelok však vyšetrovanie prevzala protiteroristická jednotka po tom, čo sa počas „dynamického a zložitého vyšetrovania“ objavili nové informácie a dôkazy.
Widdecombeová bola poslankyňou britskej Konzervatívnej strany v rokoch 1987 až 2010 a v minulosti zastávala niekoľko nižších funkcií vo vláde bývalého premiéra Johna Majora. Po odchode z britského parlamentu sa stala známou aj vďaka účasti v televíznych reality šou Strictly Come Dancing a Celebrity Big Brother.
Neskôr vstúpila do Strany brexitu a v rokoch 2019-20 ju zastupovala ako poslankyňa v Európskom parlamente. V roku 2023 zastávala v strane Reform UK, ako sa premenovala Strana brexitu, funkciu hovorkyne pre migráciu a spravodlivosť. (TASR, AP, Reuters)
Poplatky by mali nahradiť obchodné a investičné dohody so spojencami USA v Perzskom zálive.
„Na základe veľmi dobrých rozhovorov s vedúcimi predstaviteľmi Blízkeho východu som sa rozhodol nahradiť 20-percentný poplatok Spojených štátov za úhradu nákladov obchodnými a investičnými dohodami, ktoré budú rôzne štáty Perzského zálivu uzatvárať so Spojenými štátmi,“ napísal americký prezident na svojej sociálnej sieti Truth Social.
„Tieto investície budú obrovské, ale zároveň mimoriadne prospešné pre nich aj pre ich budúcnosť,“ doplnil Trump.
Nie je jasné, či pôjde o nové záväzky, alebo má Trump na mysli dohody s blízkovýchodnými štátmi, ktoré oznámil počas svojej vlaňajšej návštevy Kataru, Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie.
Trump v pondelok avizoval, že USA preberú kontrolu nad Hormuzským prielivom a zavedú poplatky za ochranu v ňom. Dnes tiež deklaroval, že Spojené štáty zavedú úplnú blokádu lodí plaviacich sa do iránskych prístavov a z nich alebo plavidiel, ktoré prepravujú akýkoľvek náklad súvisiaci s Iránom. (TASR, AP, AFP)
Za následok to malo ďalší celonárodný výpadok energie, ako informovali tamojšie médiá a úrady.
Národná elektrická sieť úplne vypadla približne o 11.05 h miestneho času (17.05 h SELČ), potvrdila štátna energetická spoločnosť UNE. V dôsledku tohto výpadku zostalo bez elektriny približne desať miliónov ľudí.
Výpadky energie, ktoré často trvajú niekoľko hodín alebo dokonca niekoľko dní, trápia Kubu už mesiace. Čiastočne súvisia so zastaranou elektrickou sieťou, ale aj s blokádou uvalenou Spojenými štátmi, ktorá karibský ostrov odrezala od dodávok paliva.
Opakované výpadky elektriny prispeli podľa Reuters k rastúcemu sociálnemu napätiu a minulý týždeň vyvolali v Havane aj protesty.
Situácia na Kube sa rapídne zhoršila po 3. januári, keď USA zosadili venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Caracas dovtedy zabezpečoval približne polovicu dodávok paliva pre Kubu. Po Madurovom zajatí Washington uvalil na ostrov ropné embargo, ktoré však neskôr zmiernil po varovaniach iných karibských krajín, že by mohlo spustiť kolaps jej ekonomiky.
Americký prezident Donald Trump považuje Kubu, ktorá sa nachádza asi 150 kilometrov od pobrežia Floridy, za „mimoriadnu hrozbu“ pre národnú bezpečnosť USA a opakovane pohrozil, že Spojené štáty nad ňou „prevezmú kontrolu“. (TASR, Reuters, AFP)
Informoval o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na webe.
Výstrahy potrvajú do 19.00 h. „Intenzita sprievodných javov je v danom ročnom období a oblasti bežná, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu. Pri búrkach môžu byť obmedzené ľudské aktivity a ohrozené zdravie. Intenzívny dážď môže vyvolať prechodný vzostup vodných hladín na malých tokoch a výskyt povodňových úkazov mimo tokov,“ upozornili meteorológovia. (TASR)
„Podľa dostupných informácií ho videli na červenej turistickej značke – Ceste SNP a v lokalite Hutné stavby,“ upozornila obec.
Samospráva žiada obyvateľov a návštevníkov, aby pri pohybe v lese a jeho okolí zvýšili opatrnosť. „Ak je to možné, vyhýbajte sa pohybu osamote, majte psov na vôdzke a nevstupujte do hustých porastov. V prípade, že medveďa spozorujete, nepribližujte sa k nemu, nesnažte sa ho fotografovať ani plašiť a pokojne sa vzdiaľte bezpečným smerom,“ varuje samospráva.
Obec taktiež prosí rodičov, aby upozornili deti na potrebu zvýšenej opatrnosti pri pohybe v prírode. (TASR)
Jazdec tímu SAE Team Emirates si ako najlepší poradil so záverom 167 km dlhej horskej etapy z Aurillac do Le Lioran.
Do cieľa prišiel osamotene s náskokom vyše pol minúty. Pogačar si tak udržal žltý dres pre lídra pretekov a zvýšil náskok na čele celkového poradia. Organizátori pripravili na tohtoročnej Tour de France atraktívny itinerár a po dni voľna čakala na pelotón náročná 10. etapa.
Na 167-kilometrovej trase z Aurillacu do Le Lioran v geografickom strede Francúzska museli jazdci prekonať približne 3800 výškových metrov. Profil sa smerom k cieľu stupňoval, a tak mohla etapa vyhovovať úniku, ale aj lídrovi celkového poradia Pogačarovi.
Úvodných 50 kilometrov prinieslo množstvo nástupov a neustále zmeny na čele. Napokon sa vytvorila 31-členná skupina, no vzhľadom na nízky náskok sa z nej šiesti jazdci vrátili do pelotónu. Tím SAE Emirates následne mierne spomalil a dovolil úniku vzdialiť sa.
Pelotón sa blížil k prvému stúpaniu a vysoké tempo mohlo znamenať problémy pre šprintérov, ktorým by v prípade odpadnutia zostávalo viac než sto kilometrov v zadných skupinách. Napriek miernemu poľaveniu sa v hlavnom poli neudržali Tim Merlier, Olav Kooij a ani Biniam Girmay.
V úvode etapy neuspeli ani v súboji s Madsom Pedersenom na rýchlostnej prémii. Dánsky jazdec si triumfom zvýšil náskok v bodovacej súťaži pred Girmayom na 54 bodov. SAE Emirates neposkytlo úniku výraznejší priestor a jeho náskok sa dlho pohyboval iba okolo jednej minúty.
Na stúpaní druhej kategórie Col de la Griffoul s dĺžkou 5,9 km a priemerným sklonom 6,7 percenta sa únik rozdelil. Najväčší záujem o body do vrchárskej súťaže prejavili Romo a Paret-Peintre. Španiel získal päť bodov, Francúz tri a Baudin, ktorý už v priebehu Tour viedol vrchársku klasifikáciu, si pripísal dva. Krátko nato nasledovalo stúpanie tretej kategórie.
Pelotón opäť zrýchlil a na čele zostalo iba niekoľko jazdcov. Romo pokračoval osamotene, za ním sa pohybovala skupina s Paretom-Peintrom. Obaja si pripísali ďalšie body a Francúza delili už iba dva od druhého Jonasa Vingegaarda v hodnotení vrchárov. Paret-Peintre však vynakladal v úniku veľké množstvo síl, zatiaľ čo SAE Emirates pokračovalo vo vysokom tempe.
Päťdesiatpäť kilometrov pred cieľom bol na čele už iba Romo, ktorý mal pred 44-člennou hlavnou skupinou náskok približne 50 sekúnd.
Richard Carapaz nastúpil hneď v úvode ďalšieho stúpania 37 kilometrov pred cieľom a SAE Emirates na jeho útok nereagovalo. Ekvádorčan si vypracoval náskok 45 sekúnd a prešiel cez vrchol ako prvý. Z hlavnej skupiny získal najviac bodov Nicolas Prodhomme z Decathlonu pred Paulom Seixasom.
Pogačar si pripísal dva body a Vingegaard jeden. Skupina favoritov sa výrazne zredukovala a cez vrchol prešlo menej než dvadsať jazdcov. Viacerí sa však dokázali vrátiť v zjazde, v ktorom tím SAE Emirates nepokračoval na hranici rizika.
Carapaz prišiel na úpätie prudkého stúpania Col de Pertus s dĺžkou 4,4 km a priemerným sklonom 8,5 percenta s náskokom 1:15 minúty. Skupinu favoritov dovtedy prekvapujúco viedol Prodhomme, no po nástupe Adama Yatesa sa Carapazov náskok začal rýchlo znižovať. Vysokému tempu ako prvý z jazdcov elitnej desiatky nestačil deviaty Mattias Skjelmose, po ňom odpadol aj ôsmy Lenny Martínez.
Keď v skupine zostalo približne dvadsať pretekárov, Pogačar mal pri sebe ešte Yatesa, Brandona McNultyho a Isaaca del Tora. Vingegaardovi pomáhal už iba Davide Piganzoli, ktorý odtiahol záverečnú časť stúpania.
Kilometer pred vrcholom nastúpil Pogačar. Carapaza dostihol približne 300 metrov pred prémiou v prudkej pasáži.
Ekvádorčan prešiel cez vrchol so stratou siedmich sekúnd, čo mu v následnom zjazde neumožnilo zostať v kontakte so Slovincom. V skupine prenasledovateľov pokračovali Vingegaard, dvojica Red Bullu Remco Evenepoel a Florian Lipowitz, Juan Ayuso, Skjelmose a Seixas. Kontakt naopak stratil tretí muž celkového poradia Del Toro, ktorého odpútalo tempo vlastného tímového lídra.
Osem kilometrov pred cieľom dostihla Carapaza šesťčlenná skupina, ktorá za Pogačarom zaostávala o 18 sekúnd. Del Toro strácal približne pol minúty. Na krátkom rovinatom úseku sa rozdiely ešte zväčšili a nasledovalo posledné stúpanie Col de Font de Cère. Kopec meral 3,1 km, mal priemerný sklon 5,8 percenta a jeho vrchol sa nachádzal tri kilometre pred cieľom.
V úvode stúpania Del Torova strata výrazne narástla. V skupine favoritov zároveň nikto nepomáhal Vingegaardovi pri stíhaní Pogačara. Tempo prekvapujúco neudržal Evenepoel, zatiaľ čo Lipowitz, Seixas, Ayuso a Skjelmose zostali v skupine. Evenepoel v závere kopca opäť zrýchlil, na vrchole videl skupinu pred sebou a vďaka kvalitnému zjazdu sa k nej dokázal vrátiť.
Tesne pred cieľom nasledovalo ešte krátke stúpanie. Pogačar ho absolvoval s viditeľným vypätím a jeho súperi mierne znížili manko. Pogačar zvýšil svoj náskok na čele celkového poradia na 3:36 minúty pred Vingegaardom. Na tretie miesto sa posunul Evenepoel, ktorý stráca na Dána 30 sekúnd. Napriek problémom v závere etapy tak z nej vyťažil maximum. (TASR)
Tadej Pogačar sa teší z víťazstva v 10. etape Tour de France.Foto: TASR/AP Photo/Mosa’ab Elshamy
Do vesmíru vynesie kozmickú loď s trojčlennou posádkou pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).
Tvoria ju ruskí kozmonauti Piotr Dubrov a Anna Kikinová a americký astronaut Anil Menon. TASR o tom informuje podľa agentúr AP a Reuters.
Raketa z nedávno opravenej štartovacej rampy odletela o 19.47 h miestneho času (16.47 h SEČL). Cesta na ISS jej potrvá zhruba tri hodiny a posádka na stanici strávi nasledujúcich osem mesiacov v rámci už 75. rotácie.
Štart rakety si priamo na mieste prezreli aj šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Bakanov a riaditeľ amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Jared Isaacman. Išlo o prvú návštevu šéfa NASA na Bajkonure po ôsmich rokoch.
ISS je jednou z mála oblastí, v ktorých Rusko, USA a ďalšie západné krajiny stále spolupracujú aj po vojenskej agresii Moskvy na Ukrajine. Isaacman sa poďakoval Roskosmosu za úsilie vynaložené pri príprave misie a uviedol, že „komplexná práca vykonaná v priebehu uplynulých mesiacov odzrkadľuje profesionalitu a oddanosť všetkých zúčastnených“.
Astronaut Menon do vesmíru poletí prvýkrát, pričom pre kozmonautov Dubrova a Kikinovú ide o druhý let.
Na ISS sa pridajú k trojici astronautov NASA Jessice Meirovej, Jackovi Hathawayovi a Chrisovi Williamsovi, ako aj astronautke Európskej vesmírnej agentúry Sophie Adenotovej a ruským kozmonautom Sergejovi Kud-Sverčkovovi, Sergejovi Mikajevovi a Andrejovi Feďajevovi. (TASR, AP, Reuters)
Reagovali tak na zverejnené videá z jeho pondelkovej dopravnej nehody z centra Prahy.
Ukázalo sa, že Turek sa zrejme snažil predbehnúť kolónu. Poslanec v pondelok zverejnil na sociálnych sieťach video, v ktorom priebeh nehody komentoval.
Z miesta nehody boli zverejnené dve videá – jedno z palubnej kamery auta, druhé z bezpečnostnej kamery pri ceste. Práve toto video ukazuje, že Turek sa zrejme snažil predbehnúť kolónu v ulici Sokolská, kde sú aktuálne dopravné obmedzenia.
Ide o jednosmernú štvorprúdovú cestu, pričom druhý pruh zľava je aktuálne uzavretý a pruh úplne naľavo dočasne slúži ako odbočovací. Ako je vidieť na záberoch, Turek do križovatky smeroval v ľavom odbočovacom pruhu, z ktorého však neodbočil, ale pokračoval rovno. Práve tam sa zrazil s nemocničným autom.
Hovorkyňa pražskej polície Eva Kropáčová pre server iDNES.cz uviedla, že polícia vyhodnocuje všetky materiály vrátane kamerových a vypočúva svedkov.
„V súčasnej chvíli nebudeme komentovať žiadny zaistený materiál, ktorý je súčasťou tohto spisu. Zatiaľ stále vyšetrujeme dopravnú nehodu a zisťujeme, kto je jej vinníkom,“ dodala. (TASR)
Neznámy pisateľ sa tam vyhráža nielen jej, ale i jej spolupracovníkom.
Informovala o tom vo videu na sociálnej sieti s tým, že sa obráti na orgány činné v trestnom konaní.„Z obsahu listu vyplýva, že ma odosielateľ varuje, že ak pôjdem kandidovať na primátorku mesta, tak sa budú diať veci nevídané. Sociálne siete a médiá zaplavia videá a správy s informáciami o údajnom súkromnom živote mojom i mojich kolegov či priateľov,“ uviedla Heneková.
Primátorka obsah listu spája s komunálnymi voľbami. Obracia sa na pisateľa, ktorý sa podľa nej vracia s „mafiánskymi praktikami“ 90. rokov 20. storočia.
„Už som bola objektom prenasledovania i vyhrážania. Hoci som o tom verejnosť neinformovala, neznamená to, že sa to nedialo. Nezaťažujem občanov vecami, ktoré si vyriešim sama. Urobila som to isté, čo urobím aj teraz. Oznámim tieto skutočnosti a odovzdám tento list orgánom činným v trestnom konaní,“ priblížila Heneková.
Spomenula, že človek, ktorý v minulosti tieto praktiky skúšal, skončil na desať mesiacov vo väzbe v Leopoldove.
Aktuálnu situáciu označila púchovská primátorka za vážnejšiu, keďže predmetom vyhrážania nie je len ona, ale i ľudia, ktorí sú súčasťou jej pracovného života.
„Je mojou povinnosťou zabezpečiť im ochranu a pomoc,“ vyhlásila a podotkla, že na polícii oznámi všetky osoby, ktoré môžu mať s listom niečo spoločné, rovnako bude monitorovať situáciu na sociálnych sieťach a všetky ďalšie obdobné listy odovzdá na polícii. (TASR)
Rozširuje okruh sankcií o menšie obecné práce a zvyšuje pokuty za niektoré priestupky.
Cieľom je viac chrániť slušných a zodpovedných občanov a účinnejšie postihovať páchateľov protiprávneho konania. Informoval o tom odbor strategickej komunikácie MV.
„Zmeny smerujú k tomu, aby sa priestupkové konania zefektívnili a sankcie boli spravodlivé – pôsobili na páchateľov primerane represívne, dostatočne preventívne a mali reálny výchovný efekt,“ uviedol rezort.
Nový typ postihu umožní zohľadňovať individuálne možnosti páchateľov, čo podľa ministerstva zvýši spravodlivosť a účinnosť sankcie. V tejto súvislosti poukázalo na časté prípady, keď pokuty nie je možné vymôcť, prípadne peňažná pokuta nie je dostatočným odstrašujúcim prostriedkom. Uložiť sankciu menších obecných prác bude podľa rezortu možné aj mladistvým, výnimkou budú dlhodobo práceneschopní a invalidní páchatelia.
Správny orgán bude môcť uložiť páchateľovi vykonať menšie obecné práce v rozsahu od 20 do 150 hodín, v prípade mladistvých od desať do 75 hodín – podmienkou bude prerokovanie s príslušnou obcou pred uložením sankcie.
„Pôjde o prácu v prospech obce so zameraním na zlepšovanie životného prostredia, starostlivosť o kultúrne dedičstvo, podporu vzdelávania, poskytovanie sociálnych služieb či rozvoj komunitnej činnosti. Páchateľ bude povinný ‚odpracovať‘ si sankciu bez nároku na odmenu do jedného roka,“ priblížil rezort.
Novela zákona prináša tiež navýšenie pokút za spáchanie niektorých priestupkov. „Dôvodom je, že súčasná výška pokút dostatočne neodrádza od páchania priestupkov a ani nie je dostatočným postihom. Pri niektorých priestupkoch sa dokonca výška pokút nemenila od prijatia zákona v roku 1990, pričom aktuálna sadzba nezohľadňuje vývoj inflácie. Cieľom zvýšenia pokút je predovšetkým znížiť počet spáchaných priestupkov,“ objasnilo ministerstvo.
Výška pokút sa upravuje smerom hore napríklad pri priestupkoch proti verejnému poriadku. Napríklad v prípade rušenia nočného pokoja alebo znečistenia verejného priestranstva pôjde horná hranica pokuty zo sto na 300 eur.
Zvyšujú sa aj pokuty za priestupok extrémizmu. Horná hranica 500 eur sa zvyšuje pri niektorých skutkových podstatách extrémizmu na tisíc eur, v časti extrémistického priestupku súvisiaceho s pamätníkmi zas z tisíc na 1 500 eur.
Pri neoprávnenom podnikaní sa horná hranica zvyšuje z 331 na tisíc eur, pri ublížení na cti z 33 na sto eur a ublížení na zdraví z nedbanlivosti z 99 na 300 eur.
Ďalej sa zvýšenie pokút týka niektorých skutkových podstát priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, priestupkov na úseku podnikania, na úseku hospodárenia s bytmi a s nebytovými priestormi, na úseku financií a meny, na úseku práce a sociálnych vecí, na úseku kultúry, na úseku pôdohospodárstva, na úseku všeobecnej vnútornej správy či na úseku ochrany životného prostredia.
Novelizoval sa aj Trestný zákon – zavádza sa nová skutková podstata trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia v súvislosti s nevykonaním uloženej sankcie menších obecných prác.
Zároveň sa menil zákon o obecnom zriadení zavedením novej skutkovej podstaty priestupku v súvislosti s neudržiavaním čistoty užívaného pozemku a znečistením verejného priestranstva. (TASR)
Bleskové povodne postihli predovšetkým údolie rieky Ahr. Do postihnutej oblasti zavítal prezident Frank-Walter Steinmeier, večer sa na hlavnej spomienkovej slávnosti zúčastní aj kancelár Friedrich Merz.
Prívalové dažde a následné záplavy zasiahli v polovici júla 2021 prevažne nemecké spolkovej krajiny Porýnie-Falcko a Severné Porýnie-Vestfálsko. V Porýní-Falcku zahynulo 136 ľudí, z toho 135 v údolí rieky Ahr. Povodne z leta 2021 boli najtragickejšou prírodnou katastrofou v Nemecku od roku 1962.
Prezident Steinmeier dnes ocenil súdržnosť, ktorú preukázala miestna komunita po ničivej prírodnej katastrofe. „Dnes je našou úlohou, aby sme všetci urobili všetko, čo je v našich silách, aby sa povodne s takými následkami, aké sme zažili, už nezopakovali,“ uviedol prezident počas návštevy mesta Altenahr.
Tam slávnostne otvoril výstavu fotografií s názvom We AHR strong. Pamiatku obetí si uctil aj premiér Porýnia-Falcka Gordon Schnieder. Na večernom hlavnom spomienkovom podujatí v meste Bad Neuenahr-Ahrweiler sa zúčastní aj kancelár Friedrich Merz.
Agentúra DPA uviedla, že ani päť rokov po katastrofe nie je obnova oblasti zďaleka ukončená. Na opravy stále čaká množstvo mostov, škôl, nemocníc aj komunálnej infraštruktúry. Ničivé povodne boli podnetom na reformy civilnej ochrany, napríklad na vylepšenie niektorých varovných systémov. V Porýní-Falcku vznikol okrem iného špeciálny úrad na ochranu pred prírodnými katastrofami. (ČTK)
Pátranie po šiestich nezvestných osobách stále prebieha.
Uviedli to miestne úrady. Presný počet obetí podľa bruselskej prokuratúry preto nateraz nie je známy.
Požiar vypukol v utorok skoro ráno na námestí Place de Brouckère v centre Bruselu. Bližšie nešpecifikovaný počet tiel našli záchranári v jednom z dvoch výťahov na stavbe.
„Šesť osôb bolo nezvestných, išlo o pracovníkov, s ktorými sa nám nepodarilo nadviazať kontakt,“ uviedol hovorca bruselskej prokuratúry Brecht Speybrouck. Dodal, že nateraz nie je známe, čo požiar spôsobilo.
Podľa miestnych hasičov sa na stavenisku v čase jeho vypuknutia nachádzalo približne 250 pracovníkov. Troch ľudí previezli do nemocnice, píše Reuters.
Počiatočný požiar na nižších poschodiach budovy sa podarilo pomerne rýchlo dostať pod kontrolu, informovala belgická televízia VRT s odvolaním sa na hasičov. Plamene sa však rozšírili cez výťahové šachty a spôsobili nový požiar v podzemí, uviedli hasiči. (TASR, Reuters, DPA, Belga)
Urobil tak týždeň po ruskom útoku na muničný sklad a bez udania dôvodu.
„Dnes odstupujem z funkcie generálneho riaditeľa Ukroboronpromu. Bolo pre mňa cťou stáť na čele najväčšej ukrajinskej obrannej spoločnosti,“ napísal Smetanin na Telegrame.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko počas útoku na Kyjevskú oblasť 6. júla zasiahlo sklad munície. Zdôraznil, že vyvodí zodpovednosť voči predstaviteľom spoločnosti Ukroboronprom, ktorej tento sklad patril.
Ukroboronprom je najväčší štátny ukrajinský zbrojársky koncern združujúci približne 100 výrobcov zbraní. Spoločnosť už spustila proces výberu nového generálneho riaditeľa. Až do jeho zvolenia ju dočasne povedie Serhij Bojev, bývalý námestník ministra obrany.
Ukrajinský obranný priemysel prešiel za viac ako štyri roky boja proti ruskej invázii transformáciou, pričom jeho výrobná kapacita vzrástla na odhadovaných 50 miliárd dolárov ročne. (TASR, Ukrinform, Reuters)
